Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7Cb/6/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom Mgr. Vladislavom Ďurkáňom v spore žalobcu: H.. V. J., O. Y., I.. B. XXXX/XX, zast. JUDr. Jana Ježíková, advokátka, so sídlom Revúca, Kúpeľná 19, proti žalovanému: AGRODRUŽSTVO - S družstvo, IČO: 36 051 390, Revúca, zast. JUDr. Pavol Halaj, so sídlom Revúca, Námestie slobody 2 o zaplatenie 1 864,86 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1,90 Eur od 30.5.2014 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,80 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.05.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1864,86 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to: pozemku regoistra E- KN parc. Č. 2380/4, druh pozemku: orná pôda, o výmere 3135 m2, pozemku reg. E-KN parc. Č. 2388, druh pozemku: orná pôda o výmere 1234 m2, obe parcely zapísané na LV č. XXX k.ú Q. P. J. a podielovým spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc č. 2386/1, druh pozeku: orná pôda, o výmere 985 m2, parcela zapísaná na LV č. XXX k.ú. Q. P. J. v podiele 1 a pozemku E-KN parc. Č. 2387, druh pozemku: orná pôda, o výmere 916 m2, parcela zapísaná na LV č. XXX k.ú. Q. P. J. (ďalej tiež „Q.“) v podiele 5/12. Tieto nehnuteľnosti tvoria súčasť areálu bývalého JRD, hospodársky dvor Q. P. J., ktoré užíva žalovaný na svoje hospodárske aktivity, vylúčiac žalobcu z možnosti rozhodovať o využití parciel. Žalobca vzhľadom na dlhodobosť užívania nehnuteľností bez právneho dôvodu, vzhľadom na lokalitu, v ktorej sa nehnuteľnosti nachádzajú a aj s ohľadom na vedomosť, že odporca uzatvára nájomné zmluvy, v zmysle ktorých ponúka 30 ha/ p.a., pričom využíva dominanciu svojho postavenia a nerešpektuje podmienky trhu, žiada uložiť žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia sumu, ktorá predstavuje 0,3 /m2/p.a. Sporné nehnuteľnosti užíva odporca na podnikateľské účely a dosahuje ich užívanim zisk, ktorý sa musí zohľadniť a v cene prípadného nájmu, ktorý by musel žalovaný vynaložiť za prenájom porovnateľnej nehnuteľnosti. Parcely užíva ako spevnené plochy a zastavené plochy pod stavbami napriek tomu, že na LV sú vedené ako druh pozemku: orná pôda. Na týchto pozemkoch sú postavené aj budovy so súp. číslom, zamerané ako zastavané plochy pod stavbami v reg. C-KN. Na pozemku reg E-KN parc. Č. 2380/4 č. o výmere 3135 m2 je postavená budova súp. č.296 na parcele pozemku registra C-KN č. 2402/13, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 442 m2 (bez listu vlastníctva ). Na pozemkoch reg. E-KN parc. Č. 2386/1, 2387 a 2388 je postavená budova súp. č. 304, postavená na novovytvorenej parcele pozemku reg. C- KN parc. Č. 2402/19, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2. bez LV. Výška bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu za dva roky predstavuje sumu 1864,86 Eur.

2. Podaním doručeným súdu dňa 08.10.2014 označeným ako „Spresnenie výmery nehnuteľností užívanej odporcom“ žalobca doplnil žalobu a upresnil výmeru užívania parcely registra E-KN č. 2380/4 tak, že žalovaný užíva presne1043 m2. Podľa priloženej identifikácie parciel vyhotovenej Okresným úradom, katastrálnym odborom, ktorá identifikuje pozemok registra E-KN parc č. 2380/4, druh pozemku orná pôda, o výmere 3135 m2, je uvedený pozemok užívaný ako: parc č305/1, 569m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pč 2402/24, 521 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pč. 2402/13, 421 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pč 2402/17, 11m2, zastavané plochy a nádvoria, pč 2402/12, 2091 m2 zastavané plochy a nádvoria. Žalovaný užíva nehnuteľnosti na podnikateľské účely viac ako 10 rokov., pozemok CKN 2380/4 ako zast. plochy v časti 1043 m2, parc č 2388 v celej výmere 1234 m2, parc č. 2386/1 v prepočte na podiel žalobcu vo výmere 492,5 m2, parc č. 2387 v prepočte na podiel žalobcu 381,66 m2.

