Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Cb-47-2019.pdf
PDF · 95.55 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/47/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v právnej veci žalobcu: W. Y. - A., IČO: 30 015 863, I. XXX, E., zast.: HÁJOS & Partners, s.r.o., advokátska kancelária v Dunajskej Strede, proti žalovanému: TM-STAV, s.r.o., IČO: 31 408 320, Trhovisko 235/7, Dunajská Streda, zast.: Mgr. Marek Laktiš, advokát v Nitre, o 24.037,03 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 24.037,03 € s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania:
- zo sumy 365,39 € od 10.03.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 2.804,61 € od 22.07.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.057,74 € od 23.08.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 792,45 € od 23.09.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 3.339,35 € od 07.10.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.199,37 € od 21.10.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 2.645,53 € od 08.11.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 932,65 € od 23.11.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 433,64 € od 09.12.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 4.916,48 € od 23.12.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 849,85 € od 06.01.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 478,44 € od 23.01.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 715,27 € od 08.02.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 576,92 € od 23.02.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 118,69 € od 30.03.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 196,77 € od 11.05.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 1.963,22 € od 26.05.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 53,14 € od 23.06.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 207,55 € od 07.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 221,71 € od 24.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 158,28 € od 08.08.2019 do zaplatenia a
- zo sumy 9,98 € od 23.08.2019 do zaplatenia.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou z 05.09.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 24.145,39 € s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca dodal žalovanému na základe objednávok tovar rôzneho druhu v požadovanom množstve a kvalite, ktorého cenu vyúčtoval faktúrami vystavenými po dodaní tovaru. Žalovaný faktúry nereklamoval ani nevrátil ako neoprávnene vystavené. Napriek
viacerým výzvam žalovaný túto sumu nezaplatil. Na výzvu súdu žalobu spresnil tak, že na istine požadoval sumu 24.037,03 €.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd vydal 19.11.2019, žiadal platobný rozkaz zrušiť z dôvodu absencie objednávok, jednoznačnej a nezameniteľnej špecifikácie osôb na dodacích listoch a potvrdení o doručení faktúr zo strany žalovaného. Súdny spor je zbytočný a bol iniciovaný predčasne, pretože žalovaný má záujem o urovnaní sporu so žalobcom.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“), na ktorom v prítomnosti strán a ich právnych zástupcov vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výzva (č. l. 6-8), odpoveď (č. l. 9-10), výpisy (č. l. 12-16), upomienka č. 2 (č. l. 24-25), podací lístok (č. l. 26), faktúry s dodacími listami (č. l. 27-71, č. l. 75-128 a č. l. 132-189), dohoda (č. l. 242), faktúry (č. l. 243-246), odsúhlasenie pohľadávok (č. l. 247-252), výpis z účtu (č. l. 253-254), faktúry (č. l. 255-259), výpis z účtu (č. l. 260-262), faktúra (č. l. 263-264), výpis z účtu (č. l. 265-266), faktúry (č. l. 267-268), výpis z účtu (č. l. 269), faktúra (č. l. 270-272), výpis z účtu (č. l. 273), faktúry (č. l. 274-276), výpis z účtu (č. l. 277-279), faktúra (č. l. 280-282), výpis z účtu (č. l. 283-284), faktúry (č. l. 285-286), výpis z účtu (č. l. 287-288), faktúra (č. l. 289-290), výpis z účtu (č. l. 291-294), faktúra (č. l. 295-297), dodacie listy (č. l. 298-301), faktúra (č. l. 302-304), dodacie listy (č. l. 305-315), faktúry (č. l. 316-318), dodacie listy (č. l. 319-323), výdajka (č. l. 324), dodací list (č. l. 3,25), výdajky (č. l. 326), dodací list (č. l. 327-329), faktúry (č. l. 330-332), dodací list 333-341), faktúra 342-344), dodací list 345-353), výpis z účtu (č. l. 354-356), faktúra (č. l. 357-359), dodací list (č. l. 360-368), faktúra (č. l. 369-371), dodací list (č. l. 372-381), faktúra (č. l. 382-383), dodací list (č. l. 