Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-13-2014.pdf
PDF · 150.85 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/13/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: A.. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, M.- Y., právne zastúpený: S. Y. s.r.o., so sídlom D. 6, L., proti žalovanému: A.. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, K., právne zastúpený: E.. E. Z., advokát, so sídlom X.. sv. C. XX, V., o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd v celom rozsahu zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením F. súdu v V. č.k. XXCo/XXX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX v znení jej doplnenia zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) domáhal, aby súd určil, že žalovaný nie je vlastníkom pozemku F. parc.č. XXX/X zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. M. - Y. a súčasne, aby určil, že tento pozemok patrí v podiele XXX/XXX do dedičstva po poručiteľovi E. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XXX, M. - Y.. V tomto znení bola pripustení zmena žaloby uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. C. bude uvedené ďalej, tento petit bol opakovane upravovaný viacerými procesnými návrhmi žalobcu.
2. Túto žalobu žalobca odôvodnil tým, že pozemok F. parc.č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. M. - Y. (ďalej aj ako „sporný pozemok“) je evidovaný ako pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovaného, hoci predchodcovi žalobcu svedčí právny titul vlastníctva k podstatnej časti pozemku, ktorá bola len chybou katastra zapísaná v prospech žalovaného. Ku genéze parcely uviedol to, že pozemok XXX/X vznikol z pôvodnej parcely XXX o výmere XXXX mX a na základe J. vložky č. XXX parcela XXX patrila H. H. (starému otcovi žalobcu) v X a E. H. (otcovi žalobcu) v X/X, ktorý ho zdedil po svojej matke. Neskôr sa parcela rozdelila tak, že časť bola označená ako nová parcela XXX, ktorá mala výmeru XXXX mX a zvyšná časť sa stala súčasťou parcely XXX. Vlastníkmi oboch častí ostali H. a E. H., každý v polovici. V roku XXXX boli na základe stavebného zámeru H. M. - Y. vytvorené stavebné parcely, okrem iného aj parcela XXX/X (pôvodný stav), ktorá svojimi hranicami zasahovala do viacerých pôvodných parciel. Parcela ale na stavebné účely nikdy využitá nebola. V súlade s geometrickým plánom a identifikáciou je možné parcelu XXX/X (pôvodný stav) v tom čase rozdeliť na časti XX, XX XX, pričom ku každej z nich sú právne vzťahy iné. Časť XX nie je predmetom tejto žaloby, táto bola totiž od pozemku XXX/X v roku XXXX odčlenená na základe vydržania susedom. Odčlenením tak vznikla parcela XXX/X (aktuálny stav), ktorú tvoria len časti XX a XX a len tieto časti sú predmetom tejto žaloby. Čo sa týka časti XX, ktorá vznikla z časti parcely XXX (neskôr XXX) - H. H. svoj podiel na parcele XXX v roku XXXX daroval dvom zo svojich troch detí, a to F. O. a Y. H.. V. E. H. nič z tohto nedaroval, a preto vlastníkmi boli: F. O. v 1, Y. H. v X a E. H. naďalej v 1. Čo sa týka časti XX, ktorá vznikla zo zvyšku parcely XXX (začlenené do parcely
XXX) dňa XX.XX.XXXX H. H. zomrel a na základe dedičského konania D XXXX/XX sa upravili vlastnícke vzťahy tak, že F. O. mala X/X, Y. H. X/X a E. H. X+X/X, teda X/X. Keď v roku XXXX zomrel E. H., žalobca chcel do dedičstva po ňom zahrnúť pôvodné časti XX a XX, nakoľko však tieto neboli katastrálne spracované, notárom boli odkázaní na riešenie súdnou cestou, Medzičasom však F. O. (dcéra F. O.) s bratom - žalovaným nechali časti XX a XX katastrálne spracovať v súlade s geometrickým plánom XX/ XX, ktorým bola súčasná parcela XXX/X znovuidentifikovaná ako parcela o výmere XXX mX - zložená už len z dielov č. XX a XX. Na základe toho F. O. vyhlásila pred notárom vydržanie pozemku XXX/X pozostávajúceho z častí č. XX a XX, napriek tomu, že jej matka F. O. bola v časti XX vlastníčkou len X a v časti XX len X/X. Po zistení tejto chyby bolo doložkou o oprave notárskej zápisnice opravené vydržanie v prospech F. O. tak, že sa vzťahovalo len na podiel pozemku č. XXX/X, správa zaevidovala na základe tejto listiny podnet na vykonanie záznamu a údaje aj spracovala. Po smrti F. O. však bolo jej dedičstvo uzavreté a zapísané v roku XXXX do katastra tak, že zahŕňalo celý podiel na pozemku XXX/X, teda bez ohľadu na existujúcu opravu osvedčenia o vydržaní. N. bolo pochybením katastra. V dôsledku týchto pochybení tak bola na základe dedičstva za výlučnú vlastníčku ďalej zapísaná neoprávnene dcéra F. O. ml., o čom žalovaný ako jej strýko vedel. B. následne od tejto dedičky, na základe kúpnej zmluvy pozemok kúpil a tak neoprávnene docielil, že je on teraz evidovaný ako výlučný vlastník spornej parcely. Predmetom vyporiadania dedičstva po F. O. a predmetom následného prevodu na žalovaného mohla byť len X na časti XX a X/X na časti XX a nie tieto časti v celosti. Žalovaný pritom vedel, že F. O. nikdy nebola výlučnou vlastníčkou pozemku XXX/X. B. uvádzal, že ak je žalovaný v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník spornej parcely, má teda žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V podaní z XX.XX.XXXX (č.l. XX) žalobca objasnil, že podiel XXX/XXX na pozemku F. parc.č. XXX/X, ktorý je predmetom žaloby, vypočítal tak že:
- celková výmere pozemku je XXX m2,
- z časti č. XX o výmere XXX mX žiada X/X (teda X), čo je XXX,X m2,
- z časti č. XX o výmere XX mX žiada X/X, čo je XX m2 M. žalovaný podiel tak je výsledkom operácie: (XXX,XmX + XXmX) / XXXmX, čo činí podiel XXX/XXX.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že na podanej žalobe žalobca nemá naliehavý právny záujem , čo je samo osebe dôvodom na zamietnutie žaloby. Namietal tiež nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to s poukazom na fakt, že v minulosti došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX medzi predávajúcim Y. H., F. O. a E. H. na strane jednej a O. štátom - H. M. - Y. na strane druhej, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva k pozemku parc.č. XXX/X o výmere XXX mX (teda vrátane dielu XX), pričom zmluva je platná a bola schválená S. V. - finančným odborom, a teda nadobudla aj účinnosť. Nakoľko teda poručiteľ - E. H. previedol za života svoje vlastnícke právo k spornému pozemku, následne toto on ani žalobca nenadobudli späť, a preto nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Poukazoval na to, že petit je z hľadiska možnosti vykonania zápisu zmeny v katastri nehnuteľností nesprávny a neprijateľný. Na negatívnom určení popri súčasnou pozitívnom určení vlastníckeho práva nie je daný naliehavý právny záujem. Okrem toho namietal nedostatok v okruhu, keď stranou sporu nie sú ďalšie osoby, ktoré by nimi mali byť. Žalovaný neskôr reagoval tak, že ďalšia kúpna zmluva neneguje zmluvu predošlú, má všetky náležitosti, bola schválená H., nadobudla platnosť aj účinnosť a tvrdenia o nátlaku nie sú preukázané.
