Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/71/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v sporovej veci navrhovateľky: V.. M. X., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Š. XXXX/ XX, H., zast. JUDr. Vladimír Ivančo, advokát, Hlavné námestia 5, Bratislava, IČO : 42 130 573, proti odporcovi: M. M., T.. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, H., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Odporcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.08.2020 domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech navrhovateľky, k nasledovným nehnuteľnostiam žalovaného: parcela registra "X." č. XXXX, záhrada o výmere XXX m2, parcela registra "X." č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parcely registra "X." č. XXXX, popis stavby: rod. dom, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom H., katastrálny odbor, pre katastrálne územie C. H., okres: H. V., ktorých je žalovaný výlučným vlastníkom; parcela registra "X." č . XXXX/., zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom H., katastrálny odbor, pre katastrálne územie C. H., okres: H. V., ktorej je žalovaný výlučným vlastníkom; parcela registra "X." č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra "X." č. XXXX, záhrada o výmere XXX m2, stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parcely registra "X." č. XXXX/X, popis stavby: rod. dom, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom H., katastrálny odbor, pre katastrálne územie C. H., okres: H. V., ku ktorým má odporca spoluvlastnícky podiel vo výške X/XX; na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľky voči odporcovi vo výške 246.400- eur s príslušenstvom, ktorá navrhovateľke vznikla z titulu bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľka je povinná v primeranej lehote, najneskôr do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, podať návrh na začatie konania vo veci samej. Eventuálne sa navrhovateľka domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech navhovateľky k nehnutelnostiam odporcu parcela registra "X." č. XXXX, záhrada o výmere XXX m2, parcela registra "X." č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 , stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parcely registra "X." č. XXXX, popis stavby: rod. dom, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom H., katastrálny odbor, pre katastrálne územie C. H., okres: H. V., ktorých je odporca výlučným vlastníkom; na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 246.400- eur s príslušenstvom, ktorá navrhovateľke vznikla z titulu bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľka je povinná v primeranej lehote, najneskôr do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, podať návrh na začatie konania vo veci samej. 2. Navrhovateľka svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila tým, že je univerzálnou dedičkou zo závetu po poručiteľke I. Q., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, H., zomrela XX.XX.XXXX (ďalej len "poručiteľka"). Navrhovateľka bola dlhoročnou priateľkou poručiteľky.

