Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-63-2020.pdf
PDF · 88.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/63/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. Z. nar. XX.X.XXXX, maloletého X. Z. nar. X.X.XXXX a maloletého F. Z. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, pracovisko Levoča deti rodičov: X. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Q. XX a Q. Z. nar. X.XX.XXXX bývajúceho Q. č. XX toho času W. na A. ulici č. XX zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Repáň a partneri, s.r.o. so sídlom M.R. Štefánika 25 Martin v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3P 326/2019-36 z 29.11.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom pre maloleté deti Z., N. nar. XX.X.XXXX, X. nar. X.X.XXXX a F. nar. XX.X.XXXX a vo výroku o úprave styku.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 29.11.2019 č.k. 3P 326/2019-36 zveril maloleté deti N. Z. nar. XX.X.XXXX, X. Z. nar. X.X.XXXX a F. Z. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodiča sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. výživným vo výške 130 Eur mesačne, maloletého X. nar. X.X.XXXX výživným vo výške 110 Eur mesačne a maloletého F. nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 80 Eur mesačne počnúc dňom 1.11.2019, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 30-teho dňa v mesiaci vopred. Styk otca s maloletými deťmi neupravil, v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
2. Proti výroku rozsudku o určení výživného otca pre maloleté deti a výroku o neupravení styku otca s maloletými deťmi podal otec v zákonnej lehote odvolanie podľa ust. § 360 ods. 1 písm. b/, f/ a h/, t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil súdu prvej inštancie na doplnenie dôkazov a ďalšie rozhodnutie. K výroku o určení výživného otec v odvolaní predovšetkým zdôraznil, že jeho priemerný mesačný zárobok bol ustálený na 861 Eur mesačne a priemerný mesačný zárobok matky na 705 Eur až 720 Eur mesačne s tým, že jeho zárobok v takej výške zodpovedá realite. Je však limitujúci vo vzťahu k nastaveným povinnostiam, ktoré boli nastavené hlavne z dôvodu zabezpečenia vhodných podmienok bývania pre rodinu. V tejto súvislosti poukázal na to, že spláca hypotéku, ktorá bola poskytnutá a investovaná výlučne do opravy domu matky detí. Vyslovil presvedčenie, že výživné, ktoré by zodpovedalo jeho finančným a majetkovým pomerom a na druhej strane oprávneným a odôvodneným potrebám maloletých detí, by malo byť stanovené tak, že na maloletú N. 110 Eur, na maloletého X. 90 Eur a 80 Eur na maloletého F.. Pri takto určenom výživnom by
bolo zohľadnená aj skutočnosť, že všetky deti sú školopovinné, strava je bezplatná, preto sa redukuje aj nákladová položka na stravu, ktorá je podľa tvrdenia matky na úrovni 200 Eur mesačne, náklady na elektrinu je 145 Eur mesačne, voda 9 Eur mesačne, kúrenie 60 Eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného je nesporné, že celkové náklady na domácnosť predstavujú 414 Eur na pravidelne sa opakujúce platby súvisiace s bývaním a stravou. Uviedol, že v minulosti dosahoval jeho priemerný mesačný zárobok sumu 1.200 Eur, avšak v čase rozhodnutia súdu bol jeho priemerný čistý mesačný zárobok tak, ako to aj súd konštatoval, 860 Eur mesačne a vzhľadom k tomuto príjmu je určené výživné neadekvátne a neprimerané. Zdôraznil, že všetky náklady na splátku úveru, výživné na deti, ku ktorému bol otec rozsudkom zaviazaný, náklady na bývanie a stravu u rodičov predstavujú sumu 1.431 Eur, pričom príjem otca je v zmysle zabezpečených podkladov 861 Eur plus 182 Eur invalidný dôchodok, spolu 1.044 Eur. Za daného stavu vyslovil presvedčenie, že určené výživné nezodpovedá jeho finančným a majetkovým pomerom. Otec maloletých detí podal odvolanie aj proti výroku o úprave styku, kde súd prvej inštancie rozhodol tak, že styk otca s maloletými deťmi neupravuje. