Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/5/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Vladimíra Šalamúna (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. E. F. XXX, štátny občan Švajčiarska, 2/ G. C. H., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Hrnčiarske Zalužany F. 294, štátna občianka Slovenskej republiky, obaja zastúpení: Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 250 640, so sídlom Ulica H. A. XXX/XX, XXX XX I., proti žalovaným: 1/ H. J. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D. E., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená: Advokátska kancelária Fiľo & Partners, s.r.o., so sídlom: Štúrova 11, 811 02 Bratislava, 2/ I. K., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. E. F. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený: L. M. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom, XXX XX D. E. F. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, 3/ G. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom K. N. X, XXX XX I., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená: Advokátska kancelária Fiľo & Partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, 4/ O. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, J., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená: Advokátska kancelária Fiľo & Partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, o určenie, že rekonštrukcia strechy rodinného domu žalobcov nezasahuje do práv žalovaných a eventuálne o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. zo dňa 18. mája 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. zo dňa 18. mája 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Lučenec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom sp. zn. zo dňa 18. mája 2022 Okresný súd Lučenec (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu žalobcov zamietol (I. výrok) a žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (II. výrok). V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia podanou žalobou žiadali určiť, že rekonštrukcia strechy ich rodinného domu so súp. č. XXX, zapísaného na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. 796 pre katastrálne územie (ďalej len „k.ú.“) a obec Hrnčiarske Zalužany, realizovaná na základe projektovej dokumentácie predloženej v dodatočnom stavebnom konaní vedenom obcou Hrnčiarske Zalužany pod číslom konania 39/2018/32-Ku, nezasahuje do práv žalovaných, eventuálne žiadali, aby súd zriadil v prospech žalobcov vecné bremeno práva presahu strechy ich rodinného domu so súp. č. XXX zapísaného na LV č. XXX pre k.ú. a obec Hrnčiarske Zalužany, realizovaného na základe projektovej dokumentácie predloženej v dodatočnom stavebnom konaní vedenom obcou Hrnčiarske Zalužany pod číslom konania 39/2018/32-Ku nad parcelu č. XXX O. XXX/X. Žiadali priznať aj náhradu trov konania.

1.2 Žalobcovia v žalobe tvrdili, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pre k.ú. a obec Hrnčiarske Zalužany, EKN parcely č. XXX/X o výmere 569 m2 zastavané plochy a

nádvoria, č. XXX/X o výmere 120 m2 zastavané plochy a nádvoria, č. XXX o výmere 344 m2 zastavané plochy a nádvoria, č. 104 o výmere 840 m2 záhrady v podiele 57/60 (zostávajúci spoluvlastnícky podiel vo výške 3/60 žalobcom v priebehu súdneho konania predal pôvodne žalovaný 5/ - H. K. R., narodený XX.XX.XXXX). Žalobcovia sú na LV č. XXX pre k.ú. a obec Hrnčiarske Zalužany zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu so súp. č. XXX, postavenom na CKN parcelách č. XXX O. F. XXX, ktoré nie sú evidované na LV. Žalobcovia chceli po odkúpení rodinného domu vykonať jeho rekonštrukciu, v rámci ktorej bolo potrebné vykonať aj rekonštrukciu strechy na rodinnom dome.

1.3 Obec Hrnčiarske Zalužany, ako príslušný stavebný úrad vydal žalobcom stavebné povolenie na „Prestavbu rodinného domu“ zapísaného na LV č. XXX dňa 31.08.2015 pod č. 460/2015/139- Ku, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2015. Žalobcovia v súlade s vydaným stavebným povolením realizovali rekonštrukciu, prestavbu rodinného domu a v priebehu realizácie stavebných prác došlo ku zmene oproti pôvodnému projektu, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie. V konaní o vydaní dodatočného stavebného povolenia bolo stavebným úradom vydané Rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby dňa 07.06.2016 pod č. 397/2016/111-Ku, ktoré bolo z podnetu žalovaných zrušené odvolacím orgánom Okresným úradom Banská Bystrica rozhodnutím č. OU- BB-OVBP2-2016/025532/02-BX zo dňa 26.09.2016 a vrátené na nové konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia malo byť to, že dodatočnému povoleniu stavby bráni tá skutočnosť, že prestavba rodinného domu bola zrealizovaná tak, že strecha rodinného domu presahuje nad pozemky vo vlastníctve žalovaných, a to CKN parcely č. XXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX pre katastrálne územie a obec Hrnčiarske Zalužany. Stavebný úrad opätovne vydal rozhodnutie, ktorým dodatočne povolil stavbu, a to pod č. 6/2017-7/Bč. dňa 09.01.2017, ktoré žalovaní napadli odvolaním zo dňa 25.01.2017 a 31.01.2017 a odvolací orgán Okresný úrad Banská Bystrica rozhodnutie stavebného úradu opätovne zrušil Rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2017/010248/02-BX zo dňa 17.03.2017 a vec vrátil stavebnému úradu na nové konanie a rozhodnutie. V priebehu ďalšieho staveného konania žalobcovia predložili prepracovaný doplnený projekt, pokúsili sa o dohodu so žalovanými vo veci strechy, ktorá má presahovať na ich pozemok, navrhli odkúpenie časti pozemku, ktorý má ich strecha prekrývať alebo uzatvorenie dohody o zriadení vecného bremena. Žalovaní k uvedeným návrhom uviedli, že jediným prijateľným riešením pre nich je skrátenie strechy tak, aby k presahu nedochádzalo, čo však bolo pre žalobcov neprijateľným riešením, pretože by došlo k takému skráteniu strechy, že by nebolo možné osadenie odkvapového žľabu a strecha by končila zarovno s obvodovým múrom stavby. Podľa žalobcov námietky žalovaných a ich postoj, nie sú výkonom práva, ale jeho zneužívaním, obzvlášť v situácii, keď susednú nehnuteľnosť neužívajú, táto je v havarijnom stave a postoj žalovaných je iba snahou robiť žalobcom schválnosti.

