Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-47-2020.pdf
PDF · 111.24 KB
Case nature
Subarea
11CoP/47/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľky: G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, právne zastúpená advokátom JUDr. Milanom Cíbikom, so sídlom Tomášiková 4, Bratislava, proti manželovi: N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, U., právne zastúpený AK Neuschlová s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom N. X., nar. XX.XX.XXXX, a G. X., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom X. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22. júna 2020, č.k. 9P/25/2020-27, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v časti zverenia maloletých do osobnej starostlivosti matky r u š í a vo zvyšku p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky na čas pred rozvodom manželstva a uložil otcovi maloletých povinnosť prispievať na výživu maloletého N. aj maloletého G. v nevyhnutnej miere po 50,00 eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc dňom doručenia tohto rozhodnutia, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9P/25/2020. Výrokom II. súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda za opatrovníka maloletým deťom na zastupovanie v tomto konaní.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ustanovením § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366, § 367 ods. 1 až 3 Civilného mimosporového poriadku (CMP), § 28 ods. 1, 2, § 31 ods. 1, 2 a 4 Zákona a o rodine, vecne súd dôvodil, že matka maloletých detí sa svojím návrhom, doručeným dňa 17.06.2020 domáhala rozvodu manželstva, zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, určenia výživného na každé maloleté dieťa vo výške 300,00 eur mesačne a úpravy styku otca s maloletými bez obmedzenia. Zároveň sa domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 200,00 eur mesačne, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V návrhu uviedla, že z manželstva sa im narodili dve deti. Manželia sa postupne odcudzili a už spolu nežijú. Matka ďalej uviedla mesačné výdavky, jednak na živobytie, ako aj na maloleté deti, na ktoré žiadala určiť výživné neodkladným opatrením do času rozvodu. Uviedla, že ona v súčasnosti pracuje s čistým mesačným príjmom vo výške 700,00 eur, iný príjem nemá, býva v dome jej rodičov spolu s maloletými, svojim rodičom prispieva na náklady sumou cca. 200,00 eur mesačne, ďalej platí leasing auta vo výške 280,00 eur, zdravotné poistenie vo výške 61,00 eur mesačne, splátku hypotekárneho úveru vo výške 650,00 eur, splátku spotrebného úveru vo výške 102,84 eur, kreditnú kartu vo výške 55,00 eur a náklady na telefón
vo výške 60,00 eur, s ktorými výdavkami jej vypomáhajú rodičia. Maloletý G. navštevuje súkromnú školu, kde sa uhrádza mesačný poplatok vo výške 475,00 eur, stravné je vo výške 35,00 eur mesačne, má výdavky na krúžky, na hokej vo výške 500,00 eur ročne a na box vo výške 10,00 eur na hodinu 3 až 4 krát za týždeň, na poistku platí 60,00 eur mesačne, telefón 45,00 eur mesačne. Na maloletého N. sú výdavky na súkromné gymnázium vo výške 1.900,00 eur ročne, na poistku 60,00 eur mesačne a na telefón 45,00 eur mesačne. Ako ďalej matka uviedla, u oboch maloletých sú ďalšie pravidelné mesačné výdavky na vreckové, oblečenie, stravu a kozmetiku spolu vo výške cca. 600,00 eur mesačne. O súčasnej práci a príjme otca nemá matka žiadnu vedomosť. Na základe skutočnosti, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, pričom otec po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti neprispieva na maloleté deti žiadnym spôsobom, matka navrhla neodkladným opatrením uložiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté deti v nevyhnutnej miere. Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu predloženého návrhu dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, keďže absencia súdneho rozhodnutia tu poskytuje priestor pre možné konflikty medzi rodičmi, čo v konečnom dôsledku má prakticky vždy nepriaznivý dopad na maloleté dieťa. Vyhodnotiac návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia uzavrel, že sú naplnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd aj bez návrhu dočasne zverí maloleté deti do starostlivosti matky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Keďže rodičia maloletých nežijú spolu a otec maloletých si dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť k dieťaťom, dospel súd k záveru, že sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia o povinnosti otca platiť výživné na maloleté deti v nevyhnutnej miere a nakoľko dosiaľ neboli komplexne preukázané ani osvedčené možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, nebolo možné pri nariadení neodkladného opatrenia v časti o určení výšky výživného prihliadať na skutočné pomery rodičov, preto súd ustálil ako výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP sumu 50,00 eur na každé dieťa. Trvanie nariadeného neodkladného opatrenia obmedzil tunajší súd do právoplatnosti konania vo veci samej, v rámci ktorého bude vyživovacia povinnosť na maloleté deti určená relevantným spôsobom na základe vykonaného dokazovania. Zároveň súd podľa § 31 Zákona o rodine ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka.
