Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Tk-1-2020.pdf
PDF · 168.19 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tk/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Polyákovej a prísediacich Ing. Anny Čagalovej a Miloša Ďuriša, v trestnej veci obžalovaného Z. A., pre pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 odsek 1, § 145 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre, dňa 18.09.2020 takto
rozhodol:
Z. A. , narodený XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., J. XXXX/XX, toho času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra odo dňa 22.11.2019 od 16.00hod.
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
dňa 21.11.2019 v čase o 15:39 hod., na priamom úseku cesty č. III/1711 od obce Malé Brodzany smerom na obec Krušovce, okres Topoľčany ako vodič osobného motorového vozidla zn. Alfa Romeo, evidenčné číslo: TO XXX CO, po predchádzajúcej slovnej výmene názorov so spolujazdkyňou J. J., v úmysle usmrtiť seba i spolujazdkyňu, zrýchlil jazdu vozidla na 102 km/hod., následne natočil riadenie vozidla mimo vozovku vpravo, kde narazil pravou prednou časťou vozidla do stromu, následkom čoho poškodená J. J. utrpela dvojitú zlomeniu strednej hornej časti ľavej stehnovej kosti s posunom kostných úlomkov, roztrhnutie tenkého čreva s voľným vzduchom dutiny brušnej s pomliaždením závesného aparátu, zlomeninu ľavej pätovej kosti s posunom kostných úlomkov s dobou liečenia 6 mesiacov, pričom v prípade neposkytnutia lekárskej pomoci by došlo u poškodenej k ohrozeniu na živote,
t e d a :
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle iného úmyselne usmrtiť avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
t ý m s p á ch a l :
pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, § 145 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov.
Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, spôsobenú škodu vo výške 910,60 Eur.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom: Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937874, spôsobenú škodu vo výške 3.143,14 Eur.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom: Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937874, so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Krajského prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému Z. A. (ďalej len „obžalovaný“) a na hlavných pojednávaniach konaných v dňoch 03.07.2020, 10.08.2020, 11.09.2020, 18.09.2020 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej J. J., čítaním znaleckého posudku znalca A.. Z. D. a znalkýň A.. A. N. a A.. D. I., výsluchom znalca U.. O. K. a A.. K. D., prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu súdneho spisu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Z. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.07.2020 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe Krajskej prokuratúry Nitra zo dňa 07.05.2020, pod č. Kv 92/19/4400-48. Obžalovaný ku skutku na hlavnom pojednávaní na svoju obranu uviedol, že dňa 21.11.2019 pri jazde motorovým vozidlom nezišiel úmyselne z vozovky, pred nárazom sa hádal s poškodenou, ktorá kričala a rozhadzovala rukami, on musel omylom zavadiť o volant, snažil sa zrážke zabrániť tým, že brzdil, nedalo sa už nehode zabrániť a tak nabúral do stromu. V predmetný deň sa obžalovaný dozvedel na základe telefonického rozhovoru z ÚPSVaR, že mu bola zamietnutá žiadosť o zverenie syna B. do osobnej starostlivosti, pretože je voči nemu vedené trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Napriek tomu, že mal obžalovaný rozhodnutím Okresného súdu Topoľčany nahradenú väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia obmedzení a povinností spočívajúcich v zákaze kontaktovať poškodenú, v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, v zákaze požívania alkoholických nápojov a v príkaze dostavovať sa na súd, orgány činné v trestnom konaní a k probačnému a mediačnému úradníkovi, tieto obmedzenia a povinnosti porušoval pravidelne od augusta 2019 a tiež ich porušil aj v inkriminovaný deň, kedy zatelefonoval poškodenej J. J. s tým, že musí ísť ona vyzdvihnúť syna B., pretože jemu ho už asi nedajú. Dohodli sa, že obžalovaný po práci zbalí synovi osobné veci, tablet a následne príde po poškodenú do obce Jacovce. Obžalovaný v zmysle dohody s poškodenou, túto vyzdvihol v čase okolo 15.30 hod. Cestu Jacovce - Topoľčany je možné absolvovať dvomi rôznymi trasami, obžalovaný v ten deň zvolil trasu Jacovce - Topoľčany smerom na obec Malé Bedzany, pretože sa potreboval rýchlejšie dostať do Topľčian, kvôli futbalu, ktorý hráva každý štvrtok o 17.00 hodine. Pred dopravnou nehodou sa obžalovaný, počas jazdy v motorovom vozidle, hádal s poškodenou ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k ich spoločnému dieťaťu B. A., narodeného XX.XX.XXXX. Povedal jej, že napriek tomu, že jeho žiadosť o zverenie dieťaťa bola zamietnutá, bude aj naďalej bojovať o starostlivosť o dieťa cez jeho rodičov, respektíve starých rodičov B.. Počas jazdy boli obaja pripútaný bezpečnostným pásom a vzájomne po sebe kričali. Obžalovaný uviedol, že v čase spáchania skutku boli úplne normálne podmienky na ceste, nebolo ostré slnko, ani nebolo mokro. Ako poškodená kričala po obžalovanom, začala do neho sácať a drgať, v dôsledku
čoho sa obžalovaný prestal náležite venovať riadeniu motorového vozidla. V čase, kedy malo dôjsť k dopravnej nehode, viedol obžalovaný motorové vozidlo rýchlosťou okolo 100 km/hod., kvôli hádke s poškodenou si neuvedomil, že sa nachádza v obci, kde je maximálna povolená rýchlosť 50 km/hod. Obžalovaný potvrdil, že narazil prednou časťou motorového vozidla do stromu, avšak nespomenul si ktorou prednou stranou. Po nehode mu nejaká pani otvorila dvere na motorovom vozidle, vytiahla ho a následne mu už v sanitke poskytovali zdravotnú starostlivosť. Obžalovaný si nespomínal, čo sa dialo s poškodenou po nehode. Po prevoze do nemocnice, obžalovaný sedel v čakárni a keď počul z vedľajšej miestnosti ako poškodená J. kričí od bolesti, mal výčitky, tak si tam podrezal žily na oboch zápästiach prostredníctvom orezávatka, ktoré mal pri sebe vo vrecku a využíva ho v práci na rezanie fólií.