Odporca je vzdialený príbuzný poručiteľky. Závetom zo dňa XX.XX.XXXX, sp. n. T. XXXX/XXXX poručiteľka odkázala celý majetok navrhovateľke. Poručiteľka umrela počas hospitalizácie v nemocnici dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie vedené pre notárkou N.. S. R. skončilo uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXD/XXX/XXXX-XXX, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva navrhovateľkou. Dedičstvo pozostávalo najmä z nehnuteľností a iných majetkových práv poručiteľky vo všeobecnej hodnote určenej súdom vo výške 340.780,01 eur. Na základe informácií od poručiteľky vedela navrhovateľka, že predmetom dedičstva majú byť finančné prostriedky vo výške 250.000 eur. Po smrti poručiteľky uvedené finančné prostriedky chýbali a preto v konaní o dedičstve neboli zahrnuté. V rámci lustrácie v dedičskom konaní bolo zistené, že v čase keď bola poručiteľka v bezvládnom stave v nemocnici, odporca na základe splnomocnenia poručiteľky zo dňa XX.XX.XXXX, previedol finančné prostriedky poručiteľky vo výške 246.400 eur na svoj účet, a to v dvoch platbách. V prvej platbe previedol sumu 140.000 eur a to 11 dní pred smrťou poručiteľky a druhá platba vo výške 106.400 eur bola zrealizovaný 8 dní pred smrťou poručiteľky. V čase dedičského konania navrhovateľka nevedela, z akého dôvodu boli finančné prostriedky prevedené na bankový účet odporcu. To zistila až z trestného spisu. Poručiteľka sa zdôverila navrhovateľke, že odporca ako aj iné osoby sa snažili dostať k jej majetku. Navrhovateľka dňa 03.10.2019 podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže, sprenevery alebo podvodu. Bolo začaté trestné konanie pod č. Č. B.- XX/X-D.-H.-XXXX K.. Vo veci koná Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v H.. Ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo trestné konanie skončené. Odporca sa finančných prostriedkov zmocnil bez právneho dôvodu. S uvedenými finančnými prostriedkami nakladá ako s vlastnými a nemieni ich navrhovateľke vydať. Finančné prostriedky získal na základe splnomocnenia. Na získanie splnomocnenia využil nepriaznivý zdravotný stav. Odporca sa predtým opakovane neúspešne pokúšal presvedčiť poručiteľku, aby zmenila závet v jeho prospech. Poručiteľka mu však odmietla odkázať svoj majetok. Poručiteľka finančné prostriedky odporcovi nikdy nedarovala. Uvedené potvrdil pri výsluchu v trestnom konaní sám odporca. Odporca tvrdí, že splnomocnenie poručiteľka vystavila odporcovi preto, aby finančné prostriedky neprepadli v prospech štátu alebo v prospech banky. Uvedená obava poručiteľky však bola zjavne neopodstatnená, keďže ešte v roku 2007 spísala závet, v ktorom za univerzálnu dedičku všetkého svojho majetku ustanovila navrhovateľku. Odporca zneužil tento omyl poručiteľky na to, aby si neoprávnene prisvojil finančné prostriedky poručiteľky. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v pozostalosti po poručiteľke sa nenašla žiadna písomná darovacia zmluva ani iná zmluva, ktorá by preukazovala existenciu iného právneho titulu odporcu na finančné prostriedky. Neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by odporca poručiteľke za finančné prostriedky, ktoré predstavujú značnú sumu peňazí, poskytol akékoľvek protiplnenie, a to či už v podobe majetku (hnuteľnej či nehnuteľnej veci) alebo v podobe služby, či iného plnenia. Z obsahu splnomocnenia vypýva, že odporca bol oprávnený iba disponovať s prostriedkami na bankovom účte a zrušiť bankový účet, avšak to ho neoprávňovalo odporcu si prisvojiť finančné prostriedky. Odporca bol povinný vydať finančné prostriedky do dedičstva po poručiteľke. Odporca sa sám iniciatívne informoval o dedičskom konaní, pričom vedel, že v závete bola navrhovateľka určená ako univerzálna dedička. Odporca hoci vedel, že na finančné prostriedky nemá právny nárok, si ich neoprávnene ponechal. Odporca počas výsluchu v trestnom konaní dva krát explicitne potvrdil, že finančné prostriedky previedol z bankového účtu na svoj bankový účet. Podľa jeho slov však tak neurobil z dôvodu, že by mu poručiteľka finančné prostriedky darovala. Odporca sa vyjadril, že tak urobil len preto, že poručiteľka sa podľa jeho slov obávala, že v prípade jej smrti finančné prostriedky prepadnú v prospech banky alebo štátu (čo je zjavná nepravda, nakoľko poručiteľka mala spísaný závet a bol jej dobre známy osud jej majetku pre prípad jej smrti). Na explicitnú otázku vyšetrovateľky PZ či poručiteľka povedala odporcovi, že si má tie peniaze nechať, prípadne čo má s nimi urobiť, žalovaný ďalej odpovedal: "Povedala mi, že ich mám zachrániť aby to štát alebo banka nedostala." Opakované tvrdenia odporcu, že pri prevádzaní finančných prostriedkov z bankového účtu poručiteľky na bankový účet vedený na jeho meno konal v snahe "zachrániť" tieto prostriedky pred tým aby prepadli v prospech banky alebo štátu považujeme za nepravdivé a absurdné. Bez ohľadu na vyššie uvedené, ak by sa aj preukázalo, že poručiteľka vystavila splnomocnenie, pretože sa mylne obávala, že jej finančné prostriedky prepadnú v prospech banky alebo štátu, tak uvedené by v žiadnom prípade neoprávňovalo žalovaného na to, aby si tieto prostriedky prisvojil. Táto mylná obava poručiteľky totiž v žiadnom prípade nepredstavuje vôľu poručiteľky darovať finančné prostriedky odporcovi. Odporca je preto povinný vydať finančné prostriedky navrhovateľke, ako univerzálnej závetnej dedičke poručiteľky. Ďalej uviedla, že z okolností, ktoré sprevádzali bankové prevody jednoznačne vyplýva, že odporca nekonal dobromyseľne, a preto je povinný zaplatiť navrhovateľke aj všetky úžitky, ktoré z tohto bezdôvodného obohatenia získal (napr. naakumulované výnosy z investičných nástrojov, do ktorých žalovaný finančné prostriedky investoval ). Navrhovateľka má nárok voči odporcovi na zaplatenie sumy