3. K žalobe a jej doplneniu zo dňa 08.10.2014 sa písomne vyjadril žalovaný dňa 23.02.2015. Žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu a súdu navrhol, aby ju zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Poprel tvrdenie žalobcu, že žalovaný užíva celý areál hospodárskeho dvora Q. Poľnohospodárskeho družstva v Revúcej „v likvidácii“ IČO: 00 202 959. Celé užívanie pozemkov spočíva v tom, že na pozemkoch, ktoré sú sčasti vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobcu, sú postavené hospodárske stavby ako su uvedené v žalobe. Bývalý areál hospodárskeho dvora užíva množstvo subjektov, napr. aj pozemkové spoločenstvo v Q., ktoré má v tomto areáli zakúpenú svoju vlastnú budovu, a má v ňom zloženú drevnú hmotu. Uviedol, že z obsahu žaloby nie je zrejmé, za aké obdobie sa žalobca svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia domáha, no medzi stranami už k 31.12.2011 došlo k uzavretiu dohody, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi za pozemky, ktoré žalobca vlastní (a aj pozemky, ktoré tento mohol užívať na základe nájomných zmlúv) náhradné pozemky, ktoré bol oprávnený užívať žalovaný, a to v záujme racionálneho obhospodarovania pozemkov, nakoľko z hľadiska poľnohospodárskej výroby je výhodnejšie užívať väčšie ucelené pôdne bloky. Žalobca si tak podľa žalovaného uplatňuje nárok na zaplatenia odplaty za užívanie pozemkov, za ktoré dostal do užívania náhradné pozemky. Poukázal na fakt, že účinnosťou Zb, o pôde vznikol medzi doterajším užívateľom pozemkov- Poľnohospodárskym družstvom v Revúcej „v likvidácii“ a pôvodnými vlastníkmi pozemkov zákonný nájom.

4. Na pojednávaní konanom dňa 07.06.2016 žalobca uviedol, že Žalovaný predmetné pozemky užíval niekoľko desiatok rokov predtým, aj v čase, keď ešte neboli vo vlastníctve žalobcu. Vyplýva to aj z identifikácie parciel, ktorú súdu predložil. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že došlo k zámene pozemkov pre účely uplatnenia dotácií, teda k zámene pokiaľ ide o ich užívanie, k zámene na účely užívania síce došlo, ale tieto pozemky, ktoré sú uvedené v dohode, sa netýkajú tohto konania. Je irelevantné, že žalovaný budovy postavené na pozemkoch neužíva, chátrajú, resp. ich prenajíma bývalým štatutárom. Ak žalovaný spochybňuje v konaní hodnotu za m2 žalobca navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia tejto peňažnej náhrady. Žalobca popiera existenciu zákonného nájmu v zmysle zákona č. 229/91 Zb. Žalovaný je užívateľom nehnuteľností, ktoré sú postavené na parcele vo vlastníctve, resp. v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a tieto riadne užíva. Žalovaný si dal vyhotoviť aj geometrické plány k tomu, aby ich nejakým spôsobom zlegalizoval, boli pridelené súpisné čísla, nie sú založené listy vlastníctva. Mal niekoľko desiatok rokov možností na to, aby vysporiadal vlastnícke práva k pozemkom, čo neurobil. Argumentuje iba odkazom na zákonné nájomné a v podstate nejakým odkazom na zneužitie svojho práva a postavenia žalobcu ako právneho nástupcu a dovoláva sa toho, že existovalo nejaké socialistické vlastníctvo a malo by sa vychádzať z toho statusu, ktorý tu bol pred tridsiatimi alebo koľkými rokmi. Žalovaný riadne tieto nehnuteľnosti užíva, prenajíma ich, dokonca žalobcovi bolo oznámené štatutárom žalovaného, p. W., bývalému štatutárovi bola poskytnutá aj do nájmu jedna z tých najväčších budov, ktoré sa nachádzajú na pozemku vo vlastníctve žalobcu.. Poukázal na to, že ak žalovaný neuznáva ani výmeru pod stavbami, tak žalobca nerozumie, ako sa k týmto budovám vie žalovaný dostať, keďže užíva podľa jeho vyjadrení len plochu, ktorá je zastavaná, neužíva prístupové cesty ani vyštrkované oblasti, ktoré sa na tomto pozemku nachádzajú a užívajú sa ako prístupové cesty do týchto budov, ktoré užíva a v minulosti užíval žalovaný. Tieto nehnuteľnosti a tieto stavby aj tie pozemky dnes chátrajú, pretože žalovaný sa o ne vôbec nijakým spôsobom nestará. Necháva ten areál voľne prístupný. Žalobca tiež uviedol, že z prílohy k dohode o vydaní poľnohospodárskej pôdy vyplýva vlastníctvo žalobcu, a ak žalovaný poukazuje na to, že žalobca uviedol, že sa jedná o hospodárske budovy, tak toto z uvedenej prílohy - zoznamu pozemkov nie je zrejmé, že by sa tieto pozemky mali týkať nejakej zámeny, je to iba o vlastníctve k nehnuteľnostiam.

