Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Csp-5-2020.pdf
PDF · 89.25 KB
Case nature
Subarea
8Csp/5/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanej: K. Z.I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. - B., zastúpená Združením na ochranu práv občana - AVES, so sídlom Jána Poničana 9, Bratislava, IČO: 50 252 151, o zaplatenie 703,20 eur s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
I. Súd u k l a d á žalobcovi spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692 so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, ktorý výkon zrážok zo mzdy požaduje žalovaný realizovať na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov obsiahnutej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2010, uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného: Poštová banka, a.s., IČO: 31340890, Dvořákovo nábr. 4, Bratislava.
II. Žalobca je p o v i n n ý do 3 dní od doručenia uznesenia o neodkladnom opatrení oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne: Eat Happy s.r.o., Technická 7, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 04, IČO: 50 350 927, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov obsiahnutej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2010, uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvoŕákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.09.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 703,20 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania, titulom porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.01.2010 bola medzi právnym predchodcom žalobcu
- Poštová banka, a.s. a žalovanou uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej-ktorej splátky, dohodnutou v zmluve. Žalovaná splatila svoj záväzok iba čiastočne a dostala sa do omeškania s platením splátok, žalobcovi preto vznikol nárok požadovať od žalovanej predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalobca právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru uplatnil na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanej, následkom čoho sa stal celý úver predčasne splatným ku dňu 12.09.2016.
3. Podaním doručeným súdu dňa 23.08.2020 sa žalovaná domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, ktorý výkon zrážok zo mzdy požaduje žalovaný realizovať na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov obsiahnutej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2010, uzavretej medzi žalobkyňou a
právnym predchodcom žalovaného: Poštová banka, a.s., IČO: 31340890, Dvořákovo nábr. 4, Bratislava a povinnosť do 3 dní od doručenia uznesenia o neodkladnom opatrení oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne: Eat Happy s.r.o., Technická 7, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 04, IČO: 50 350 927, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov obsiahnutej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2010, uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava.
4. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalovaná odôvodnila tým že žalovaná ako dlžníčka uzavrela dňa 11.01.2010 s právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a. s. (ďalej len „banka") Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva"), na základe ktorej banka poskytla žalovanej úver vo výške 1.000,00 eur. Listom zo dňa 14.07. 2020 žalobca vyzval zamestnávateľa žalovanej na výkon zrážok zo mzdy. V uvedenom liste žalobca uviedol, že eviduje voči žalovanej pohľadávku vo výške 1.148,92 eur. Podľa žalovanej je dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v zmluve absolútne neplatnou z dôvodu, že táto zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky (a teda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka - ďalej len „OZ") a zároveň sa jedná o neurčitú dohodu - neplatnú v zmysle všeobecných ustanovení OZ. V zmluve je dohoda o zrážkach uvedená v bode 5 v znení: „Podpisom tejto zmluvy strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky v súlade s OP pre úver". Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na vopred predpísanom tlačive ako neoddeliteľná súčasť zmluvného textu, ktorej znenie žalovaná nemala možnosť ovplyvniť ani jej uzatvorenie odmietnuť, resp. vylúčiť. Jedná sa o podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Žalovaná bola nútená dohodu o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k banke/veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom nad rámec zmluvného vzťahu alebo sú uplatňované z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Žalovaná ďalej uviedla, že ďalším aspektom neprimeranosti tohto zabezpečovacieho inštitútu je fakt, že veriteľ nemá žiadne časové obmedzenie, po uplynutí ktorého by už dohodu o zrážkach zo mzdy nemohol voči dlžníkovi uplatniť. Veriteľ teda môže zrážky zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa realizovať aj v čase, kedy pri posúdení nároku formou súdneho konania by mohlo byť konštatované zamietnutie nároku z dôvodu jeho premlčania a oneskoreného uplatnenia. Dôvodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia žalovaná odôvodňuje tým, že zamestnávateľ žalovanej na podklade dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej v Zmluve o úvere je povinný realizovať žalovanej zrážky z jej mzdy, pričom žalobca ničím nepreukázal, že je nositeľom práva na peňažné plnenie voči žalovanej, ani nepreukázal existenciu pohľadávky voči žalovanej, pričom aj s ohľadom na dátum uzatvorenia predloženej zmluvy je zrejmé, že ak by aj existovala nejaká pohľadávka pôvodného veriteľa, je dôvodný predpoklad, že sa jedná o pohľadávky premlčané. Okrem toho, zmluvná podmienka dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je zakomponovaná v bode 5 úverovej zmluvy, je absolútne nečitateľná. Súdy už judikovali, že zmluvné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaná listinnými dôkazmi preukazuje, že zrážky zo mzdy v prospech žalobcu sa majú realizovať na podklade výzvy žalobcu. Žalovaná má za to, že poskytnutie právnej ochrany žalovanej formou nariadenia neodkladného opatrenia je jediným prostriedkom, ktorý môže trvalo upraviť pomery strán.
5. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaná pripojila: Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy a výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 14.07.2020 z ktorého vyplýva, že žalobca vyzval zamestnávateľa žalovanej na vykonávane zrážok zo mzdy žalovanej a Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
16. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo je tu obava, že exekúcia bude ohrozená s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ide o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca.
17. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
18. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchu v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).
19. Súd má za to, že žalovaná potrebu neodkladnej úpravy pomerov osvedčila v miere potrebnej pre vyhovenie návrhu a preukázala naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné posudzovať aj vo vzťahu k nárokom, ktorých sa žalobca domáha žalobou vo veci samej, ktorých existencia musí byť aspoň osvedčená. Je samozrejmé, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže prejudikovať rozhodnutie o žalobe vo veci samej, nemôže však pri neodkladných opatreniach, ktoré majú dočasne upraviť pomery do právoplatného skončenia konania vo veci samej, opomínať ani pravdepodobnosť úspešnosti či neúspešnosti žaloby vo veci samej. Žalobca sa vo veci samej domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 703,20 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania, titulom porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. V predmetnej veci je nesporné, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX ktorej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvou spotrebiteľskou. Pohľadávka žalobcu a dlh žalovanej, ktorý má byť zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy, vznikli z ich záväzkového vzťahu (zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere), do ktorých ako veriteľ vstúpil podnikateľský subjekt v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná ako dlžník. Uvedená zmluva je vzhľadom na charakter právneho pomeru strán sporu typickou spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo je dôvodom k tomu, aby bola podrobená súdnej kontrole, či zmluvné dojednania nemajú charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná zmluva preto spadá pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“). Súd je povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok tejto spotrebiteľskej zmluvy. Vyššia ochrana spotrebiteľa je pritom garantovaná vo vzťahu k spotrebiteľovi nielen v oblasti hmotného práva, ale aj procesného práva (zohľadnenie procesného postavenia slabšej strany v konaní). Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere je dvojstranným právnym úkonom so spotrebiteľským charakterom, ktorej použitie je právnym poriadkom dovolené. Uvedené však neznamená, že predmetný zabezpečovací inštitút je vylúčený z obligatórneho súdneho prieskumu zmluvnej nerovnováhy a neprijateľnosti zmluvných dojednaní. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, pričom znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa okrem podmienky, ktorá je neprimeraná, aj podmienka, ktorá nie je dostatočne určitá alebo je rozpore s ratio legis toho zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Súd ďalej uvádza, že vykonaním zrážok zo mzdy na základe prípadne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy by sa mohol obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu je žiaduce poskytnúť spotrebiteľovi ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa bude plniť z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
20. Skutočnosť, že žalobca si reálne uplatnil svoje právo na vykonávanie zrážok zo mzdy u zamestnávateľa žalovanej na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť žalovaná namieta, zakladá naliehavú potrebu úprav vzťahov medzi stranami konania. Na druhej strane má tunajší súd za to, že predmetné neodkladné opatrenie nepredstavuje neprimeraný zásah do práv žalobcu, nakoľko neodkladným opatrením dochádza iba k dočasnému pozastaveniu vykonávania zrážok zo mzdy do rozhodnutia vo veci samej.
21. Súd má za to, že žalovaná dostatočne osvedčila, že je tu potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nakoľko bez takejto úpravy pomerov by boli jej práva a oprávnené záujmy ohrozené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).