Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-28-2020.pdf
PDF · 95.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5Csp/28/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu Poštová banka, a.s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO 31 340 890 zast. Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO 47 232 471 proti žalovanému A. U. nar. XX. XX. XXXX., trvale bytom C. XX o zaplatenie 9 507,44 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 637,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 637,06 Eur od 27. 06. 2017 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou (pôvodne vedenou na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 21Up/1213/2019) sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9 507,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8 801,87 Eur od 27. 06. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 17. 08. 2012 bola žalovanému poskytnutá suma 10 000,-Eur, ktorú sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Svoje povinnosti si neplnil riadne a včas a v dôsledku toho žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil, preto sa žalobca domáhal svojho nároku súdnou cestou, a to zaplatenia istiny 8 801,87 Eur, vyčísleného úroku 652,57 Eur, poplatkov 53,-Eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8 801,87 Eur od 27. 06. 2017 do zaplatenia.
2. Ako dôkazy označil zmluvu o úvere, obchodné podmienky, listinu - aktuálny stav úveru, upozornenie na vznik práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti, vyhlásenie predčasnej splatnosti.
3. Žalovanému bola žaloba a jej prílohy doručené podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), pretože sa v mieste trvalého ani prechodného pobytu dlhodobo nezdržiava a súdu sa nepodarilo zistiť inú adresu, na ktorej sa zdržiava resp. si preberá zásielky.
4. Na výzvu súdu žalobca špecifikoval ako bola vypočítaná istina, vyčíslené úroky, celkové náklady a RPMN. Z vyjadrenia vyplýva, že žalobca pri výpočte vychádzal zo skutočnosti, že v predpise splátok je uvedený zmluvný úrok vo výške 10 834,05 Eur, poplatok za poskytnutie úveru bol 200,-Eur a poplatok za správu a vedenie úverového účtu 2,50,-Eur (x 120) a RPMN bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý tvorí prílohu zákona č. 129/2010 Z.z.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 18. 09. 2020, na ktoré sa neodstavil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí sa z pojednávania ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené podľa § 111 ods. 3 CSP, z pojednávania sa neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Pri rozhodovaní vychádzal z listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, najmä zo zmluvy o úvere, obchodných podmienok, listiny - aktuálny stav úveru, upozornenia na vznik práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti, vyhlásenia predčasnej splatnosti.
6. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/200 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h), i) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
9. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
11. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 17. 08. 2012 uzavreli zmluvu o úvere - lepšia splátka (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma 10 000,-Eur. V zmluve bola určená výška mesačnej splátky 174,-Eur, poplatok za správu a vedenie úverového účtu 2,50 Eur, výška splátky s poplatkom 176,50 Eur, úroková sadzba 16,90 % ročne, RPMN banky 19,38 %, priemerná RPMN 11,40 %, celková výška nákladov 11 334,08 Eur, dátum prvej splátky 25. 09. 2012, dátum splatnosti splátok k 25. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti 25. 08. 2022, počet splátok 120. Z listinných dokladov vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 200,-Eur.
12. Upozornením zo dňa 29. 05. 2017 žalobca oznámil žalovanému, že pohľadávka banky ku dňu 29. 05. 2017 je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 861,32 Eur a pozostáva z omeškaných splátok 817,32 Eur a poplatkov 44,-Eur. Zároveň ho upozornil, že ak nebude dlžná suma uhradená je oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný.
13. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 26. 06. 2017 žalobca oznámil žalovanému, že úverová pohľadávka sa ku dňu 26. 06. 2017 stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy bola 9 507,44 Eur a pozostávala z dlžnej istiny 8 801,87 Eur, úroku 652,57 Eur a poplatkov za upomienky 53,-Eur.
14. Z výpisu - aktuálny stav úveru ku dňu 31. 08. 2019 vyplýva, že žalovaný zaplatil celkom sumu 8 362,94 Eur, z toho suma 1 198,13 Eur bola započítaná na istinu, suma 7 079,89 Eur na úrok a suma 84,92 Eur na poplatky. Po vyhlásení predčasnej splatnosti nezaplatil žalovaný žiadnu sumu.