1.4 Vzhľadom k tomu, že medzi stranami nedošlo k dohode a vzhľadom na právne záväzný názor Okresného úradu Banská Bystrica, doručila dňa 10.05.2018 obec Hrnčiarske Zalužany žalobcom list Sp. zn. 39/2018/32-Ku v ktorom ich odkazuje na súd s poukazom na ustanovenie o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobcovia poukázali na to, že doručené podanie stavebného úradu nie je označené ako rozhodnutie, absentuje v ňom určenie lehoty na podanie žaloby, ako aj presné a určité vymedzenie predmetu sporu, ktorého vyriešenie by bolo podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu. Stavebný úrad vymedzil vo svojom odkaze na súd predmet súdneho konania tak, že „vo veci občianskoprávnych námietok, a to strpenie presahu strechy nad pozemkami č. 503 a 496/1 v k.ú. a obci Hrnčiarske Zalužany (okrem strechy nad zimnou záhradou)“, prináleží rozhodnúť súdu a „zároveň je potrebné majetkovoprávne vysporiadať pozemok EKN parcela č. XXX k.ú. D. E. podľa LV č. XXX, na ktorom je umiestnená rozostavaná stavba rodinného domu s prístavbami.“ Žalobcovia namietali viacero nedostatkov podania obce, okrem absencie lehoty na podanie žaloby uviedli, že pokiaľ CKN parcela č. XXX pre katastrálne územie a obec Hrnčiarske Zalužany je zapísaná na LV č. XXX ako podielové spoluvlastníctvo žalovaných 1/ až 4/, CKN parcela č. XXX/X nie je vedená na žiadnom LV, preto nie je zrejmé, koho právo má presah strechy žalobcov nad túto parcelu porušovať. Stavebný úrad nijako neodôvodnil výrok o potrebe majetkovoprávneho vysporiadania EKN parcely č. XXX pre k.ú. D. E., ktorá je zapísaná na LV č. XXX ako ideálne podielové spoluvlastníctvo žalobcov v podiele 67/60 a žalovaného 5/ H. R. K. (už nie strana sporu) v podiele 3/60.

1.5 Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe žiadala žalobu zamietnuť a zároveň určiť, že žalobcovia rekonštrukciou stavby postavenej na pozemkoch CKN č. XXX a č. XXX v k.ú. D. E. zasahujú do práv žalovaných 1/ až 4/, pričom títo nemajú žiadnu povinnosť tento zásah strpieť. Žalovaná 1/ vzniesla

námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných a poukázala na to, že žalobcovia ako stavebníci porušili základné princípy jednak dobrých susedských vzťahov a jednak právnych predpisov a SR, keď svojvoľne, bez predchádzajúcej dohody so susedmi postavili novú strechu nad strechu susediacej nehnuteľnosti a nad pozemok vo vlastníctve susedov, ku ktorému nemajú žiadny právny vzťah, pričom podľa žalovanej 1/ pri výstavbe zámerne dochádzalo k poškodzovaniu susednej staršej nehnuteľnosti a zároveň novú prístavbu realizovali v plnom rozpore s nimi vypracovanou projektovou dokumentáciou a dohodou so susedmi pri konaní o stavebnom povolení. Žalovaní 1/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi CKN parcely č. XXX v k.ú. D. E. vedenej na LV č. XXX, ako aj stavby bez súp. č. postavenej na uvedenom pozemku a ďalších stavieb využívaných ako hospodárske budovy, ako aj podielovými spoluvlastníkmi CKN parcely č. XXX/X v k.ú. D. E., ku ktorému nie je vedený LV, avšak tento pozemok (čo do dotknutej časti) predstavuje pozemok EKN parcely č. XX/X ktorej sú žalovaní 1/ až 4/ podielovými spoluvlastníkmi spolu s ďalšími osobami. K tvrdeniu žalobcov, že námietka o presahu strechy vyplýva iba z tvrdenia žalovaných, žalovaná poukázala na to, že zistenie presahu strechy je zachytené, o.i. už v podaných námietkach zo dňa 30.05.2016, tento presah ku dňu podania jej vyjadrenia ustálenou a nepochybnou skutočnosťou, niekoľkokrát potvrdenou v stavebnom konaní, podporenou nejedným listinným dôkazom (počnúc samotnou projektovou dokumentáciou v ktorej sa s presahom od počiatku nepochopiteľne počítalo, cez mnohopočetnú fotodokumentáciu z rôznych štádií výstavby až po fotodokumentáciu súčasnú). Namietla, že žalobcovia v žalobe veľmi zmätočne uvádzajú, že do „CKN parcela č. XXX/X nie je vedená na žiadnom LV, preto nie je zrejmé, koho právo má presah strechy žalobcov nad túto parcelu porušovať“. K tomuto tvrdeniu priložila výtlačok z katastrálnej mapy (k EKN parcele XX/X) z ktorého je podľa nej zrejmé, že žalobcami „neidentifikovateľná“ CKN parcela č. XXX/X v k.ú. D. E. je podľa EKN parcelou č. 98/2 v dotknutej časti, teda v časti, nad ktorú ešte presahuje strecha novej stavby. K uvedenej EKN parcele č. XX/X je založený LV č. XXX, z ktorého je zrejmé, že jej spoluvlastníkmi sú rovnako žalovaní 1/ až 4/, ako aj ďalší spoluvlastníci. Na tomto mieste sa ponúka otázka, či títo ďalší spoluvlastníci nemali byť v konaní vo vyššie uvedenej právnej veci tiež pasívne legitimovaní. Minimálne p. S. L. sa tiež zúčastnil ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním konaného dňa 21.02.2018, a teda jeho vzťah k uvedenej parcele by mal byť žalobcom známy. Žalovaní 1/ až 4/ v priebehu konania popierali tvrdenia žalobcov v žalobe a spochybňovali dôkazy, ktoré žalobcovia do spisu doručili. V podanej duplike navrhli, aby súd vyhlásil rozsudok, ktorým uloží žalobcom povinnosť odstrániť časť stavby postavenej na pozemkoch CKN parcely č. XXX a č. XXX v k.ú. území D. E. na vlastné náklady, a to v časti, ktorá presahuje nad susedné pozemky v spoluvlastníctve žalovaných 1/ až 4/, teda v časti, ktorá presahuje nad pozemky CKN parcely č. XXX O. F. XXX/X v k.ú. D. E..

1.6 Pôvodne bol stranou sporu aj žalovaný 5/ H. R. K., ktorý v priebehu konania predal svoj spoluvlastnícky podiel žalobcom. Žalobcovia vzali voči nemu žalobu späť a súd prvej inštancie uznesením sp. zn. -754 zo dňa 16.09.2020, právoplatným dňa 17.11.2020 konanie voči nemu zastavil.

1.7 Dňa 23.08.2019 súd prvej inštancie vykonal obhliadku na mieste samom, na ktorej dospel k záveru, že nariadi znalecké dokazovanie. Uznesením sp. zn. zo dňa 04.11.2019 súd prvej inštancie ustanovil do konania znalca z Odboru: Geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností, Odvetvia: Geodézia, kartografia a fotogrametria L. S. Q. s miestom výkonu činnosti Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 8/2020, ktorý súdu doručil dňa 29.06.2020. Znalecký posudok súd prvej inštancie doručil zástupcom strán, ktorí sa k nemu písomne vyjadrili.