4. Žalobca sa následne vyjadril v podaní zo dňa XX.XX.XXXX a argumentoval tým, že kúpna zmluva v prospech obce je absolútne neplatná pre jej neurčitosť, keďže zmluvy boli podpísané dve v ten istý deň no každá s iným rozsahom predmetu prevodu, inou kúpnou cenou a iným okruhom jej účastníkov. Následne doplnil, že nie je jasné, či jedna je dodatkom druhej a je všeobecné známe, že v tom čase všetci vlastníci boli donútení k jej podpisu. Navyše jej účel (vytvorenie stavebných parciel) už nemôže byť naplnený. E. H. nikdy prevod pozemku neuznal, neuznávajú ho ani dedičia a ani obec M., ktorá vydala žalobcovi pre toto konanie potvrdenie, že nie je vlastníkom sporného pozemku a nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa žalobcu aj negatívny určovací petit je nevyhnutný pre prípad, že by z rôznych dôvodov nebolo vyhovené určeniu vlastníckeho práva do dedičstva a žalobca by bol postavený pred možnosť uplatniť svoje práva znovu, resp. inak. Cieľom tohto petitu je, aby žalovaný v tom čase nevystupoval ako vlastník a nezneužíval toto neoprávnene nadobudnuté postavenie. Naliehavý právny záujem na negatívnom určení tiež odôvodňoval tým, že správne orgány v konaní o opravy chyby v katastrálnom operáte dospeli k záveru, že nepoznajú dôvod, prečo bolo v prospech F. O. zapísané výlučné vlastníctvo k pozemku, avšak nemohli vykonať opravu, pretože došlo k prevodu na tretiu osobu. Mal za to, že naliehavý právny záujem je daný tým, že správny orgán právoplatne potvrdil chybu v zápise a pre zodpovedanie tejto otázky práve negatívny určovací petit je takto formulovaný. Odôvodňoval v tomto
podaní aj opodstatnenosť petitu o určenie, že podiel patrí do dedičstva tým, že okruh účastníkov je úplný, avšak vzhľadom na to, že v čase vyhlásenia rozsudku tento žalobný petit už nebol predmetom konania, argumentáciu strán k tejto časti žaloby súd neuvádza a nevyhodnocuje. Mal za to, že F. O. nenaplnila podmienky pre vydržanie pozemku.
5. V predmetnom podaní žalobca navrhol vydanie medzitýmneho rozsudku v znení „ Na určení, že pozemok F. parc.č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. M.- Y. patrí v podiele XXX/XXX do dedičstva po poručiteľovi E. H., nar. XX.XX.XXXX na návrh žalobcu bez pristúpenia ostatných dedičov do konania je daný naliehavý právny záujem.“ Následne na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX po tom, čo po zmene zákonného sudcu bolo prezentované predbežné práve posúdenie v časti návrhu na vydanie medzitýmneho rozsudku v tom smere, že navrhovaný medzitýmny rozsudok nemá atribúty medzitýmneho rozsudku, a to jednak ani podľa ustanovení S. (účinného v čase, keď bol návrh podaný), ale ani podľa ustanovení M., žalobca uviedol, že na tomto návrhu netrvá. Súd túto skutočnosť vzal na vedomie, ale osobitne o späťvzatí návrhu na vydanie medzitýmneho rozsudku uznesením nerozhodoval, keďže CSP tento procesný postup ani nepredpokladá, a teda pokračoval v konaní o žalobe vo veci samej už bez zreteľa na tento návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku.
6. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd pripustil zmenu žaloby v časti negatívneho určujúceho petitu tak, že podiel XXX/XXX-ín na pozemku registra C s parc. č.XXX/X zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území M. - Y. nie je vo vlastníctve žalovaného. R. bolo predmetom konania aj určenie, že predmetný podiel na spornej parcele patrí do dedičstva po poručiteľovi.
7. B. doplnil svoju argumentáciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v tom smere, že v roku XXXX uplatnil si žalobca reštitučný nárok na navrátenie pozemku KNC parc.č. XXX/X do vlastníctva, ktoré nebolo t.č. právoplatne skončené. Reštitučný správny orgán musí podľa § 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z. zistiť, či došlo k prechodu na štát, resp. inú právnickú osobu a podľa § 6 ods. X písm. a/ zákona zistiť, či pozemok alebo jeho časť je vo vlastníctve inej osoby ako ich. H. preto za to, že týmto ja daný naliehavý právny záujem priamo zákonom. Návrhy (negatívny aj že patrí do dedičstva) preto uplatňoval ako eventuálne, pretože oba sú spôsobilé odpovedať, na túto zákonom položenú otázku, len pozitívnym určením možno okrem odpovede zároveň dosiahnuť isté a konečné usporiadanie právnych vzťahov aj bez potreby ďalšieho konania. H. uviedol, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení aj preto, že je vlastníkom susednej parcely a jediný rozumný prechod a prejazd k nemu vedie cez spornú parcelu, vznikla tak právna neistota pre uplatnenie jeho práva prechodu k svojej nehnuteľnosti, má preto naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornému susednému pozemku.
8. V ďalšom podaní ( z XX.XX.XXXX) žalobca navrhol zmenu žaloby tak, že namiesto pôvodného žalobného petitu (že podiel XXX/XXX-ín na pozemku registra C parc. č.XXX/X zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území M. - Y. nie je vo vlastníctve žalovaného a že tento podiel patrí do dedičstva po poručiteľovi E. H.) mal zmenený petit znieť takto:
Súd určuje, že k podielu XXX/XXXX na pozemku F. parc.č. XXX/X na LV č. XXXX v k.ú. M. - Y. nie je právo podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania tohto rozhodnutia, eventuálne, súd určuje, že podiel XXX/XXXX na pozemku F. parc.č. XXX/X na LV č. XXXX v k.ú. M. - Y. patrí do vlastníctva žalobcu.