Poškodená J. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.07.2020 uviedla, že v deň spáchania skutku, t. j. 21.11.2019 ju telefonicky kontaktoval obžalovaný s tým, že mu zamietli neodkladné opatrenie, prostredníctvom ktorého sa domáhal zverenia ich syna B. do osobnej starostlivosti, preto jej obžalovaný ponúkol, že pôjdu po syna spoločne, keďže jemu ho už v škôlke neodovzdajú. Obžalovaný nešiel klasickou cestou, ale išiel naokolo s odôvodnením, že na klasickej ceste je zápcha. Poškodená sa s obžalovaným, po ceste v motorovom vozidle, rozprávali o tom, že je na neho podané trestné oznámenie. Obžalovaný sa jej stále dokola pýtal, že či si to on zaslúži, potom už len pridal plyn a nabúrali. Obžalovaný po nehode vystúpil z vozidla, poškodená zostala zakliesnená v aute, pretože obžalovaný nabúral do stromu, ktorý ešte aj padol v jej časti spolujazdca na motorové vozidlo. Poškodená uviedla, že obžalovaný po nehode začal na mieste vykrikovať, že: „ja som ju chcel zabiť!“, potom už prišla záchranka, ďalej si poškodená nepamätala, čo sa dialo. Poškodená na otázky uviedla, že čo sa týka realizácie rodičovských práv a povinností k ich spoločnému dieťaťu, najskôr si s obžalovaným B. striedali po týždni, ale v období, kedy sa stal skutok, zabezpečoval starostlivosť o B. obžalovaný. V auguste 2019 poškodená, jej priateľ, ani rodičia poškodenej nemohli vyzdvihovať B. zo škôlky, pretože obžalovaný mal neodkladné opatrenie, na základe ktorého len jemu dieťa v škôlke vydali. Poškodená bežne nechodila s obžalovaným na motorovom vozidle vyzdvihnúť syna B., väčšinou sa stretli pred škôlkou. Poškodená je držiteľkou vodičského oprávnenia, v čase skutku však nemala v držbe ani k užívaniu k dispozícii žiadne motorové vozidlo. Poškodená potvrdila, že obžalovaný v uvedený deň išiel inou trasou, po ceste z Jacoviec do Topoľčian smerom na obec Bedzany a nie po ceste z Jacoviec smerom na Tovarníky, čo je úplná obchádzka. Poškodená sa nevedela vyjadriť, aká je predpísaná povolená rýchlosť na úseku cesty, kde sa stala dopravná nehoda. Čo sa týka počasia, viditeľnosti a poveternostných podmienok v čase nehody, tieto boli podľa vyjadrenia poškodenej dobré, vozovka bola v poriadku. Poškodená uviedla, že sa jej obžalovaný počas jazdy nijakým spôsobom nevyhrážal, on sa jej len pýtal, že či si on zaslúži toľko sedieť v base a potom si pamätala už len ako pridal plyn a nastala nehoda. Pred dopravnou nehodou sa normálne rozprávali, nehádali sa. Poškodená uviedla, že obžalovaný sa určite nesnažil zrážke nijako zabrániť, nebrzdil, ona mu počas jazdy nijako nezasahovala do riadenia. Obaja boli počas jazdy pripútaní bezpečnostnými pásmi. Poškodená potvrdila, že v čase skutku, mal obžalovaný uložený probačný dohľad, prostredníctvom ktorého mal uložený zákaz priblížiť sa k nej, zákaz požívať alkoholické nápoje na verejnosti. Vzhľadom na to, že sa jednalo o ich syna, bez problémov poškodená porušila zákaz uložený súdom. Keďže sa jednalo o ich syna, znovu by k obžalovanému sadla do auta. Vo vzťahu k zraneniam, ktoré utrpela uviedla, že mala poškodenú panvu, stehnovú kosť mala na tri krát zlomenú, mala roztrieštenú pätu, a tiež mala som v dôsledku dopravnej nehody natrhnuté tenké črevo. Po dopravnej nehode pribehli k ich vozidlu viacerí ľudia, jej otvoril na aute dvere nejaký pán, ktorý sa ju snažil vytiahnuť z vozidla, ale keď videl, ako má zaseknutú nohu v aute, len pri nej zostal, držal ju za ruku, kým neprišli záchranné zložky. Ľudia pribehli aj k obžalovanému, ale ten vystúpil z motorového vozidla samostatne a v tom ako začal kričať, že chcel poškodenú zabiť, tak ľudia od neho odstúpili ďalej. Čo sa týka obmedzenia v obvyklom spôsobe života, poškodená uviedla, že je stále práceneschopná. Jej liečba prebiehala tak, že v nemocnici bola hospitalizovaná dva týždne. Najväčší problém mala s nohou, dávali jej do nohy klin o dĺžke 40 cm, podstúpila operáciu nohy, celú ju mala rozvŕtanú a následne ju mala fixovanú ortézou. Poškodená stále pri chôdzi potrebuje oporu v barliach, pred mesiacom jej vyberali šróby z nohy. Postupne sa má snažiť ohýbať nohu, na pätu však nemôže stále dostúpiť, s rehabilitáciou začína od nasledujúceho týždňa. Prvé tri mesiace po úraze bola odkázaná na pomoc a starostlivosť inej osoby, bola ležiaca, nevedela samostatne prejsť na toaletu, nevedela si vykonať základné hygienické potreby, sprchu a iné. V domácom prostredí sa liečila u priateľa na adrese Jacovce, Poľná XXX/XX. Staral sa o ňu priateľ, Denis bol toho času v dôsledku dopravnej nehody dočasne zverený do starostlivosti rodičov poškodenej, ktorí sa o neho starali, aktuálne prebieha konanie o zverenie dieťaťa späť do osobnej starostlivosti poškodenej. Poškodená bola pred dopravnou nehodou zamestnaná u zamestnávateľa HYZA, na pozícii pracovníčka vo výrobe. Poškodená bola dopočutá k obmedzeniu
v obvyklom spôsobe života na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2020, kedy uviedla, že po prepustení z nemocnice nemohla nič robiť, bola odkázaná na pomoc druhých, museli jej navariť, museli jej pomôcť s osprchovaním, mala na nohe ortézu od vrchu stehna až po koleno, potrebovala pomoc aj pri posadení na toaletu. Väčšinu času poškodená len preležala v posteli. Traumatológ jej odporučil zaťažovať ľavú nohu až v júny roku 2020, čo je pól roka od úrazu. Ortézu mala 3 mesiace, do augusta 2020 používala nemecké barle a následne na to začala používať francúzske barle, ktoré používa dodnes, lebo bez ich pomoci neprejde. Stále má opuchnutý členok, nevie došlapnúť na pätu, domnieva sa, že toto zranenie nemá ešte v poriadku, rehabilitovala, ale už s rehabilitáciami skončila. Má poskracované šľachy. Poškodená bola aj v čase konania posledného hlavného pojednávania stále práceneschopná a do predošlého zamestnania v hydinárňach sa už nebude môcť vrátiť, pretože išlo o výkon práce v stoji.
Z prečítaného znaleckého posudku č. 3/2020, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.07.2020, znalca MUDr. Z. D., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (č.l. 163 - 182) súd zistil, že obžalovaný netrpí takou duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. V čase spáchania trestného činu išlo u obžalovaného z psychiatrického hľadiska o vystupňovanú, nezvládnutú afektívnu reakciu u osobnosti s emočne labilnými rysmi s tendenciou konať impulzívne v emočne vypätých situáciách. Vzhľadom na stav vystupňovaného, nezvládnutého afektu, boli u obžalovaného jeho ovládacie schopnosti v čase spáchania činu čiastočne, forezne nevýznamne znížené. Neboli vymiznuté. Znalec konštatoval, že nie je možné povedať, že by obžalovaný v čase činu nevedel a nemohol svoje konanie ovládať. Obžalovaný je plne schopný chápať zmysel trestného konania a protiprávnosť svojho konania. Obžalovaný nie je závislý od omamných a psychotropných látok vrátane alkoholu. Znalec nezistil u obžalovaného známky patologického hráčstva. Znalec vzal do úvahy skutočnosť, že obžalovaný bol krátko ústavne psychiatricky liečený v psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, hneď po čine, pre hrozbu rizika pretrvávajúceho suicidiálneho chovania. Znalec u obžalovaného z psychiatrického hľadiska nezistil takú duševnú chorobu alebo poruchu, ktorá by si vyžadovala nedobrovoľné psychiatrické liečenie ústavnou alebo ambulantnou formou. Príznaky adaptačnej poruchy odoznejú po vytratení sa psychogénneho stresora. Pri poruche osobnosti ide o povahové a charakterové črty osobnosti. Ak by pociťoval obžalovaný nejakú nepohodu, ktorá mu tieto črty spôsobuje v bežnom živote, môže dobrovoľne vyhľadať pomoc. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, nakoľko netrpí závažným ochorením, či poruchou. Podľa záveru znalca nie je potrebné obžalovanému nariadiť ochranné psychiatrické liečenie.