1.8 Súd prvej inštancie skôr než sa začal zaoberať vecou samou začal skúmať vecnú legitimáciu strán v spore, ktorú právne posúdil podľa ustanovení , a (ďalej „“) a a a (ďalej „“). Uviedol, že podmienkou úspešného uplatnenia práva na súde tvorí aktívna a pasívna vecná legitimácia, ktorá sa odvodzuje od hmotného práva. Žalobca a žalovaný musia mať pre splnenie vecnej legitimácie určitý hmotnoprávny vzťah k prejednávanej veci, t.j. že sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinností. Na otázku vecnej legitimácie nadväzuje inštitút nerozlučného spoločenstva, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Nerozlučným spoločenstvom je tiež potom aj nútené spoločenstvo, ktoré je takým procesným spoločenstvom, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov správneho vzťahu. V prípade, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov, súd žalobu podľa zamietne. Z dôvodu, že z dôkazov v súdnom spise mal súd prvej inštancie preukázané, že na strane

žalovaných nie sú žalovaní aj ďalší spoluvlastníci zapísaní na LV č. XXX (strana 620 spisu, strana 4 znaleckého posudku znalca Ing. Šimuna) napr. p. L. + 11 ďalších spoluvlastníkov, ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, na ktorú skutočnosť musel súd prihliadnuť ex offo bez toho, aby sa zaoberal skúmaním žalobou uplatneného práva, ale aj ďalších dôkazov, ktoré boli v priebehu konania uskutočnené (znalecký posudok znalca Ing. Šimuna a záverov, ktoré z neho vyplynuli). Pre posúdenie, kto je v spore vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade, že predmet konania súvisí s právnym úkonom, je vecne legitimovaný predovšetkým ten, kto je účastný tohto právneho úkonu. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vedie vždy k zamietnutiu žaloby. S poukazom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že v dôsledku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/, 2/, 3/ a 4/ musí súd žalobu žalobcov zamietnuť.

1.9 V súlade s a a súd prvej inštancie priznal úspešným žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ právo na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100 %.

2. Proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu, pričom rozsudok súdu prvej inštancie napadli v celom rozsahu v oboch jeho výrokoch z dôvodov podľa , , , , a a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Súčasne si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

2.1 Žalobcovia svoje odvolanie odôvodnili tým, že žaloba bola podaná z dôvodu, že žalobcovia, ako účastníci stavebného konania boli miestne príslušným stavebným úradom Obcou Hrnčiarske Zalužany listinou zo dňa 30.4.2018, ktorý mal byť individuálnym správnym aktom, podľa odkázaní na súd. Vyjadrili názor, že stavebný úrad v danom prípade nepostupoval v súlade s a žalobcom neurčil lehotu, v ktorej boli žalobcovia povinní podať žalobu na súd, ale priamo rozhodol o prerušení správneho konania do doby, kým rozhodnutie súdu vo veci nenadobudne právoplatnosť a poukázali na svoje námietky voči postupu stavebného úradu, ktoré uvádzali v podanej žalobe. Opísali priebeh konania a poukázali na to, že po zmene zákonného sudcu vo veci, žalobcovia žiadali na vytýčený termín pojednávania predvolať aj súdneho znalca L. S. Q., k záverom jeho písomne vyhotoveného posudku číslo 8/2020 zo dňa 22.06.2020. Namietli, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 18.05.2022 nerozhodol o ukončení dokazovania, ani o tom, prečo navrhnuté dôkazy (návrh na výsluch znalca na pojednávaní, vykonanie ohliadky procesne správnym spôsobom za účasti znalca) nevykoná. Súd prvej inštancie nedal stranám možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a právnej stránke veci, ale priamo vyzval zástupcov na prednesenie záverečných návrhov a následne žalobu zamietol. Uvedeným postupom podľa žalovaných došlo k hrubému zásahu do procesných práv sporových strán, čo viedlo odňatiu práva na spravodlivý proces. Namietali, že ak nový zákonný sudca dospel k odlišnému predbežnému právnemu posúdeniu, bol povinný to náležite odôvodniť a umožniť procesným stranám, aby na to mohli zareagovať aj procesnými úkonmi.

2.2 Ďalej namietali, že súd prvej inštancie v stručnom odôvodnení rozsudku po jeho ústnom vyhlásení dňa 18.05.2022 uviedol, že aj zo znaleckého posudku znalca L. S. Q. vyplynulo, že spoluvlastníkmi parciel, u ktorých strecha vo vlastníctve žalobcov presahuje nad susedné parcely, sú aj iné osoby ako žalovaní, ktorých žalobcovia na strane žalovaných neoznačili, a preto bol súd povinný podľa žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie však podľa nich opomenul, že podkladom na takýto záver bolo práve vykonané dokazovanie, teda pred jeho vykonaním nebol daný dôvod na zamietnutie žaloby podľa a žalobcovia, vzhľadom na vznesené námietky k záverom znaleckého posudku, tvrdili, že podklad pre závery, ktoré prijal súd prvej inštancie, nebol daný ani po vykonaní znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie zvolil postup, pri ktorom oprel svoje rozhodnutie o dokazovanie, o ktorom stranám uviedol, že ho vykonávať nebude (závery znalca), pretože najprv musí skúmať pasívnu vecnú legitimáciu. Pre takéto skúmanie a vyhodnotenie však bolo potrebné znalecké dokazovanie, ktorého závery žalobcovia žiadali doplniť výsluchom znalca. Poukázali pritom na písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré považovali za vnútorne rozporné a nelogické, znemožňujúce závery súdu prvej inštancie preskúmať, a preto takýto rozsudok považovali za arbitrárny. Záver súdu prvej inštancie podľa nich znamená, že z vykonaného dokazovania znaleckým posudkom, ktorý nariadil súd prvej inštancie a ktorý preddavkovali žalobcovia, pre súd prvej inštancie vyplynulo, že žalobcovia nežalujú úplne všetkých, a preto tí, ktorých žalujú nie sú pasívne vecne legitimovaní (súd prvej inštancie neuvádza prečo), a teda nevykoná dôkaz posudkom, z ktorého k tomuto záveru

prišiel (hoci žalobcovia žiadali znalca k záverom vypočuť) a na základe tohto postupu potom súd prvej inštancie žalobu zamietol. S poukazom na tvrdili, že dôvodom zamietnutia žaloby nebol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných 1/ až 4/, ale nesplnenie podmienky účasti všetkých subjektov podľa odseku 1 tohto ustanovenia. Argumentovali, že sa pri podaní žaloby riadili pokynom stavebného úradu, pretože bez toho, aby rozsudok „vyhovoval“ predstavám správneho orgánu o vyriešení námietok v stavebnom konaní, by asi žalobcovia nedosiahli cieľ, ktorý žaloba sleduje, a to ukončenie stavebného konania o rekonštrukcii ich rodinného domu vydaním dodatočného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia.