vo výške 246.400,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia; ďalej nárok na vydanie úžitkov, ktoré odporca v súvislosti s bezdôvodným obohatením nadobudol, a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 246.400,- eur za každý deň omeškania od doručenia žaloby vo veci samej na vydanie bezdôvodného obohatenia do zaplatenia. V tejto súvislosti navrhovateľka poukazuje aj na to, že ak by poručiteľka chcela odporcovi odkázať finančne prostriedky, mohla tak urobiť spísaním nového závetu v prospech odporcu; čo sa však nikdy nestalo. Preto, aj keby odporca tvrdil, že mu poručiteľka finančné prostriedky darovala za účelom, aby tieto prostriedky v prípade jej smrti neprepadli štátu, znamenalo by to, že tieto prostriedky darovala odporcovi pre prípad, že zomrie. Jednalo o tzv. darovanie pre prípad smrti (mortis causa), ktoré je absolútne neplatným právnym úkonom. Z trestného konania sa zistilo, že odporca je synom sesternice poručiteľky. Podozrenie o neoprávnenosti postupu odporcu pri prevode finančných prostriedkov podporuje, že z bytu poručiteľky boli odcudzené dokumenty, ktoré preukazovali existenciu bankového účtu, odporca opakovane vyvíjal tlak na poručiteľku na spísanie nového závetu, odporca uvádzal nepravdivé informácie v konaní o dedičstva aj v trestnom konaní, pri osvedčovaní podpisu poručiteľky došlo k porušeniu povinnosti notárskej koncipientky. Pri vstupe do bytu po poručiteľke navrhovateľka zistila, že z bytu bolo odcudzených viacero vecí, medzi nimi dokumenty preukazujúce rozsah majetku poručiteľky, existenciu bankového účtu poručiteľky a že navrhovateľka je univerzálnym dedičom po poručiteľke a kúpne zmluvy k pozemkom, ktoré poručiteľka predala Národnej diaľničnej spoločnosti. Do bytu mal prístup aj odporca. Výsluchmi vykonanými v rámci trestného konania sa odporca priznal, že z bytu poručiteľky vyhodil dva kontajnery vecí. Zo strany odporcu išlo o zakrytie prevodu finančných prostriedkov a bankových účtov pred závetnými dedičmi. Odporca sa začal intenzívne stretávať s poručiteľkou začiatkom roku 2019. Odporca ju začal presviedčať o spísaní závetu. Odporca to potvrdil aj výsluchom v trestnom konaní. Poručiteľka počas hospitalizácie nemala v pláne meniť závet. Splnomocnenie, na základe ktorého odporca vykonal bankové prevody, bolo vyhotovené proti vôli poručiteľky a v dôsledku zneužitia nepriaznivého zdravotného stavu poručiteľky. V dedičskom konaní, odporca uviedol o predmetných bankových prevodoch vie, pričom explicitne uviedol, že boli prevedené na jeho účet osobne poručiteľkou. Uvedené však s prihliadnutím na výrazne nepriaznivý zdravotný stav poručiteľky nebolo možné, pričom z príkazov na vykonanie bankových prevodov a príkazu na zrušenie bankového účtu vyplýva, že ich podpisoval odporca; t. j. odporca vo svojej výpovedi v konaní o dedičstve klamal. V trestnom konaní už uviedol, že prevody vykonal sám na základe splnomocnenia. Vzhľadom na uvedený kritický zdravotný stav poručiteľky a dátum vykonania bankových prevodov máme za to, že k predmetným bankovým prevodom došlo bez informovaného vedomia a na škodu poručiteľky; a v dôsledku zneužitia jej neschopnosti podniknúť akékoľvek kroky na ochranu svojho majetku. Navrhovateľka uviedla, že doterajšie konanie odporcu, ako aj skutočnosť, že v tejto veci prebieha aj trestné konanie zakladá dôvodné podozrenie, že odporca by pre prípad svojho neúspechu v spore mohol v snahe znemožniť vymoženie nároku navrhovateľky prijať opatrenia, ktorými by účelovo znížil hodnotu svojho majetku, aby zmaril vymoženie nároku navrhovateľky. Obava vyplýva aj z okolností, za ktorých si odporca neoprávnene prisvojil finančné prostriedky poručiteľky, pričom prisvojené finančné prostriedky predstavujú značnú sumu peňazí a navrhovateľka nevie a nemá možnosť zistiť, kde sa finančné prostriedky momentálne nachádzajú a odporca žije vo Š.V., kde sa plánuje vrátiť. Odporca vyvíjaním nátlaku na poručiteľku, konal v rozpore s dobrými mravmi. Obava z ohrozenia exekúcie spočíva aj v tom, že odporca žije XX rokov vo Š.. Navrhovateľka má za to, že by sa mohol pokúsiť svoj majetok a finančné prostriedky, ktorých sa zmocnil presunúť do zahraničia, čo by zvýšilo riziko, že nárok navrhovateľky bude nevymožiteľný. V prípade úspechu navrhovateľky v konaní vo veci samej, si navrhovateľka svoju pohľadávku uspokojí z prostriedkov poručiteľky, ktorých sa odporca zmocnil alebo predajom jeho majetku. Ak by odporca previedol svoj majetok na tretie osoby alebo sa ich inak zbavil, exekúcia nároku odporkyne by bola ohrozená, nakoľko odporca by nemal dostatok majetku na uspokojenie nároku navrhovateľky. Na podporu svojich tvrdení, navrhovateľka uvádza rozhodnutia súdom v Slovenskej republike, a to konkrétne uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 14.10.2009, sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.05.2016, sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Partizánske zo dňa 29.05.2013, sp. zn. . Uviedla, že navrhované zabezpečovacie opatrenie je v súlade s princípom proporcionality a nijako neobmedzuje bežný život odporcu a nespôsobuje mu ujmu neprimeranú výhode navrhovateľky. 3. Podľa ustanovenia , a (ďalej len ""), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

