Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-24-2020.pdf
PDF · 110.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci Ž. T.. O. I., G.. XX.X.XXXX, C. XXX/XXX, XXX XX M., zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU BELLAN & Partners, s. r. o. JUDr., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 53 934 969, proti žalovanému: U. M., M. XX/XX, XXX XX M., T.: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Vlastou Lehutovou, advokátkou so sídlom Matičné námestie 3A, 022 01 Čadca, IČO: 42 351 502, v konaní o zaplatenie 348,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou upomínaciemu súdu - Okresnému súdu Banská Bystrica a následne dňa 30.4.2020 postúpenou Okresnému súdu v Čadci ako súdu miestne príslušnému, domáhal voči označenému žalovanému zaplatenia sumy 348,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.7.2018 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný ako výlučný vlastník miestnej komunikácie označenej parcelným číslom XXXXX ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4990 m2 v kat. úz. M., vedenej na LV č. XXXXX, ktorá je prístupovou komunikáciou okrem iných nehnuteľností aj k nehnuteľnosti žalobcu umiestnenej na parcele č. XXXXX ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 88 m2, kat. úz. M., vedenej na LV č. XXX, na ktorej je postavená nehnuteľnosť so súpisným číslom XXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu, má na základe zákona vykonávať správu predmetnej cesty. Žalovaný však v čase zimnej údržby sústavne odmietal komunikáciu udržiavať v celosti riadne prechodnú, ako pre motorové vozidlá, tak aj pre peších. Žalobca žalovaného opakovane telefonicky aj emailom upozorňoval a vyzýval na odstránenie nežiaduceho stavu, avšak bezúspešne. Urobil tak i predžalobnou výzvou zo dňa 27.2.2019. Nakoľko žalovaný bol naďalej nečinný, svoje povinnosti zo zákona si nesplnil a neodstránil nežiaduci stav, v dôsledku ktorého sa žalobca nemohol dostať do miesta svojho trvalého bydliska, žalobca na svoje náklady dňa 3.4.2019 zabezpečil služby potrebné na odstránenie nežiaduceho stavu, a to na odstránenie kalamitného dreva a snehu z prístupovej komunikácie k svojmu bydlisku. Tieto náklady vynaložil vo výške 348,- €. K svojim tvrdeniam žalobca pripojil list vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, faktúru so súpisom dennej fakturácie a záznamom o prevádzke stroja zo dňa 3.4.2019, predžalobné výzvy a na pojednávaní aj fotodokumentáciu. V replike zo dňa 21.4.2020 na čl. 72 spisu uviedol, že má zato, že prístupová komunikácia k jeho nehnuteľnosti má byť posudzovaná ako ulica, nakoľko tak, ako aj iné susediace nehnuteľnosti, aj nehnuteľnosť žalobcu má riadne pridelené súpisné číslo. Jedná sa o ulicu, ktorá je riadne užívaná vlastníkmi susediacich nehnuteľností, v ktorých majú susedia trvalý pobyt. Táto ulica je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, je všeobecne prístupná. V zmysle § 4b ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách je preto žalovaný povinný v zimných mesiacoch vykonať aj jej údržbu. Na pojednávaní dňa 18.9.2020 v rámci doplnenia skutkového stavu v súlade s
§ 150 ods. 2 CSP svoje skutkové tvrdenia doplnil, keď uviedol, že mu ako obyvateľovi obce M., ktorý má v obci trvalý pobyt, ktorý je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV XXX, postavenej na parcele XXXXX, kat. úz. M., v čase minulej zimy, v mesiacoch január až apríl 2019, bol znemožnený prístup k bydlisku, nakoľko k jeho bydlisku vedie prístupová cesta, miestna komunikácia, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý ju má spravovať. Poukázal aj na § 47d stavebného zákona, ktorý zakotvuje povinnosť, aby k stavbe viedla prístupová cesta. Uvedené potvrdil sám žalovaný ako stavebný úrad v kolaudačnom rozhodnutí. Žalovaný neudržiaval cestu priechodnú, dokonca nahrnul v tzv. križovatke ciest zhruba 1,5 metra snehovej pokrývky, ktorá sa časom zmenila na ľad, čím sa stala nepriechodnou i pre peších. Žalobca platí i dane, je preto toho názoru, že má ako riadny občan právo na adekvátnu pomoc, napríklad i sanitárnu alebo pre prístup elektrikárov a podobne. Bol nútený, aby si po opakovaných dopytoch sám zabezpečil riadny prístup k svojmu bydlisku, s čím mu vznikli náklady. V blízkosti sa nachádza 6 domov, z toho dva vlastní žalobca. Cestu vybudoval vlastne žalobca, obec ju udržiavala až do decembra 2018. Nevie, z akého dôvodu, resp. na základe čoho a tiež nevie, z akého dôvodu ju udržiavať prestala. Ak by aj obec nemala povinnosť starať sa o prístupovú cestu, nemôže nahrnúť na ňu sneh a znemožniť tak prístup k nehnuteľnosti žalobcovi. Žalovaný v rámci výkonu zimnej údržby nemôže zamedziť výkon práva spočívajúci v prístupe občana k svojmu bydlisku. Žalobcovi vznikla škoda, ktorú spôsobil žalovaný a ktorú musel žalobca odstrániť. Žalobca uplatnil i náhradu trov konania.