2.3 V podanom odvolaní žalobca ďalej dôvodili tým, že žalobný návrh koncipovali ako eventuálny žalobný petit. V prvej eventualite navrhovali, aby súd rozhodol, že ich stavebný projekt, o ktorom sa rozhoduje v dodatočnom stavebnom konaní nezasahuje do práv žalovaných, pričom za žalovaných označili tých, ktorí vzniesli námietky v stavebnom konaní. U tých, ktorí ani netvrdili, že stavebný projekt do ich práv zasahuje žalobcovia nepredpokladali, že by boli pasívne vecne legitimovaní zo žaloby o vyslovenie, že k zásahu nedochádza. Zamietnutie tejto eventuality žalobného nároku súd prvej inštancie v rozsudku neodôvodnil Druhá eventualita smerovala k výroku súdu o určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva presahu strechy na parcelu č. XXX a parcelu č. XXX/X. V tejto eventualite by sa výrok rozsudku týkal všetkých spoluvlastníkov pozemku, na ktorom by právo zodpovedajúce vecnému bremenu bolo zriadené. Lenže v stavebnom konaní boli vznášané námietky ohľadne presahu nad parcelu č. XXX, ktorej spoluvlastníkmi sú žalovaní 1/ až 4/, a parcelu číslo XXX/X, ku ktorej však v čase vynesenia rozsudku, ani v čase podania žaloby právny vzťah nebol evidovaný na LV. Namietali, že ak nerozlučné spoločenstvo podľa vyplýva z hmotnoprávneho vzťahu, mal by mať súd prvej inštancie zistené, že kto sú spoluvlastníci parcely číslo XXX/X, či táto parcela susedí s parcelou EKN č.XXX a či strecha rodinného domu so súpisným číslom 127 nad túto parcelu presahuje. Súd prvej inštancie nemohol podľa ich názoru svoj rozsudok oprieť o závery znaleckého posudku, ak tak urobil, rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Poukázali na to, že zo znaleckého posudku vyplýva, že parcela EKN č. XX/X susedí s parcelou EKN č. XXX, ale nikde v znaleckom posudku sa neuvádza, že parcela CKN č. XXX/X, na ktorú v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebol založený LV je totožná s parcelou EKN č. XX/X, z čoho by bolo možné odvodiť, že jej spoluvlastníci mali byť označení za žalovaných. Ak by takýto záver jednoznačne vyplynul až zo znaleckého dokazovania, bol podľa nich súd prvej inštancie povinný dať im priestor, aby naň procesne zareagovali návrhom na pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalovaných. Z uvedených dôvodov žalobcovia namietali, že postup, ktorý súd prvej inštancie zvolil, im odňal právo konať pred súdom a viedol k nespravodlivému procesu. Navyše tvrdili, že žalobu z dôvodu podľa súd prvej inštancie mohol zamietnuť len vo vzťahu k navrhovanému druhému výroku. Súd prvej inštancie sa podľa nich nevysporiadal s tým, že žalobný petit je koncipovaný eventuálne. V prípade eventuálnych žalobných petitov súd nemôže vyhovieť obom výrokom, pretože z dokazovania vyplynie, že buď môže vyhovieť jednému alebo druhému petitu (alebo oba zamietne, ak z dokazovania nevyplynie možnosť vyhovieť ani jednému). Buď je strecha žalobcov len na ich pozemku, alebo na hranici pozemkov, ako tvrdia žalobcovia a nezasahuje do práv vlastníkov susedných pozemkov, a teda tých, ktorí to v stavebnom konaní tvrdili a namietali, alebo nie je len na ich pozemku a presahuje nad pozemok susedný a v tomto prípade prvej eventualite vyhovieť nemožno, ale súd musí zvážiť, či nemôže vyhovieť návrhu na zriadenie vecného bremena. Na posúdenie týchto otázok bolo podľa žalobcov kľúčové vykonanie znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcov riadil nesprávnym právnym názorom ohľadne pasívnej vecnej legitimácie, a preto nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vo vyššie namietaných pochybeniach súdu prvej inštancie (ktoré žalobcovia v prvom rade považovali za postup, ktorým sa im odňali ich procesné práva, v takej miere, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces) videli žalobcovia aj naplnenie ďalších odvolacích dôvodov podľa písmená d/ až h/ .

3. Žalovaní 1/, 3/ a 4/ vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa navrhli, aby odvolací súd podľa napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3.1 Odvolanie žalobcov považovali za zmätočné a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa s napadnutým rozsudkom v plnom rozsahu stotožnili. K priebehu pojednávania konaného dňa 18.05.2022 uviedli, že súd prvej inštancie v tomto prípade už len fakultatívne uviedol svoj právny názor bez toho, aby porušil akokoľvek

ustanovenie , nakoľko predbežné právne posúdenie veci bolo súdom v súlade s ods. prezentované na pojednávaní dňa 22.07.2019. Ďalej uviedli, že žalobcami tvrdená povinnosť súdu náležite odôvodniť svoje odlišné právne posúdenie veci a umožniť procesným stranám, aby na to mohli zareagovať aj procesnými úkonmi, je s ohľadom na skutočnosti vyslovené súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa18.05.2022 v rozpore s účelom sporového konania. V súlade s judikatúrou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), ako aj právnou teóriu je nepochybné, že súd má povinnosť zaoberať sa vecnou legitimáciou, pričom vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva vedúci k úspechu alebo neúspechu v procese. Či je žalobca nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a žalovaný nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti sa ukáže až v priebehu konania. Otázka vecnej legitimácie je teda predmetom samotného dokazovania, ktorú však súd vyhodnotí až v rozhodnutí vo veci samej. Z vyššie uvedeného je tak nepochybné, že súd prvej inštancie sa musel oboznámiť s vykonaným dokazovaním a predloženými dôkazmi. Súd prvej inštancie sa z dôvodu nedostatočnej pasívnej legitimácie nezaoberal vecnou stránkou a nie ako tvrdia žalobcovia aj vykonaným dokazovaním V tejto súvislosti zároveň poukázali na to, že skutočnosť o tom, že parcela EKN č. XX/X k.ú. D. E., ktorej vlastníkmi sú okrem žalovaných aj ďalší podieloví spoluvlastníci, je súčasťou parcely CKN č. XXX, ktorej právny vzťah nie je evidovaný na LV, vyplýva aj z verejne dostupných zdrojov, najmä katastrálnej mapy Slovenskej republiky a nie len zo znaleckého posudku č. 8/2020 zo dňa 22.06.2020. List vlastníctva č. XXX k.ú. D. E. žalovaní predložili ako dôkaz aj k vyjadreniu k žalobe zo dňa 02.07.2018.