Súd určuje, že podiel XXX/XXXX na pozemku F. parc.č. XXX/X na LV č. XXXX v k.ú. M. - Y. patrí do vlastníctva E. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorého vstup súčasne navrhol pripustiť na stranu žalobcu a ktorého vstup súd uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX aj pripustil. R. zmena žaloby sa dotýkala aj toho, že pozitívne určovacie petity odôvodňovali obaja žalobcovia narozdiel od pôvodného skutkového vymedzenia už tým, že pozemok žalobcovia vydržali tak, ako to opísali v návrhu na zmenu žaloby.
9. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX túto zmenu žaloby spočívajúcu v zmene žalobného petitu, ako aj v podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností, nepripustil. Súd odôvodnil toto svoje rozhodnutie tým, že podľa § X43 ods. 1 M. by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Zmenou podstatných skutkových tvrdení (už na podklade vydržania vlastníckeho práva žalobcami), by došlo k zmene totožnosti veci (s následkom podradenia veci
aj pod inú hmotnoprávnu normu), čím sa zmenil tvrdený skutkový základ oproti skutočnostiam vylíčeným v žalobe. Okrem toho došlo i k zmene petitu ako takého, čím sa tento spor dostal do inej roviny (i skutkovo), než v zmysle pôvodnej žaloby. Výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenej žalobe, pričom (narozdiel od S., kde sa uvádzalo, že výsledky doterajšieho dokazovania by nemohli byť podkladom pre rozhodovanie o zmenenej žaloby), konaním sa myslia všetky úkony súdu aj strán sporu, vrátane ich dovtedajších podaní a vyjadrení, nielen dokazovanie ako také. Súd má za to, že by výsledky doterajšieho konania (vrátane dovtedy podaných vyjadrení strán sporu) neboli mohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, o ktorej sa do podania návrhu na túto zmenu žaloby konalo 6 rokov. Súd s poukazom na tieto skutočnosti, tak ako to odôvodnil aj na pojednávaní, kde bolo toto uznesenie vyhlásené za prítomností všetkých strán, resp. ich právnych zástupcov, zmenu žalobu súd nepripustil a pokračoval v konaní o dovtedajšej žalobe.
10. Na to reagoval žalobca ďalšími procesnými návrhmi, a to návrhom vstupu H. H. a C. H. do konania na stranu žalovaných (čo nutne viedlo k odročeniu pojednávania za účelom rozhodnutia o tomto návrhu, doručeniu žaloby a výzvy na vyjadrenie k nej týmto novým stranám sporu). R., než súd stihol rozhodnúť o tomto procesnom návrhu, dňa XX.XX.XXXX žalobcovia doručili súdu podanie, ktorým uviedli, že návrh na pripustenie vstupu týchto žalovaných do konania berú späť, žalobu v celom rozsahu vzal späť aj predtým novopristúpený žalobca 2/ E. H. a žalobca 1/ vzal žalobu späť v časti o určenie, že podiel na spornej parcele patrí do dedičstva po poručiteľovi. B. tiež žalobu späť v časti podielu, ktorý má byť predmetom negatívneho určovacieho petitu, keď podiel, ktorý mal byť ďalej predmetom konania, činil XXX/XXXX. N. č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX právoplatným dňa XX.XX.XXXX súd konanie v zodpovedajúcich častiach zastavil.
11. Predmetom konania ostal teda už iba nárok žalobcu Z. H. (ktorý bol žalobcom od počiatku) o určenie, že podiel XXX/XXXX na pozemku F. parc.č. XXX/X na LV č. XXXX v k.ú. M. - Y. nie je vo vlastníctve žalovaného. Žalobca následne opätovne navrhoval pripustiť zmenu žaloby tak, že popri petite uvedenom v predošlej vete, sa dopĺňal ďalší žalobný návrh tak, že „F. O., nar. XX.X.XXXX nenadobudla v čase od X.X.XXXX do X.X.XXXX vlastníctvo v podiele XXX/XXXX na pozemku F. parc. č.XXX/X K.ú. M. - Y..“, ktorý mal byť primárny a dovtedajší žalobný návrh mal byť ako eventuálny pre prípad, že by ten prvý súd zamietol. Súd túto zmenu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX nepripustil prakticky s obdobným odôvodnením, ako bolo uvedené v odseku X vyššie, a síce, že by výsledky doterajšieho konania neboli podkladom pre rozhodovanie o zmenenej žalobe (doplnenom petite) v zmysle § X43 ods. 1 M.. B. petit, ktorý je predmetom zmeny žaloby, je kvalitatívne odlišný než ten, ktorý bol predmetom predtým.Y. by sa ďalšie vyjadrenia strán k takto doplnenému predmetu konania bez zreteľa na predošlé vyjadrenia, predmet konania by tak už nebol totožný s tým, o ktorom sa konanie od roku XXXX vedie a ku ktorému vecne doterajšie úkony strán a súdu smerovali a ani ďalšie smerovanie dokazovania by nebolo identické. Žalobca opakovanými návrhmi mal snahu meniť predmet žaloby tak, že tento by bol skutkovo, ale aj čo do právneho posúdenia, iný než ten, ktorý učinil predmetom konania na začiatku podaním žaloby. Robil tak na začiatku takmer každého z nariadených pojednávaní, ktorý postup žalobcu súd nehodnotí ako hospodárny, pričom zreteľ na hospodárnosť konania pri procesných úkonoch zaťažuje v súlade s čl. 8 CSP aj stranu sporu.
12. Súd tak konštatuje, že definitívnym predmetom konania, o ktorom súd aj rozhodoval rozsudkom, bolo určenie, že podiel XXX/XXXX na pozemku F. parc.č. XXX/X na LV č. XXXX v k.ú. M. - Y. nie je vo vlastníctve žalovaného.
13. Na doplnenie k tomuto žalobnému návrhu žalobca odôvodnil, že namiesto pôvodného podielu XXX/ XXX žaluje podiel XXX/XXXX, pretože to predstavuje X z pôvodne žiadaného podielu, ktorý vlastnil otec žalobcu, pretože po ňom celkovo ostali X dedičia a žalobca je len jedným z nich. Zdôraznil, že naliehavý právny záujem odvodzuje z § 6 ods. 1 písm. a/ reštitučného zákona, pretože pre spôsob vybavenia uplatneného reštitučného nároku je rozhodujúce zodpovedanie, či je niekto vlastníkom pozemku uplatneného v reštitučnom konaní. Ide o spor o právo, ktorý správny orgán sám nemôže riešiť. Poukázal na to, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď je akýkoľvek objektívny dôvod vyvolávajúci neistotu v právnom vzťahu žalobcu a v prejednávanej veci ide navyše o prípad podobný duplicitnému zápisu v katastri.