2. Upomínací súd pôvodne žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. konania 4UP/1683/2019 zo dňa 3.2.2020, proti ktorému však žalovaný podal vecne odôvodnený odpor, z ktorého dôvodu bola vec následne na návrh žalobcu postúpená miestne príslušnému súdu Okresnému súdu v Čadci na pokračovanie v konaní.
3. Žalovaný v odpore, doručenom upomínaciemu súdu dňa 19.2.2020 na čl. 62 spisu, v rámci svojej obrany uviedol, že pozemok CKN č. XXXXX o výmere 4990 m2 je umiestnený mimo zastavaného územia obce a podľa spôsobu užívania „č. 22“ sa jedná o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba, ktorou môže byť cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník a podobne. Na parcele XXXXX nie je vybudovaná ani cesta, ani miestna komunikácia, ktoré by boli zahrnuté do cestnej siete alebo siete miestnych komunikácii, na ktorých by bola obec povinná údržbu vykonávať. Na uvedenej parcele sa nenachádza žiadna stavba. V teréne sa jedná o lesnú cestu, ktorá tvorí zároveň prístup na polosamotu, kde sa nachádza aj dom žalobcu. Zo žiadneho právneho predpisu žalovanému nevyplýva povinnosť zabezpečovať údržbu prístupových ciest, pokiaľ tieto cesty nie sú miestnymi komunikáciami. Žalovaný odkazoval vo svojom odpore na zákonné ustanovenia § 4 ods. 3 písm. f) zákona o obecnom zriadení a ďalej na ustanovenia zákona č. 135/1961 zbierky o pozemných komunikáciách, konkrétne ustanovenie § 1 ods. 2, a taktiež § 1 ods. 3 a § 4b. V duplike doručenej súdu dňa 10.6.2020 na čl. 83 spisu poukázal na to, že nehnuteľnosť žalobcu je vzdialená od centra obce zhruba 8 kilometrov, z toho 2,2 kilometra predstavuje lesná cesta, mimo zastavaného územia obce. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že nehnuteľnosti sa nachádzajú v zastavanom území obce. Poukázal tiež na rozhodnutie Okresného úradu Čadca, pozemkového a lesného odboru, č. U.-R.-O.- XXXX/XXXXXX zo dňa 31.7.2018, ktorým došlo k schváleniu vykonania projektu pozemkových úprav v katastrálnom území obce M.. Toto rozhodnutie a rozdeľovací plán vo forme obnovy katastrálneho operátu je novým mapovaním, ktorého súčasťou je register nového stavu schválený rozhodnutím U.-R.- O.-XXXX/XXXXXX zo dňa 6.2.2017. Parcela CKN XXXXX bola zapísaná na list vlastníctva v prospech Obce M. č. XXXXX „rozhodnutím U.-R.-O.-XXXX/XX po schválení vykonania projektu pozemkových úprav v katastrálnom území M. - PZV 200/2018.“ Z uvedeného dôvodu je potrebné na uvedený pozemok nahliadať aj v zmysle zákona o pozemkových úpravách č. 330/1991. V rámci realizácie pozemkových úprav boli administratívne vytvorené aj pozemky určené na spoločné zariadenia, ktoré majú zabezpečiť prístup techniky na obhospodarovanie poľnohospodárskej a lesnej pôdy, nie miestne komunikácie. To, že je určitá časť týchto lesných a poľných ciest využívaná aj ako prístup k stavbám, je dané historickým kopaničiarskym osídľovaním obce M., kedy boli nehnuteľnosti stavané vo veľmi obmedzene dostupných lokalitách. Poukázal na ustanovenie § 12 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách, podľa ktorého spoločné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav, sú cestné komunikácie (poľné cesty a lesné cesty) slúžiace na sprístupnenie pozemkov a súvisiace stavby (mosty, priepusty, železničné priecestia a podobne). Pozemky určené na spoločné zariadenia a opatrenia nemožno scudziť ani zaťažiť, možno ich použiť len na účely upravené osobitným predpisov. Na pojednávaní na svojej obrane zotrval, zdôraznil, že využitie spornej nehnuteľnosti je účelovo viazané, čo vyplýva i z poznámky uvedenej na príslušnom liste vlastníctva. Účelom bolo vytvoriť prístup pre