15. Zmluvu, ktorú žalobca so žalovaným uzavreli je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania (banka) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
16. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj všetky ostatné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Hoci zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka, vzhľadom na § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (pričom v konaní nebolo sporné, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy so žalobcom bol v postavení spotrebiteľa), vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj za predpokladu, že by sa inak riadili normami obchodného práva. Z uvedeného zákonného ustanovenia (v znení účinnom od 01. 04. 2015) vyplýva, že spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale na posúdenie všetkých práv založených touto zmluvou, i keď ide o absolútny obchod. Súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 3Mcdo 14/2014, sp. zn. 8Mcdo 13/2014), ktorý vyslovil, že § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použitú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd SR v predmetných rozhodnutiach vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01. 04. 2015, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, týkajúce sa tejto novely, a preto sa ich účinnosťou vzťahuje aj na právne vzťahy založené predo dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia.
17. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase podpísania zmluvy ustanovoval náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zároveň v prípade vymenovaných náležitostí ustanovoval, že ak chýbajú resp. sú uvedené nesprávne považuje sa úver za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov.
18. V tomto prípade má súd jednoznačne za preukázané, že v zmluve bola nesprávne uvedená celková výška nákladov, keď pri výške splátky s poplatkom uvedenej v zmluve (176,50 Eur), počte splátok 120 a poplatku za poskytnutie úveru (200,-Eur) by predstavovala 11 380,-Eur [(176,50 x 120) + 200 - 10 000]. Žalobca súdu na výzvu uviedol, že pri výpočte celkových nákladov vychádzal z predpisu splátok k zmluve, podľa ktorého mala byť celková suma zmluvného úroku 10 834,05 Eur. Tento predpis však nie je súčasťou zmluvy o úvere, táto naň ani neodkazuje a nebolo ani preukázané, že ho mal žalovaný k dispozícii. Podľa tohto predpisu nemala byť posledná splátka 176,50 Eur, ale iba 130,55 Eur, čo však z textu zmluvy a údajov v nej nevyplýva. Je tak uvedený počet splátok 120 a výška splátky s poplatkom 176,50 Eur. V celej zmluve sa nenachádza žiadny údaj o tom, že výška poslednej (120. splátky) je iná
ako výška ostatných splátok. Súd tak vychádzal pri výpočte celkových nákladov a RPMN z údajov obsiahnutých v posudzovanej zmluve a dosadením vstupných údajov vyplývajúcich z obsahu zmluvy nebolo možné dospieť k údaju, ktorý je v zmluve uvedený.
19. Zmluva neobsahuje ani základnú zákonom č. 129/2010 Z. z. predpísanú náležitosť, a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď v zmluve je uvedená iba celková výška nákladov 11 334,08 Eur (aj to nesprávne), pričom písomne dojednaným podmienkam o výške, počte a termínoch splátok úveru a poplatku za poskytnutie úveru zodpovedá celková čiastka 21 380,-Eur pri celkovej výške nákladov 11 380,-Eur. Zmluva tak neobsahuje základnú náležitosť - celkovú čiastku ako to vyžaduje zákon, pretože jej výška nie je v zmluve uvedená vôbec, je tam iba uvedené, že "predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom". Z hľadiska dodržania základných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. možno takto stanovené obsahové náležitosti považovať za dodržané iba v prípade úplného uvedenia všetkých údajov v správnej hodnote, teda nie v prípade uvedenia akéhokoľvek z údajov v zmluve v hodnote nesprávnej (alebo vôbec neuvedenej). Veriteľ nemá možnosť v zmluve uvádzať akékoľvek údaje o celkovej čiastke a celkových nákladoch, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť, ale iba také, ktoré zodpovedajú celkovej sume všetkých úrokov, poplatkov