5. Na uvedenom pojednávaní žalovaný uviedol, že pozemky, za ktoré žiada žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia užívalo poľnohospodárske družstvo v Revúcej v období socializmu bezplatne, následne v dôsledku prijatia zaniklo toto socialistické užívanie poľnohospodárskej pôdy a zo zákona vznikol nájomný vzťah medzi vlastníkmi týchto pozemkov a užívateľom pozemkov, ktorým bolo Poľnohospodárske družstvo v Revúcej. Poľnohospodárske družstvo v Revúcej v súčasnosti v likvidácii bol teda nájomcom uvedených pozemkov, nájom bol v zákone určený na dobu neurčitú. Nezanikol žiadnym zo spôsobov uvedených v zákone , či už výpoveďou alebo dohodou. Žalobcovi vzhľadom na uvedené nesvedčí aktívna vecná legitimácia na vydanie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie by mohlo vzniknúť na strane vlastníka stavieb v areáli hospodárskeho dvora, resp. na úkor nájomcu, t.j. Poľnohospodárskeho družstva Revúca „v likvidácii“. V dokumentácii žalovaného vzhľadom aj na zmenu štatutárneho orgánu sa nepodarilo dohľadať dohodu, ktorá by mala existovať medzi Poľnohospodárskym družstvom v Revúcej a žalovaným, na základe ktorej malo byť založené užívacie právo žalovaného, tzv. podnájomná zmluva. Podporne uviedol, že ak by aj neexistoval medzi pôvodnými vlastníkmi pozemkov, ktorých právnym nástupcom je žalobca a Poľnohospodárskym družstvom v Revúcej v likvidácii zákonný nájomný vzťah, stavby sa nachádzajú len na časti pozemkov, t.j. žalobca má nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia za výmeru, na ktorej sú tieto stavby postavené, nie za celú výmeru pozemkov. Tieto stavby boli zriadené za čias, keď Poľnohospodárske družstvo v Revúcej bolo užívateľom uvedených pozemkov a zriadilo tam hospodársky dvor. Ako uviedol aj žalobca, uvedené hospodárske budovy nie sú žalovaným užívané a neboli ani v čase, za ktoré požaduje žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia, preto žalovaný nesúhlasí so stanoviskom žalobcu, že má nárok na bezdôvodné obohatenie za všetky pozemky tvoriace celý areál hospodárskeho dvora. Poukázal na prílohy dohody o vydaní poľnohospodárskej pôdy zo dňa 31.12.2011. Prílohou č. 1 je aj zoznam pozemkov vlastníka t.j. žalobcu, kde sú jednak identifikované parcely podľa registra EKN, kde žalobca sám dopisoval, že sa jedná o pozemky, ktoré tvoria hospodársky dvor. Preto z tohto titulu sa žalobca vzdal akýchkoľvek nárokov, pokiaľ ide o odplatu za užívanie týchto pozemkov. Pokiaľ ide o určenie jednotkovej ceny žalobcom ako peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie 0,30 Eur na m2 za rok, túto považuje žalovaný za značne nadsadenú. Pri bezdôvodnom obohatení sa vychádza z ceny zvyčajného nájmu obvyklej v dotknutom čase a mieste. Poukázal v tejto súvislosti na o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorý sa vzťahuje aj na nájom pozemkov, ktoré tvoria hospodársky dvor. Slovenský pozemkový fond na prenájom časti pozemkov pod hospodárskymi budovami ustanovoval cenu nájmu výrazne nižšiu, než je uvedená žalobcom v žalobe. Taktiež Slovenský pozemkový fond odpredáva uvedené pozemky za nižšie ceny. Pokiaľ ide o mimosúdne rokovania je pravdou, že nedošlo k dohode, navrhovali sa dve alternatívy, a to, že by sa zamenili pozemky, avšak nedošlo k dohode, ktoré pozemky a v akej výmere by sa mali zameniť. Druhým návrhom bolo odpredanie budov do vlastníctva žalobcu s prípadnou zľavou z kúpnej ceny, avšak ani tu medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode ohľadne výšky kúpnej ceny, ani predmetu kúpy.

