Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-77-2020.pdf
PDF · 75.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/77/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. W. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov dieťa rodičov S. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na J. ul. č. XXX/XX v R. a N. W. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na J. ul. č. XXX/XX v R. na návrh starej matky maloletého P. R. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na J.0 v R. v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky o odvolaní starej matky proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 6.12.2019 č.k. 15P/138/2019 - 74 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh starej matky na zverenie maloletého Y. W. nar. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a o trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie odôvodnil tak, že návrh vyhodnotil ako účelový s cieľom navrhovateľky získať sociálne dávky, pretože z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom bolo nepochybne preukázané, že rodičom nič nebráni zabezpečovať starostlivosť o mal. dieťa. Rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého, pričom sa riadne starajú aj o jeho súrodenca. Konštatoval, že je jednoznačne v záujme maloletého, aby vyrastal so svojimi rodičmi a súrodencom v rodinnom prostredí. Nemožno spochybňovať rolu láskavej starej matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa, ku ktorému si vytvorila citový vzťah, čo možno síce ľudsky chápať, ale nie je to možné posúdiť ako právo starej matky pre materskú rolu bez preukázania iných rozhodujúcich skutočností v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona o rodine.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie stará matka, v ktorom uviedla, že rodičia nedokážu maloletému zabezpečiť riadnu starostlivosť, pretože sa dlhodobo nezdržiavajú na území Slovenskej republiky a nemajú k maloletému vytvorený žiaden citový vzťah, čo aj sami uviedli vo svojej výpovedi. Aj napriek skutočnosti, že sa rodičia starajú o svojho druhého syna N., o maloletého Y. sa starať nebudú, pretože k nemu nemajú vytvorenú žiadnu väzbu. Tvrdila, že rodičia maloletého boli v uplynulom období na Slovensku len z dôvodu súdnych pojednávaní a iných záležitostí týkajúcich sa mal. N., no po ich vybavení odchádzajú späť do Anglicka a v súčasnosti neplánujú skorý návrat na Slovensko. Odvolanie podáva aj z toho dôvodu, aby mohla maloletého zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu starej matky navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne, pretože je v záujme mal. dieťaťa. Návrh starej matky považuje za nedôvodný a v rozpore s najlepším záujmom maloletého.
4. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov podané neboli.
5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CMP vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami starej matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a stará matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že charakteristickými znakmi náhradnej starostlivosti je jej nevyhnutnosť a dočasnosť. Možno ju nariadiť iba vtedy, ak rodičia osobnú starostlivosť o dieťa nezabezpečujú alebo ju nemôžu zabezpečiť. Náhradnú starostlivosť môže súd nariadiť až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život. Zdôrazňuje, že štát má pozitívnu povinnosť, ktorá ho nielen obmedzuje v kladení prekážok pre obnovenie spoločného žitia detí s rodičmi alebo tiež núti vykonávať aktívne kroky vedúce k obnoveniu spoločného žitia detí s rodičmi. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie zohľadnil existujúce pomery maloletého a rešpektujúc jeho najlepší záujem správne zamietol návrh, pretože náhradná starostlivosť nahrádza osobnú starostlivosť rodiča len v prípade, ak ju rodič nezabezpečuje alebo nemôže zabezpečiť. Obsahom spisu bolo preukázané, predovšetkým zo šetrenia kolíznym opatrovníkom, že rodičia sú osobnostne spôsobilí zabezpečovať maloletému riadnu starostlivosť, výchovu, aj výživu, zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti nie je v jeho záujme, pretože rodičom nič nebráni, aby plnili svoje povinnosti zákonného zástupcu, podieľali sa na jeho výchove, zastupovali ho v škole alebo v zdravotníckom zariadení rovnako ako vo vzťahu k jeho mladšiemu súrodencovi mal. N.. Za tejto situácie je v záujme dieťaťa, aby bol v osobnej starostlivosti rodičov a nebolo porušované jeho právo na rodinný život, zachovanie rodinných zväzkov, na starostlivosť rodičov a osobný kontakt s nimi v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa tým, že by bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Dodáva, že samotný hlboký citový vzťah dieťaťa a starého rodiča nie je dôvodom pre jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle ust. § 45 Zákona o rodine.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).