3.2 Následne poukázali na fakt, že pokiaľ žalobcovia mali za to, že rozhodnutie stavebného úradu - obce Hrnčiarske Zalužany zo dňa 30.04.2018, na základe ktorého podali žalobu, je nesprávnym rozhodnutím, tak mohli využiť opravné prostriedky správneho práva, prípadne správneho súdneho konania a nie údajnú nesprávnosť namietať v odvolaní a v civilnom konaní, ktorého predmetom je už samotný právny vzťah medzi stranami sporu. Pokiaľ sa teda aj napriek údajnému nesprávnemu rozhodnutiu obce Hrnčiarske Zalužany rozhodli žalobcovia iniciovať civilné konanie, mali akceptovať a rešpektovať všetky civilné procesnoprávne predpisy a nie iniciovať konanie tak „aby rozsudok vyhovoval predstavám správneho orgánu o vyriešení námietok v stavebnom konaní“. Žalovaní 1/, 3/ a 4/ vyjadrili presvedčenie, že pokiaľ by aj súd prvej inštancie nezamietol žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, zamietol by ju s poukazom na výsledky vykonaného znaleckého dokazovania pre jej nedôvodnosť.

4. Žalobcovia v odvolacej replike uviedli, že odvolaním namietaný postup súdu, považujú aj za inú vadu konania podľa . Keďže v odvolaní argumentovali tým, že k CKN parcele č. XXX/X nie je založený LV, z ktorého by mohol súd ustáliť okruh vlastníkov spoločnej veci, zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ až 4/, ktorí sú spoluvlastníkmi parcely č. XXX, je súčasne odvolacím dôvodom podľa aj f/ , lebo súd nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav. Poukázali na to, že súd nevyhovel ich žiadosti o výsluch znalca, hoci práve o záver znalca oprel zamietajúci rozsudok, ktorý záver vyplynul zo súdom vykonaného dokazovania, pričom súčasne uviedol, že žiadne dokazovanie nevykonal, čím zaťažil konanie vadou zmätočnosti, odôvodnenie odvolania je aj odvolacím dôvodom podľa . Odôvodnenie odvolania vo viacerých ohľadoch je námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, ako odvolacieho dôvodu podľa .

4.1 Poukázali na to, že žalovaní sa stotožňujú so záverom súdu prvej inštancie, že nie sú pasívne vecne legitimovaní, a to napriek tomu, že sú ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX, u ktorej je tvrdený presah rekonštrukcie strechy na rodinnom dome žalobcov. Namietli, že žalovaní neuvádzajú, prečo by nemali byť pasívne vecne legitimovaní, keď vznášali námietku presahu strechy po rekonštrukcii nad svoj pozemok a keď žalobcovia navrhujú eventuálne zriadiť vecné bremeno právo presahu aj nad ich pozemok. Dokonca, hoci sa necítia byť pasívne vecne legitimovaní, aj vo vyjadrení namietali, že rekonštrukcia zasahuje do ich vlastníckych práv, a údajne sťaží aj ich realizáciu do budúcnosti. Podľa názoru žalobcov práve tieto vyjadrenia zo žalovaných robia pasívne vecne legitimované osoby, ako aj to, že sú spoluvlastníkmi parcely č. XXX, u ktorej je tvrdený zásah. Ak súd zamietol žalobu preto, že žalobcovia nežalujú všetkých vlastníkov pozemkov, ktorých sa presah strechy týka, neznamená to nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, ale neúplný okruh účastníkov konania tam, kde je podľa hmotného práva a nútené procesné spoločenstvo. To, že žalobcovia podľa právneho názoru súdu nezažalovali všetkých, ktorým svedčí nútené procesné spoločenstvo, podľa názoru žalobcov neznamená nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. V tomto je záver súdu prvej inštancie podľa nich nesprávny.

4.2 Žalovaní podľa žalobcov neporozumeli ani ich argumentácii o nedostatočne vykonanom dokazovaní v otázke núteného procesného spoločenstva. Ak vlastnícke vzťahy k parcele č. XXX/X nie sú zapísané na liste vlastníctva, a táto CKN parcela má celkovú výmeru 871 m2, čo citujú vo svojom vyjadrení aj žalovaní, pričom do nej má patriť EKN parcela č. XX/X, ktorá má však len výmeru 214 m2, nemožno si spôsobom, ako navrhujú žalovaní, urobiť jednoznačný záver o tom, koho vlastnícke vzťahy by mohli byť dotknuté rekonštrukciou rodinného domu realizovaného žalobcami. Je totiž evidentné, že do CKN parcely č. XXX/X patria aj iné parcely registra „E“, o ktorých nebolo ustálené, ktoré to sú, kto sú ich vlastníci, a či sú alebo nie sú dotknutí žalobou (ohľadne výroku o zriadenie vecného bremena). Stavebný úrad pritom vyzval žalobcov, aby podali žalobu ohľadom parciel 503 a XXX/X.

4.3 Žalobcovia zotrvali na tom, že procesný postup, ktorý zvolil súd prvej inštancie bol nesprávny, a odňal im možnosť konať pred súdom. Nesúhlasili s názorom žalovaných 1/, 3/ a 4/, že v prípade zmeny zákonného sudcu, môže nový sudca vo veci postupovať spôsobom, akým k tomu došlo v tomto prípade, a v celom rozsahu poukázali na svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní. Tvrdili, že pri zmene sudcu musí byť zopakované celé dokazovanie. Ak sudca mieni žalobu zamietnuť bez vykonaného dokazovania, ako to súd odôvodnil v tomto prípade, lebo sa odchýlil od predbežného právneho názoru predchádzajúceho sudcu, nemôže to podľa nich urobiť spôsobom, ktorým odníme stranám ich procesné práva. Vyslovenie predbežného právneho posúdenia „novým“ zákonným sudcom nie je a nemôže byť podľa žalobcov fakultatívne, ako to tvrdia žalovaní vo svojom vyjadrení. Obzvlášť, ak sa odchyľuje od názoru predchádzajúceho zákonného sudcu.