384-390), faktúra (č. l. 391-392), dodací list (č. l. 393-398), výpis z účtu (č. l. 399-403), faktúra (č. l. 404-406), dodací list (č. l. 407-409), výpis z účtu (č. l. 410-412), faktúra (č. l. 413-415), dodací list (č. l. 416-424), výpis z účtu (č. l. 425-429), faktúra (č. l. 430-431), dodací list (č. l. 432-437), výpis z účtu (č. l. 438-440), faktúra (č. l. 441-442), dodací list (č. l. 443-445), výpis (č. l. 446-450), faktúra (č. l. 451-452), výdajka (č. l. 453), výpis z účtu (č. l. 454-455), faktúra (č. l. 456-457), dodací list (č. l. 457-462), výpis z účtu (č. l. 463-464), faktúra (č. l. 465-466), dodací list (č. l. 467-470), výdajky (č. l. 470-472), dodací list (č. l. 473-475), výdajky (č. l. 476), dodací list (č. l. 477), výpis z účtu (č. l. 478-479), faktúra (č. l. 480-481), dodací list (č. l. 482-485), faktúra (č. l. 486-487), dodací list (č. l. 488-493), a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav:
5. Žalobca a žalovaný sú obchodnými spoločnosťami, ktoré podnikajú v oblasti stavebníctva. (nesporá skutočnosť).
6. Firma žalobcu bola založená v roku 1992 a jej hlavnou činnosťou je predaj a sprostredkovanie stavebného materiálu a vykonávanie stavebných prác. Má tri prevádzky, obchodné a skladové priestory má v V. A., E. a J. U. (nepopreté tvrdenia žalobcu, č. l. 221). Medzi stranami existovala v rokoch 2012 až 2016 zaužívaná obchodná prax spočívajúca v tom, že žalovaný zadal žalobcovi objednávku priamo na mieste odberu tovaru (v obchodných priestoroch žalobcu) ústne alebo telefonicky, nie však písomne. Väčšinou tovar objednával konateľ žalovaného a po tovar chodil jeho brat, niekedy aj viackrát denne. Žalobca tovar dodával v mieste odberu tovaru (obchodné priestory žalobcu), vystavil dodacie listy, ktoré žalovaný (jeho šofér) podpísal, a potom vystavil a zaslal žalovanému tovarovú faktúru. Žalovaný cenu vždy zaplatil, hoci s omeškaním. (nepopreté tvrdenia žalobcu, č. l. 237 a 240; faktúry, dodacie listy a výpisy z účtu č. l 243 až 493)
7. Kúpne zmluvy, z ktorých vyplýva žalobou uplatnená pohľadávka, boli uzatvorené a plnené rovnakým spôsobom, aký strany používali pri obchodovaní v období od 2012 až 2016 (nepopreté tvrdenie žalobcu, č. l. 237 a 240). Týmto spôsobom žalobca vyúčtoval žalovanému tovar v hodnote 24.037,03 € (faktúry s dodacími listami; č. l. 27-71, č. l. 75-128 a č. l. 132-189) takto
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 412,79 € so splatnosťou 09.03.2019, z ktorej si žalobca uplatnil 365,39 €;
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 2.804,61 € so splatnosťou 21.07.2018,
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 1.057,74 € so splatnosťou 22.08.2018,
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 792,45 € so splatnosťou 22.09.2018,
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 3.339,35 € so splatnosťou 06.10.2018
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 1.199,37 € so splatnosťou 20.10.2018,
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 2.645,53 € so splatnosťou 07.11.2018
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 932,65 € so splatnosťou 22.11.2018,
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 433,64 € so splatnosťou 08.12.2018
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 4.916,48 € so splatnosťou 22.12.2018,
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 849,85 € so splatnosťou 05.01.2019
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 478,44 € so splatnosťou 22.01.2019,
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 715,27 € so splatnosťou 07.02.2019
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 576,92 € so splatnosťou 22.02.2019,
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 118,69 € so splatnosťou 29.03.2019,
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 196,77 € so splatnosťou 10.05.2019,
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 1.963,22 € so splatnosťou 25.05.2019,
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 53,14 € so splatnosťou 22.06.2019,
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 207,55 € so splatnosťou 06.07.2019,
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 221,71 € so splatnosťou 23.07.2019,
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 158,28 € so splatnosťou 07.08.2019 a
- faktúra č. XXXXXX znejúca na sumu 9,98 € so splatnosťou 22.08.2019,
8. Žalovaný si tovar v takejto hodnote zobral z obchodných priestorov žalobcu (nepopreté tvrdenie žalobcu, č. l. 221).