Z prečítaného znaleckého posudku č. 3/2020, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.07.2020, znalkyne A.. A. N., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých (č.l. 186 - 212) súd zistil, že osobnosť obžalovaného je abnormne štruktúrovaná, nezrelá, nezdržanlivá, vzťahovačná, subjektivisticky a egocentricky (na seba) zameraná, s plytšou emotivitou, labilnou afektivitou, pohotovou k impulzívnym reaktibilitám, najmä v napätých situáciách, s dopadom na správanie, so snahou znižovať vlastné negatívne subjektívne prežívanie, kedy pri kumulácii a náraste napätie je nutné počítať s následnými možnými menej adekvátnymi prejavmi, vrátane prejavov navonok orientovanej agresie. Interpersonálne väzby sú u obžalovaného skôr formálne, prevažujúco bez emočnej hĺbky s nekompromisnými, direktívnymi postojmi, nižšej miery sociálnej vnímavosti a citlivosti, efektivity komunikácie. Sociabilita a adaptabilita umožňujúce prispôsobivé správanie, schopný diferencovať, kedy je jeho konanie v rozpore so zaužívanými konvenciami a pravidlami, má však sklon nedržať sa ich striktne, vybočovať z nich, čo vedie ku konfliktom, nerád preberá na seba zodpovednosť, má tendenciu externalizovať (presúvať zodpovednosť na iných), v osobnostných obranách znalkyňa nachádza projekciu a popretie. Uvedený obraz osobnosti sa odborne označuje ako emočne nestabilná porucha impulzívneho typu. Obžalovaný má tendenciu k modifikácii obrazu o sebe pozitívnym smerom, úroveň sebakritičnosti a sebapoznania nižšia. Jeho intelekt sa nachádza v pásme priemeru. Forenzne významné patologické črty osobnosti u obžalovaného znalkyňa vyšetrením nezistila. Z psychologického hľadiska podľa zistenia znalkyne motív konania obžalovaného niesol podobu najpravdepodobnejšie skratovej reakcie - skratového konania, vedúceho k úniku z nepríjemnej situácie, so zbrklosťou, chýbajúcou plánovitosťou, bez prihliadania na vhodnosť a výhodnosť zvoleného riešenia. Znalkyňa vyšetrením obžalovaného nezistila žiaden patologický variant motivácie konania obžalovaného ani žiadne skresľovanie výpovedí chorobného podkladu. U obžalovaného boli znalkyňou zistené tendencie k modifikácii sebaobrazu sociálne želateľnejším, priateľnejším smerom, čo súvisí s nízkou mierou sebareflexie a sebakritiky, môže byť situačne motivované aj účelovo. Znalkyňa uviedla, že emočne nestabilná porucha osobnosti je celoživotnou výbavou, dôsledky svojho impulzívneho konania je schopný pri svojej mentálnej úrovni evidovať, uvedomiť si potrebu riešenia týchto prejavov a
osvojenia si stratégií na ich adaptívnejšie zvládanie v rámci hraníc rešpektovaných spoločenskými a právnymi normami. Resocializácia obžalovaného je podľa názoru znalkyne možná. Znalkyňa vyšetrením obžalovaného nezistila konfabulačnú produkciu. Intelekt obžalovaného dosahuje pásmo normy, jeho IQ sa nachádza v pásme priemeru, s prevahou praktických zložiek. Úroveň emocionálnej inteligencie (EQ) obžalovaného je v pásme nižšieho priemeru, v hodnotovej orientácii dominuje subjektívne hľadisko, t.j. centrácia na vlastné potreby, čo sa manifestovalo aj v rámci analýzy prioritne proklamovanej a subjektívne jedinej identifikovanej životnej hodnote (rodine). Charakterové a morálne vlastnosti obžalovaného v zmysle stotožnenia sa so spoločenskými normami sú menej rozvinuté, t.j., že aj keď je obžalovaný evidentne schopný prispôsobivého správania, a dokáže rozlíšiť, kedy je jeho konanie v rozpore so sociálnymi a morálnymi konvenciami, či zaužívanými zvyklosťami, je u neho manifestný sklon vybočovať zo striktného dodržiavania určitých pravidiel, v dôsledku čoho sa ľahko dostáva do konfliktných stretov. Jeho sebahodnotenie postráda dostatočnú sebareflexiu a adekvátnu sebakritičnosť, pohotový k externalizácii (prenášaniu zodpovednosti a „viny“ na iných). V interpersonálnom správaní sa obžalovaný ľahko angažuje v dianí vo svojom sociálnom okolí, jeho kontakty sú prevažujúco formálne, bez dostatočnej emocionálnej hĺbky, prejavuje sa nekompromisne, čo rezultuje do stretov a konfliktov. Obžalovaný je schopný primerane vnímať, uchovávať v pamäti prežité životné udalosti a ich podstatné detaily, navyše také, ktoré sú preňho významné, si dokáže zapamätať a pokiaľ chce, tieto zapamätané udalosti v ich podstatných rysoch dokáže zreprodukovať v súlade s realitou. Ak by sa jeho výpovede ukázali ako rozporné s objektívnou realitou, nejednalo by sa o prejav akejkoľvek patológie, ale o vedomú sbahu nevypovedať pravdivo. Znalkyňa potvrdila vysokú pravdepodobnosť, že agresívne tendencie obžalovaného, s možnými navonok orientovanými prejavmi najmä verbálnej ale aj fyzickej agresie, sa ľahko aktivujú vplyvom frustrácie jeho potrieb a v afektívne sýtených situáciách, ktoré vyvolávajú intenzívnejšie emócie, teda v tzv. záťažových situáciách. Znalkyňou popísaná agresivita obžalovaného je výbavou impulzívnej osobnosti obžalovaného, nemá však žiaden chorobný podklad.