6. Písomným podaním zo dňa 18.03.2020 žalovaný doplnil, že spochybňuje vlastnícke právo žalobcu počas celého obdobia, za ktoré sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, t.j. od 30.05.2012 do 30.05.2014., keďže z obsahu podanej žaloby, ani jej príloh (výpisy z LV č. XXX, XXX a XXX) a ani z vyjadrenia žalobcu zo dňa 22.11.2016 nevyplýva, kedy a od koho žalobca vlastníctvo, resp. podielové spoluvlastníctvo dotknutých nehnuteľností nadobudol. Preukázanie dátumu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu je pritom rozhodujúce z hľadiska posúdenia vecnej aktívnej legitimácii žalobcu v celom období, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný zároveň namietol vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, z titulu bezdôvodného obohatenia ako vlastníka dotknutých nehnuteľností, nakoľko oprávnenie žalovaného na užívanie dotknutých pozemkov, resp. ich časti (ako je uvádzané nižšie) nevyplýva z vlastníckeho práva žalobcu. Poukázal na ustanovenia , zákona o pôde ( Zb), , Zb a uviedol, že Poľnohospodárske družstvo v Revúcej je subjektom totožným s pôvodným Jednotným roľníckym družstvom v Revúcej, vzniklo 22.03.1973 ku dňu účinnosti zákona o pôde užívalo pozemky tvoriace areál hospodárskeho dvora Q.S. P. J.. Nakoľko užívanie pozemkov týmto subjektom neskončilo, vznikol medzi Poľnohospodárskym družstvom v Revúcej a vlastníkmi pozemkov nájomný vzťah zo zákona v zmysle ustanovenia Žalovaný tvrdí, že tento nájomný vzťah nebol ohľadne pozemkov vlastnených ku dňu podania žaloby žalobcom ukončený dohodou, ani výpoveď, a že medzi ním a nájomcom pozemkov došlo k dohode, na základe ktorej Poľnohospodárske družstvo v Revúcej umožnilo žalovanému užívanie pozemkov, vrátane pozemkov nachádzajúcich sa v areáli hospodárskeho dvora Q. P. J.. Napriek existencii tejto dohody však