9. Listom zo 07.08.2019 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy zo sporných faktúr (výzva, č. l. 6 až 8). Právny zástupca žalovaného listom z 20.08.2019 v „nadväznosti na… výzvu na zaplatenie… pohľadávky… 24.145,39 € EUR s prísl. z Vami uvádzaného titulu neuhradených faktúr za dodaný dovar (špecifikovaných vo výzve)“ inicioval rokovanie so žalobcom o mimosúdnom vyporiadaní, predmetom ktorého mala byť o. i. dohoda o uznaní záväzku so splátkovým kalendárom a žiadosť o neuplatňovanie príslušenstva pohľadávky v podobe úroku z omeškania a trov právneho zastúpenia (odpoveď, č. l. 9 a 10).
10. Vyššie opísaný skutkový stav posúdil súd v konečnom dôsledku ako nesporný. Skutkové tvrdenia strán sa považujú podľa § 151 ods. 2 CSP za nesporné, pokiaľ ich protistrana výslovne nepoprie. Nestačí akékoľvek popretie, ale je nevyhnutné, aby bolo popretie výslovné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 2 CSP). Popretie skutkových tvrdení ako prostriedok procesnej obrany (§ 149 CSP) teda musí mať kvalifikovanú podobu.
11. Žalovaný svoju procesnú obranu prednesenú v odpore a ďalších vyjadreniach založil na spochybňovaní „formálnych náležitostí“ žalobou uplatneného nároku z dôvodu neunesenia dôkazné bremena. Inak povedané, žalovaný nenamietal neunesenie bremena tvrdenia. Žalobcovi vytkol len to, že neuniesol dôkazné bremeno pre absenciu objednávok, jednoznačnej a nezameniteľnej špecifikácie osôb na dodacích listoch a potvrdení o doručení faktúr zo strany žalovaného. Žalovaný teda nikdy netvrdil, že by si tovar neobjednal, že by za neho konali osoby, ktoré na to nemali oprávnenie a ani to, že by mu faktúry žalobcu neboli doručené. Z odporu a vyjadrení žalovaného je zrejmé, že žalovaný vlastné tvrdenia o skutkovom deji ani neprednášal, čo mu bolo súdom naznačené aj na prvom pojednávaní. Svoje tvrdenia však nezmenil a nedoplnil, len zotrval na zvolenej forme procesnej obrany. Vo výsledku takáto obrana žalovaného znamená, že žalovaný tvrdenia žalobcu nepoprel. Všetky skutkové tvrdenia žalobcu tak súd vyhodnotil podľa § 151 ods. 2 CSP ako nesporné.
12. Žalobca však má povinnosť uvádzať podstatné a rozhodujúce tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP) a tieto podložiť dôkazmi, na základe ktorých ich možno verifikovať (§ 132 ods. 1 a 3 CSP). Ak strana nie je schopná na pojednávaní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, možno jej uložiť, aby tak urobila v dodatočnej lehote (§ 181 ods. 4 CSP). Preto súd žalobcovi uložil na prvom pojednávaní takúto povinnosť vo vzťahu k obsahu zaužívanej praxe strán, ktorej existenciu na pojednávaní tvrdil. Žalobca si túto povinnosť splnil, skutkové tvrdenia doplnil,
najmä tým, že forma uzavierania kúpnych zmlúv bola identická a dodávanie tovaru sa dialo aj v minulosti rovnakým spôsobom, teda spôsobom, aký vyplýva z ním predložených listinných dôkazov z obdobia 2012 až 2016. Súd vyhodnotil tieto dôkazy a po ich porovnaní s dôkazmi (spornými faktúrami a dodacími listami), ktorých obsah mal preukazovať žalobou uplatnený nárok, dospel k záveru, že obchodná prax medzi stranami sa nezmenila ani v roku 2016. Inými slovami, súd mal za preukázané tvrdenie žalobcu, že tovar si objednával nie písomne, ale ústne (telefonicky) a prevzal ho v obchodných priestoroch žalobcu, na čo mu žalobca vystavil faktúru. Jediný rozdiel bol v tom, že kým faktúry za roky 2012 až 2016 žalovaný zaplatil, žalobou uplatnené faktúry neuhradil.