Z prečítaného znaleckého posudku č. 16/2020, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.07.2020, znalkyne A.. D. I., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých (č.l. 216 - 234) súd zistil, že intelektuálna úroveň poškodenej J. J. sa vrámci populačnej normy nachádza v pásme podpriemeru (CIQ=89) pri rovnováhe vo verbálnej a praktickej zložke, bez deterioračných zmien v CNS. Jej osobnosť je málo diferencovaná, simplexná, emočne nezrelá, introvertná s disharmonickou osobnostnou bázou v zmysle neuroticizmu, s dobrým sebavedomím a nekriticky vysokým sebahodnotením. Je výrazne dráždivá, podozrievavá, žiarlivá, má pocity viny, ukrivdenosti, nespravodlivosti až prenasledovania, strach, že jej niekto ublíži. Na kritiku reaguje skľúčenosťou, depresívnou rozladenosťou, podlieha obavám, má pocity menejcennosti, bojí sa, že ostane sama, opustená a zraniteľná. Vonkajšími prejavmi nadradenosti chce dosiahnuť rešpekt, presadiť sa, aby sa mohla rozhodovať samostatne, posilniť svoju sebaistotu, zaujíma autoritatívny postoj, čo je hyperkompenzačná snaha o prekonanie pocitov menejcennosti. K udržaniu vnútornej psychickej rovnováhy potrebuje podporu blízkych ľudí, ich pochopenie. Svoje starosti a problémy si radšej necháva pre seba, má tendencie ich bagatelizovať až do momentu, kedy začnú byť pre ňu neznesiteľné a už nevie, ako ich ďalej zvládať. Nevie adekvátne reagovať a zvládať náhle požiadavky okolia, potrebuje čas na premyslenie. Má pocit, že je na ňu vyvíjaný neprimeraný tlak, cíti sa byť vyčerpaná, chýba jej energia. Voči opačnému pohlaviu má submisívny, miestami až podrobivý postoj. Dokáže sa vzoprieť, ak si myslí, že je v práve alebo je frustrovaná neuspokojúcou vzťahovou situáciou. Od partnera očakáva, že bude napĺňať jej priania a túžby, že sa podrobí jej predstave ideálneho vzťahu do takej miery, že sa zriekne vlastnej samostatnosti. Ak sa partner nespráva podľa jej očakávaní, prudko v nej narastá intrapsychická tenzia, diskonfort, ktorý sa navonok môže prejavovať provokačným, výbušným správaním skôr verbálneho charakteru, úmyselným vyvolávaním konfliktov, ktoré môžu mať extrémnu podobu. Správanie je prevažne pudové, málo spontánne, so zníženou schopnosťou racionálnej kontroly, ktorá pod vplyvom emócií v známom prostredí ľahko zlyháva (rodina, blízki ľudia). Následne reaguje impulzívne, dráždivo, možná je aj verbálna agresivita. V širšom sociálnom prostredí sa snaží zanechať čo najlepší dojem, správať sa v zmysle spoločenských pravidiel, snaží sa vystupovať uhľadene a kultivovane. Skutočnosti, ktoré by na ňu mohli vrhnúť tieň, zamlčuje, no keď je na ne dotazovaná, nepopiera ich. V sociálnej oblasti má mierne adaptačné ťažkosti, jej záujem o sociálnu interakciu je zúžený na bližšie sociálne okolie, nové kontakty aktívne nevyhľadáva, no ani sa im nebráni. Znalkyňa vyšetrením poškodenej nachádza stredne ťažký stupeň depresivity prejavujúci sa v oblasti afektivity, sociability a somatiky. Psychopatológiu v zmysle duševného ochorenia u poškodenej znalkyňa nespozorovala. Znalkyňa psychodiagnostickým vyšetrením poškodenej nezistila, že by mala tendencie vedome skresľovať prežité udalosti a okolnosti, ktorých bola svedkom. O predmete vyšetrovania sa
vyjadruje stručne, bez detailov, so sklonmi zapôsobiť dobrým dojmom a ukázať sa v lepšom svetle. Znalkyňa u poškodenej nezistila sklony ku konfabuláciám. Poškodená vzťah s obžalovaným hodnotila prvé 3 - 4 roky spolunažívania ako dobrý. Potom sa častejšie objavovali konflikty, poškodenej sa nepáčilo, že jej druh chodí von a na víkendy sám („za babami“), znalkyňa predpokladá, že sa u poškodenej prejavovali podozrievavosť a žiarlivostné tendencie. Takéto správanie mu vyčítala, konfliktné situácie nevedela konštruktívne riešiť, hádky boli stále častejšie, čo viedlo k vzájomnému odcudzeniu a k brachiálnej agresivite zo strany obžalovaného k poškodenej. Ku konfliktom prispievala aj poškodená svojim provokačným správaním, úmyselným potencovaním hádok. Ku koncu vzťahu sa poškodená stavala do pozície obete. Poškodená má aktuálne k obžalovanému ambivalentný postoj. Verbalizuje, že jej kvôli synovi nie je jedno, či obžalovaný skončí vo väzení, no vzápätí dodáva: „ja som s ním už nadobro skončila, viac ma nezaujíma, sám si môže za to, čo sa mu stalo.“ Znalkyňa uviedla, že poškodená má zachované kognitívne a percepčné schopnosti, ktoré jej umožňujú riadne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité okolnosti a udalosti, ktorých bola svedkom. Jej spontánne reprodukcie môžu byť mierne ovplyvnené snahou vytvoriť o sebe dobrý dojem, správať sa kultivovane, neprezentovať svoje slabosti a zlyhania. No pri dotazovaní sa na akékoľvek skutočnosti z vlastného života, ich nepopiera, je schopná o nich pravdivo vypovedať. Znalkyňa u poškodenej nezistila sklony riešiť záťažové situácie brachiálnou agresivitou. Môže však v takýchto situáciách reagovať verbálne agresívne, provokačne, no nie vždy. Znalkyňa záverom potvrdila, že poškodená má tendencie v emočne vypätých alebo náročných situáciách reagovať provokačným správaním a možná je aj verbálna agresivita, avšak tieto nedosahujú chorobný stupeň.
Z výsluchu znalca U.. O. K., z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel, stanovenie hodnoty cestných vozidiel, k vypracovanému znaleckému posudku č. 128/2019, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.08.2020 súd zistil, že vozidlo značky Alfa Romeo jazdilo rýchlosťou 102-112km/hod. plus mínus 5% v obci s maximálne povolenou rýchlosťou 50km/ hod. Vozidlo jazdilo v priamom úseku vozovky - v rovnom úseku vozovky a z technicky nevysvetliteľnej príčiny pred miestom nárazu do stromu 1,9 sekundy +- 5% pred nárazom do stromu natočil vozidlo doprava. Vozidlo prešlo šikmo cez priekopu pri rýchlosti jazdy 95-105 km/hod., pri ktorom pravou prednou častou čelne narazilo do stromu za priekopou. Ak by vozidlo jazdilo rýchlosťou 50km/hod. počas porovnateľného nehodového deja by vozidlo narazilo do stromu rýchlosťou 42-46km/hod. Konanie vodiča znalec zhodnotil ako technicky nevysvetliteľné. Na otázky znalec uviedol, že na mieste nehody neboli zaznamenané žiadne brzdné stopy, iba stopy po vyjdení motorového vozidla mimo vozovku. Znalec na výsluchu opravil zrejmú chybu v písaní v znaleckom posudku v časti III. Záver, bod 1. odsek 3, na strane 16 znaleckého posudku (č.l. 132), kde je omylom uvedené slovné spojenie „brzdnej stopy“, na správne znenie „jazdnej stopy.“ Zároveň znalec zdôraznil, že na mieste nehodového deja neboli zaznamenané brzdné stopy. Znalec uviedol, že vozidlo jazdilo po priamom úseku vozovky, na to, aby vybočilo z priameho jazdu smeru doprava, muselo dôjsť k točeniu riadenia a nakoľko vozidlo bolo riadené vodičom, je dôvodné domnievať sa, že bolo natočené ním. Nejednalo sa o prudké natočenie motorového vozidla, lebo pneumatiky by zanechali na pravom okraji šmykové stopy ale podľa fotodokumentácie sa jednalo o jazdné stopy, kedy sa kolesá odvaľovali v priamom smere, t.j. nejednalo sa o prudké a náhle stočenie riadenia motorového vozidla. Príčinou zníženia rýchlosti motorového vozidla k nárazovej rýchlosti znalec uviedol, že pri každej zmene smeru jazdy vozidla bez toho, aby vodič akceleroval, dôjde k zníženiu rýchlosti, súčasne motorové vozidlo po vyjdení v pravo, mimo vozovku, prechádzalo cez priekopu, kde tiež došlo k zníženiu rýchlosti, preto pôvodná rýchlosť jazdy t.j. 107km + - 5% bola prejazdom cez priekopu znížená na nárazovú rýchlosť 99,6km/hod + - 5%. Znalec potvrdil, že predmetné motorové vozidlo bolo vybavené systémom ABS, avšak vo všeobecnosti systém ABS môže zanechávať brzdné stopy, ale aj nemusí. V prípade systému ABS záleží výlučne na povrchu vozovky a mechanizmu brzdenia vodiča. Znalec uviedol, že podľa charakteru jazdných stop, ktoré boli nafotené sa jedná o jazdné stopy, nie sú tam zadokumentované žiadne stopy brzdenia a súčasne tieto stopy nevykazujú také natočenie riadenia, že by sa jednalo o náhly manéver vybočenia podľa týchto stop, preto je možné konštatovať, že motorové vozidlo plynule vyšlo mimo vozovku.
