Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-109-2020.pdf
PDF · 100.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/109/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci navrhovateľky V. H., rodenej V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., V., X.. V. XXXX/XX, v zastúpení JUDr. Marianom Holým, advokátom Advokátska kancelária Brezno, Boženy Němcovej 1/A a C. H., nar. XX.XX.XXXX, t.č. trvale bytom N., N. XXX/XX, prechodne bytom B. E. eFP BG R., P. V. A., K. P. C. R., R., o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky V. H., rodenej V., nar. XX.XX.XXXX a C. H., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A. vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX sa r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode súd u p r a v u j e výkon rodičovských práv a povinností k maloletému X. H., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
III. S účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode je otec maloletého p o v i n n ý prispievať na neho bežným výživným 200,- Eur mesačne a 100,- Eur na tvorbu úspor maloletého na jeho účet, ktorý mu za tým účelom zriadi matka a do 3 dní číslo účtu oznámi otcovi maloletého.
IV. Styk otca s maloletým súd ponecháva na dohodu rodičov.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 02.07.2020 sa navrhovateľka domáha, aby jej manželstvo bolo rozvedené, na čas po rozvode aby ich syn bol zverený do jej osobnej starostlivosti, otec maloletého aby bol zaviazaný prispievať na neho výživným 300,- Eur mesačne a styk otca s maloletým aby bol ponechaný na dohodu rodičov. Svoj návrh odôvodňuje tým, že manželstvo uzatvorila XX.XX.XXXX, z tohto manželstva sa XX.XX.XXXX. narodil syn X.. Pôvodne bývali v N., neskôr sa presťahovali do A.. Manžel pracuje ako profesionálny vojak v N., z toho dôvodu sa doma zdržiaval iba cez víkendy a počas dovolenky. Jej takéto spolužitie nikdy nevyhovovalo. V čase keď bol syn malý potrebovala by aj pomoc manžela. Kvôli tomu sa začali hádať, čo viedlo k tomu, že manžel aj v čase kedy by mohol byť doma s ňou a so synom chodil radšej von s kamarátmi. Manžel má k synovi vytvorený dobrý vzťah, len s ním trávi pomerne málo času.
2. Dňa 27.08.2020 manžel navrhovateľky doručil k jej návrhu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, nakoľko toto je už dlhšiu dobu nefunkčné, čo vedie k hádkam, ktoré nemajú dobrý vplyv na maloletého syna. Nemá záujem naďalej zotrvať v takomto manželstve. Súhlasí
aj s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi na čas po rozvode, avšak s navrhovateľkou sa dohodli na výške výživného 200,- Eur mesačne. Z dôvodu plnenia pracovných povinností mimo územia Slovenskej republiky sa nemôže zúčastniť konania o rozvod manželstva. Netrvá na odročení pojednávania čo by len predĺžilo agóniu manželstva a žiada o konanie v jeho neprítomnosti.
3. Na pojednávaní dňa 17.09.2020 súd sa oboznámil s písomným vyjadrením manžela navrhovateľky, vypočul navrhovateľku, jej právneho zástupcu, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento stav :
4. Navrhovateľka a jej manžel sú občanmi Slovenskej republiky, obidvaja majú národnosť slovenskú, obidvaja dosiahli najvyššie vzdelanie - stredoškolské s maturitou, u obidvoch ide o prvé manželstvo, obidvaja majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému synovi X.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo na adrese A. V., X.. V. XXXX/XX.
5. Účastníci po cca ročnej známosti dňa XX.XX.XXXX. uzatvorili manželstvo. Z tohto manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn X. Najprv bývali v spoločnom byte v N., keď začali problémy navrhovateľka sa spolu so synom presťahovala do A. k svojim rodičom. V A. ich manžel navštevoval, rozhodli sa obnoviť spolužitie, preto si aj v A. kúpili spoločný byt s tým, že manžel zostane v N. kde má prácu a za navrhovateľkou so synom bude chodiť na návštevy cez víkendy. 19.02.2020 sa manžel navrhovateľky definitívne odsťahoval do N., kde sa prihlásil k trvalému pobytu v ich spoločnom 3-izbovom byte. Dňa 24.08.2020 manžel navrhovateľky odišiel na vojenskú misiu do zahraničia, vrátiť by sa mal v polovici decembra 2020. Manžel navrhovateľke mesačne prispieva pravidelne sumou 200,- Eur a tiež sporadicky prispeje sumou navyše, prípadne to čo je potrebné tak kúpi. Naposledy sa účastníci intímne stýkali v januári 2019. Za príčinu rozpadu manželstva navrhovateľka považuje to, že po narodení syna začali mať s manželom rozdielne názory na jeho výchovu, na vedenie spoločnej domácnosti. Navrhovateľke manžel chýbal ako partner, chýbal jej ako opora, nakoľko sa málo zdržiaval doma. Po odchode na misiu po prvom mesiaci manžel poslal navrhovateľke 330,- Eur.
6. Navrhovateľka s manželom majú v bezpodielovom spoluvlastníctve byt v N. a byt v A.. Tiež majú spoločné úvery na tieto byty. Úver na byt v N. vo výške 289,- Eur spláca manžel, uhrádza aj všetky poplatky súvisiace s týmto bytom. Úver za byt v A. vo výške 114,- Eur mesačne, ako aj výdavky s tým súvisiace spláca navrhovateľka, vypomáhajú jej finančne jej rodičia.
7. Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou osobného auta Citroen C3, rok výroby 2020. Toto auto si kúpila predtým ako odchádzal jej manžel na misiu. Auto stálo 11.290,- Eur - skladala sa naň celá rodina, manžel naň prispel sumou 2.000,- Eur. Je na predĺženej rodičovskej dovolenke, jej pravidelný príjem predstavuje rodičovský príspevok 370,- Eur mesačne. Do februára 2020 pracovala v A. cukrárni s priemerným čistým mesačným zárobkom 310,04 Eur. Mesačne poberá prídavky na maloletého 24,95 Eur. Žije sama so synom v spoločnom byte v A.. Vážnu známosť nemá. Jej zdravotný stav nevyžaduje zvýšené výdavky, trpí alergiou - v lete si kupuje kvapky do očí. Medzi jej pravidelné mesačné výdavky okrem úveru za byt patrí do bytového spoločenstva 125,64 Eur, elektrika 22,- Eur, internet 14,50 Eur, televízia 8,50 Eur, koncesionárske poplatky 4,64 Eur, plyn 5,- Eur. Po rozpočítaní mesačne ju vyjde poistka bytu 4,93 Eur, odvoz smetí (za 3 osoby) 6,51 Eur, daň z nehnuteľnosti 0,95 Eur. Mesačne minie za mobil 15,- Eur a platí si poistku 32,32 Eur.
8. Manžel navrhovateľky je vojakom z povolania. Zostal bývať v spoločnom byte v N., za ktorý spláca úver a tiež hradí všetky poplatky s tým súvisiace. Za 12 mesiacov od augusta 2019 do júla 2020 dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok 1.788,35 Eur. Z uvedeného obdobia bol do cca decembra 2019 na zahraničnej misii, počas ktorej v mesiacoch august, september, október mesačne dosiahol čistý príjem 2.231,38 Eur, v novembri 3.024,66 Eur, v decembri 1.528,38 Eur. Od 24.08.2020 znova je na zahraničnej vojenskej misii.
9. V. X. má 5 rokov. Bol mu diagnostikovaný autizmus. Od septembra 2020 ho prijali do Špeciálnej materskej školy v A. A. ktorú navštevuje každý pracovný deň od 8:00 hod. do 12:00 hod. Do materskej školy ho vozí navrhovateľka autom, ktoré bolo zakúpené práve pre tento účel. Maloletý ako predškolák v materskej škole poplatok neplatí, platí mesačne réžiu do kuchyne 6,30 Eur a za stravu cca 28,- Eur. Raz týždenne matka s maloletým navštevuje Regionálne centrum pre autistov v D. Za jedno sedenie u
súkromného psychoterapeuta sa platí 15,- Eur, čo je do mesiaca 60,- Eur. Na pohonných hmotách matka mesačne minie 205,- Eur. Maloletý je v A. A. dyspenzarizovaný u detského psychológa, u detského psychiatra a tiež u detského neurológa - na kontrolné vyšetrenia chodí raz za polroka, resp. raz za rok; vyšetrenia sú hradené zo zdravotného poistenia. Maloletý je v súčasnosti objednaný na vyšetrenie do detskej metabolickej ambulancie.
10. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len Zákon o rodine), účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
15. Podľa § 24 ods 2 Zákona o rodine, ak obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
16. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
18. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
19. Podľa 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
27. Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťa sa zohľadňuje najmä :
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
28. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
29. Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov, alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné a administratívne opatrenia.
30. Podľa čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov, alebo v iných prípadoch členov širšej rodiny alebo obce v súlade s miestnymi zvyklosťami alebo zákonných zástupcov či iných osôb právne zodpovedných za dieťa. Budú sa snažiť o to, aby bola dieťaťu poskytnutá pomoc pri orientácii a výkone jeho práv uznaných týmto Dohovorom v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.
31. Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v konkrétnom prípade, napr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia oddelene a je potrebné rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
32. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, uvedené štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
33. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni.
34. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu jeho príslušného orgánu a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
35. Dohovor o právach dieťaťa prijalo valné zhromaždenie OSN dňa 20.11.1989, pre územie Slovenskej republiky nadobudol platnosť dňa 06.02.1991, je uverejnený pod č. 104/1991 Zb.
36. Podľa čl. 10 základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
37. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
38. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
39. Podľa § 38 ods. 1 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
40. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že vzťahy medzi navrhovateľkou a jej manželom sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, ich manželstvo neplní svoj účel a nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z tohto dôvodu súd manželstvo účastníkov rozviedol. Za príčinu rozpadu manželstva súd považuje rozdielnosť ich názorov, pováh a životných postojov.
42. Na čas po rozvode súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k jedinému synovi účastníkov tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky - jeho matky. Styk otca s maloletým súd ponechal na dohodu rodičov. S takouto úpravou výkonu rodičovských práv a povinností súhlasil aj otec maloletého a tiež kolízny opatrovník, ktorý v konaní zastupuje záujmy maloletého. Súd zároveň zaviazal otca prispievať na výživu maloletého. Vo svojom písomnom vyjadrení otec maloletého súhlasil s výškou výživného 200,- Eur mesačne. Vzhľadom na zistené pomery účastníkov tak maloletého, ako aj jeho rodičov, súd zistil, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletého prispievať na výživu maloletého nielen bežným výživným 200,- Eur mesačne, ale aj prispievať na tvorbu úspor maloletého a to sumou 100,- Eur mesačne. Za tým účelom matka na meno maloletého založí účet, ktorého číslo oznámi otcovi maloletého, aby naň mohol prispievať uvedenou čiastkou. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého je v zmysle Zákona o rodine potrebný súhlas súdu.
43. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúcich tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd v konaní nezistil ani také skutočnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov považoval za spravodlivé. Takejto náhrady trov konania sa ani jeden z účastníkov nedomáhal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Brezno.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 3 mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriku, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.