priaznivejšie obhospodarovanie pozemkov, ktoré boli tiež predmetom pozemkových úprav. Tieto mali slúžiť len ako lesné, poľné cesty či rigoly a podobne, a to len na prístup k pozemkom vytvoreným v rámci pozemkových úprav. Fotodokumentáciu žalobcu ohľadne tvrdenia o nahrnutom snehu na križovatke ciest spochybnil, podľa žalovaného neexistuje žiadny priamy dôkaz o tom, že by uvedené mal urobiť práve žalovaný. Vo vzťahu k faktúre predloženej žalobcom uviedol, že táto nepreukazuje, že práce boli vykonané práve na spornej parcele. Obec má pasport, zoznam ciest, ktoré udržiava, v danom prípade táto cesta v ňom nie je, nemá povahu miestnej komunikácie. Obec túto cestu neudržiavala oficiálne, pokiaľ to aj robila. V danom prípade šlo navyše o kalamitný čas, ako uviedol sám žalobca, kedy problém bolo udržovať samotné miestne komunikácie. Na výzvu žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 1.3.2019, riadne reagoval, dostatočne sa vyjadril. Ak obec nemá vlastné kapacity, zabezpečuje to rôznymi zmluvami o dielo. Udržiavať všetky takéto nehnuteľnosti je i technicky nemožné. Táto komunikácia slúži len na to, aby sa zabezpečili vhodné podmienky pre obhospodarovanie poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Žalovaný uplatnil náhradu trov konania. K svojim tvrdeniam v priebehu konania produkoval ako listinné dôkazy mapu parcely registra „C“ XXXXX, XXXXX, rozhodnutie Okresného úradu Čadca zo dňa 31.7.2018.
4. Súd na prejednanie uvedeného sporu nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti strán. Na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a v súlade s § 150 ods. 2 CSP doplnil skutkový stav. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil z neho nasledovné právne závery:
5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. M., čl. 14 vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to rekreačnej chalupy súp. č. XXX, postavanej na parcele XXXXX, vo vzťahu ku ktorej je právny vzťah evidovaný na LV č. XXXXX, patrí do výlučného vlastníctva žalobcu.
6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, kat. úz. M., na čl. 15 mal súd zistené, že okrem mnohých iných parciel je žalovaný výlučným vlastníkom i vo vzťahu k parcele registra „C“ č. XXXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 499 m2, so spôsobom využívania pozemku označeným č. 22 (pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti), s umiestnením pozemku č. 2 (mimo zastavaného územia obce).
7. Z faktúry č. XXXXX/XX na čl. 7 vyplýva, že dodávateľ A. V. K., A..P..U.., L. XX, T.: XX XXX XXX vystavil uvedenú faktúru pre odberateľa T.. O. I., M., C. XXX dňa 5.4.2019. Predmetom fakturácie boli prevedené práce pri odstraňovaní kalamitného snehu a dreva z prístupovej komunikácie za cenu 290,- € bez DPH, 348,- € s DPH. Zo súpisu dennej fakturácie na rubovej strane čl. 7 rub spisu vyplýva rozdelenie ceny za služby 290,- € na sumu 150,- € (CAT 302.7D CR) a 140,- € (MB ATEGO 4x2). Zo záznamu o prevádzke stroja zo dňa 3.4.2019 na čl. 9 spisu v časti výkon stroja za zmenu vyplýva prehadzovanie kalamitného snehu a dreva z prístupovej komunikácie 6 hodín x 25,- € na hodinu = 150,- €. Miesto nasadenia - M.
- C.. Z tabuľky na čl. 10 vyplýva začiatok doby nakládky 6.45 hod., čas odchodu 15.15 hod., spolu 140 kilometrov x 1,- € za 1 kilometer = 140,- €.
