Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2S-35-2024.pdf
PDF · 82.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/35/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: DAKNA Námestovo, družstvo, so sídlom: Kliňanská cesta 970, 029 01 Námestovo, IČO: 36 005 762, právne zast.: JUDr. Peter Vevurka, advokát, so sídlom Mieru 13, 029 01 Námestovo, IČO: 14 223 961, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: D. XXX, XXX XX D., právne zast.: JUDr. Andrej Bryja, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 49, 029 01 Námestovo, IČO: 42 216 176, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2024/034816-003 zo dňa 07. mája 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- ZA-OOP6-2024/034816-003 zo dňa 07. mája 2024, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. OÚ_NO-PLO-2024/000922-179 zo dňa 12. 03. 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že podľa § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o nájme“ alebo „zákon č. 504/2003 Z. z.“) vzniká podnájomný vzťah k poľnohospodárskym pozemkom v prospech budúceho obhospodarovateľa A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D. (ďalej len „ďalšia účastníčka konania“) v katastrálnom území E., na pozemky označené - rozdeľovacím plánom č. 46193537-288/2020, vyhotoveným dňa 20.08.2020 F. C. G..
2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Tento návrh žalobca odôvodnil tým, že „okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná a neodvrátiteľná ujma pre žalobcu, a to vstupom A. B. C. do užívania poľnohospodárskych pozemkov, na ktorých má žalobca už založenú úrodu, čo by predstavovalo nenapraviteľný následok pre žalobcu a s tým spojenej značnej hospodárskej škody, kedy žalobca ako subjekt dlhodobo hospodáriaci na pôde zabezpečuje na tejto pôde výrobu krmovín pre svoje hospodárske zvieratá, ako aj pre dodržanie príslušných agrotechnických termínov“
3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku napadnutého rozhodnutia a s uvedenými dôvodmi žalobcu sa nestotožňuje. Podľa žalovaného prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí v súlade s §12a ods. 12 písm. d) zákona o nájme definoval najneskoršiu lehotu, do ktorej má žalobca (nájomca) povinnosť vypratať pozemky, čím dodržal postup v súlade s čl. 5 ods. 8 písm. d) Usmernenia MPRV SR č. 3919/2019-430 zo 14. 02. 2019 k §12 písm. a) zákona o nájme, keďže vyzval účastníkov (tu žalobcu
a ďalšiu účastníčku konania), aby sa dohodli na lehote na vypratanie pozemku, poučil ich, že ak k dohode nedôjde, lehotu stanoví v rozhodnutí buď do 30 dní od zberu úrody alebo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, podľa toho, čo nastane skôr, najneskôr však do konca kalendárneho roka, ak úroda nebola založená, alebo nebola pozberaná. Nakoľko sa účastníci konania (žalobca a ďalšia účastníčka konania) na prerokovaní návrhu na umiestnenie nových pozemkov, ktoré sa konalo dňa 31.05.2023, nedohodli na lehote na vypratanie pozemku, prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím stanovil nájomcovi (žalobcovi) povinnosť vypratať pozemky najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia.
4. Ďalšia účastníčka konania vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedla, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a nijako svoj návrh nekonkretizoval. Žalobca podľa ďalšej účastníčky konania odkazuje na 3 listiny o založení úrody z rokov 2022-2023, avšak z týchto je zrejmé, že pôda leží „úhorom“ pre včelstvo a ďalšia je zatrávnená, na pozemkoch žalobca nemá žiadnu úrodu ani krmoviny pre dobytok, pretože žiadny dobytok v katastrálnom území E. H. a do H. krmoviny z E. pre nerentabilnosť nezváža. Všetko len moderne „európsky“ mulčuje, resp, len skosí a nechá „úhorom“. Ďalšia účastníčka konania ďalej uviedla, že žalobca absolútne nerešpektuje právoplatné rozhodnutie, čím vzniká škoda ďalšej účastníčke konania a nie žalobcovi.
5. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP; správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP; nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
9. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie.
11. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil, tak že vstupom do užívania poľnohospodárskych pozemkov ďalšou účastníčkou konania (budúcou obhospodarovateľkou), na ktorých má žalobca už založenú úrodu (kukuricu na siláž), by nastal nenapraviteľný následok pre žalobcu a s tým spojená značná hospodárska škoda, nakoľko žalobca ako subjekt dlhodobo hospodáriaci na pôde zabezpečuje na tejto pôde výrobu krmovín pre svoje hospodárske zvieratá, a musí dodržať agrotechnické termíny, čo podložil 3 listinami, ktoré predložil správnemu súdu, avšak z týchto listín je zrejmé, že časť uvedenej pôdy leží „úhorom“ a na časti bola zasiata kukurica na siláž v máji 2024.
12. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania
dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Musí ísť o hrozbu priamu a závažnú, a nie len o hypotetickú možnosť takejto tvrdenej hrozby, čo vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
14. V danom prípade ide o špecifické rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým došlo k určeniu (s právnymi účinkami vzniku) podnájomného vzťahu k určeným poľnohospodárskym pozemkom v prospech budúceho obhospodarovateľa (ďalšej účastníčky konania) v zmysle § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z., a zároveň k uloženiu povinnosti nájomcu (žalobcu) vypratať pozemky, na ktorých má vzniknúť podnájomný vzťah, najneskôr do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. Odkladný účinok by teda predstavoval pozastavenie účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia prejavujúcich sa v nemožnosti rozhodnutie vykonať, ako aj vydať naň nadväzujúce rozhodnutie orgánov verejnej správy.
15. Žalobca tvrdí, že bez priznania odkladného účinku mu vznikne značná finančná škoda. Ak žalobca pri tomto tvrdení vychádza z predpokladu, že nezoberie úrodu z vykonanej sejby v máji 2024 (kukurice na siláž), je nutné uviesť, že ustanovenie § 12a ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. upravuje, že doterajší prenajímateľ začne užívať pozemky podľa odseku 2 (pri uzatvorení podnájomnej zmluvy) až po zbere úrody, ak sa účastníci zmluvného vzťahu nedohodnú inak. Obdobne postupuje úrad aj pri rozhodnutí o určení podnájomného vzťahu, keď v rozhodnutí v zmysle § 12a ods. 12 písm. d) citovaného zákona uvedie najneskoršiu lehotu, do ktorej má nájomca povinnosť vypratať pozemky, keď lehotu stanoví buď do 30 dní od zberu úrody, alebo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, podľa okolností veci, a to podľa toho, čo nastane neskôr, avšak do konca kalendárneho roka, ak úroda nebola založená alebo pozberaná.
16. Správny súd uvádza, že v čase rozhodovania prvostupňového orgánu (marec 2024) ešte nebola žalobcom na podnájomných pozemkoch zasiata kukurica na siláž, a prvostupňový orgán pri rozhodovaní určil lehotu na vypratanie do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pričom aj tu bol priestor na uzatvorenie dohody medzi účastníkmi konania, k čomu však nedošlo, a žalobca napriek tomu zasial v máji 2024 kukuricu na siláž na pozemkoch, ku ktorým už nemal nájomný vzťah, nakoľko medzi ďalšou účastníčkou konania a majiteľmi poľnohospodárskych pozemkov boli uzatvorené nové nájomné zmluvy od 01.01.2023 na dobu 5 rokov.
17. Odkladný účinok správnej žaloby je zabezpečovací procesný prostriedok. Ide o výnimočné rozhodnutie, keďže sa ním prelamujú právne účinky právoplatného administratívneho rozhodnutia, na ktoré, pokiaľ nie je právne korektným spôsobom zrušené, treba hľadieť ako na zákonné a vecne správne. Základným účelom odkladného účinku je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované aj základné práva toho, koho sa takéto rozhodnutie tiež týka. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o priznaní odkladného účinku neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
18. Podľa zmluvného dojednania účastníkov konania nájomná zmluva ďalšej účastníčky konania bola uzavretá od 01.01.2023 na dobu 5 rokov. Táto skutočnosť bola žalobcovi zrejmá, ako aj určenie najneskoršej lehoty prvostupňovým orgánom na vypratanie pozemkov, na ktorých zriadil podnájomný vzťah. Žalobca sa domáha zohľadnenia hroziacej škody, ktorá mu podľa neho vznikne pri vykonaní
právoplatného rozhodnutia (a teda vstupom do užívania poľnohospodárskych pozemkov ďalšou účastníčkou konania) tým, že osial nanovo pozemky. Žalobca tak urobil, hoci vedel že vznikli nové nájomné zmluvy medzi ďalšou účastníčkou konania a vlastníkmi poľnohospodárskych pozemkov, a taktiež žalobca aj napriek opakovaným pokusom (či už zo strany prvostupňového orgánu alebo aj samotnej ďalšej účastníčky konania) neuzavrel dohodu s ďalšou účastníčkou konania v zmysle § 12a ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., čo je jeho zákonnou povinnosťou, a teda hroziace následky, o ktorých tvrdí žalobca, pokiaľ by k nim hypoteticky aj došlo (ide len o odhad žalobcu), si týmto privodil sám.
19. Správny súd zastáva názor, že žalobca v návrhu neuviedol také skutkové okolnosti, ktorými by preukázal dostatočnú identifikáciu tvrdeného dôvodu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijako nepreukázal, že mu hrozí priama a závažná ujma v podobe finančnej škody. Z návrhu žalobcu možno konštatovať, že v tomto prípade ide len o nepodloženú hypotetickú hrozbu vzniku značnej finančnej škody. Žalobca ďalej v podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijako nepreukázal skutočnosť, že konaním ďalšej účastníčky konania mu evidentne hrozí vznik škody. Žalobcom prezentovaná hrozba značnej finančnej škody tak nie je jednoznačne preukázaná.
20. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle zákonných podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aplikujúc ustanovenie § 188 SSP.
21. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)