žalovaný celý hospodársky dvor družstva v Q. P. J. v rozhodnom období neužíval. Uviedol, že pokiaľ žalobca neunesie dôkazné bremeno a nepreukáže zánik zákonného nájmu k dotknutým pozemkom zo strany Poľnohospodárskeho družstva v Revúcej „v likvidácii“, nepreukáže ani svoju vecnú aktívnu legitimáciu a ani pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto spore. Pokiaľ medzi žalobcom ako vlastníkom pozemkov a Poľnohospodárskym družstvom v Revúcej „v likvidácii“ existuje vzťah prenajímateľa a nájomcu založený ustanovením § 22 zákona o pôde, žalobca môže byť vecne aktívne legitimovaný výlučne vo veci zaplatenia nájomného a vecne pasívne legitimovaným môže byť len tento nájomca. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že žalovaný skutočne užíval dotknuté pozemky bez zmluvy so žalobcom a zároveň bez oprávnenia založeného zmluvou s Poľnohospodárskym družstvom v Revúcej „v likvidácii“, bolo by na vydanie bezdôvodného obohatenia vecne aktívne legitimovaným subjektom len Poľnohospodárske družstva v Revúcej v likvidácii ako subjekt oprávnený tieto pozemky užívať, do ktorého oprávnenia zasiahla tretia osoba. Bez ohľadu na to, či tretia osoba užíva prenajaté pozemky na základe zmluvy s nájomcom alebo bez nej, vlastník pozemku nemá voči tejto osobe právo na odplatu za toto užívanie, nakoľko vlastník svoje právo užívania postúpil nájomcovi. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje, že časť pozemkov vo vlastníctve žalobcu užíva, a to ako pozemky zastavané stavbami vo svojom vlastníctve. Žalovaný z opatrnosti poprel ním údajne užívanú výmeru pozemkov vo vlastníctve žalobcu (3108,21 m2). Parcela C KN č. 2402/19 je sčasti tvorená viacerými parcelami E KN a nie všetky tieto parcely sú vo vlastníctve žalobcu. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 len jednej z parciel E KN, ktoré tvoria prekryv s pozemkom parc. č. C KN 2402/19, na ktorej je postavená stavba vo vlastníctve žalovaného. Žalobca výmeru tohto prekryvu hodnoverne nepreukázal. Bez jeho preukázania nie je možné ustáliť výmeru pozemkov, ktoré sú užívané žalovaným. Žalovaný si nechal zamerať výmeru prieniku parcely C KN 2402/19 s EKN parcelami, pričom prienik s parcelou EKN 2388/2 je 116 m2 a prienik s parcelou 2387/2 je 291 m2, čo pri spoluvl. podiele 1 predstavuje 145,5 m2, spolu 261,5 m2. Výmera prieniku parcely CKN 2402/13 s EKN parcelou 2380/4 (vo výlučnom vlastníctve žalobcu v rozhodnom období) je 441 m2. Žalobca tak disponoval (minimálne počas rozhodného obdobia) výmerou prepočítanou na jeho spoluvlastnícky podiel maximálne 702,5 m2. Za obvyklé nájomné na základe nájomných zmlúv uzavretých a platných a účinných v období rokov 2012 - 2014 možno považovať nájomné, ktoré je dohodnuté v nájomných zmluvách so Slovenským pozemkovým fondom. Slovenský pozemkový fond uzatvára nájomné zmluvy v súlade so zásadou nediskriminácie za rovnakých podmienok pre všetkých nájomcov, pričom je najväčším prenajímateľom poľnohospodárskej pôdy a pozemkov v areáloch hospodárskych dvorov poľnohospodárskych podnikov na Slovensku, nakoľko zastupuje Slovenskú republiku aj neznámych vlastníkov. Slovenský pozemkový fond mal v nájomných zmluvách, ktoré uzatváral so všetkými subjektmi na území celej SR a ktoré platili a boli účinné v rokoch 2012 a 2013 dojednané ročné nájomné za prenajaté poľnohospodárske pozemky vo výške určeného 1,5 % z priemernej hodnoty pôdy, u zastavaných plôch a nádvorí bola priemerná sadzba nájomného dohodnutá vo výške 2,5 % priemernej hodnoty pôdy. S účinnosťou od 01.01.2014 upravil Slovenský pozemkový fond celoplošne výšku nájomného tak, že ročné nájomné pre rok 2014 za prenajatú poľnohospodársku pôdu sa vypočíta ročnou sadzbou 2,20 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy (stanovenej podľa bonitovanej pôdno- ekologickej jednotky Výskumným ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva) pri všetkých druhoch poľnohospodárskych pozemkov, vodných plochách a ostatných plochách mimo zastavaných areálov hospodárskych dvorov, ročné nájomné pre rok 2014 za prenajaté zastavané plochy bez ohľadu na ich umiestnenie, ako aj pri všetkých pozemkoch v areáloch hospodárskych dvorov bez ohľadu na ich druh, sa vypočíta ročnou sadzbou 3,667 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy (stanovenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky Výskumným ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva). Hodnota pôdy pre k.ú. Q. P. J., z ktorej Slovenský pozemkový fond v celom rozhodnom období (2012 - 2014) vychádzal, bola pre ornú pôdu 1216,501 €/ha, pre trvalé trávne porasty 289,0128 €/ha a pre zastavané plochy 438,3257 €/ha. Obvyklé ročné nájomné v rokoch 2012 a 2013

- vychádzajúc z nájomného dojednaného v nájomných zmluvách Slovenským pozemkovým fondom - za zastavané plochy a nádvoria, resp. pozemky nachádzajúce sa v areáloch hospodárskych dvorov poľnohospodárskych podnikov predstavovalo 2,5% z 438,3257 €/ha, t.j. 10,9581 €/ha/rok, čo zodpovedá jednotkovému nájomnému 0,001095 €/m2/rok (10,9581 €/ha/rok / 10000). Po zvýšení nájomného od 01.01.2014 obvyklé ročné nájomné v roku 2014 - vychádzajúc z nájomného dojednaného v nájomných zmluvách Slovenským pozemkovým fondom - za zastavané plochy a nádvoria, resp. pozemky nachádzajúce sa v areáloch hospodárskych dvorov poľnohospodárskych podnikov predstavovalo 3,667 % z 438,3257 €/ha, t.j. 16,0734 €/ha/rok, čo zodpovedá jednotkovému nájomnému 0,001607 €/m2/ rok (16,0734 €/ha/rok / 10000). V hypotetickom prípade, že by bolo v súdnom konaní preukázané, že žalovaný v celom rozhodnom období (od 30.05.2012 do 30.05.2014) užíval celú žalobcom uvedenú