5. Žalovaní 1/, 3/ a 4/ v odvolacej duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich podaniach.

5.1 V otázke vykonávania dokazovania súdom prvej inštancie pri posudzovaní vecnej legitimácie zopakovali argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu. V súvislosti s posudzovaním vzťahu procesného spoločenstva a vecnej legitimácie poukázali na nimi už uvádzané závery právnej teórie, zdôraznili, že už len z rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že konanie sa týka všetkých vlastníkov dotknutých pozemkov a nie len tých, ktorí vzniesli v stavebnom konaní námietky. Keďže právny vzťah k parcele CKN č. XXX/X k.ú. D. E. nie je evidovaný na LV, nie je zrejmé, z akého stavu vyvodili žalobcovia pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných keďže, ak by postupovali podľa logiky žalobcov a žalobcovia by vychádzali len podľa právneho stavu parcely registra CKN č. XXX/X, tak by žalobcovia nemali koho žalovať, nakoľko k danej parcele neexistuje záznam o vlastníkoch. Súčasne, pokiaľ žalobcovia tvrdia, že je evidentné, že do uvedenej parcely patria aj iné parcely registra „E“, o ktorých nebolo ustálené, ktoré sú to, kto sú ich vlastníci, a či sú alebo nie sú dotknutí žalobou, tak v tomto výroku si sami žalobcovia podľa názoru žalovaných priznali, že neuniesli dôkazné bremeno. Žalovaní 1/, 3/ a 4/ vyslovili svoj nesúhlas s tvrdením žalobcov o nutnosti zopakovať celé dokazovanie pri zmene sudcu v civilnom procese a o jeho povinnosti uviesť nové predbežné právne posúdenie veci. Uvedené tvrdenia by podľa nich boli v danom súdnom konaní minimálne v rozpore s princípom hospodárnosti, nakoľko sudca vykonal dokazovanie v rozsahu dostačujúcom pre rozhodnutie vo veci (ods. 8 odôvodnenia rozsudku) a súčasne pokiaľ by sudca v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol názor o nedostatku vecnej legitimácie, tak by dal žalobcom odpoveď, ako majú daný stav odstrániť. Už len z daného dôvodu sa súd má zaoberať vecnou legitimáciou až v konečnom rozhodnutí vo veci.

6. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu podľa , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , bez nariadenia pojednávania v súlade s (a contrario), rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s a zrušil a vec vrátil podľa ustanovenia a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom

8. V konaniach upravených v sa môžu vyskytnúť tzv. občianskoprávne a iné námietky, o ktorých prináleží rozhodovať súdu. Ide predovšetkým o námietky vychádzajúce z vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a stavbám, ktoré sú podávané za účelom zabezpečenia ochrany týchto nehnuteľností pred účinkami povoľovanej stavby a za účelom ich nerušeného užívania. V danom prípade žalovaní v konaní o dodatočnom povolení stavby vzniesli námietku, že stavba žalobcov zasahuje svojou strechou nad pozemky tretích osôb, najmä nad pozemok CKN XXX k.ú. D. E., ktorého sú spoluvlastníkmi a na viacerých miestach strechou zasahuje nad existujúcu stavbu postavenú na tomto pozemku. Keďže medzi sporovými stranami nedošlo v stavebnom konaní k dohode o vznesených občianskoprávnych námietkach, stavebný úrad odkázal žalobcov vo veci strpenia presahu strechy nad pozemkami parc. č. XXX O. XXX/X, k.ú. D. E. (okrem strechy nad zimnou záhradou) na súd a konanie prerušil do doby, kým rozhodnutie súdu nenadobudne právoplatnosť.

9. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že rekonštrukcia strechy ich rodinného domu realizovaná na základe projektovej dokumentácie predloženej v dodatočnom stavebnom konaní nezasahuje do práv žalovaných, eventuálne žiadali, aby súd zriadil v ich prospech vecné bremeno, práva presahu strechy ich rodinného domu realizovaného na základe projektovej dokumentácie predloženej v dodatočnom stavebnom konaní. V prípade primárneho žalobného návrhu sa jedná o žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhajú, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti (právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu), prípustnosť ktorej vyplýva z osobitného predpisu, konkrétne . Eventuálnym žalobným nárokom sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena súdom podľa , ktorý možnosť podania takejto žaloby vlastníkom neoprávnenej stavby pripúšťa.

10. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôsledku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, pretože z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise mal preukázané, že na strane žalovaných neboli aj ďalší spoluvlastníci zapísaní na LV č. XXX. Žalobcovia v podanom odvolaní namietali pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré žalobcovia považovali za postup, ktorým sa im odňali ich procesné práva v takej miere, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces ako aj to, že sa súd prvej inštancie riadil nesprávnym právnym názorom ohľadne pasívnej vecnej legitimácie a preto nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností.

10.1 Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných musí súd prihliadať ex offo, bez toho aby sa musel zaoberať skúmaním žalobou uplatneného práva, no zdôrazňuje, že uvedený záver musí mať oporu v konaní zistenom skutkovom stave. V civilnom sporovom konaní sa skutkový stav zisťuje dokazovaním, t.j. procesným postupom stanoveným . Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie sporových strán.

10.2 Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným nárokom a obranou proti takému uplatneniu. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

10.3 Žalobcovia v podanom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 18.05.2022 nerozhodol o ukončení dokazovania, ani o tom, prečo navrhnuté dôkazy (návrh na výsluch znalca na pojednávaní, vykonanie ohliadky procesne správnym spôsobom za účasti znalca) nevykoná, napriek tomu, že závery znaleckého dokazovania sporové strany interpretovali rôzne, pričom práve zo znaleckého posudku vyplynulo, že spoluvlastníkmi parciel, u ktorých strecha stavby žalobcov presahuje nad susedné parcely, sú aj iné osoby ako žalovaní.

10.4 Otázka vecnej legitimácie je predmetom samostatného dokazovania, pričom je riešená v rozhodnutí vo veci samej. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou

v konaní nezaoberal. K namietanému rozsahu vykonávaného dokazovania odvolací súd uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie sporových strán. vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku. Procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy však zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch na vykonanie dokazovania rozhodnúť, ale v prípade, pokiaľ súd návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovie, musí vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil.