8. Z rozhodnutia Okresného úradu Čadca, pozemkového a lesného odboru, č. U.-R.-O.-XXXX/XXXXXX zo dňa 31.7.2018 na čl. 85 spisu vyplýva, že príslušný úrad schválil vykonanie projektu pozemkových úprav v katastrálnom území obce M., pričom dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia sa nadobudlo vlastníctvo k novým pozemkov, v danom prípade i k parcele registra „C“ č. XXXXX - zastavaná plochy o výmere 4990 m2, so spôsobom využitia č. 22 a označením spoločného zariadenia. Z bodu 3 uvedeného rozhodnutia vyplýva, že v zmysle § 11 ods. 20 zákona o pozemkových úpravách príslušný úrad zapíše do katastra nehnuteľností obmedzujúcu poznámku, a to zákaz scudzenia a zaťaženia pozemkov určených projektom pozemkových úprav na spoločné zariadenia a opatrenia. Možno ich použiť len na účely upravené osobitným predpisom.
9. Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Miestne komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.
Podľa § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.
Podľa § 3d ods. 6 a 8 cestného zákona vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. (8) Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vedú o týchto pozemných komunikáciách technickú evidenciu.
Podľa § 4b ods. 1, 2 cestného zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. 2) Siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.
Podľa § 4 ods. 3 písm. f/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce.
Podľa § 4 vyhlášky č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb súpisné číslo sa určuje každej budove.
10. Žalobca učinil predmetom sporu zaplatenie sumy 348 € z titulu nákladov, ktoré vynaložil v zimnom období roku 2019 na odstránenie prekážky - kalamitného dreva a snehu - z cesty vedúcej k jeho nehnuteľnosti. Tieto náklady sú škodou, ktorá mu vznikla v dôsledku toho, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť udržiavať prístupovú cestu k nehnuteľnosti žalobcu, keďže táto cesta má povahu miestnej komunikácie. V priebehu pojednávania uviedol, že žalovaný nielen, že neudržiaval cestu priechodnú, dokonca nahrnul v tzv. križovatke ciest zhruba 1,5 metra snehovej pokrývky, ktorá sa časom zmenila na ľad, čím sa stala nepriechodnou i pre peších. Ak by aj obec nemala povinnosť starať sa o prístupovú cestu, nemôže nahrnúť na ňu sneh a znemožniť tak prístup k nehnuteľnosti občanom, resp. žalobcovi. Tento stav zavinila obec. Vzhľadom k doplneným skutkovým tvrdeniam žalobcu sa súd považoval za potrebné vysporiadať sa s tým, čo tvorí predmet sporu a čo bude predmetom dokazovania. V nadväznosti na to, že strana žalobcu po zákonnom postupe v zmysle § 167 CSP, i v nadväznosti na § 153 CSP, keď mohla všetky tvrdenia a dôkazy produkovať najneskôr v replike, na pojednávaní v rámci doplnenia skutkového stavu zmenila rozhodujúce skutkové tvrdenia, resp. vo vzťahu ku konaniu žalovaného poukazovala na alternatívu, keď začala tvrdiť, že žalovaný spôsobil nežiaduci, resp. závadný stav tým, že nahrnul vrstvu snehu na komunikáciu vedúcu k obydliu žalobcu, čím mu znemožnil jeho riadny prístup k nemu, vo vzťahu k čomu následne vzniesol i dôkazný návrh v znení „pokiaľ je to potrebné, navrhujem, aby strana žalovaná oznámila, akou zmluvou obec v rámci zimnej údržby disponuje“. Súd tvrdenia žalobcu produkované na pojednávaní vyhodnotil za zmenu žaloby, nakoľko zmenou žaloby je aj zmena rozhodujúcich skutkových tvrdení (§ 140 ods. 2 CSP), na základe ktorých možno vec zo strany súdu právne kvalifikovať. Zmenu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní v prítomnosti oboch strán (z tohto dôvodu uznesenie písomne nevyhotovoval) nepripustil. Bol toho názoru, že vychádzali z iného základu, porušenia inej povinnosti, resp. iného konania žalovaného, ktorý v zmysle pôvodnej žaloby mal porušiť povinnosť uloženú mu priamo cestným zákonom, pričom porušenie zákona malo spočívať v nesplnení si povinnosti (nečinnosti, opomenutí činnosti), zatiaľ čo v priebehu sporu začal tvrdiť, že ak by aj túto povinnosť neporušil, iným konaním (už nie opomenutím, či