3. Proti výroku I. tohto uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých majúc za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľka ničím neosvedčila naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala zverenie detí do jej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením a o takúto úpravu de facto, ako vyplýva z návrhu, ani nežiadala. Otec nepopiera, že synovia v súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti s matkou, avšak s otcom sa pravidelne a intenzívne stretávajú a nie je dôvod na predbežnú úpravu a nie je ani vhodné rozhodovať o zverení detí do osobnej starostlivosti rodičov bez ďalšieho dokazovania. Žiadnym spôsobom nebola preukázaná ani súdom zistená skutočnosť, že by sa rodičia nevedeli dohodnúť o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým, pričom už z matkinho návrhu vyplynulo, že starostlivosť o deti je zabezpečená a to bez toho, aby túto starostlivosť niekto narušoval, nakoľko ju zabezpečuje tak matka, ako aj otec. Súd navyše svoje rozhodnutie odôvodnil len veľmi všeobecne. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že otec si neplní dobrovoľne vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, keď otec sa vždy aktívne podieľal na výchove synov, na starostlivosti o nich a to tak počas bežného týždňa ako aj cez víkendy a prázdniny a rovnako si riadne a včas plní vyživovaciu povinnosť. S deťmi má veľmi silný citový vzťah, trávi s nimi množstvo času a za samozrejmé považuje, že ich vozí do školy, na tréningy a pod., snaží sa deťom maximálne venovať. Otec dokáže zabezpečiť bežnú starostlivosť o domácnosť, zvláda všetky domáce práce, zabezpečuje nákupy, údržbu bytu a pod. a preto otec nerozumie dôvodom, ktoré súd viedli k nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým obe deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Otec t.č. žije v dvojizbovom byte v U., kam sa odsťahoval začiatkom roka 2020 a manželka zostala bývať v dome jej rodičov. Rodinný dom patriaci do BSM, bol medzičasom predaný, pričom kúpna cena sa rozdelila medzi rodičov, takže matka disponuje dostatočne vysokou finančnou čiastkou na zabezpečenie potrieb maloletých. Navyše otec spochybňuje matkou uvádzané náklady, nakoľko nie je zrejmé, ktoré z nich sú nákladmi súvisiacimi s jej podnikaním a teda hradené spoločnosťou kde pôsobí a sú osobnými nákladmi matky. Nie je pravda, že otec od januára 2020 neprispieva na potreby maloletých, platby školného na oboch synov kompletne hradil otec počas celého školského roka a pokiaľ ide o voľnočasové aktivity, obaja maloletí sa venujú hokeju s ročným členským 600 eur, avšak úhradu nákladov spojených s hokejom, vrátane výstrojov, cestovania na zápasy a pod. kompletne zabezpečuje otec, ktorý sám dlhé obdobie pôsobil ako profesionálny športovec - hokejista. Otec si teda riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť a to úhradou priamych platieb na potreby maloletých (napr. aj kúpa bicykla pre maloletého N., kúpa korčúľ či tenisiek, platba za individuálne tréningy, úhrada rybárskeho lístka a pod). Podobne
maloletému G. kúpil zimnú bundu, športové oblečenie, tenisky, okuliare, rybársky lístok, letnú hokejovú prípravu, hokejku a pod. Obom synom otec podľa potreby poskytuje vreckové, obom tiež hradí náklady na telefón, čo činí mesačne cca 130 eur. Otec je toho názoru, že v čase vydania rozhodnutia neexistovali žiadne dôvody na jeho vydanie. Okrem toho, súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením svojho uznesenia znemožnil otcovi, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. zrušil a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie ako správne potvrdiť. Poprela, že by otec od januára 2020 prispieval na výživu maloletých. otec tvrdí, že platby na školy synom hradí on, avšak pokiaľ ide o úhrady od januára 2020, tak žiadnu nevykonal. Rovnako otec nedoložil žiadny doklad o úhrade školného, pričom ku dňu podania návrhu predstavoval dlh v súkromnej škole E. v U., ktorú navštevuje maloletý G. sumu 4.400 eur, kedy v júni 2020 matka uhradila aspoň časť dlžnej sumy vo výške 1.500 eur. Otec žiadnym spôsobom neprispel na túto úhradu. V škole sa pritom uhrádza mesačný