a iných záväzkov, ktoré spotrebiteľ musí veriteľovi zaplatiť. RPMN, celkové náklady a celková čiastka sú pritom hlavnými ukazovateľmi pre každého spotrebiteľa, ktorý žiada o poskytnutie finančných prostriedkov, pretože tieto najlepšie preukazujú koľko ho bude požičanie peňazí skutočne stáť. Absencia alebo nesprávnosť týchto údajov spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere majú byť už pri jej uzavretí všetky údaje uvedené v správnej výške tak, aby bolo možné kedykoľvek a za každej situácie skontrolovať prepočtom, že všetky údaje sa zhodujú a dosiahne sa vždy rovnaký výsledok. Pokiaľ v rozpise splátok, ktorý netvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy a nie je ani preukázané, že ho spotrebiteľ dostane pri podpise zmluvy k dispozícii, je uvedená iná výška poslednej splátky (a súdu je z jeho činnosti známe, že v prípade žalobcu to nebýva iba v prípade poslednej splátky, ale môže to byť aj viac splátok), tak nie je namieste podľa neho postupovať pri výpočte celkových nákladov, celkovej čiastky ani RPMN. Vzhľadom na vyššie uvedené je tak aj RPMN uvedená v zmluve vypočítaná nesprávne, keď vychádzala z iných údajov, ako sú v zmluve uvedené.
20. Aj keď podľa zákonného znenia účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere bolo možné zmluvu o úvere sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to absencie citovaných náležitostí zmluvy o úvere a súčasne písomnej formy zmluvy o úvere, tak v prípade existencie písomnej zmluvy by bol absolútne znemožnený prieskum náležitostí vyžadovaných týmto zákonom v zmysle § 9 ods. 2 a spôsoboval by obsolentnosť tejto právnej normy. Ak by totiž súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z.z., bolo by uvedené zistenie bez akéhokoľvek významu, pretože ak k takýmto právnym záverom dospel, zmluva musela spĺňať písomnú formu, inak by nebolo možné tento prieskum a následné skutkové a právne závery z nej vyvodiť. K tomu, že išlo o nedôslednú právnu úpravu účinnú ku dňu uzavretia zmluvy o úvere nasvedčuje i postup zákonodarcu, ktorý predmetné znenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. následne novelizoval a podmienku písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere odčlenil od obligatórnych náležitostí, ktoré je súd prvej inštancie povinný skúmať ex offo v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). K odčleneniu nedošlo použitím spojky "alebo" namiesto spojky "a", ale uvedené zákonodarca odčlenil do vzájomne nepodmienených ustanovení zákona. Aj ďalšími novelizáciami sú predpoklady platnosti zmluvy - písomná forma a zákonom vyžadované obligatórne náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí v zmysle tohto zákona obsahovať, uvedené v odlišných ustanoveniach.
21. Súd má za to, že žalobca má nárok iba na vrátenie sumy, ktorú žalovanému skutočne poskytol (10 000,-Eur). Rozdiel medzi sumou poskytnutou žalobcom a zaplatenou žalovaným predstavuje 1 637,06 Eur a túto sumu súd žalobcovi priznal.
22. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý súd priznal zo sumy 1 637,06 Eur odo dňa 27. 06. 2017, teda odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti. Výška úroku z omeškania bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
23. Podľa vyjadrenia žalobcu bol úrok z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti vyčíslený vo výške 17,17 Eur. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd prepočtom zistil, že žalovaný sa ku dňu zosplatnenia do omeškania nedostal (10 000 : 120 = splátka 83,34 Eur), a teda do toho momentu žalobcovi nárok na úroky z omeškania ani nevznikol.
24. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu a neúspechu, pričom súd vychádzal z nároku žalobcu (istiny aj príslušenstva) uvedeného v žalobe, ktorý bolo možné vyčísliť ku dňu vydania tohto rozhodnutia. Žalovanému ako strane v spore v prevažnej miere úspešnej by patril nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd zistil, že žalovanému žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú, preto mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).