zanedbaním konania, ku ktorému bol zo zákona povinným) zavinil závadný stav, keď prekážku na ceste sám vytvoril. Nárok vychádzajúci z tohto základu si vyžadoval podľa názoru súdu iné dokazovanie a v inom rozsahu. V prípade, že by súd žalobu pripustil, bolo zrejmé, že jej pripustenie by si vyžadovalo ďalšie pojednávanie. Pritom v zmysle skutkových tvrdení a dôkazov produkovaných v postupe podľa § 167 CEP (najneskôr v replike a duplike), s prihliadnutím na § 153 CSP, v zmysle ktorého je strana povinná všetky rozhodujúce tvrdenia a dôkazy produkovať včas, bolo možné rozhodnúť na prvom pojednávaní. V prípade pripustenia zmeny žaloby by vznikla pravdepodobne i pochybnosť o pasívnej vecnej legitimácii (keďže za škodu zodpovedá ten, kto ju spôsobil), keď zo strany žalobcu bola tendencia preukazovať, s akými subjektmi mal žalovaný uzavreté zmluvy o dielo, predmetom ktorých bola zimná údržba. Minimálne z týchto
dôvodov nebolo možné podľa názoru súdu zmenu žaloby pripustiť. V nadväznosti na toto procesné rozhodnutie potom akékoľvek dôkazy týkajúce sa zmenených skutkových tvrdení nebolo hospodárne, účelné a efektívne vykonávať. Súd teda ďalej konal o žalobe pôvodnej, založenej na tých skutkových tvrdeniach, v zmysle ktorých žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti, po ktorej vedie prístupová cesta k nehnuteľnosti žalobcu, nesplnil svoju zákonnú povinnosť cestu ako miestnu komunikáciu udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie.
11. Súd nárok uplatnený žalobou kvalifikoval ako nárok na náhrady škody podľa Občianskeho zákonníka. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Predpokladom vzniku zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Protiprávnosť konania predpokladá faktické správanie sa, resp. opomenutie subjektu, ktorý porušuje právnu povinnosť. Pri skúmaní predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu sa súd v danom prípade musel vysporiadať najskôr s tým, či žalovaný nejakú povinnosť porušil a ak áno, akú konkrétne. Za týmto účelom musel ustáliť, i v nadväznosti na obranu žalovaného (keďže medzi stranami bola od počiatku spornou povaha cesty), či prístupová cesta vedúca k domu žalobcu cez parcelu žalovaného má skutočne povahu miestnej komunikácie v zmysle § 4b cestného zákona. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd ustálil, že prístupová cesta nepredstavuje ulicu (ktorou sa rozumie verejná časť sídla spájajúca budovy v urbanistickom kontexte, kde sa ľudia môžu slobodne zhromažďovať, stretávať, pohybovať sa). Aj po nahliadnutí do mapy zotrval súd na názore, že sporná cesta nie je ulicou v zmysle vyhlášky č. 31/2003 Z. z., v zmysle ktorej, okrem iného, sa súpisné číslo určuje každej budove (bez ohľadu, kde sa nachádza a na aký účel slúži). V týchto súvislostiach súd nepovažoval potom za významné ani tvrdenie žalobcu, že v nehnuteľnosti, ku ktorej cesta vedie, má trvalý pobyt. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu podľa názoru súdu sporná cesta nemá ani povahu parkoviska či verejného priestranstva, ktoré slúži miestnej doprave a je zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1 cestného zákona). Pokiaľ nie je sporná cesta miestnou komunikáciou, ako to žalobca tvrdil, nemá žalovaný povinnosť udržiavať ju, keďže nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou (§ 4b ods. 2 cestného zákona) a nenachádza sa podľa tvrdení žalovaného ani v tzv. pasporte miestnych komunikácií obce. Pokiaľ žalovaný údržbu cesty vykonával až do decembra 2018, robil to zrejme na báze dobrovoľnosti. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že v čase tvrdeného vzniku škody bol zimný kalamitný stav, nielen v časti spornej cesty. Nebolo v možnostiach a schopnostiach žalovaného udržiavať dokonca ani cesty zapísané v jeho tzv. pasporte, v ktorom však sporná cesta podľa vyjadrení žalovaného zapísanou nie je. Súd poukazuje v týchto súvislostiach tiež na to, že žalobca nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, ktorým by tvrdenia žalovaného vyvrátil (okrem LV a faktúry neprodukoval k svojim tvrdeniam žiadne iné dôkazy, nepredložil napr. územný plán obce, resp. ho nenavrhol vykonať ako dôkaz, rovnako tak vo vzťahu k pasporte obce, napríklad i výsluchom svedkov a pod.). Naopak, žalovaný predložil Rozhodnutie Okresného úradu Čadca, pozemkového a lesného odboru, č. U.