výmeru ním vlastnených pozemkov, t.j. m2 a žalovaný by sa skutočne bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, (čo žalovaný popiera) výška bezdôvodného obohatenia by predstavovala sumu nájomné za obdobie od 30.05.2012 do 31.12.2013, t.j. 580 dní 5,4119 €, nájomné za obdobie od 0,1.01.2014 do 30.05.2015, t.j. 149 dní 2,0393 €, nájomné za výmeru 3108,1 m2 spolu: 7,4512 €.V prípade, že by sa za užívanú výmeru považovala výmera pozemkov zastavaných budovami vo vlastníctve žalovaného za celé rozhodné obdobie, výška nájomného by bola 1,6842 €. Podľa o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov - v aktuálnom znení: 2) Na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území. Obdobne sa určí výška odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ak slúži na poľnohospodárske účely. Použitie tohto právneho prepisu je - vzhľadom na obdobie, za ktoré sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia a dátum účinnosti tejto novely - v posudzovanom prípade nemožné, žalovaný ho však uvádza na ilustráciu pre neho najnepriaznivejšieho možného stavu, pokiaľ by sa žalobca domáhal odplaty za užívanie predmetných pozemkov v súčasnosti, tieto by vlastnil žalovaný a súd by nevychádzal z nájomného SPF ako bežného nájomného.

7. Na pojednávaní konanom dňa 27.05.2020 žalobca uviedol, že bol vlastníkom sporných pozekov v priebehu rokov 2005 - 2012,resp. aj skôr žalobca nadobudol tieto nehnuteľnosti. Žalovaný nespochybnil že žalobca je vlastníkom pozemkov, a že na tých pozemkoch sú stavby, a že ich užíva. Dokonca v súčasnej dobe je stav iný ako bol v čase podania žaloby. Tieto nehnuteľnosti už nie sú vo vlastníctve žalovaného, ale či ich predal alebo nejakým spôsobom boli formou vyrovnania nejakých majetkových práv s osobami spojenými so žalovaným personálne to už žalobca nevie, do týchto vzťahov nevieme nejako zasiahnuť. Nie je sporné, že pozemky, ktoré vlastníme my, v nami uvádzanej výmere, užíval žalovaný alebo osoby, ktorým ich do uvádzania nejakým spôsobom poskytol. My v celom rozsahu na podanej žalobe, keďže nedošlo k uzavretiu súdneho zmieru, trváme. Rovnako ako aj na písomnom vyjadrení z 22.11.2016 a k tvrdeniam uvedeným v zápisnici zo dňa 7.6.2016 a k ďalším skutočnostiam sa vyjadrí žalobca, ktorého výsluch sme navrhli. Zároveň upustil od návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä: elektronické výpisy z katastra nehnuteľností zo dňa 27.05.2014 - LV č. XXX, k.ú. Q. P. J., LV č. XXX, k.ú. Q. P. J., LV č. XXX, k.ú. Q. P. J., na č.l. 8-14, katastrálna mapa Muránskej Dlhej Lúky na č.l. 15, geometrický plán overený H.. X. I., vypracovaným H.. P.U. Z. na č.l. 17-18, mapa na č.l. 19, predžalobná výzva na č.l. 20-22, vyjadrenie žalovaného k predžalobnej výzve na č.l. 23-24, spresnenie výmery žalobcu na č.l. 30, identifikácia parciel na č.l. 31, výpis katastra nehnuteľností LV č. XXXX, zo dňa 06.10.2014 na č.l.32-35, písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe na č.l. 44, dohoda o vydaní poľnohospodárskej pôdy na č.l. 45-46, prehľad - zoznam pozemkov vlastníka na č.l. 47-48, prípis žalobcu na č.l. 63-64 - vyjadrenie vo věci, vyjadrenie žalobcu a návrh na mimosúdne rokovania na č.l. 65-66, zákres zamerania parc. EKN na území hospodárskeho dvora č.l. 76, vyjadrenie žalobcu k tvrdeniam žalovaného zo dňa 22.11.2016 č.l. 79-80, vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.3.2020 č.l. 93-97, výpis z obchodného registra týkajúci sa Poľnohospodárskeho družstva v Revúcej „v likvidácii“, IČO 00 202 959 č.l. 115-118, výpis z evidenčného listu č.1, výpis z katastra nehnuteľnosti týkajúci sa poľnohospodárskeho Družstva v Revúcej, č.l. 119125, kópia z katastrálnej mapy č.l. 127, výzvy z katastra nehnuteľností parc. Reg. C 2402/1 LV k danej nehnuteľnosti nezaložený č.l. 128, údaje o parcele reg. C týkajúce sa parc. č. 2402/1 č.l. 129, kopia zákresu zamerania prekryvu zastavanej pôdy, ktoré bolo vo vlastníctve žalobcu č.l. 130, fotografia č.l. 131, dodatok k nájomnej zmluve č. 04318/2015-PZN- P41208/15.00 č. dodatku č. 00843/2019-PNZ-P41208/15.01 č.l. 132-134, príloha k dodatku č. 1 na č.l. 135-152, príloha k dodatku č. 2 k uvedenému dodatku č.l. 153, nájomná zmluva č. 04318/2015-PZN- P41208/15.00 č.l. 155-165, zoznam parciel príloha č. 1 k nájomnej zmluve č.l. 166-182, príloha č. 2 k nájomnej zmluve č.l. 183, odpoveď na žiadosť obce Q. P. J. zo dňa 26.5.2020 č.l. 199, odpoveď - zaslanie listín Okresného úradu Revúca, katastrálne odboru č.l. 200, výpis z listu vlastníctva č. XXX č.l. 201-204, darovacia zmluva zo dňa 11.2.2019 č.l. 205-2019, rozhodnutie č. vkladu B. XXX/XXXX zo dňa 12.3.2019 č.l. 220-226, LV č. XXX č.l. 227-238, Kúpna zmluva medzi predávajúcim S. X. U. T.