10.5 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa s vyššie uvedeným návrhmi žalobcov na vykonanie dokazovania opomenul vysporiadať. Pokiaľ uvedené dôkazy nevykonal a nevyvodil z nich skutkové zistenia, bolo jeho povinnosťou aspoň stručne odôvodniť, z akého dôvodu tak neurobil. Z uvedeného dôvodu v preskúmavanej veci došlo podľa názoru odvolacieho súdu k zásahu práva na spravodlivý proces žalobcov postupom súdu prvej inštancie tým, že nevykonanie navrhovaných dôkazov nijakým spôsobom neodôvodnil. Nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, resp. ako v danom prípade na posúdenie otázky vecnej legitimácie, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.

10.6 Súd prvej inštancie bez náležitého odôvodnenia nevykonal žalobcami navrhovaný dôkaz výsluchom súdneho znalca, hoci svoje skutkové zistenie, že na strane žalovaných nie sú žalovaní aj ďalší spoluvlastníci zapísaní na LV č. XXX – napr. L. L. + 11 ďalších spoluvlastníkov, založil na údajoch vyplývajúcich zo strany 4 znaleckého posudku znalca Ing,. Q.. Z uvedeného skutkového zistenia súd prvej inštancie vyvodil právny záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Podľa názoru odvolacieho súdu bez toho, aby súdny znalec mohol poskytnúť vyjadrenie k ním vykonanej a v znaleckom posudku bližšie nezdôvodnenej identifikácii EKN parcely č. XX/X, ako susednej nehnuteľnosti zaťaženej presahom strechy stavby žalobcov, odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie za predčasný.

10.7 Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že hoci na súdnom pojednávaní konanom dňa 18. 05. 2022 zákonná sudkyňa postupom podľa upustila od čítania listinných dôkazov tvoriacich súdny spis, keďže všetky boli doručené stranám, ktoré sa k nim vyjadrili, namietali ich a pokiaľ námietky súdu doručili, smerovali proti právnej argumentácii, v bode 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku sa v priamom rozpore s uvedeným vo veci aplikovaným procesným postupom vykonávania dôkazov listinami uvádza, že „Súd vykonal dokazovanie zo skutkových tvrdení žalobcov a prečítaním všetkých listinných dôkazov, ktoré k žalobe pripojili, zo skutkových tvrdení žalovaných a prečítaním všetkých listinných dôkazov, ktoré k vyjadreniam priložili...“, čo znižuje presvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

11. Ako nedôvodnú odvolací súd posúdil odvolaciu námietku žalobcov, ktorí v podanom odvolaní namietali, že postupom zákonného sudcu došlo k hrubému zásahu do procesných práv žalobcov tým, že nový zákonný sudca potom ako dospel k odlišnému predbežnému právnemu posúdeniu veci si nesplnil povinnosť ho náležite odôvodniť a umožniť procesným stranám, aby na to mohli zareagovať aj procesnými úkonmi. K uvedenej námietke, odvolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade zákonná sudkyňa na pojednávaní konanom dňa 18. 05. 2022 poskytla sporovým stranám nové právne posúdenie veci, v rámci ktorého uviedla: „V prvom rade súd skúma vecnú legitimáciu na základe podanej žaloby žalobcov a toto musí urobiť ex offo bez toho, že by sa zaoberal vecnou správnosťou žaloby a vykonanými dôkazmi ...“, pričom všetkým prítomným sporovým stranám umožnil k nemu sa vyjadriť.

11.1 Inštitút predbežného právneho posúdenia predstavuje osobitý komunikačný nástroj materiálneho vedenia sporu, ktorý prispieva nielen k efektivite konania, ale aj k predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a v konečnom dôsledku k naplneniu základných práv strán sporu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. skonštatoval, že „Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené

tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný právny názor, než je názor účastníkov konania môže súd účastníkom v priebehu konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbežným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbežný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil.“ Cieľom ustanovenia je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv. Súd svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci vyjadrí až v samotnom rozhodnutí vo veci. Prípadné opomenutie aplikácie vydaním rozhodnutia vo veci samej sa konvaliduje.

11.2 Pokiaľ súd prvej inštancie v priebehu konania vyslovil nové predbežné právne posúdenie veci a konkretizoval, že v prvom rade sa bude zaoberať otázkou vecnej legitimácie sporových strán, umožnil tým stranám sporu predvídať súdne rozhodnutie a vytvoril im priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície, posúdenie ich vecnej a efektívnej právnej argumentácie, a preto takýto postup súdu prvej inštancie nebol spôsobilý porušiť právo žalobcov na spravodlivý proces.

12. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka, v ktorej žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nerozhodol o ukončení dokazovania, nemá oporu v súdnom spise, zápisnici z pojednávania konaného dňa 18. 05. 2022 a ani v zvukovom zázname z uvedeného pojednávania, z ktorých vyplýva, že súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené. Nad rámec uvedeného odvolací súd poznamenáva, že nevyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania nespôsobuje vadu zmätočnosti konania a v prípade, ak súd prvej inštancie nevyhlásil dokazovanie za skončené a následne vo veci meritórne rozhodol, môžu strany sporu predložiť alebo označiť ďalšie dôkazy v rámci odvolacieho konania s uvedením dôvodu takéhoto oneskorenia (bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

13. Skúmanie vecnej legitimácie je procesnou povinnosťou každého vo veci konajúceho súdu. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Bez vyriešenia tejto otázky nemôže súd vo veci rozhodnúť. Otázku, či žalobca je v spore aktívne legitimovaný (či je nositeľom tvrdeného hmotného práva) a či ním označený žalovaný je v spore naozaj pasívne legitimovaný (či je nositeľom tvrdenej povinnosti) rieši súd v samom závere konania, kedy z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie účastníkov konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo a vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.

13.1 Vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Z podanej žaloby vyplýva, že v posudzovanom prípade má byť predmetom konania vyriešenie občianskoprávnej námietky vo veci strpenia presahu strechy nad pozemkami žalovaných, na vyriešenie ktorej stavebný úrad odkázal žalobcov na súd. Z rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva, že žalobcovia uskutočnili stavbu bez toho, aby preukázali, že sú vlastníkmi pozemkov dotknutých presahom strechy alebo, že k nim majú iné právo podľa , ktoré by ich ho oprávňovalo zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Zo žaloby a podaného odvolania vyplýva, že žalobcovia v prvej eventualite za žalovaných označili tých, ktorí vzniesli námietky v stavebnom konaní a u tých, ktorí ani netvrdili, že stavebný projekt do ich práv zasahuje, žalobcovia nepredpokladali, že by boli pasívne vecne legitimovaní zo žaloby o vyslovenie, že k zásahu nedochádza. V druhej eventualite žaloba smerovala proti všetkým spoluvlastníkom pozemkov, na ktorých by právo zodpovedajúce vecnému bremenu malo byť zriadené s tým, že na CKN parcelu č. XXX/X nie je zriadený LV, a preto podľa žalobcov nebolo zrejmé, koho právo má presah strechy nad túto parcelu zaťažovať. Namietali, že v konaní predloženom znaleckom posudku sa neuvádza, že parcela CKN č. XXX/X je totožná s parcelou EKN č. 98/2, ako aj to, že žalobu z

dôvodu podľa mohol súd prvej inštancie zamietnuť len vo vzťahu k druhému, eventuálne navrhovanému výroku.