poplatok 475 eur a stravné 35 eur. V hokejovom centre platia deti ročné členské, ktoré sa podľa vedomostí matky tento rok ešte neuhrádzalo. Pokiaľ otec uvádza, že si plní vyživovaciu povinnosť, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Je pravda, že od podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, kúpil maloletému N. bicykel a rybársky lístok, avšak iným spôsobom na ich výživu neprispieva. Ak otec uviedol, že matka disponuje vysokou finančnou čiastkou po predaji rodinného domu, opomenul uviesť, že rovnakú čiastku obdržal aj on a tiež to, že napriek predaju rodinného domu naďalej ostáva nevyplatený hypotekárny úver v takmer porovnateľnej výške a navyše ani táto skutočnosť otca nezbavuje vyživovacej povinnosti voči deťom. Podľa vedomostí matky si otec kúpil tento rok nový motorový čln, začal sa voziť v novom aute a napriek tomu, že disponuje finančnými prostriedkami, postačujúcimi na zabezpečenie primeraného výživného pre svojich synov, túto povinnosť si neplní. Preto považovala nariadené neodkladné opatrenie za dôvodné.
5. Otec v odvolacej replike uviedol, že matka sa ho snaží vykresliť ako rodiča, ktorý na potreby svojich detí neprispel od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti, čo však nie je pravdou, otec však nemá k dispozícii žiadne doklady, nakoľko v rámci svojej ústretovosti napr. pri hradení školného postupoval tak, že matke dal k dispozícii finančnú hotovosť za účelom úhrady školného a matka ju vložila na účet a zrealizovala úhradu. Keď kupoval N. alebo G. oblečenie, športové alebo hokejové pomôcky, nechal doklad o kúpe synom alebo matke, pre prípad, že by bolo treba tieto veci vymeniť alebo reklamovať. Rovnako významnú časť dokladov má k dispozícii sama navrhovateľka, keďže pri predaji domu tieto doklady zbalila a odniesla a otec nepočítal s tým, že by si mal z nich urobiť kópie. Otec pôsobil ako profesionálny hokejista, zmluvu s F. Y. U. mal od 01.07.2019 do 30.04.2020. Do novembra 2019 mu mzda bola vyplácaná v termíne, avšak od decembra mu bola vyplatená len vo výške 60%. Aj z tohto dôvodu otec požiadal F. Y. U., ako klub, v ktorom obaja synovia hrávajú hokej v mládežníckych kategóriách, aby v prípade poplatkov za členstvo oboch synov v klube (600 eur/dieťa) a letnú prípravu (140 eur/ dieťa) bolo toto uhradené započítaním voči jeho pohľadávke titulom nevyplatenej mzdy. Keďže od marca 2020 má klub utlmenú činnosť a prebiehajú zásadné organizačné zmeny, otec nemá k dispozícii žiadne oficiálne stanovisko o akceptovaní jeho návrhu. Faktom však je, že matka tento poplatok nehradila, ani od otca nebol ako neuhradený vymáhaný. Aktuálne otec s výnimkou prísľubu od F. Y. U., že mu bude doplatená mzda od decembra 2019 do apríla 2020, žiaden iný príjem nemá. Otcove ďalšie pôsobenie je neisté a nevie, či vzhľadom na svoj vek bude mať príležitosť pokračovať v hokejovej kariére alebo si bude musieť hľadať inú prácu. Práve s ohľadom na blížiaci sa koniec profesionálnej športovej kariéry inicioval založenie obchodnej spoločnosti T. O. S-M., s.r.o., so sídlom X. XXX, ktorá bola založená z prostriedkov patriacich do BSM manželov, a v ktorej jediným spoločníkom a konateľom pri založení bola matka a aktuálne tak otec nemá možnosť pôsobenia v tejto spoločnosti, pričom matka maloletých bez jeho vedomia a súhlasu previedla svoj obchodný podiel na svojho otca. Pokiaľ matka poukazuje na to, že otec si zakúpil nové auto, toto bol nútený si zabezpečiť, nakoľko je nevyhnutným prostriedkom na vozenie synov na tréningy, navyše pôvodné rodinné auto prenechal otec navrhovateľke, aby mohla zabezpečovať deťom dopravu. Motorový čln, o ktorom píše matka, nepatrí otcovi ale jeho vlastníkom je otcov brat, čln je z roku 1992 s odhadovanou hodnotou cca 2.000 eur. O tom, že otec sa nevyhýba prispievať na potreby svojich detí, svedčí aj tá skutočnosť, že po dobu, kým mu bola vyplácaná mzda od F. Y. U., táto bola s jeho súhlasom poukazovaná na účet vedený na meno matky a rovnako tak v minulosti mala matka prístup k jeho účtu s neobmedzeným limitom. Je teda zrejmé, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie neexistovali dôvody pre jeho vydanie.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý neodkladným opatrením dočasne zveril maloletých do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na každé z detí po 50,- eur mesačne k rukám matky. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým požadovala určiť otcovi maloletých povinnosť platiť výživné na každé z maloletých detí vo výške 200,- eur mesačne a to na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletých.
8. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
15. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na nutnosť včasného zabezpečenia neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej. Na jeho nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí aspoň jeden z dôvodov na jeho nariadenie (§ 325 CSP). Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
16. Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že rodičia maloletých sú manželmi, nežijú však v spoločnej domácnosti a matka podala na súde (spolu s predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia) návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva. Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v rodine vyplýva, že maloletí bývajú s matkou v rodinnom dome jej rodičov v X., otec detí býva v U. v dvojizbovom byte svojej priateľky, ktorá tiež s maloletými vychádza dobre a súhlasí s tým, aby sa zdržiavali v jej domácnosti, okrem toho otec navštevuje s deťmi svojich rodičov žijúcich tiež v U.. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletých. Otec sa vyjadril, že
s maloletými je v pravidelnom styku a kontakte, majú spolu veľmi dobrý vzťah a chce sa o deti starať a podporovať ich, má záujem o striedavú osobnú starostlivosť.
17. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení oboch rodičov uvádzaných v ich podaniach ako aj správy kolízneho opatrovníka, bolo v konaní osvedčené, že po odsťahovaní otca maloletých zo spoločnej domácnosti zostali obe maloleté deti v osobnej starostlivosti matky, ktorá tak zabezpečuje prevažnú časť ich starostlivosti s tým, že otec sa na nej naďalej podieľa. V konaní vo veci samej matka navrhuje na čas po rozvode manželstva zveriť obe deti do jej osobnej starostlivosti avšak pokiaľ ide o navrhované neodkladné opatrenie, žiadny takýto návrh nepodala, domáhala sa nariadenia neodkladného opatrenia iba ohľadom určenia výživného na deti. Je síce pravdou, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je možné nariadiť neodkladné opatrenie aj bez návrhu (ako to urobil v tomto prípade prvoinštančný súd, ktorý deti zveril matke bez relevantného návrhu), avšak aj to len za predpokladu, že sú naplnené zákonom stanovené podmienky pre takýto postup, teda len vtedy, ak sa ukáže takáto potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ktorú vyžaduje spravidla ochrana maloletého dieťaťa. V danom prípade však na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd potrebu takejto úpravy nezistil. Z doterajšieho skráteného dokazovania obsahom spisového materiálu je celkom zrejmé, že medzi rodičmi maloletých v súčasnosti nevznikajú ohľadom osobnej starostlivosti o deti žiadne konflikty, otec maloletých sa doterajšiemu usporiadaniu vzťahov nebráni a stav, kedy po jeho odsťahovaní zostali deti v matkinej starostlivosti doposiaľ rešpektoval, pričom rodičia bez problémov realizujú osobnú starostlivosť spoločne. Toto vyplýva aj zo samotného návrhu matky, ktorá vo svojom návrhu na rozvod okrem iného uviedla, že styk detí s otcom ( na čas po rozvode) navrhuje bez obmedzení, nakoľko sa vedia s manželom dohodnúť na stretávaní s nimi. Nie je preto zrejmé, z čoho vychádzal súd prvej inštancie, keď dospel k záveru, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a aj bez návrhu zveriť maloleté deti do starostlivosti matky keďže „absencia súdneho rozhodnutia tu poskytuje priestor pre možné konflikty medzi rodičmi, čo v konečnom dôsledku má prakticky vždy nepriaznivý dopad na maloleté dieťa“. Odvolací súd mal za to, že uvedená úprava pomerov je v danom prípade ničím nepodložená, keďže potreba rozhodovania o osobnej starostlivosti formou neodkladného opatrenia z dokazovania nevyplýva, čím nebola splnená základná podmienka ustanovená v § 325 ods. 1 CSP.