B. Právne posúdenie
13. Po výzve súdu žalobca podaním z 01.10.2019 navrhol pripustiť zmenu žaloby tak, že na istine žiadal priznať sumu 24.037,03 € a v časti príslušenstva žiadal úrok z omeškania už zo sumy zhodujúcej sa so sumami faktúr č. XXXXXX a XXXXXX. Toto podanie žalobcu súd nevyhodnotil ako zmenu žaloby, pretože žalobca ním nerozšíril uplatnené právo (v skutočnosti ho zúžil), neuplatnil iné právo, ani nešlo o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, keďže v tomto podaní žiadne ďalšie tvrdenia nepredniesol. Vzhľadom na to, že žalobca si týmto podaním uplatnil z titulu istiny, ako aj príslušenstva menšie sumy, treba ho podľa § 124 ods. 1 CSP považovať za čiastočné späťvzatie žaloby. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred jej doručením žalovanému, súd konal podľa § 145 ods. 3 CSP o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania.
14. Nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky sa opiera o faktúry, ktorými žalovanému vyúčtoval kúpnu cenu za tovar dodaný v rokoch 2018 a 2019. Pre tento nárok platí, že keďže strany sú obchodnými spoločnosťami založenými na účel podnikania podľa § 56 ods. 1 OBZ, zapísanými v obchodnom registri, ide v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) OBZ o podnikateľov, ktorí konali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa podľa § 261 ods. 1 OBZ vzťahy medzi nimi spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka, ktorá vo svojej druhej hlave upravuje práva a povinnosti vyplývajúce z kúpnych zmlúv uzatváraných takýmito subjektmi.
15. Základným ustanovením kúpnej zmluvy ako osobitného typu zmluvy je kogentné (§ 263 ods. 1 OBZ) ustanovenie § 409 OBZ, ktoré vymedzuje záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a tomu zodpovedajúcu povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Zákon nekladie žiadne formálne požiadavky na tento typ zmluvy, čo znamená, že kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. OBZ možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
16. Zo zisteného skutkového stavu je teda zrejmé, že medzi stranami existovala určitá obchodná prax. Žalobca na základe ústnych a telefonických objednávok takto dodával tovar žalovanému stále rovnakým spôsobom jeho odovzdaním na rovnakom mieste - v obchodných priestoroch žalobcu. Žalovaný žalobcove faktúry uhrádzal až do sporných faktúr. V takomto správaní žalovaného podľa názoru súdu nemožno vidieť nič iné, než to, že uvedený spôsob objednávania a dodávania tovaru akceptoval. Správanie žalovaného spočívajúce v úhrade predchádzajúcich faktúr treba vykladať v zmysle § 266 ods. 3 OBZ ako preukazujúce prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, a ktorú neustále potvrdzovalo aj následné, rovnaké správanie sa strán. Všetky tieto hľadiská smerujú k jedinému záveru: každá rozumná osoba by v správaní žalovaného videla úmysel byť viazaný úkonmi osôb konajúcich v jeho mene v obchodných priestoroch žalobcu a spôsobom, ktorý sa stal medzi stranami zaužívaným. Možno konštatovať, že v obchodnom styku je aj podľa § 264 OBZ obvyklé očakávať, že pokiaľ predávajúci podnikateľ akceptuje objednávky, ktoré sa uskutočnili určitým konkrétnym spôsobom, tým, že požadovaný tovar kupujúcemu ako objednávateľovi dodá, a tento následne zaplatí predávajúcim vystavené faktúry, hoci sa to všetko udeje bez predchádzajúcej písomnej (rámcovej) zmluvy alebo objednávky, tak aj budúce objednávky uskutočnené rovnakým spôsobom bude považovať za objednávky uskutočnené kupujúcim v rámci tejto praxe.