P. a kupujúcim J. V. H.. Zo dňa 30.8.2011 č.l. 239-240, Rozhodnutie o povolenie vkladu číslo B. XXX/ XX zo dňa 14.10.2011 č.l. 241-242, LV č. XXX č.l. 243-246, LV č. XXXX č.l. 247-250, Kúpna zmluva medzi predávajúcim W. X. a kupujúcim W. H. U. J. V. H.. zo dňa 18.1.2011 č.l. 251-252, Rozhodnutie o povolení vkladu č. B. XX/XX zo dňa 15.2.2011 č.l. 253-254, Kúpna zmluva zo dňa 1.3.2017 č.l. 255-257, Opravná doložka ku kúpnej zmluve zo dňa 3.3.2017 č.l. 259-260, Rozhodnutie o povolení vkladu č. XXX/XXXX zo dňa 19.4.2017 č.l. 262-264, LV č. XXX č.l. 265-271, LV č. XXX s chronológiu zmien od dátumu 28.1.2015 č.l. 272-274, Kúpna zmluva zo dňa 26.9.2011 č.l. 275-278, Rozhodnutie o povolení vkladu č. B. XXX/XX zo dňa 22.11.2011 č.l. 279-282, Návrh na doplnenie dokazovania PZ žalobcu č.l. 289, Vyjadrenie, odpoveď na výzvu P.. H.. J. W. č.l. 295-297, Vyjadrenie PZ žalovaného zo dňa 18.3.2020 doručené súdu dňa 19.8.2020 s přílohami, Uznesenie Okresného národného výboru v Rožňave zo dňa 16.2.1973, Žiadosť o zápis podnikového registra zmenu sídla JRD zo dňa 24.7.1974, Uznesenie mestského súdu v Košiciach č. zo dňa 30.7.1974, Uznesenie mestského súdu v Košiciach zo dňa 22.3.1974, Žiadosť o zápis do podnikového registra, Jednotné roľníckeho družstvo, Slovenského povstania so sídlom v Muráni s nečitateľným dátum, Zápisnica z roľníckeho družstva v Muráni, Listina prítomných uvedenej zápisnice bez uvedenia dátumu, Zápisnice z členskej schôdze konanej 18.12.1979, Zápisnica členskej schôdze JRD MDL 9.1.1973, Zápisnica z členskej schôdze JRD Muránska Dlhá Lúka, Muráň a Muránska Huta 20.12.1972 príloha zápisnice o přítomných, Zápisnica z členskej schôdze družstva Mur. Lehote 18.12.1972, JRD Revúca zápis členskej schôdze zo dňa 20.12.1972, Zápisnica zo zlučovacej schôdze jednotných roľníckych družstiev Revúca, MDL, Muráň, Mur. Lehota, Mur. Huta ktorá sa konala 31.1.1973, Uznesenie okresného súdu Banská Bystrica obchodného registra o zápise zmien do obchodného registra č. DR 29/S zo dňa 13.1., Uznesenie mestského súdu v Košiciach vo veci č. k. D557 VZ107/91zo dňa 17.5.1991, Uznesenie mestského súdu Košice bez čitateľného dátumu, Žiadosť poľnohospodárskeho družstvo v Revúcej voči mestskému súdu Košice zo dňa 28.3.1991 o zmenu zápisu zmenu v podnikovom registri, Zmenu zápisu v podnikovom registri 23.4.1991, Zápisnica zo schôdze poľnohospodárskeho družstva v Revúcej zo dňa 12.4.1991, Stanovisko obvodného úradu Rožňava 23.4.1991, zápisnica z výročnej schôdze Poľnohos. druž. Revúca 27.3.1991, Uznesenie z výročnej členskej schôdze JRD Revúca 27.3.1991, Výpis z evidenčného listu č. 1 zo dňa 9.3., poskytnutie súčinnosti zo strany Slovenského pozemkového fondu zo dňa 28.8.2020 č.l. 401-402, nájomná zmluva č. zo dňa 27.9.2005, dodatok č. 02330/2012-PNZ-P42971/05.01 k nájomnej zmluve č. PNZ-P542971/05.00, príloha uvedeného dodatku zoznam parciel C, dodatok č. 02083/2013-PNZ-P42971/05.02 k nájomnej zmluve č. PNZ-P42971/05.00 zo dňa 26.6.2013, nájomná zmluva č. 04318/2015-PNZ-P41208/15. 00 zo dňa 10.11.2015, zoznam parciel C príloha k nájomnej zmluve č. 421-428, sumárne údaje priložené k č.l. 428-429, dodatok č. 00843/2019-PNZ-P41208/15.01 k nájomnej zmluve č. 04318/2015-PNZ-P41208/15.00 zo dňa 18.11.2019 č.l. 431-432, príloha č. 1 uvedenému dodatku č.l. 432-441, dodatok č. 02156/2020-PNZ-P541208/15.02 k nájomnej zmluve č. 04318/2015-PNZ-P41208/15.00 zo dňa 17.7.2020 č.l. 442-444, vyjadrenie PZ žalovaného doručené súdu dňa 17.9.2020 ako aj ďalším spisovým materiálom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Q. P. J. súd zistil, že žalobca bol v čase podania žaloby výlučným vlastníkom parcely reg. E. parc č. 2388 a 2380/4, druh pozemku orná pôda. Z rozhodnutia o povolení vkladu č. B. zo dňa 14.10.2011 súd zistil, že vklad bol povolený a vlastníctvo k parcele EKN parc č. 2380/4 žalobca nadobudol dňa 15.02.2011. Z rozhodnutia o povolení vkladu č. B. zo dňa 22.11.2011 súd zistil, že vklad bol povolený a vlastníctvo k parcele EKN parc č. 2388 žalobca nadobudol dňa 22.11.2011.