14. Žalovaný trval na tom, že nie je daný naliehavý právny záujem, rozhodnutie nie je zapísateľné do katastra nehnuteľností, keďže výsledkom by bol neúplný zápis na liste vlastníctva. Naliehavý právny
záujem žalobca podľa neho nemôže vyvodiť zo svojho postavenia v reštitučnom konaní a zotrval na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
16. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú M. -Y. bolo preukázané, že ako výlučný vlastník sporného pozemku F. parc.č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX je evidovaný žalovaný, to titulom kúpnej zmluvy, pričom nebolo sporné a vyplýva to aj z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, že nehnuteľnosť kúpil od predávajúcej netere F. O., nar. XXXX.
17. Z pkn vl. XXX vyplynulo, že pôvodná parcela č. XXX, roľa o výmere XXXX mX bola vo vlastníctve H. H. (starého otca žalobcu) titulom kúpy v podiele X a E. H. (otca žalobcu) v podiele X titulom dedenia po svojej matke, ako to vyplýva aj uznesenia č.d. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Nebolo sporné, že neskôr sa táto pôvodná parcela rozdelila na novú parcelu č. XXX s výmerou XXXX mX a zvyšok sa stal súčasťou parcely č. XXX.
18. Darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa XX.XX.XXXX N XXX/XX previedol svoju X na pozemku č. XXX o výmere XXXX mX darca H. H. svojím deťom Y. H. a F. O., rod. H., každému po X, tj. každý z nich dvoch mal na tejto časti po 1 a E. H. (tretí H. syn a otec žalobcu) mal teda na tejto časti svoju pôvodnú 1.
19. Z listín založených v spise ďalej vyplynulo a nebolo to ani sporné, že v roku XXXX bola vytvorená parcela - pozemok parc.č. XXX/X tvorený tromi dielmi, a to dielom XX, XX a XX, pričom pre účely tohto konania sú podstatné (ako predmet tohto konania) len diely č. XX a XX. Z výkazu výmer ( č.l.XX) totiž vyplynulo, že diel XX vznikol z parcely č. XXX a mal výmeru XXX mX a diel XX vznikol z parcely č. XXX a mal výmeru XX mX (čo v súčte po zlúčení zodpovedá aktuálnej výmere sporného pozemku XXX mX).
20. Čo sa týka dielu č. XX, ako už bolo vyššie uvedené, vlastnícke vzťahy k tejto časti tvorili podiely X/ X - Y. H., X/X - F. O., rod. H. a X - E. H. (otec žalobcu).
21. Čo sa týka dielu č. XX, 1 na tejto časti vlastnil H. H., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a podľa dedičského uznesenia Okresného súdu Trenčín D XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, jeho podiel zdedili rovným dielom jeho deti Y. H. v X/X, F. O., rod. H. v X/X a E. H. (otec žalobcu) v X/X.
22. Čo sa týka dielu č. XX vlastnícke vzťahy k tejto časti tvorili podiely X/X - Y. H., X/X - F. O., rod. H. a X/X - E. H. (otec žalobcu), ktorý mal svoju X a z dedičstva po otcovi X/X.
23. Ďalej bolo zistené, že pod č. OU-TN-J.-XXXX/XXXXXX-XX vedie S. úrad V., pozemkový a lesný odbor konanie o uplatnenom reštitučnom nároku žalobcu z dňa XX.XX.XXXX, kde predmetom reštitučného nároku je pozemok F. parc.č. XXX/X o výmere XXX mX v k.ú.M. - Y., teda sporný pozemok, ktoré konanie je uznesením zo dňa XX.XX.XXXX prerušené do skončenia tohto súdneho konania, z dôvodu, že sa tu rieši predbežná otázka pre reštitučné konanie.
24. Žalobca sa domáhal nápravy čo do spornej parcely aj vrámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, pričom tento jeho návrh bol zamietnutý rozhodnutím S. katastrálnych konaní R. katastra v V. č. X X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a toto zamietavé rozhodnutie bolo potvrdené a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté rozhodnutím Správy katastra V. č. Xo 7/2013 zo dňa XX.XX.XXXX. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorá bola zamietnutá rozsudkom F. súdu v V. č.k. XXS/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu R. republiky sp.zn, XSžr/XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
25. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
26. Najskôr sa súd musel vysporiadať s procesnou prípustnosťou žaloby s poukazom na ust. § 137 CSP. Žalobca sa domáhal určenia, že tu právo nie je (určenie, že žalovaný nie je vlastníkom podielu), a teda žalobu je potrebné podradiť pod ust. § 137 písm. c/ CSP. Podmienkou prípustnosti, a teda aj meritórneho prejednania žaloby, v tomto prípade je existencia naliehavého právneho záujmu, ktorý musí preukázať žalobca, pokiaľ tento nevyplýva z osobitného predpisu. Súd je toho názoru, že v prejednávanej veci nevyplýva naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení z právneho predpisu, ako to žalobca tiež tvrdil. Z osobitného právneho predpisu vyplýva naliehavý právny záujem totiž iba vtedy, keď osobitný zákon určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá povinnosť podať konkrétne špecifikovanú určovaciu žalobu (napr. určovacia žaloba podľa zákona č. X/XXXX Z.z.- žaloba o určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu/reštrukturalizácie, žaloba o vylúčenie veci z exekúcie, a iné). Žiaden osobitný predpis však neukladá, resp. nezakotvuje výslovne možnosť podať žalobu o určenie neexistencie vlastníckeho práva a takúto žalobu nepredpokladá vo svojich ustanoveniach ani reštitučný zákon. Z tohto dôvodu má súd za to, že v danom prípade v tomto konaní žalobcu zaťažuje bremeno, aby tvrdil a preukázal také skutočnosti, ktoré budú svedčiť v prospech existencie naliehavého právneho záujmu. Žalobca počas konania uvádzal rôzne, odlišné argumenty (niektoré odpočiatku, niektoré z nich neskôr dopĺňal) v prospech existencie naliehavého právneho záujmu, pričom súd uvádza k jednotlivým z nich nasledovné:
27. Pokiaľ v žalobe žalobca dôvodil svoj naliehavý právny záujem tým, že je daný, pretože žalovaný je ako vlastník spornej nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností, hoci vlastnícke právo svedčí žalobcovi, súd konštatuje, že táto skutočnosť naliehavý právny záujem v tejto veci nezakladá. Žalobca týmto argumentom poukazoval celkom zrejme na fakt, že právny stav nekorešponduje s evidovaným stavom zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, o čom pojednávalo aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. X M./XX/XXXX, na ktoré sa žalobca v žalobe odvolával. V. negatívna určovacia žaloba, ktorá ostala predmetom konania, však nebude účinným nástrojom na to, aby sa ňou (v prípade, že by jej súd vyhovel) takýto nedostatok odstránil, a to z dôvodu, že ak by aj súd žalobe vyhovel, výrok rozsudku v navrhovanom znení nebude podkladom pre zápis zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, pretože rozhodnutie by nedávalo odpoveď na otázku, kto iný, keď nie žalovaný, je teda vlastníkom sporného podielu a už vôbec by to nehovorilo nič o tom, či tento podiel patrí žalobcovi alebo nie. B. by do katastra nehnuteľností i tak v rozsahu sporného spoluvlastnícke podielu kataster nedosadil a nezapísal. R. práva k podielu by sa tak v celom rozsahu neodstránila, pretože i tak by muselo nasledovať iné konanie, kde by sa otázka vlastníckeho práva v rozsahu žalovaného podielu na spornej nehnuteľnosti musela definitívne vyriešiť. V danom prípade sa pritom nejedná o prípad tzv. duplicity zápisov v katastri nehnuteľností, kde by i takto formulovaná žaloba svoj účel splnila, pretože na základe rozsudku s navrhovaným negatívnym určením by došlo k tomu, že by kataster nehnuteľností jeden z dvoch duplicitných zápisov (po vyrieknutí toho, komu z nich dvoch vlastnícke právo nesvedčí, kto z nich dvoch nie je vlastníkom), z listu vlastníctva odstránil, čím by spornosť bola odstránená definitívne. Ak žalobca argumentoval existenciu naliehavého právneho záujmu týmto smerom, súd uzatvára, že z vyššie uvedených dôvodov nie je naliehavý právny záujem daný, nakoľko takáto žaloba by v žiadnom prípade nebola zárukou na odvrátenie ďalších sporov, práve naopak, ďalší spor by sa predpokladal.
28. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX, resp. XXX pod písm. b/) žalobca ďalej k negatívnemu určovaciemu žalobnému petitu (ktorý ostal do času vyhlásenia rozsudku predmetom konania) a k naliehavému právnemu záujmu na takomto negatívnom určení uvádzal, že tento je navrhovaný práve preto, že ak by súd pôvodne tiež formulovaný petit o určenie, že podiel na spornej nehnuteľnosti patrí do dedičstva, zamietol a musel by si žalobca uplatňovať svoje práva v ďalšom konaní znovu, príp. inak, teda aby na tento čas žalovaný svoje neoprávnene nadobudnuté vlastnícke právo nezneužíval. Súd konštatuje, že táto argumentácia medzičasom stratila na aktuálnosti, vzhľadom na to, že pozitívny určovací žalobný návrh t.č. nie je predmetom konania, ale i tak súd uvádza, že ani takýto argument žalobcu v prospech procesnej prípustnosti žaloby by neobstál. R. žalobca totiž týmto odôvodnením pripúšťa, že negatívny určovací žalobný petit by bol len akýmsi dočasným riešením a nutne by viedol k tomu, že by žalobca musel, resp. chcel iniciovať iné konanie, kde by si uplatnil svoj nárok inak, s cieľom definitívne vyriešiť spornosť práva. To sa však vylučuje s už vyššie uvedeným pravidlom, v zmysle ktorého má žalobca na navrhovanom určení vtedy naliehavý právny záujem, ak zvolí takú žalobu na určenie, ktorá bude zárukou odvrátenia budúcich sporov. To by pri negatívnom žalobnom petite v tejto veci naplnené celkom zrejme nebolo a celkom jasne žalobca tento petit, v štádiu, keď formuloval túto svoju argumentáciu, sám považoval len za akúsi dočasnú formu riešenia, nie však spôsob, akým
natrvalo vyrieši problém, ktorý žalobou nastolil. C. túto argumentáciu súd preto nepovažuje za tú, ktorá by odôvodňovala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom negatívnom určení.
29. V ďalšom konaní, konkrétne v podaní z XX.XX.XXXX ( č.l. XXX) v prospech naliehavého právneho záujmu argumentoval žalobca tým, že je vlastníkom susedného pozemku, ku ktorému jediný rozumný prejazd a prechod vedie práve cez sporný pozemok a táto žaloba má tak byť nástrojom na odstránenie právnej neistoty pre uplatnenie práva jeho prechodu a prejazdu. Ani s touto argumentáciou sa súd nestotožnil. Súd má predovšetkým za to, že táto žaloba nie je prostriedkom, ktorého cieľom by bolo alebo malo byť vyriešenie prístupu k nehnuteľnostiam v susedstve, keďže na dosiahnutie tohto cieľa S. zákonník predpokladá iné právne inštitúty ako vyslovenie, zjednodušene povedané, toho, že „vlastníkom susedného pozemku nie je sused“. R. ani nie je zrejmé, aký osoh pre žalobcu by malo negatívne určenie v tom smere, že žalovaný nie je vlastníkom podielu na tejto spornej nehnuteľnosti susediacej s nehnuteľnosťou žalobcu (najmä bez toho, aby bolo teda jasné, kto keď nie žalovaný, ním je). Ak žalobca v tejto časti uvádza, že naliehavosť zdôrazňuje fakt, že navrhovaným určením môže žalobca dosiahnuť stav, pri ktorom jeho právo prechodu a prejazdu bude uplatnené len na jeho vlastných podieloch k pozemku XXX/X a nemusí tak dôjsť k zákonnému obmedzeniu vlastníckych práv iných osôb, ani toto neobstojí. V., navrhovaným negatívnym určením súd nevysloví, že podiely na spornom pozemku XXX/X budú patriť žalobcovi, a preto nie je súdu jasné, ako žalobca dospel k záveru, že by takouto určovacou žalobou (na základe ktorej by súd vyslovil, že žalovaný nie je vlastníkom podielov) docielil, že právo na prejazd a prechod bude sa viazať len k podielom žalobcu na tomto spornom pozemku, z ktorého sa prechod a prejazd realizuje. Z rozsudku v navrhovanom znení by totiž nevyplynulo, že podiely na ňom žalobcovi patria. X. určenie podľa názoru súdu nemôže priaznivo ovplyvniť žalobcu ako vlastníka susedného pozemku ani v tom, že len na základe nej (a nijak inak) by si mohol uplatniť nejaké svoje budúce iné práva spojené s právom prechodu na vlastnú nehnuteľnosť, keď žalobca ani netvrdil, že by si už aktuálne, prípadne v budúcnosti mienil uplatňovať nejaké svoje konkrétne právo, ak áno aké, voči komu a z akých dôvodov je tak nútený učiniť. V tomto ohľade nepredniesol teda ani žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by naznačovali, že by jeho postavenie ako vlastníka susedného pozemku bolo sporné (napr. že by mu už niekto niekedy bránil v tomto smere), že by nevyhnutne musel tieto svoje práva istým spôsobom uplatňovať (napr. na súde) alebo či túto argumentáciu uvádza len ako alternatívu pre prípad, že by niekedy v budúcnosti takýto problém s prechodom či prejazdom teoreticky nastal. Z týchto dôvodov sa súd ani s týmto argumentom žalobcu nestotožnil.