17. Rovnaké závery sa uplatnia aj pokiaľ ide o otázku dodania tovaru pokrytého spornými faktúrami žalobcu. Žalobca dodával žalovanému tovar v súlade s ich zaužívanou praxou jeho odovzdaním vodičovi žalovaného na rovnakej adrese - v obchodných priestoroch žalobcu. Tovar sa teda nemal odosielať prostredníctvom dopravcu, v dôsledku čoho žalobca ako predávajúci splnil svoju povinnosť dodať tovar tým, že umožnil žalovanému ako kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde mal žalobca svoje
miesto podnikania (§ 412 ods. 3 OZB). V konaní napokon nebolo ani sporné, že žalovaný tovar prevzal. Žalovaný totiž nespochybňoval tvrdenie žalobcu, že tovar v hodnote sporných faktúr z obchodných priestorov žalobcu naozaj zobral. Keďže sa tak dialo na základe praxe v rokoch 2012 až 2016 medzi žalobcom a žalovaným, ktorý žalobcov tovar prijal a jeho faktúry zaň vždy zaplatil, zo správania strán podľa § 266 ods. 3 OBZ a zvyklostí podľa § 264 OBZ mohli strany logicky predpokladať, že žalobca bude zmluvu plniť rovnakým spôsob aj v prípade tovaru vyúčtovaného spornými faktúrami.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva podľa § 409 OBZ, žalobca tovar podľa § 411 OBZ v spojení s § 412 ods. 3 OBZ riadne dodal a žalovanému tak vznikla podľa § 447 OBZ povinnosť zaplatiť za tovar kúpnu cenu vyúčtovanú spornými faktúrami. Keďže žalovaný kúpnu cenu, ktorej výška nebola medzi stranami ani sporná, nezaplatil, žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy tvorenej súčtom súm na zaplatenie podľa sporných faktúr (24.037,03 €) je dôvodný.??
19. Pokiaľ ide o splatnosť tohto dlhu, z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že sporné faktúry boli žalovanému riadne doručené, pretože žalovaný ani netvrdil, že by nimi nedisponoval. Žalovaný sa tak podľa § 365 ods. 1 OBZ dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dátume splatnosti jednotlivých faktúr. Od tohto dátumu má žalovaný povinnosť podľa § 369 ods. 1 OBZ zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi aj úrok z omeškania. Keďže tento nebol medzi stranami dohodnutý, žalovaný je v zmysle § 369 ods. 2 OBZ povinný platiť úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. v sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o osem percentuálnych bodov. Žalobca si tento nárok uplatnil v sadzbe 9 % ročne, teda v súlade s vymedzeným právnym rámcom.
20. Na podporu týchto záverov možno poukázať aj na správanie žalovaného, ktoré nasledovalo po tom, čo prevzal žalobcovu výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo sporných faktúr. Vo svojej odpovedi z 20.08.2019 žalovaný skutkové pozadie ani právny základ tejto pohľadávky nepopieral, ale naopak prejavil záujem rokovať o. i. o uznaní záväzku so splátkovým kalendárom a žiadal odpustiť príslušenstvo pohľadávky v podobe úroku z omeškania a trov právneho zastúpenia. Hoci takýto úkon žalovaného nemožno bez ďalšieho považovať za uznanie záväzku (§ 323 ods. 1 OBZ), predsa len oslabuje úprimnosť námietok vznesených žalovaným až v odpore, ktorými od žalobcu žiadal predložiť objednávky a špecifikovať osoby konajúce v jeho mene a (!) doklad o doručení faktúr (na ktoré vo svojej odpovedi z 20.08.2019 pritom sám výslovne odkazoval).
21. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy súd žalobe v celom rozsahu vyhovel (výrok I).
22. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako úspešnej strane patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), a preto mu tento nárok priznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.