18. Otec v odvolaní považoval za nedôvodné aj rozhodnutie v časti určenia výživného na maloletých, v tomto mu ale odvolací súd nedal za pravdu.
19. V zmysle ustanovení Zákona o rodine každý rodič je povinný plniť si jeho vyživovaciu povinnosť k svojim deťom, dokiaľ tieto nie sú schopné samé sa živiť. Výška, v akej majú obaja rodičia túto svoju vyživovaciu povinnosť plniť, závisí od odôvodnených potrieb dieťaťa a súčasne od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, a riadi sa aj ostatnými kritériami ustanovenými v § 62 Zákona o rodine. Vždy však je nutné vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu, ktoré súd zistí náležitým dokazovaním pomerov na strane výživou oprávnených osôb ako aj pomerov osôb výživou povinných. Od určenia výživného v rozhodnutí vo veci samej je ale treba odlišovať rozhodnutie súdu o výživnom formou neodkladného opatrenia vydaného v skrátenom konaní, kedy súd v zmysle § 366 CMP môže nariadiť platenie výživného iba v nevyhnutnej miere. Odvolací súd zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v konaní vo veci samej. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom stranami označených (resp. v nesporových konaniach aj súdom obstaraných) dôkazov v krátkych lehotách zisťuje aspoň najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné.
20. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie uložil otcovi, aby predbežne platil výživné na každé z maloletých detí v nevyhnutnej miere a to po 50,- eur mesačne. Toto opatrenie bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu na mieste. V konaní bolo osvedčené, že maloleté deti po ukončení spolužitia rodičov zostali v osobnej starostlivosti matky, pričom otec sa s deťmi pravidelne stretáva, podieľa sa na ich výchove aj osobnej starostlivosti, a na výžive detí sa podieľa najmä formou naturálnych plnení, avšak rozsah takýchto jeho mesačných plnení nie je v tomto štádiu konania zistený. Z vykonaného skráteného dokazovania možno zatiaľ ustáliť iba to, že voľnočasové a školské aktivity financujú deťom obaja rodičia
( keď v konaní neboli preukázané tvrdenia otca o platení všetkých poplatkov s tým spojených), ale prevažnú časť výživy deťom obstaráva matka formou zabezpečovania bývania, stravy, väčšiny ošatenia, drogérie a ostatných bežných každodenných potrieb, keďže u matky maloletí trávia viac času. Matka tieto potreby detí uspokojuje zo svojich finančných prostriedkov, keďže otec na maloleté deti matke neplatí žiadne výživné. Treba pripomenúť, že najdôležitejšiu časť výživy detí predstavujú obvykle práve potreby bežného charakteru, a preto je nutné poukazovať zo strany druhého rodiča výživné k rukám matky, ktorá bude v záujme maloletých o použití týchto prostriedkov rozhodovať. Vychádzajúc z uvedeného bol podľa názoru odvolacieho súdu správny postup, ktorým súd určil otcovi dočasne - za situácie, kedy matka osvedčila potrebu určenia výživného a súčasne za situácie, kedy nie sú preukázané ani odôvodnené potreby maloletých, ani zistené schopnosti a možnosti rodičov a ich presné majetkové pomery - povinnosť platiť každému z detí výživné v nevyhnutnej miere, ktorú prvoinštančný súd správne ustálil na sumu 50,- eur.
21. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v časti zverenia maloletých do osobnej starostlivosti matky za použitia ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil a v časti určenia výživného na maloletých podľa § 387 ods. 1 CSP ako správne potvrdil. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
22. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).