30. Ďalej ako dôvod, z ktorého vyvodzoval žalobca svoj naliehavý právny záujem, uvádzal, že tento je daný tým, že správny orgán (kataster) potvrdil právoplatne neoprávnenú chybu a nevedel zdôvodniť zápis, na podklade ktorého sa následne mohol stať vlastníkom žalovaný a tým potvrdil, že právna situácia je neistá a je ju potrebné riešiť cestou súdu. V tomto smere súd uvádza, že správny orgán síce usmernil žalobcu, že svoje právo si môže uplatniť cestou súdu, pretože konania predpokladané katastrálnym zákonom mu nemôžu byť v jeho situácii nápomocné, ale neuviedol (a nebol na to ani oprávnený), akú konkrétnu žalobu žalobca má podať. Nemožno len z toho, že správny orgán konštatoval, že prostriedkom nápravy je súdna žaloba, vyvodiť, že nech už žalobca podá na základe tohto odporúčania akúkoľvek žalobu, že táto vždy aj môže z procesného hľadiska obstáť a súd ju je povinný meritórne prejednať. Posúdenie prípustnosti žaloby, ktorú sa žalobca následne rozhodol v určitej forme súdu podať, je výlučne na súde. Z. samotné konštatovanie správneho orgánu, že vec je možné riešiť cestou súdu, preto nezakladá automaticky procesnú prípustnosť akejkoľvek žaloby. Žalobca v tejto súvislosti uvádzal, že negatívny určovací žalobný petit je formulovaný preto, lebo vlastníctvo žalovaného bolo prekážkou k oprave chyby v katastrálnom operáte. Súd však v tejto súvislosti konštatuje, že ani keby súd určil, že žalovaný nie je vlastníkom sporného pozemku, nebola by odstránená prekážka, pre ktorú nemohlo byť žalobcovi nápomocné konanie o opravu chyby v katastrálnom operáte. Z oboznámených rozhodnutí, najmä z rozsudku F. súdu v V. č.k. XXS/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom X. súdu R. republiky sp.zn, XSžr/XX/XXXX, vyplynulo, že toto konanie nemohlo žalobcovi poslúžiť primárne preto, že medzičasom nastala iná skutočnosť (tj. boli zapísané zmeny v katastrálnom operáte na základe neskorších listín). Takýmito skutočnosťami boli : A/ dedičské rozhodnutie, na základe ktorého nadobudla výlučné vlastníctvo k spornému pozemku neter žalovaného F. O. dedením po svojej matke F. O. a časovo následné B/ povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy medzi F. O. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, ktorý sa stal výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti (a je tak zapísaný na LV doposiaľ). Súd teda dospel k záveru, že aj keby rozsudkom konštatoval, že žalovaný nie je vlastníkom podielu k spornej nehnuteľnosti, aj tak by sa neodstránila prekážka brániaca tomu, aby mohol byť žalobca s návrhom na opravu chyby v katastrálnom operáte
ohľadom žalovaného podielu na spornom pozemku úspešný. Stále by tu totiž bola prítomná právna skutočnosť brániaca takémuto konaniu, a tou je zmena vlastníckeho práva na podklade dedičského rozhodnutia (po F. O.) v prospech F. O.. K. súdu vydaný v tomto konaní by sa totiž vôbec nedotýkal jej právneho postavenia, nenegoval by jej vlastníctvo v rozsahu žalovaného podielu, a teda žaloba o určenie neexistencie vlastníckeho práva žalovaného k žalovanému podielu by neznamenala odstránenie prekážky pre konanie správneho orgánu, ako to načrtol žalobca. Ani v tomto ohľade preto nijako táto žaloba postavenie žalobcu nevylepší. Okrem toho sa súdu javí ako mierne protichodné tvrdenie žalobcu, ktorý touto žalobou na jednej strane chce docieliť odstránenie prekážky pre konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte (ako nástroja na dosiahnutie svojho cieľa) a na strane druhej (ako bude uvedené ďalej) chce rovnakou žalobou prakticky zhodný cieľ dosiahnuť aj v reštitučnom konaní. Ani z vyššie uvedených dôvodov preto súd neuznal argumentáciu žalobcu ako dôvodnú.
