Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-9-2020.pdf
PDF · 72.77 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D. E., nar. XX. XX. XXXX a Q. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov, matka: W. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., U. XXXX/X, zastúpená Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so sídlom E., E. B. A. X a otec: S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. F. Q. XXX, zastúpený spoločnosťou AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom Martin, M.R. Štefánika 25, IČO: 50 711 776, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 9P/212/2019-73 zo dňa 09. marca 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom a zameškanom výživnom p o t v r d z u j e .
V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých, p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin okrem iného zaviazal otca platiť zvýšené výživné pre maloleté deti D. a Q. E. na každé dieťa po 110,- eur mesačne počnúc dňom 15. 10. 2019 do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Na zameškanom výživnom u každého po 50,88 eur povolil otcovi splátky po 5,- eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok tamojšieho súdu 20P/362/2015-178 zo dňa 14. 12. 2016) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. K zmene pomerov podľa názoru súdu došlo jednak na strane maloletých detí v dôsledku ich fyzického vyspievania a v súvislosti so záujmovou činnosťou, ako aj na strane povinného rodiča, ktorého príjem sa zvýšil o 100,- eur mesačne.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu otec maloletých detí. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a zameškanom výživnom zmeniť a návrh matky v tejto časti v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane maloletých detí k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Oproti predchádzajúcej úprave na strane matky došlo i k zníženiu nákladov na stravu v škole, kedy v čase terajšieho rozhodnutia tieto náklady pominuli a stravná jednotka na deti je hradená zo strany štátu, čo je vyvážením vo vzťahu k zvýšeným nákladom na oblečenie v domácnosti. I na strane rodičov podľa jeho názoru došlo prakticky k rovnakému zvýšeniu
zárobkových pomerov. Zvýšenie zárobku na jeho strane síce predstavuje sumu 169,- eur, ale vo vzťahu k vtedajšiemu mesačnému príjmu 558,- eur, pričom súd opomenul vyhodnotiť príjem otca v roku 2016, ktorý predstavoval sumu 558,- eur a sumu 69,- eur z dohody o pracovnej činnosti u Ing. E. S.. Ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou podľa jeho názoru je i to, že v rámci mesiaca sú deti prakticky 10 dní z celkového počtu dní u neho, a teda v tom čase sa otec rovnakým spôsobom musí podieľať na nákladoch na ich výživu, ako aj matka.
3. Matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Od poslednej úpravy uplynula doba takmer 3 rokov (v čase poslednej úpravy mali chlapci 7 rokov, pri poslednom rozhodnutí 10 rokov), pričom nepochybne narástli náklady na zabezpečenie ich potrieb jednak v dôsledku fyzického vyspievania, ako aj z toho dôvodu, že sa začali venovať športovým aktivitám. K námietke otca týkajúcej sa stravovania maloletých detí v školskom zariadení uviedla, že za obe deti do školskej jedálne platí 24,82 eur a taktiež musí uhrádzať poplatok za školský klub v sume 44,- eur.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 CMP a bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Zákonná úprava v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak medzi účastníkmi dôjde k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť svoj účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa), a to v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovaním nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a pod., ale aj na strane povinného v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia príjmu z pracovnej činnosti, zmenou okruhu vyživovaných osôb a pod. Súd rozhodujúci o zmene vyživovacej povinnosti v takomto prípade už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by došlo k neprípustnej reparácii už právoplatného rozhodnutia, ale jeho povinnosťou je prihliadať iba na zmeny, ktoré tu nastali od pôvodného rozhodnutia
6. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že zvýšenie výživného o 10,- eur u každého z detí je vzhľadom na zmenu pomerov, tak ako ich ustálil súd prvej inštancie primerané, a preto v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
7. V situácii, kedy zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá každému z rodičov bez ohľadu na výšku jeho príjmu (t. j. i rodičovi bez akéhokoľvek príjmu objektívne nezamestnanému) plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu 30 % životného minima na každé nezaopatrené dieťa (t. j. i dieťa bezprostredne po narodení), je výživné vo výške 110,- eur mesačne na 10-ročné dieťa len minimálne a postačuje na pokrytie len najzákladnejších potrieb dieťaťa.
8. V ostatných častiach, pokiaľ súd upravil styk otca s maloletými deťmi, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
9. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd z ust. § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).