Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-16-2020.pdf
PDF · 80.6 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľa U. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na Y. ul. č. X v M. zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Kožiakom so sídlom na Murgašovej ul. č. 3 v Košiciach proti povinnému U. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu na G. ul. č. X v M. zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Kula so sídlom na Mäsiarskej ul. č 30 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 9.9.2019 č.k. 43Pc/35/2018 - 152 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 6.2.2015 č.k. 27P/131/2014 - 59 vo výroku o výživnom pre navrhovateľa tak, že zo strany povinného (otca) zvýšil výživné pre navrhovateľa zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 210 Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2018 do budúcna, ktoré povinnému uložil prispievať navrhovateľovi vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2018 do 31.8.2019 vo výške 720 Eur uložil povinnému uhradiť navrhovateľovi do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 356 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ považuje zvýšenie výživného na 210 Eur mesačne za nepostačujúce, dostatočne nezodpovedajúce jeho odôvodneným potrebám vo vzťahu k rastu životných nákladov od poslednej úpravy výživného, najmä vo vzťahu k započatiu jeho štúdia na vysokej škole v zahraničí a rovnako nezodpovedajúce možnostiam, schopnostiam, majetkovým a zárobkovým pomerom a životnej úrovni povinného otca. Konštatoval, že od 1.9.2018 je študentom I. s čím sú spojené ním preukázané zvýšené náklady na cestovanie, stravu, internát a študijné potreby. Na týchto výrazne zvýšených nákladoch súvisiacich s jeho prípravou na budúce povolanie sa nevyhnutne musí spolupodieľať aj povinný zvýšenými platbami výživného. Súdom zvýšené výživné zároveň nezohľadňuje preukázané náklady na jeho športovú činnosť. Ďalej uviedol, že na strane povinného došlo oproti predchádzajúcej úprave výživného k zvýšeniu jeho priemernému mesačného zárobku zo sumy 1045 Eur na sumu 1180 Eur a navyše povinný sa stal titulom dedenia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území X. D., ktoré konkretizoval. Namietal, že výrazné zlepšenie majetkových pomerov povinného nebolo súdom prvej inštancie nijako zohľadnené. Navrhol
rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a zo strany povinného zvýšiť výživné na sumu 300 Eur od 1.9.2018 do budúcna a na základe takto zvýšeného výživného rozhodnúť o dlžnom výživnom.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
7. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
9. Odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať aj nárast odôvodnených potrieb oprávneného, ku ktorým môže dôjsť buď ihneď napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, nástupu do školy atď. alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 ods. 1, 2,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj šatstvo, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a so zdravotným stavom. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť povinného (otca) k navrhovateľovi bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu Košice II z 6.2.2015 č.k. 27P/131/2014 - 59, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenému zo sumy 130 Eur na sumu 150 Eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného bol navrhovateľ žiakom strednej školy a povinný bol zamestnaný v H., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom v období od 5/14 do 12/2014 vo výške 1 045,85 Eur. Matka navrhovateľa bola zamestnaná v Základnej škole Y. X, M. s priemerným mesačným príjmom v období od 6/2013 do 5/2014 vo výške 700,82 Eur, v období od 6/2014 do 9/2014 vo výške 601,54 Eur a v období od 9/2014 do 12/2014 vo výške 809,61 Eur. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol navrhovateľ študentom gymnázia, čím sa oproti predchádzajúcej úprave výživného nepochybne
zvýšili jeho odôvodnené potreby súvisiace s jeho vyšším vekom, rastom ale najmä s nástupom na ďalší stupeň vzdelávania a jeho záujmami. Z uvedeného je zrejmé, tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že v danom prípade sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom, keďže došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb navrhovateľa. Odvolací súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že určené výživné musí zodpovedať nie len odôvodneným potrebám oprávneného, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, pričom je vždy potrebné prihliadnuť aj k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností povinného. V prípade, ak schopnosti povinného rodiča nepostačujú na uspokojenie potrieb oprávneného dieťaťa v plnom rozsahu, je potrebné určiť výživné tak, aby boli jeho potreby uspokojené v takej miere, ktorá odzrkadľuje schopnosti a možnosti povinného rodiča, pretože len takto určené výživné je zákonné, správne a zohľadňuje všetky zákonné podmienky nevyhnutné pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa Zákona o rodine. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zvýšenie výživného na sumu 210 Eur mesačne pre navrhovateľa zo strany povinného zohľadňuje celkové majetkové pomery povinného, výšku jeho čistého mesačného príjmu, ktorý v období od 1/2017 do 11/2018 predstavoval sumu 1 180 Eur a v období od 12/2018 do 7/2019 sumu 1 160 Eur a taktiež výšku jeho deklarovaných mesačných výdavkov, ktoré je nevyhnutné vynaložiť. Súd prvej inštancie správne prihliadol aj na skutočnosť, že povinný má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi U., na ktorého výživu prispieva sumou 170 Eur mesačne (uznesenie Okresného súdu Košice II z 24.6.2018 č.k. 19Pc/35/2018). Takto stanovená výška výživného podľa názoru odvolacieho súdu zároveň zodpovedá aj odôvodneným potrebám navrhovateľa so zreteľom na jeho právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine) a to aj s prihliadnutím na príjem matky navrhovateľa, ktorý je vyšší ako v dobe predchádzajúcej úpravy (v roku 2018 predstavoval približne sumu 993 Eur) a jej zákonnú povinnosť participovať a dopĺňať zo svojho príjmu zdroj výživy navrhovateľa, teda podieľať sa na jeho výžive nielen výkonom osobnej starostlivosti, keďže navrhovateľ je už dospelý, a teda je schopný samostatne si zabezpečovať všetky osobné potreby na rozdiel od detí v útlom veku. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa, že súdom zvýšené výživné nepostačuje na nepokryje všetky jeho mesačné výdavky a výdavky na športovú činnosť, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ má síce preukázateľne vyššie výdavky v súvislosti s jeho štúdiom mimo miesta jeho trvalého bydliska a z tohto dôvodu je nútený platiť poplatky za ubytovanie na internáte, cestovanie domov a späť, stravu atď., avšak pri rozhodovaní o výživnom je vždy nutné prihliadnuť aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré predstavujú limitujúce kritérium vo vzťahu k odôvodneným potrebám dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
11. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zákonne rozhodol o zvýšení výživného rešpektujúc pritom zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti a správne ustálil aj dlh na výživnom, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).