Z výsluchu znalca MUDr. K. D., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, k vypracovanému znaleckému posudku č. 13/2020, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2020 súd zistil, že poškodenej J. J. boli spôsobené zrania: 1) dvojitá zlomenia strednej hornej časti ľavej stehnovej kosti s posunom kostných úlomkov; 2) roztrhnutie tenkého čreva s voľným vzduchom v dutine brušnej s pomliaždeným závesného aparátu; 3) zlomenina ľavej pätovej kosti s posunom kostných úlomkov. Čo sa týka charakteru vzniku zranení a mechanizmu vzniku zranení znalec uviedol, že v
prípade dvojitej zlomeniny strednej hornej časti ľavej stehnovej kosti, toto zranenie vzniklo násilím silnej brutálnej intenzity, jednalo sa o poškodenie tupým násilím. V prípade zlomeniny ľavej pätovej kosti, toto zranenie tiež vzniklo pôsobením tupého násilia silnej intenzity. V prípade roztrhnutia tenkého červa, toto zranenie vzniklo v dôsledku tupého násilia, kde prenesením tejto sily došlo k roztrhnutiu čreva a zlomenine patovej kosti. Vo všetkých 3 prípadoch sa jednalo o ťažké zranenie. Vo vzťahu k tomu, či v dôsledku týchto zranení bola poškodená ohrozená na svojom živote, znalec uviedol, že pokiaľ by u poškodenej došlo k vzniku zranení len jednotlivo, t. j. pokiaľ by jej bola spôsobená len zlomenia stehnovej kosti, tak by nebola bezprostredne ohrozená na živote. Tiež pokiaľ by jej bola spôsobená len zlomenina pätovej kosti, tak by vôbec nebola ohrozená na živote. Avšak pri zranení roztrhnutia tenkého čreva, pokiaľ by poškodenej nebola poskytnutá urgentná zdravotná pomoc, mohla by byť ohrozená na živote. Preto záver znalca je, že pokiaľ by poškodenej pri vzniku týchto troch zranení nebola pokynutá pomoc urgentne, bola by ohrozená na živote nie len v dôsledku roztrhnutého tenkého čreva, ale aj v spojitosti so zlomeninou stehnovej kosti, kedy sa nalejú do tela aj dva litre krvi, čo umocňuje závažnosť týchto zranení. S poukazom na roztrhnutie tenkého čreva pokiaľ by poškodenej nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť cca do 8-10 hodín, tak by vykrvácala. Vo vzťahu k obmedzeniu v obvyklom spôsobe života u poškodenej, pri zranení - zlomenine stehnovej kosti, za predpokladu, že je riadne ošetrená lege artis a riadne je jej poskytnutá zdravotná starostlivosť, nie je poškodená závažným spôsobom obmedzená v obvyklom spôsobe života, je čiastočne odkázaná na pomoc druhej osoby, jedná sa o poruchu zdravia trvajúcu dlhšiu dobu. Poškodená nemala poškodený žiaden dôležitý orgán, pretože stehnová kosť nie je dôležitý životný orgán, nejednalo sa o zmrzačenie a zohyzdenie, toto poranenie si vyžiadalo nemocničné ošetrenie, podávanie liekov, infúzii a transfúzii v dôsledku straty krvi, operačné riešenie do 2 mesiacov a po operácii sa nedoporučuje záťaž ľavej nohy, poškodená chodí o 2 nemeckých barliach a až po 2 mesiacoch od operácie sa odporúča postupné zaťažovanie ľavej dolnej končatiny s postupnou plnou záťažou. Pokiaľ by mala poškodená len samotne spôsobenú zlomeninu tejto stehnovej kosti, tak by mohla po 2 mesiacoch postupne plne zaťažovať dolnú končatinu, avšak nakoľko bola poškodenej spôsobená aj zlomenina ľavej patovej kosti, teda tej istej ľavej končatiny, kde mala spôsobenú aj zlomeninu stehnovej kosti, toto postupné zaťažovanie mohla zahájiť poškodená až po 12 týždňoch. Obmedzenie v obvyklom spôsobe života trvá 6 - 9 mesiacov, za predpokladu že hojenie a liečenie prebiehajú bez komplikácii. Čo sa týka zranenia roztrhnutia tenkého čreva a s ním spojeného obmedzenia v obvyklom spôsobe života, toto zranenie si vyžiadalo operačný zákrok, tíšenie bolesti liekmi, nemohla prijímať stravu, až na 7-10 deň po operácii, preto vo vzťahu k tomuto zraneniu bola obmedzená po dobu kedy sa poškodená nachádzala v nemocnici, t.j. od 21.11.2019 do 04.12.2019. Vzhľadom na tú skutočnosť, že toto zranenie si vyžaduje operačný zákrok, minimálne po dobu 6 týždňov a po operácii sa neodporúča zdvíhanie ťažkých predmetov, fyzická záťaž, športovanie, pretože aj kašeľ alebo kýchnutie môže spôsobiť rozstup pooperačnej rany. V prípade monotraumy, t.j. pokiaľ by bolo spôsobené poškodenej len toto zranenie, znalec by ohraničil obmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodenej na dobu nepresahujúcu 6 týždňov. Pokiaľ by sa u poškodenej jednalo o administratívnu pracovníčku, tak po prepustení z nemocnice by bola práceschopná, ale inak by označil PN minimálne na 6 týždňov a potom by až odporučil bežný spôsob života. Znalec však uviedol, že toto zranenie - rozhrnutie tenkého čreva je z týchto troch zranení najzáväznejšie a v prípade, ak nedôjde k včasnému poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, jedná sa o život ohrozujúce zranenie. Čo sa týka zlomeniny ľavej pätovej kosti, tak toto zranenie si vyžaduje obmedzenie v obvyklom spôsobe života 12 týždňov a až následne sa odporúča postupné zaťažovanie končatiny do plnej záťaže. Vo vzťahu k trvalým následkom tohto zranenia, tieto je možné zhodnotiť až po jednom roku od ukončenia liečby, čo ešte od vzniku zranenia nebolo možné ustáliť. Vzhľadom na vek pacientky, znalec predpokladá dobrú hojivosť, ale nemožno vylúčiť aj v prípade operácie tenkého čreva, či sú nejaké zažívacie ťažkosti, či sa neobjavia nejaké vzrasty, pri zlomenine pätovej kosti sa môžu trvalé následky objaviť aj po desiatich rokoch od úrazu. Celkovú dĺžku doby liečenia a PN v dôsledku všetkých troch zranení znalec označil od 6 - 9 mesiacov až do jedného roka. Je to však individuálne u každého pacienta. Znalec na otázky uviedol, že poškodená po prepustení z nemocnice, čo bolo v prípade poškodenej po dvoch týždňoch, táto bola schopná v domácom prostredí fungovať za pomoci nemeckých barlí, teda bola schopná vykonať hygienu, bola schopná najesť sa, posadiť sa, samozrejme v dôsledku zlomenín bola vhodná pomoc tretej osoby. Nakoľko bola na tej istej ľavej nohe spôsobená zlomenina stehnovej kosti a aj pätovej kosti, tak nebolo možné, že by poškodená bola schopná isť samostatne na nákup, zabezpečiť si potraviny, tieto si vziať domov. Zranenia boli umocnené tým, že boli spôsobené na jednej a tej istej nohe. Znalec vo vzťahu k mechanizmu vzniku zranenia uviedol, že vo všeobecnosti keď osoba sedí na mieste spolujazdca a je riadne pripútaná bezpečnostným pásom, je možné že v dôsledku nárazu, tak ako bolo pri poranení tenkého čreva, došlo k jeho roztrhnutiu v dôsledku pripútania bezpečnostným pásom. Avšak pokiaľ by
poškodená nebola pripútaná bezpečnostným pásom, došlo by k oveľa fatálnejším následkom. Pokiaľ poškodená sedí rovno, tak by bolo narazené koleno. Poškodená musela podľa názoru znalca sedieť v motorovom vozidle tak, že ľavú nohu mala vystretú položenú o podlahu, nakoľko v dôsledku nárazu na pätu táto bola zlomená a následne bola zalomená stehnová kosť. Poškodená zároveň musela sedieť otočená smerom od šoféra, smerom k oknu, nakoľko bola poškodená ľavá stehnová kosť.