-R.-O.-XXXX/XXXXXX zo dňa 31.7.2018 na čl. 85 spisu, z ktorého okrem iného vyplýva, že parcely žalovaného, ktorá bola popri mnohých iných predmetom pozemkových úprav, sa týka obmedzujúca poznámka v podobe zákazu scudzenia a zaťaženia pozemkov určených projektom pozemkových úprav na spoločné zariadenia a opatrenia, pričom pozemky určené na spoločné zariadenia a opatrenia možno použiť len na účely upravené osobitným predpisom. K uvedenému žalovaný tvrdil, že keďže ide o pozemok administratívne vytvorený v rámci pozemkových úprav poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ktoré sa považujú za spoločné zariadenie a opatrenie, využitie takýchto pozemkov je účelovo viazané, čo vyplýva i z poznámky uvedenej na príslušnom liste vlastníctva. Účelom vyššie uvedeného rozhodnutia bolo vytvoriť prístup pre priaznivejšie obhospodarovanie pozemkov, ktoré boli tiež predmetom pozemkových úprav. Tieto mali slúžiť len ako lesné, poľné cesty či rigoly a podobne, a to len na prístup k pozemkom vytvoreným v rámci pozemkových úprav. V týchto súvislostiach mal súd z listu vlastníctva preukázané zároveň i to, že parcela, na ktorej sa prístupová cesta nachádza, je mimo zastavaného územia obce. Nebolo sporné ani to, že nehnuteľnosť žalobcu sa nachádza viac ako 8 km od centra obce. Podľa názoru súdu sa žalobcovi ani vzhľadom k označeniu spôsobu využitia spornej nehnuteľnosti „č. 22“, za ktorú možno považovať pozemok, na ktorom môže byť postavená nielen inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, ale na ktorom sa môže nachádzať i lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti a pod., nepodarilo preukázať, že prístupová cesta je cestnou, miestnou alebo účelovou komunikáciou, vo vzťahu ku ktorej by mala žalovanému patriť povinnosť udržiavať ju. Súd poukazuje na to, že k inému druhu cesty v zmysle § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona (okrem miestnej komunikácie) neboli produkované žiadne skutkové tvrdenia, aby bolo možné posúdiť existenciu
povinnosti žalovaného spravovať ju. Všetky tvrdenia a dôkazy skôr smerovali k ustáleniu povahy cesty ako lesnej.
12. Keďže súd nepovažoval jeden, prvý, z predpokladov (porušenie povinnosti) vzniku zodpovednosti za škodu za splnený, pričom všetky predpoklady musia byť naplnené súčasne, kumulatívne, ďalšími (vznikom škody, príčinnou súvislosťou, či zavinením) sa bližšie už nezaoberal. V nadväznosti na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú, pre nepreukázanie dôvodnosti nároku, zamietol. Podľa názoru súdu žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazu k uplatnenému nároku.
13. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu pre nepreukázanie základu nároku zamietol, nezaoberal sa dôkazmi týkajúcimi sa výšky uplatneného nároku, z dôvodu hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti. Nezaoberal sa potom ani námietkami žalovaného vznesenými k listinným dôkazom týkajúcim sa výšky nároku, v danom prípade napríklad k faktúre predloženej žalobcom spolu so žalobou. Avšak, súdu nedá nepoukázať, aspoň na okraj, na vzdialenosť vyplývajúca z tabuľky na čl. 10, a to 140 km, vo vzťahu ku ktorej možno predpokladať vzdialenosť od miesta sídla dodávateľa služby pre žalobcu, čo vyplýva i zo samotnej faktúry, v ktorej je uvedené miesto sídla L. XX (U. M.). V tomto smere by tiež mohol mať súd pochybnosť o dôvodnosti výšky (účelnosti) nároku.
14. O trovách tohto sporu rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V danom spore bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, preto žalovanému vzniklo právo na náhradu trov tohto sporu v rozsahu 100 %. O výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa §125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.