13.2 Na to, aby súd mohol relevantne posúdiť otázku vecnej legitimácie je v prvom rade potrebné, aby bol riadne vymedzený predmet sporu. Hoci podľa a nie je povinnosťou žalobcu pri podaní žaloby uviesť presný petit návrhu (žalobnú žiadosť), zo žaloby musí byť zrejmé čoho sa žalobca domáha. Je potom úlohou súdu, aby na podklade toho sformuloval príslušný výrok svojho rozhodnutia, pričom vychádza z celého obsahu podanej žaloby. Rozsah žalobcom požadovanej súdnej ochrany stanovuje žalobný návrh (petit), ktorý súčasne vymedzuje súdu hranice konania a rozhodovania. Petit je jednou z obsahových náležitostí žaloby, v ktorej žalobca navrhuje, ako má súd vo veci rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozhodnutia. Jeho formulácia musí byť jasná, zrozumiteľná a formulovaná tak, aby na jeho základe súd vedel určiť o čom má konať a rozhodnúť.

13.3 Žalobcovia sa primárnym petitom domáhali určenia, že rekonštrukcia strechy ich rodinného domu so súp. č. XXX, zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. a obec Hrnčiarske Zalužany, realizovaná na základe projektovej dokumentácie predloženej v dodatočnom stavebnom konaní vedenom obcou Hrnčiarske Zalužany pod č. konania 39/2018/32-Ku, nezasahuje do práv žalovaných. Napriek takto neurčito formulovanému petitu, vzhľadom k tomu, že žalobu ako procesný úkon strany treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu, a teda, za žalobný nárok (predmet konania) nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, možno ustáliť, že sa žalobcovia domáhajú určenia, že nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva žalovaných, prioritne ako vlastníkov CKN parcely č. XXX v k. ú. D. E.. K argumentácii žalobcov ohľadne CKN parcely č. XXX/X, ku ktorej právny vzťah nie je evidovaný na LV odvolací súd uvádza, že je najmä v záujme žalobcov (ako stavebníkov), aby došlo k vyriešeniu občianskoprávnych námietok vznesených v konaní o dodatočnom povolení ich stavby. Pokiaľ aj stavebný úrad v liste, ktorým odkázal žalobcov vo veci občianskoprávnych námietok na súd (pričom napriek žalobcami konštatovaným nedostatkom takého postupu orgánu verejnej správy jeho zákonnosť nebola na ich podnet preskúmaná opravnými prostriedkami v rámci správneho práva ani prostredníctvom správneho súdnictva), za stavu, že práva k CKN parcelám bez listu vlastníctva možno vyhľadať v dokumentácii katastra pre register „E“ (resp. v pozemkovej mape), by sa súdne rozhodnutie, ako výsledok posúdenia občianskoprávnych námietok vznesených v príslušnom administratívnom konaní, podľa názoru odvolacieho súdu malo vzťahovať na vlastníkov všetkých nehnuteľností, neoprávnený zásah do ktorých bol v administratívnom konaní namietaný.

13.4 Neoprávnenou stavbou je stavba postavená na cudzom pozemku bez toho, aby vlastník stavby mal k jej postaveniu oprávnenie, pričom v predmetnom konaní ide o posúdenie presahu strechy stavby žalobcov nad susedné pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcov ako vlastníkov stavby. Odvolací súd uvádza obdobne, ako uviedol aj súd prvej inštancie, že pokiaľ sú susedné pozemky v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov bez právneho titulu zaťažené stavbou žalobcov, z hľadiska vecnej legitimácie sa konania na strane žalovaných (pasívne procesné spoločenstvo) musia zúčastniť všetci spoluvlastníci dotknutých pozemkov, nakoľko na strane žalovaných vo vzťahu ku každému stavbou zaťaženému pozemku vzniká nútené nerozlučné procesné spoločenstvo. Pri tomto druhu procesného spoločenstva sa rozhodnutie týka všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom, práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie, vyplývajúcej z hmotného práva a žalobu podľa zamietne.

14. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že hoci sa žalobcovia v druhom eventuálnom výroku domáhali zriadenia vecného bremena práva presahu strechy ich rodinného domu so súp. č. XXX zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. a obec Hrnčiarske Zalužany, realizovaného na základe projektovej dokumentácie predloženej v dodatočnom stavebnom konaní vedenom obcou Hrnčiarske Zalužany pod č. konania 39/2018/32-Ku nad parcelu č. XXX O. XXX/X, rozsah požadovaného vecného bremena dostatočne nešpecifikovali. Zo žalobcami určenej projektovej dokumentácie nevyplýva rozsah, v akom má byť vecné bremeno súdom zriadené (ak sa vecné bremeno zriaďuje len k časti nehnuteľnosti, ktorá má mať v dôsledku toho odlišný právny režim, musí byť táto časť nehnuteľnosti vymedzená tak, aby nedochádzalo k sporom o rozsah vecného bremena a je potrebné, aby takáto časť nehnuteľnosti bola dôsledne lokalizovaná a identifikovaná) a vzhľadom k tomu, že sa jedná o vecné bremeno zriaďované

podľa , nie je ani zrejmé, za akú náhradu by malo byť vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva žalobcov k ich stavbe, zriadené.

15. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov podľa a zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nebolo účelné doplniť dokazovanie v rozsahu, v ktorom súd prvej inštancie dosiaľ k dokazovaniu nepristúpil. Úlohou súdu prvej inštancie po zrušení a vrátení veci bude na podklade náležite vykonaného dokazovanie a právneho posúdenia vo veci opätovne rozhodnúť, pričom svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodní v súlade s s tým, že svoju pozornosť zameria na presvedčivé zdôvodnenie nového rozhodnutia, v ktorom sa v potrebnom rozsahu vysporiada so všetkými právne relevantnými námietkami oboch strán sporu.

16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ). V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania ( ).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).