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd neskúmal dostatočne, čo je dobré pre deti, pričom prvoradou úlohou je sledovať záujem detí. Rozhodnutie súdu o neupravení styku je zásahom do práva na spravodlivý proces, rozhodnutie je nezákonné, ak obmedzuje otca, ktorý do času asi dvoch mesiacov pred vydaním rozsudku, si plnil všetky povinnosti otca a manžela a iba nevera zo strany matky a jej odhalenie viedlo k vykonštruovaniu trestného oznámenia otca. Konajúci súd sa podrobne okolnosťami ohľadom odchodu otca zo spoločnej domácnosti nezaoberal, nepripojil si trestný spis a nevzal v úvahu výpovede matky maloletých detí v trestnom konaní. Rozsudok v tejto časti je nevyvážený čo do hodnotenia dôkaznej situácie, čo do dodržania princípu rovnosti zbraní účastníkov konania, čo do prijatia záverov hodnotenia dôkaznej situácie a jednotlivých dôkazov, ktoré majú byť súdom hodnotené jednotlivo a vo vzájomnej súvislostiach a majú byť podkladom jednoliatej a ucelenej logickej reťaze dôkazov smerujúcej k správnemu právnemu záveru. Otec poukázal aj na to, že súd neakceptoval tvrdenia otca o nesprávnom závere správy súkromného centra, nehodnotil krátky čas od vzniku incidentu, ktorý by mohol mať za následok zmenu správania detí, opomenul hodnotiť vplyv matky na deti, základ kolízie v manželstve a neodôvodnene sa priklonil na stranu pochybných tvrdení matky, ktoré majú za následok deštrukciu vzťahov detí s otcom, ktoré boli do toho času na výbornej úrovni. Rozhodol tak preto nesprávne, nezákonne, porušujúc práva otca a tým dal základ pre zrušenie tohto rozsudku.
3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny, a to vo všetkých jeho výrokoch.
4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. K tvrdeniu otca, že spláca hypotekárny úver, ktorý bol použitý na opravu rodinného domu, v ktorom žije matka s maloletými deťmi a je v jej vlastníctve uviedla, že o tejto skutočnosti sa dozvedela až v auguste v roku 2019, pričom jej nie je zrejmé, na čo boli tieto použité, keďže rekonštrukcia domu bola len minimálna a čiastková. Neboli robené žiadne väčšie rekonštrukčné zásahy, na ktoré by boli nútení zobrať hypotekárny úver. Čo sa týka úpravy styku uviedla, že maloleté deti žiadnym spôsobom neovplyvňuje, avšak sú to práve oni, ktorý styk s otcom odmietajú. Zdôraznila, že práve od odchodu otca zo spoločnej domácnosti sú deti kľudnejšie, vyrovnanejšie a nepociťujú žiadnu potrebu s otcom sa stretávať. Poukázala aj na skutočnosť, že otec maloletých detí v krátkom čase po odchode zo spoločnej domácnosti nadviazal známosť, v súčasnej dobe má priateľku. Po zdravotných ťažkostiach, ktoré sa permanentne snažil preukazovať v celom konaní, dal na sociálnu sieť Facebook spoločnú fotku s terajšou priateľkou s komentárom, že tri noci nespal, keďže počas troch dní sa venoval len ženám, chlastu a disko.. Ani táto skutočnosť, ktorú deti na Facebooku zaregistrovali, neprispela k vylepšeniu vzťahu detí k otcovi, naopak, ich utvrdila v názore, že s otcom komunikovať nechcú. Zdôraznila, že od odchodu otca zo spoločnej domácnosti pretrváva stav u maloletých detí taký, že otca odmietajú, nemajú záujem na stretávaní s ním, čo riadne prezentovali a vyjadrili pri stretnutí s kolíznou opatrovníčkou a tento stav naďalej trvá. Poukázala aj na to, že otec od odchodu zo spoločnej domácnosti nevyvinul žiadnu aktívnu snahu, aby deti zmenili názor na problém stretávania sa, naopak prezentovaním sa na sociálnej sieti Facebook ich v tomto negatívnom vzťahu k otcovi len naďalej utvrdzuje.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní, resp. v odvolacom konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery o výživnom zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom odvolací súd dodáva, že v prípade určenia výživného od rodiča pre maloleté dieťa musí byť zachovaný princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnený v Zbierke zákonov ako Oznámenie FMZB pod č. 104/91, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce pre potreby jeho všestranného vývoja, ale potreby prospešné pre jeho budúci všestranný vývoj, ako sú i záľuby a záujmy dieťaťa, podpora nadania dieťaťa pre prípravu na budúce povolanie ale i potreby nepravidelné alebo náhodné. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné pre maloleté deti je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúcej zásady primerané potencionálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom zohľadňujúce odôvodnené potreby maloletých detí preukázané v rozhodnom období, ako aj finančné a majetkové pomery otca maloletých detí. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil schopnosti a možnosti otca a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec nevyvinul žiadnu snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť v primeranej výške voči maloletým deťom, ktoré sú svojou výživou odkázané na rodičov. Určiť výživné v nižšej miere, ako určil súd prvej inštancie by znamenalo posunúť zodpovednosť za duševný a fyzický rast dieťaťa výlučne na matku, ktorá sa o deti osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nim na hranici svojich možností a bolo by to nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou aj spravodlivosťou. Odvolací súd tiež poznamenáva, že argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov, pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcovi bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. K odvolacej námietke otca týkajúcej a splátky hypotekárneho úveru, ktorý podľa jeho vyjadrenia bol použitý na rekonštrukciu domu, v ktorom žije matka s maloletými deťmi, je v tomto štádiu konania irelevantná, a to predovšetkým z dôvodu, že otec túto skutočnosť hodnoverne nepreukázal a tiež s prihliadnutím na vyjadrenie matky, ktorá vedomosť o poskytnutí úveru nemala ani v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie a v neposlednom rade z dôvodu, že aj v prípade, že tvrdenie otca je pravdivé, budú tieto okolnosti predmetom delenia majetku rodičov v rámci BSM.
7. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
8. Odvolací súd potvrdil aj napadnutý výrok o úprave styku otca s maloletými deťmi. Konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie aj v tomto smere, predovšetkým vychádzal z písomnej správy kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal pohovor s maloletými deťmi N., X. a F.. Maloleté deti sa
pri vypočutí vyjadrili, že odkedy otec nie je doma, majú sa lepšie. Otec im doma vôbec nechýba, sú spokojnejšie, môžu sa spokojne hrať, pripravovať sa na vyučovanie. Vyjadrili sa, že nechcú, aby sa otec vrátil domov. Jednoznačne ho odmietajú. Uviedli, že aj v čase, keď s nimi otec žil v spoločnej domácnosti, sa im nevenoval, nehral sa s nimi, nepripravoval sa s nimi na vyučovanie, nechodieval s nimi na prechádzky a výlety. Mamke doma nepomáhal, často bol pod vplyvom alkoholu. Zdôraznili aj to, že mamke nadával, používal vulgárne slová a boli aj svedkami toho, keď mamku zbil. Maloletá N. potvrdila, že aj ju ťahal za vlasy a X. uviedol, že dosal od otca facku po záhlaví. Predovšetkým sa všetky tri deti stotožnili v tom, že mamka napĺňa ich všestranné potreby, venuje sa im, pripravuje sa s nimi na vyučovanie, vozieva ich do školy, k lekárke, spolu chodievajú na výlety a podobne. Kolízny opatrovník na základe pohovoru uviedol, že v súčasnej dobe deti otca odmietajú, nemajú záujem sa s ním stretávať a navštevovať. Na základe takto vykonaného dokazovania, týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletými deťmi, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, kedy styk otca neupravil. Zdôrazňuje však, že nejde o zákaz, že nejde o rozhodnutie, ktoré by styk otca s dieťaťom zakazovalo, avšak v tomto štádiu konania poskytuje otcovi časový priestor na to, aby sám vlastným konaním a iniciatívou postupne nadväzoval kontakt s maloletými deťmi a tým aj kontakt s matkou, ktorá tak, ako to vyplýva z doteraz vykonaného dokazovania nie je zásadne proti styku otca s maloletými deťmi a je ochotná mu tento styk po vzájomnej dohode umožniť. Odvolací súd dodáva, že otec po opätovnom nadobudnutí vzťahu a náklonnosti detí voči nemu, môže kedykoľvek podať samostatný návrh o úpravu styku, kedy súd po vykonanom dokazovaní o jeho návrhu rozhodne. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil aj tento výrok napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny a zákonný.
9. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).