Zo záznamu dopravnej nehody (č.l. 235 - 237) a zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody (č.l. 238 - 239) súd zistil, že dopravná nehoda sa stala dňa 21.11.2019 v čase o 15.39 hod., na priamom úseku cesty č. III/1711 od obce Malé Brodzany smerom na obec Krušovce, okres Topoľčany, kedy obžalovaný ako vodič osobného motorového vozidla zn. Alfa Romeo, evidenčné číslo: TO XXX CO, spolu s prepravovanou osobou spolujazdkyňou poškodenou J. J., s vozidlom prešiel vpravo mimo vozovku, kde v priekope narazil do pevnej prekážky stromu. Celkový výsledok vyšetrenia na zistenie alkoholu u vodiča bol negatívny. V čase nehody neboli sťažené poveternostné podmienky. Cez deň nebola viditeľnosť znížená vplyvom poveternostných podmienok. Rozhľadové podmienky boli dobré.
Zo záznamu dychovej skúšky obžalovaného (č.l. 256) súd zistil, že po nehode bol vodič podrobený dychovej skúške v čase o 15.56 hod. s výsledkom 0,00 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu.
Z obrazových záznamov (č.l. 241 - 251) súd zistil, že v mieste dopravnej nehody sa na priamom úseku cesty č. III/1711 od obce Malé Brodzany smerom na obec Krušovce, okres Topoľčany, mimo vozovky nenachádzal žiaden iný strom alebo iná pevná prekážka s výnimkou tej do, ktorej obžalovaný nabúral motorovým vozidlom.
Z evidenčnej karty vozidla (č.l. 261) súd zistil, že obžalovaný je vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla Alfa Romeo s EČ: TO XXX CO.
Z lekárskej správy o ošetrení obžalovaného (č.l. 266) súd zistil, že si obžalovaný po prevoze na urgentnom príjme podrezal žily na oboch zápästiach za pomoci noža.
Z lekárskej správy obžalovaného (č.l. 270) súd zistil, že obžalovaný bol prijatý dňa 21.11.2019 na III. oddelení Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží z dôvodu možného skratového suicidiálneho konania.
Z uznesenia Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21.06.2019, sp. zn.: 3Tp/25/2019 (č.l. 312 - 319) súd zistil, že obžalovaný má v konaní vedenom pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona nahradenú väzbu z dôvodu podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia povinností a obmedzení spočívajúcich v povinnosti oznámiť policajtovi, prokurátorovi, súdu každú zmenu miesta pobytu; povinnosť dostavovať sa v určenom čase k probačnému a mediačnému úradníkovi; povinnosť dostavovať sa v určenom čase k nariadeným úkonom policajtom, prokurátorom, súdom; zákaz akéhokoľvek osobného, písomného, telefonického, elektronického kontaktu s poškodenou J. J.; zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodenej J. J. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov; zákaz požívania alkoholických nápojov.
Zo zápisnice poškodenej J. J. z prípravného konania zo dňa 22.11.2019 (č.l. 70) súd zistil, že poškodená si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody, avšak neuviedla výšku škody ani titul jej uplatnenia. Rovnako pred skončením vyšetrovania sa poškodená nevedela vyjadriť k výške škody. (č.l. 416). Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.07.2020 sa poškodená vyjadrila, že si pre prípad odsudzujúceho rozhodnutia neuplatňuje nárok na náhradu škody od obžalovaného.
Z písomného podania Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. z prípravného konania (č.l. 400) súd zistil, že poškodená si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody v sume 98,08 Eur titulom vynaloženia liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť J. J., narodenej XX.XX.XXXX. Zároveň z oboznámenej listiny poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni (č.l. 567) súd zistil, že poškodená pred skončením dokazovania predložila presný rozpis jednotlivých výdavkov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť J. J., ktoré spolu predstavujú sumu vo výške 3.143,14 Eur. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. zároveň v záverečnej reči uviedla, že sa nejedná o konečnú sumu, nakoľko liečba u poškodenej J. J. stále pokračuje.
Z písomného podania poškodenej Sociálnej poisťovni (č.l. 402- 405) súd zistil, že poškodená si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody v sume 910,60 Eur titulom nákladov na vyplatené dávky nemocenského poistenia J. J., narodenej XX.XX.XXXX.
Zo správy Sociálnej poisťovne (č.l. 410- 412) súd zistil, že obžalovaný je od 03.05.2002 registrovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa COOP Jednota Topoľčany, spotrebné družstvo, IČO: 00168904, so sídlom Stummerova 5, 95521 Topoľčany.
Zo správy Mestského úradu Topoľčany (č.l. 414) súd zistil, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese Topoľčany, J. XXXX/XX. Komisiou verejného poriadku riešený nebol.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany (č.l. 504 - 522) súd zistil, že obžalovaný a poškodená sú rodičmi maloletého dieťaťa B. A., narodeného XX.XX.XXXX, ktoré sa narodilo mimo manželstva rodičov, pričom títo sa od leta roku 2019 nevedeli dohodnúť ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k ich spoločnému dieťaťu, v dôsledku čoho viedli súdne spory.
Zo správy o hodnotení správania obžalovaného v ÚVV a ÚVTOS Nitra (č.l. 556 - 557) súd zistil, že u obžalovaného, ktorý je väzobne stíhaný od 22.11.2016 od 16.00 hod. boli zaznamenané nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku ako aj vo vzťahovej oblasti so spoluväzňami. Úpravu zovňajšku a hygienu dodržiava. V osobných veciach si udržiava poriadok. Disciplinárne odmenený nebol. Disciplinárne potrestaný bol dva krát a to dňa 10.02.2020 pokarhaním za pozitívnu prítomnosť benzodiazepínov v tele a dňa 12.03.2020 uložením zákazu nákupu potravín za nedodržanie úpravy lôžka podľa ústavného poriadku. Pracovne zaradený nebol. Vzťah s vonkajším prostredím udržiava formou korešpondencie, telefonovania a návštev s otcom Z. A., matkou O. A., synom O. A., priateľkou D. K. a jej matkou A. K..
Z odpisu registra trestov obžalovaného (č.l. 558) súd zistil, že obžalovaný nemá evidovaný žiaden záznam, doposiaľ nebol súdne trestaný.
Z výpisu centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného (č.l. 559) súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol priestupkovo prejednávaný a postihovaný.