31. X. (podanie z XX.XX.XXXX) žalobca trval na tom, že naliehavý právny záujem je daný, pretože si v roku XXXX uplatnil k spornému pozemku, ktorý je predmetom žaloby, reštitučný nárok na navrátenie tohto pozemku do vlastníctva (čo dovtedy súdu nebolo zrejmé, pretože to nikto dovtedy v konaní dovtedy netvrdil). Vyvodzoval naliehavý právny záujem z § 6 ods. X písm. a/ zák. č. XXX/XXXX Z.z., pretože správny orgán je povinný zistiť, či pozemok alebo jeho časť je vo vlastníctve inej osoby, čo je prejudiciálna otázka, ktorú treba pre účely reštitučného konania vyriešiť a tú má vyriešiť súd v tomto konaní. Preto aj bolo reštitučné konanie prerušené. Uvádzal ďalej, že rozhodujúce pre spôsob vybavenia reštitučného nároku, je práve zodpovedanie otázky, či je niekto vlastníkom pozemku, na ktorý je reštitučný nárok uplatnený. K tomuto súd uvádza nasledovné: Podľa § 6 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., Vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby. Je pravdou, že si žalobca uplatnil reštitučný nárok na sporný pozemok, ktorý je t.č. na LV evidovaný ako pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovaného (hoci to začal tvrdiť až po X rokoch sporu). Žalobca dôvodí naliehavý právny záujem tým, že určenie, že žalovaný nie je v danom podiele vlastníkom sporného pozemku, je rozhodujúce pre určenie spôsobu, akým by mohol byť nárok žalobcu vybavený (tj. buď navrátenie pozemku, alebo poskytnutie náhrady zaň). Podľa názoru súdu ale ani v prípade vyhovenia tejto žalobe by sa táto otázka, ktorú žalobca nastoľuje ako podstatnú a z ktorej vyvodzuje naliehavý právny záujem na určení (a teda spôsob vybavenia je reštitučného nároku), riadne nezodpovedala. Vyhovujúci rozsudok súdu (teda určenie že daný podiel na spornom pozemku nepatrí žalovanému) by totiž nevyriešil to, či tu niet inej osoby, ktorá by bola spolu/ vlastníkom tohto pozemku, a ktorej vlastníctvo k nemu by bolo rovnako v zmysle § 6 ods. X písm. a/ cit. zákona prekážkou vydania tohto pozemku. Ani z prípadného vyhovujúceho rozsudku súdu by totiž nerezultoval záver, kto teda iný (keď nie žalovaný) je v danom podiele vlastníkom sporného pozemku, a či ním prípadne tiež nie je osoba tretia (ktorej vlastníctvo by bolo rovnako na prekážku navrátenia pozemku). Platí to o viac, keď aj žalovaný je osobou, ktorá nadobudla právo k pozemku od iného svojho predchodcu (kúpou) a tento predchodca ešte od svojho predchodcu (dedením), a preto ak by aj súd vyslovil, že žalovaný nie je vlastníkom, niet jednoznačného záveru, či teda jeho vlastníkom je alebo nie je aspoň niektorý jeho predchodca, keď ním nemá byť žalovaný. Ich vlastnícke právo by pritom tiež bolo na prekážku navrátenia pozemku. Správny orgán by tak nemal na základe tohto rozsudku vôbec ustálené, či nastal alebo nenastal prípad predpokladaný cit. zákonným ustanovením, a teda nevedel by tak či onak ustáliť, či pozemok môže navrátiť (samozrejme, ak by boli splnené ostatné podmienky na jeho navrátenie), alebo je potrebné poskytnúť iba náhradu zaň. V tomto smere súd príkladmo poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. XX M./XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde dovolateľ rovnako vyvodzoval naliehavý právny záujem na negatívnej určovacej žalobe z potreby doriešenia jeho reštitučných nárokov a z postavenia svojej osoby ako oprávnenej z reštitučných predpisov. X. súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcu na negatívnom určení vlastníckeho práva žalovaného k sporným nehnuteľnostiam nie je možné odôvodniť žalobcovým tvrdeným reštitučným nárokom. Z týchto dôvodov má súd za to, že ani navrhovaným určením sa nevylepší postavenie žalobcu ako účastníka v prebiehajúcom správnom konaní. Žalobcom tvrdená predbežná otázka z tohto správneho konania by sa ani vyhovením tejto žalobe totiž nezodpovedala tak, aby to jednoznačne vyjasnilo jeho pozíciu v tomto konaní ohľadom spôsobu, akým by mohol byť jeho reštitučný nárok vybavený. Súd tak uzavrel, že na požadovanom negatívnom určení nie je daný ani z vyššie uvedených dôvodov naliehavý právny záujem. Už len pre úplnosť súdu uvádza, že v rozhodnutí o prerušení reštitučného konania ( č.l. XXX) nie je jednoznačne vymedzené, že by práve riešenie problému vyvstávajúceho z § 6 ods. 1 písm. a/ cit. zák. bolo tou konkrétnou predbežnou otázkou, pre ktorú správny orgán konanie prerušuje, nakoľko správny orgán len všeobecne uvádza, že zistil, že predmetom tohto konania je rozhodovanie o vlastníckom práve k parcele, konanie prerušuje, pretože sa jedná o predbežnú otázku, od ktorej bude závisieť rozhodnutie
o veci. Súd preto vychádzal najmä z toho, ako účel podanej žaloby vrámci svojej argumentácie v nadväznosti na reštitučné konanie vymedzoval žalobca a čo ňou pre účely reštitučného konania chcel dosiahnuť. K argumentácii žalobcu, že predbežnú otázku týkajúcu si nemôže vyriešiť správny orgán, súd dodáva, že predbežné otázky si môže podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku posúdiť aj správny orgán (ak o nej ešte nebolo právoplatne rozhodnuté iným orgánom), to však ale nevylučuje, aby o nich rozhodoval primárne aj súd a správny orgán čakal na jeho rozhodnutie za súčasného prerušenia konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku.
32. Okrem všetkého vyššie uvedeného podľa názoru súdu je tu aj ďalší dôvod, pre ktorý by súd nemohol vyhovieť žalobe tak, ako je táto koncipovaná. Predmetom určenia bol podiel XXX/XXXX. V podaní z XX.XX.XXXX (č.l. XX) žalobca objasnil, že podiel XXX/XXX na spornom pozemku F. parc.č. XXX/X vypočítal tak že:
- celková výmera súčasného pozemku F. parc.č. XXX/X pozemku podľa LV je XXX mX,
- z časti č. XX o výmere XXX mX žiada X/X (teda X), čo je XXX,X m2,
- z časti č. XX o výmere XX m2 žiada X/X, čo je XX m2 M. podiel tak je výsledkom operácie: (XXX,XmX + XXmX) / XXXmX, čo činí podiel XXX/XXX. X. doplnil, že z neho žiada určiť 1, pretože je iba jedným zo X dedičov po poručiteľovi, a preto výsledný podiel, ktorý je predmetom žaloby, predstavuje XXX/XXXX.