4. Podľa ustanovenia , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

5. Podľa ustanovenia , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ustanovenia , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa , uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ustanovenia , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa ustanovenia , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

11. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní.

13. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľkou navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľka osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery .

14. Navrhovateľka sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda potenciálneho oprávnenia v exekučnom konaní, nakoľko má za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená alebo zmarená.

15. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko má súd za to, že navrhovateľka neosvedčila predpoklady na vydanie ňou navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

16. Navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia osvedčila vznik zatiaľ nejudikovanej pohľadávky, ktorá má spočívať v bezdôvodnom obohatení, ktorého sa mal dopustiť odporca, keď si mal neoprávnene previesť finančné prostriedky vo výške 246.400 eur z účtu poručiteľky na účet odporcu. Navrhovateľka je na základe závetu univerzálnou dedičkou po poručiteľke. Navrhovateľka mala v dedičskom konaní predediť aj vyššie uvedené finančné prostriedky. K uvedeným skutočnostiam navrhovateľka predložila listinné dôkazy, ktoré osvedčujú skutočnosť, že pred smrťou poručiteľky boli prevedené finančné prostriedky z účtu poručiteľky na účet odporcu. Odporca uvedené finančné prostriedky previedol na základe splnomocnenia poručiteľky zo dňa 15.05.2019. V danom prípade, nakoľko v konaní je podaný len návrh na zabezpečovacie opatrenie, súd nie je oprávnený prejudikovať, či prišlo alebo neprišlo k vzniku bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu ,to je úlohou dokazovania vo veci samej. Súd má osvedčené, že navrhovateľka je univerzálnou dedičkou po poručiteľke na základe závetu, a že zo strany odporcu, ktorý je príbuzný poručiteľky došlo k prevodu finančných prostriedkov vo výške 246.400 eur z účtu poručiteľky na účet odporcu a to na základe splnomocnenia poručiteľky.

17. V súvislosti so zriadením záložného práva má súd za to, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by tu reálne existovala obava zo zmarenia exekúcie konaním odporcu. Navrhovateľka súdu dostatočne neosvedčila, v čom má reálne spočívať ohrozenie exekúcie. Navrhovateľka osvedčila len existenciu domnelého nároku, ale žiadnym spôsobom neosvedčila skutočnosť, žeby sa odporca zbavoval majetku alebo znižoval jeho hodnotu, alebo iným spôsobom sa snažil zmariť exekúciu. K tomu uvádzala iba svoje domnienky. Aby mohlo byť nariadené zabezpečovacie opatrenia, musela by navrhovateľka osvedčiť také konanie odporcu, ktoré by znehodnocovalo jeho majetok, znižovalo jeho hodnotu alebo by sa odporca svojho majetku zbavoval. Navyše aj v prípade, ak by sa napr. odporca snažil predať nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve za trhovú cenu, prípadná exekúcia by mohla byť uspokojená aj z kúpnej ceny utŕženej predajom. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by súd musel mať súd osvedčené, že odporca predáva predmetné nehnuteľnosti pod cenu, alebo ich na tretiu osobu prevádza napr. na základe darovacej zmluvy a znižuje tak hodnotu svojho majetku. Tieto skutočnosti však navrhovateľka ani netvrdila, a ani nepreukázala.

18. Ďalej pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľky o tom, že odporca sa vráti do Š. a že sa zbaví majetku, ktorý má na území Slovenskej republiky, tak nie sú ničím relevantne podložene. Ako súd už uviedol vyššie, navrhovateľka nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že odporca sa zbavuje alebo plánuje sa zbavovať nehnuteľností vo svojom vlastníctve a to ani na území Slovenskej republiky. Preto aj v prípade jeho odchodu do zahraničia existuje odporcov majetok v Slovenskej republike, z ktorého by mohla byť uspokojená prípadná exekúcia.

19. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na trestné konanie vedené voči odporcovi súd uvádza, že nemá za preukázané, že odporca spáchal trestný čin. V právnom štáte treba preto vychádzať z prezumpcie neviny. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že finančné prostriedky, ktoré si odporca previedol z účtu poručiteľky na základe jej splnomocnenia na svoj účet sú trestným činom nemôžu samé osebe osvedčiť skutočnosť, že odporca zmarí prípadnú exekúciu.

20. K navrhovateľkou predloženým rozhodnutiam súdov súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzal z časovo aktuálnej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Bratislave (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.08.2020, sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.06.2020, sp. zn. ) v obdobných právnych veciach.

21. Súd s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že navrhovateľka nepreukázala existenciu dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, keď nepreukázala, že sa odporca zbavuje majetku a že odporca by nebol schopný uhradiť jej prípadnú pohľadávku. Zriadením

záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach bez dostatočného osvedčenia ohrozenia exekúcie by bolo neprimeraným zásahom do vlastníckeho práva odporcu.

22. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

23. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.