Z vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.07.2020 (č.l. 484 - 485) súd zistil, že obžalovaný v súlade s ustanovením § 277 odsek 5 Trestného poriadku súhlasil so zmenou v zložení senátu v porovnaní so stavom, kedy súd rozhodoval o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a z vykonaného dokazovania vyplynulo najavo, že výpoveď obžalovaného sa v porovnaní s výpoveďou poškodenej J. J. rozchádzajú v základných črtách, ktoré sú pre súd významné z hľadiska posúdenia právnej kvalifikácie konania obžalovaného.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že v konaní nebolo sporným to, že dňa 21.11.2019 v čase o 15:39 hod., na priamom úseku cesty č. III/1711 od obce Malé Brodzany smerom na obec Krušovce, okres Topoľčany obžalovaný ako vodič osobného motorového vozidla zn. Alfa Romeo, evidenčné číslo: TO XXX CO, zrýchlil jazdu vozidla na 102 km/hod., následne natočil riadenie vozidla mimo vozovku vpravo, kde narazil pravou prednou časťou vozidla do stromu, následkom čoho poškodená J. J. utrpela viaceré zranenia. Táto skutočnosť bola zhodne potvrdená nie len výpoveďou obžalovaného a poškodenej, ale aj oboznámenými listinnými dôkazmi, záznamom z dopravnej nehody a zápisnicou o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody.
Súd rovnako nepovažoval za sporné to, že medzi obžalovaným a poškodenou boli nezhody ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k ich spoločnému maloletému dieťaťu B. A., narodeného XX.XX.XXXX. Podporne správou z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch bolo potvrdené, že medzi obžalovaným a poškodenou v období spáchania skutku panovali spory o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu a obžalovanému v dôsledku prebiehajúceho trestného stíhania
pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby na poškodenej, bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na dočasné zverenie maloletého Denisa do jeho osobnej starostlivosti.
Tiež nebolo sporným, že obžalovaný porušoval povinnosti a obmedzenia, ktoré mu boli uložené Okresným súdom Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn.: 3Tp/25/2019 v rámci nahradenia preventívnej väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, keď obžalovaný jednak pravidelne kontaktoval poškodenú a tiež sa k nej približoval na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že výpoveď obžalovaného sa v porovnaní s výpoveďou poškodenej rozchádzali v tom smere, že obžalovaný tvrdil, že sa pred dopravnou nehodou s poškodenou v motorovom vozidle hádal, navyše podľa jeho vyjadrenia mala poškodená do neho drgať a sácať, v dôsledku čoho sa prestal dostatočne venovať riadeniu motorového vozidla a preto sa stala dopravná nehoda. Obžalovaný na svoju obranu uvádzal v konaní pred súdom, že on dňa 21.11.2019 pri jazde motorovým vozidlom nezišiel úmyselne z vozovky, snažil sa zrážke zabrániť tým, že brzdil, nedalo sa už nehode zabrániť a tak nabúral do stromu. Na druhej strane vyplynul z výsluchu poškodenej iný popis priebehu skutkového deja, ktorý bezprostredne predchádzal samotnému nárazu motorovým vozidlom do stromu. Poškodená poprela, že by sa s obžalovaným v motorovom vozidle hádala. Uviedla, že sa jej obžalovaný nijakým spôsobom nevyhrážal, len sa jej stále dookola pýtal, že či si zaslúži toľko sedieť v base, pre trestné stíhanie, ktoré sa proti nemu vedie vo veci podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. V tom okamihu, podľa vyjadrenia poškodenej, obžalovaný už len pridal plyn, zišiel mimo vozovku vpravo a nabúral do stromu.
Preto súd pre ustálenie právnej kvalifikácie konania obžalovaného vyhodnocoval výpoveď obžalovaného a výpoveď poškodenej v kontexte ďalších vykonaných dôkazov.
Súd považoval za preukázané výpoveďou znalca Ing. Josefa Veverku, že vozidlo značky Alfa Romeo, ktoré dňa 21.11.2019 v čase o 15.39 hod. riadil obžalovaný, jazdilo rýchlosťou 102-112km/hod. plus mínus 5% v obci s maximálne povolenou rýchlosťou 50km/hod. Vozidlo jazdilo v priamom úseku vozovky
- v rovnom úseku vozovky a z technicky nevysvetliteľnej príčiny pred miestom nárazu do stromu 1,9 sekundy + - 5% pred nárazom do stromu natočil vozidlo doprava. Vozidlo prešlo šikmo cez priekopu pri rýchlosti jazdy 95 -105 km/hod., pri ktorom pravou prednou častou čelne narazilo do stromu za priekopou. Konanie obžalovaného znalec zhodnotil ako technicky nevysvetliteľné. Ďalej súd považoval za preukázané, že obžalovaný počas vedenia motorovým vozidlom nebol pod vplyvom alkoholu ani inej psychotropnej alebo omamnej látky. V čase spáchania skutku boli dobré poveternostné podmienky, nebola znížená viditeľnosť, vozovka nebola mokrá. Podľa záveru znalkyne Mgr. A. N. je obžalovaný osobou emočne nestabilnou, impulzívneho typu. Motív konania obžalovaného niesol podobu skratovej reakcie - skratového konania, vedúceho k úniku z nepríjemnej situácie (spor o dieťa, hrozba vysokého trestu odňatia slobody). Obžalovaný v daný okamih konal zbrklo, bez chýbajúcej plánovitosti, bez prihliadnutia na vhodnosť a výhodnosť zvoleného riešenia. Agresivita u obžalovaného nemá chorobný podklad, nie je spôsobilá znížiť schopnosť obžalovaného rozpoznať protiprávnosť a ovládať svoje konanie. Znalkyňa A.. D. I. potvrdila, že u poškodenej nezistila sklony ku konfabuláciám, napriek tomu, že poškodená má tendencie v emočne vypätých alebo náročných situáciách reagovať provokačným správaním, jej verbálny prejav nedosahuje chorobný stupeň.
Pred súdom neobstála obrana obžalovaného v smere nedbanlivostného zavinenia ujmy na zdraví poškodenej podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona, pretože s poukazom na zistené závery znalca A.. K. D. boli v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného spôsobené poškodenej zranenia: 1) dvojitá zlomenia strednej hornej časti ľavej stehnovej kosti s posunom kostných úlomkov; 2) roztrhnutie tenkého čreva s voľným vzduchom v dutine brušnej s pomliaždeným závesného aparátu; 3) zlomenina ľavej pätovej kosti s posunom kostných úlomkov, ktoré pri komplexnom vyhodnotení, v prípade neposkytnutia včasnej zdravotnej starostlivosti by mali fatálne následky, smrť poškodenej. Obmedzenie v obvyklom spôsobe života u poškodenej boli znalcom vymedzené minimálne na dobu 6 mesiacov. Poškodená bola v dôsledku uvedených zranení dva týždne hospitalizovaná v nemocnici, po prepustení z nemocnice bola odkázaná na výlučnú pomoc tretej osoby pri bežných hygienických potrebách, nevedela sa posadiť na toaletu, nevedela sa samostatne najesť, ležala len v posteli, pri chôdzi bola odkázaná na barle, najskôr nemecké, neskôr francúzske, doposiaľ nie je schopná riadne dostúpiť na nohu, pätu vôbec nemá v poriadku, pracovať v pôvodnom zamestnaní stále nemôže, jej práceneschopnosť trvá doposiaľ, pretože
v hydinárňach vykonávala práce v stoji. Liečba u poškodenej ešte nie je ukončená. Následky úrazu sa môžu prejaviť aj po 10 rokoch.
Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, za súčasnej zmeny skutkovej vety v slovnom spojení „po predchádzajúcej slovnej výmene názorov“, oproti obžalobného návrhu, kde bolo uvedené slovné spojenie „po predchádzajúcej hádke“, pretože súd vykonaným dokazovaním nemal preukázané obranné tvrdenie obžalovaného o tom, že dopravnej nehode predchádzala v motorovom vozidle hádka obžalovaného s poškodenou, ktorá do neho mala drgať a sácať v dôsledku čoho mal obžalovaný stratiť kontrolu na riadením vozidla. Toto tvrdenie vyhodnotil súd ako účelové, v snahe obžalovaného privodiť si priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uvedené zistenie umocňuje aj vyjadrenie znalca MUDr. K. D., ktorý pre prípad mechanizmu a vzniku zranení u poškodenej konštatoval, že poškodená v čase nárazu musela na mieste spolujazdca sedieť tak, že mala ľavú nohu vystretú a položenú o podlahu vozidla pričom bola pootočená smerom od obžalovaného k oknu spolujazdca na motorovom vozidle. Pri takejto polohe poškodenej je krajne vylúčené, že by do obžalovaného mohla drgať, sácať ho, čo v konečnom dôsledku znamená, že poškodená neniesla žiaden podiel viny na tom, že obžalovaný na priamom úseku cesty č. III/1711 od obce Malé Brodzany smerom na obec Krušovce, okres Topoľčany ako vodič osobného motorového vozidla zn. Alfa Romeo, evidenčné číslo: TO XXX CO, natočil riadenie vozidla mimo vozovku vpravo, kde narazil pravou prednou časťou vozidla do stromu. Súd vykonal na základe vykonaného dokazovania aj úpravu skutkovej vety ohľadne dĺžky doby liečenia na 6 mesiacov oproti obžalobnému návrhu, kde bola táto doba vymedzená na 9 mesiacov. Súd priznal páchateľovi priaznivejšiu dĺžku, keď znalec MUDr. K. D. dobu liečenia vymedzil v rozsahu od 6 do 9 mesiacov.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a že tento svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa ustanovenia § 14 odsek 1 Trestného zákona, § 145 odsek 1 Trestného zákona.
Trestného činu, obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa ustanovenia § 14 odsek 1 Trestného zákona, § 145 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, ktorého konanie bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle iného úmyselne usmrtiť avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Závažnosť konania obžalovaného bola jednoznačne daná výraznou ochranou ľudského života (objekt skutkovej podstaty prejednávaného trestného činu). Motív obžalovaného bol daný jeho sporom s poškodenou ohľadne rodičovských práv a povinností k maloletému B. A. a tiež obavou obžalovaného z hrozby vysokého trestu odňatia slobody, ktorým ho je možné potrestať za zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Z hľadiska zavinenia súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako minimálne nepriamy úmysel podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona, kedy obžalovaný vedel, že svojim konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom (ľudský život a zdravie), a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Toto nepochybne vyplýva zo spôsobu akým sa dopustil spáchania skutku. Súd je toho názoru, že obžalovaný ako dlhoročný, doposiaľ disciplinovaný, nepostihovaný vodič mohol vedieť, že pri akcelerácii motorovým vozidlom na rýchlosť 102 km/hod a následným natočením riadenia motorového vozidla do jedinej pevne stojacej prekážky (stromu) nachádzajúcej sa mimo vozovky na úseku cesty č. III/1711 od obce Malé Brodzany smerom na obec Krušovce, okres Topoľčany (viď fotodokumentácia), môže spôsobiť nielen sebe ale aj poškodenej fatálne následky, smrť. Preto súd jeho konanie právne posúdil ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa ustanovenia § 14 odsek 1 Trestného zákona, § 145 odsek 1 Trestného zákona.
Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, zohľadniac pri tom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru. Súd tak náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný ani priestupkovo postihovaný, preto sa na neho hľadí ako na bezúhonného občana.
Druh trestu bol v danom prípade explicitne určený zákonným ustanovením § 145 odsek 1 Trestného zákona, kedy bolo možné obžalovanému uložiť len trest odňatia slobody na pätnásť rokov až dvadsať
rokov. V danom prípade súd vychádzal zo skutočnosti, že v konaní sa nevyskytla žiadna taká výnimočná okolnosť, ktorá by odôvodnila použitie ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona, umožňujúceho súdu mimoriadne znížiť trest odňatia slobody pod jeho dolnú hranicu (teda pod 15 rokov). Jedna jediná poľahčujúca okolnosť, spočívajúca v tom, že obžalovaný v čase pred spáchaním skutku viedol riadny život, bola súdom zohľadnená pri ukladaní výmery trestu na samotnej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný mal v čase rozhodovania súdu bez záznamu register trestov, nebol riešený komisiou verejného poriadku a nebol ani priestupkovo oznamovaný, či postihnutý. Avšak aj pri absencii akejkoľvek priťažujúcej okolnosti stále nebol daný dôvod na to, aby súd pri trestaní použil zhovievavejší prístup. Práve naopak, obžalovaný svojim postojom k prejednávanému skutku, svojim správaním po skutku, napriek znalcom deklarovanou priaznivou prognózou jeho resocializácie, bol založený dôvod na ukladanie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby. Na tomto nič nezmenila ani skutočnosť, že obžalovaný trestný čin nedokonal, pretože pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.
Súd preto považoval za zákonné a správne uložiť mu trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere pätnásť rokov, a to s presvedčením, že takto uložený trest bude dostačujúci na jeho nápravu a prevýchovu a zároveň bude plniť účel aj z hľadiska generálnej prevencie (pôsobiť na ostatných členov spoločnosti s cieľom odradiť ich od páchania tohto druhu trestnej činnosti) a že tiež bude v sebe zahŕňať aj morálne odsúdenie obžalovaného.
Na výkon uloženého trestu zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, použijúc pri tom ustanovenie § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, pretože ho odsudzoval za obzvlášť závažný zločin.
Nakoľko súd v danom prípade ukladal obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, postupom podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona mu tiež uložil aj ochranný dohľad, a to na osemnásť mesiacov, pretože sa jedná o druh ochranného opatrenia, cieľom ktorého je sledovať, či obžalovaný po výkone uloženého trestu povedie riadny život.
Keďže súd nemal žiadne pochybnosti, že k spôsobeniu škody, titulom vynaloženia liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť Ľubici J., prišlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného a poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si riadne a včas, čo do dôvodu a výšky, uplatnila v prípravnom konaní nárok na jej náhradu, za súčasnej úpravy výšky vzniknutej škody do skončenia dokazovania na hlavnom pojednávaní, súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu vo výške 3.143,14 Eur v prospech poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom: Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava- mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874. S poukazom na tú skutočnosť, že liečba u J. J. stále pokračuje a náklady, ktoré Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., doposiaľ vynaložila, nie sú konečné, tak súd túto poškodenú podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody poškodenou Sociálnou poisťovňou, súd tiež nemal žiadne pochybnosti, že k spôsobeniu škody, titulom vynaloženia nákladov na vyplatené dávky nemocenského poistenia J. J., narodenej XX.XX.XXXX, prišlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného a poškodená Sociálna poisťovňa si riadne a včas, čo do dôvodu a výšky, uplatnila v prípravnom konaní nárok na jej náhradu, súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu vo výške 910,60 Eur v prospech poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484
Vo vzťahu k nároku na náhradu škody u poškodenej J. J. súd uvádza, že vzhľadom na to, že si poškodená neuplatnila riadne a včas nárok na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená trestným činom, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 46 odsek 3 Trestného poriadku, najneskoršie do skončenia vyšetrovania, keďže z jej návrhu z prípravného konania nie je vôbec zrejmé z akého dôvodu a v akej výške si tento nárok na náhradu škody uplatňuje, súd jednak pre absenciu titulu uplatnenia nároku ako aj špecifikácie výšky škody, najmä však pre konečné stanovisko poškodenej J. J. prednesenom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.07.2020, kedy sa vyjadrila, že si pre prípad odsudzujúceho rozhodnutia od obžalovaného nežiada náhradu škody, súd vo vzťahu k tejto poškodenej nerozhodoval o nároku na náhradu škody.
Zohľadniac všetky vyššie podrobne rozpísané skutočnosti, rozhodol súd po dôkladnej úvahe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.