XX. Súd konštatuje, že spôsob, akým žiada žalobca určiť neexistenciu práva k vyššie uvedenému pozemku, je chybný a nereflektuje skutočnosť, že aktuálny pozemok, ktorý je predmetom konania, nemal v celom rozsahu rovnakú genézu právnych vzťahov, ale naopak, je zložený z dvoch dielov, ktoré predtým, než boli zlúčené do súčasnej parcely F. parc.č. XXX/X, mal každý rôznu históriu vzťahov k nim. Žalobca sám v žalobe opisuje (a vyplýva to aj z výkazu výmer na č.l. XX, ale aj z popisu rozhodnutia vydaného v reštitučnom konaní zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. XXX), že súčasná parcela F. parc.č. XXX/X o výmere XXX mX v k.ú. M. - Y. vznikla z parc.č. XXX zapísanej na LV č. XXX ako záhrada o výmere XXXX mX odčlenením jej časti o výmere XXX m X ( v žalobe označované ako diel XX) a z pôvodnej J. parcely parc.č. XXX v pkn vl. č. XXX odčlenením jej časti o výmere XX mX (v žalobe označované ako diel XX). K dielu XX a XX sa viazali rôzne, odlišné vlastnícke vzťahy. Žalobca uvádza, že na diele XX jeho otec mal podiel X a na diele XX jeho otec mal X/X a žaloba sa týka práve a len úpravy vlastníckych vzťahov k podielom pôvodne patriacim jeho otcovi. Treba ale uzavrieť, že otec žalobcu mal spomínanú X len na diele XX a nikde inde a súčasne uvedené X/X len na diele XX a nikde inde. Žalobca však uvedené nezohľadnil. Namiesto toho vypočítal podiel, ktorý má byť predmetom žaloby ako podiel pôvodne patriaci jeho otcovi, tak, že sčítal mX pripadajúce jeho otcovi na diele XX s mX pripadajúcimi jeho otcovi na diele XX a tento výsledok vydelil celkovou výmerou v mX pozemku a dopracoval sa k podielu XXX/ XXX (tento podiel je výsledkom matematickej operácie s výmerami pozemku), ktorý ale na celku nikdy jeho otcovi nepatril. Nie je totiž pravda, že by (ani teoreticky) otec žalobcu mal v každej ideálnej časti z celej súčasnej parcely KNC parc.č. XXX/X podiel XXX/XXX, pretože jeho otec, ak mal, tak iba 1 na každej ideálnej časti pôvodného dielu XX (a túto polovicu súčasne nemal na diele XX) a ak mal, tak X/X na každej ideálnej časti pôvodného dielu XX (a súčasne tieto X/X nemal na diele XX). Y. podielu žalobcom je z tohto dôvodu nesprávny, značne skresľujúci a nezodpovedá tomu, že každá z týchto dvoch častí má svoju vlastnú históriu, iné právne vzťahy, ktoré neboli rovnaké. P. predchodca žalobcu na jednej časti ak mal, tak podiel menší a na druhej zase podiel väčší, ale to neznamená, že súčet týchto dvoch podielov mal na aktuálnom celku. B. potom, ak sa domáha práv k X, ktorá by na neho mala pripadať ako na jedného zo štyroch dedičov, nemôže nikdy mať 1 z takto nesprávne vypočítaného podielu. Žalobca mal uvedené „problémy“ preklenúť tým, že podkladom pre formulovanie žaloby tak, ako ju súdu predložil, mal byť geometrický plán, ktorý by pôvodný stav častí XX a XX preklopil do súčasnosti vytvorením dvoch nových parciel, ktoré by kopírovali pôvodný diel XX a diel XX (teda pôvodné parcely, z ktorých je súčasná parcela zlúčená). Na takto vytvorených dvoch dielčich parcelách mal žalobca podiel, ktorý chcel učiniť predmetom konania, samostatne v petite vyjadriť (teda na jednej parcele ako X a na druhej ako X/X). Žalobca tak ale neučinil ani spolu so žalobou, ale ani počas konania takýto dôkazný návrh nebol prednesený. Súd takýto dôkaz bez návrhu nemohol vykonať a upraviť namiesto žalobcu žalobný petit, aby tento bol vecne správny, nakoľko súd je viazaný tým, ako žalobca predmet konania vymedzí. Na neprijateľnosť spôsobu, akým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva a na rozdielne vlastnícke vzťahy dvoch pôvodných častí aktuálnej parcely, pritom výslovne poukazoval aj žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe. V danom prípade pritom nešlo ani o vadu žaloby, ktorá by zakladala povinnosť súdu v zmysle § 129 M. vyzývať žalobcu na odstránenie vád žalobného petitu, pretože žalobný návrh bol určitý a jasný, súdu bolo jasné, čoho sa žalobca domáha, čo mienil
učiniť predmetom žaloby, čiže bol prejednateľný a nič nebránilo o tomto petite konať. Otázkou bolo len, či je predmet žaloby v petite vyjadrený správny ako taký a či ním môže žalobca docieliť to, čo žalobou sledoval. Súčasne súd nemohol žalobcu poučovať o tom, že jeho žalobný návrh nie je z vyššie uvedených dôvodov správny, pretože by tým v rozpore so zásadou rovnosti strán poučoval jednu stranu o tom, ako by petit mala upraviť, aby teoreticky tento mohol (za splnenia ostatných podmienok) obstáť, čím by prekročil rámec možnej a dovolenej poučovacej povinnosti súdu. Súd teda konštatuje, že bez ohľadu na závery o nedostatku naliehavého právneho záujmu, by tu bol tak daný ďalší dôvod na zamietnutie žaloby.
34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu ako v celom rozsahu nedôvodnú zamietol. Y. na uvedené nedostatky, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, bolo preto nadbytočné a nehospodárne vypočúvať svedkyňu F. navrhovanú žalobcom, pretože by vykonanie tohto dôkazu aj tak neprivodilo žalobcovi úspech v spore. Táto však mala byť vypočutá k potvrdeniu existencie úmyselných chýb pracovníčok katastra, ktorá otázka však ani nie je relevantná pre posúdenie tejto veci, keďže úlohou súdu v tomto konaní nie je odhaľovať a hodnotiť prípadné individuálne zlyhania pracovníkov správneho orgánu.
35. J. § 336 ods. 1, ods. X M., Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
XX. J. § 335 ods. X M., Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
XX. Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia, kedy pre neodkladné opatrenia nariadené pred začatím konania a následné zamietnutie žaloby vo veci samej, platí primerane § 335 ods. X M., zrušil neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. X M. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súčasne súd aplikoval § 256 ods. X M. podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Predmetom konania bola pôvodne žaloba s dvomi žalobnými petitmi, a to A/ určenie, že do dedičstva patrí a B/ určenie, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Konanie bolo zastavené v časti o určenie, že podiel patrí do dedičstva po poručiteľovi a v časti negatívneho určovacieho petitu čiastočne tiež, nakoľko žalobca najskôr žiadal negatívne určenie celej nehnuteľnosti a následne už len jej podielov. V uznesení č.k. XXC/XX/XXXX -XXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku II. bolo rozhodnuté tak, že aj o náhrade trov zastavenej časti medzi žalobcom a žalovaným bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V častiach, v ktorých súd konanie zastavil, bol neúspešný žalobca, nakoľko ten v tejto dotknutej časti vzal žalobu späť, a to bez bližšieho zdôvodnenia, pričom nebolo tvrdené ani preukázané, že by k späťvzatiu žaloby v dotknutých častiach došlo pre správanie sa žalovaného. B. teda nesie procesné zavinenie na zastavení tejto časti konania. Y. platí, že kto zavinil zastavenie konania, má v tejto časti neúspech a úspech sa pričíta druhej strane sporu, teda žalovanému. B. tak bol neúspešný v zastavenej časti. Rovnako tak bol neúspešný aj vo zvyšku, nakoľko zvyšok žaloby (negatívne určenie týkajúce sa spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti), bol celkom zamietnutý, a teda zhrnúc uvedené, žalobca bol neúspešný v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že plne úspešným v konaní je žalovaný, a ten má proti plne neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. R. preto žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.