10. Z výpisu z listu vlastníctva č.XXX pre k.ú. Q. P. J. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely reg. E parc. č. 2386/1, druh pozemku Orná pôda s výmerou 985 v podiele 1. Z rozhodnutia o povolení vkladu č. B. zo dňa 15.02.2011 súd zistil, že vklad bol povolený a vlastníctvo k uvedeným parcelám žalobca nadobudol dňa 15.02.2011.

11. Z výpisu z listu vlastníctva č.XXX pre k.ú. Q. P. J. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely reg. E parc. č. 2387, druh pozemku Orná pôda s výmerou 916 m2 v podiele 5/12. Z rozhodnutia o povolení vkladu č. B. zo dňa 22.11.2011 súd zistil, že vklad bol povolený a vlastníctvo k uvedenej parcele žalobca nadobudol dňa 22.11.2011.

12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2011 vyplýva, že žalobca nadobudol parcelu číslo 2380/4 spolu s množstvom iných parciel do svojho vlastníctva spolu za cenu 2 Eurá. Z kúpnej zmluvy zo dňa

18.01.2011 vyplýva, že žalobca nadobudol parcelu číslo 2386/1 spolu s množstvom iných parciel do svojho vlastníctva spolu za cenu 50 Eur. Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.09.2011 vyplýva, že žalobca nadobudol parcely č. 2388 a 2387 spolu s množstvom iných parciel za kúpnu cenu spolu 1408 Eur

13. Z rozhodnutia o povolení vkladu č. B. XXX/XXXX a priloženej darovacej zmluvy, že vlastníctvo k parcelám, ktorých sa toto konanie žalobca previedol na ďalšie osoby v roku 2019.

14. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q. P. J. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom stavby súp. č. 296 na parcele č. 2402/13, druh stavby: poľnohospodárska budova, popis stavby- sklad- garáže a stavby súp. č. 304 na parcele č. 2402/19, druh stavby: poľnohospodárska budova, popis stavby: ošípareň.

15. Z identifikácie parciel č.j. 131/2014/PK zo dňa 17.09.2014 vyplýva že parcela C KN č. 2402/13, druh pozemku zastavaná plocha ma výmeru 442 m2 a je súčasťou parcely vedenej v reg EKN č. 2380/4, druh pozemku orná. z poznámky uvedenej identifikácie vyplýva, že výmery parciel reg. C sú určené približne a neslúžia k majetkovoprávnemu usporiadaniu.

16. Z kópie časti geometrického plánu predloženej žalovaným vyplýva, že prienik parcely CKN č. 2402/13 vo vlastníctve žalobcu s parcelou EKN č. 2380/4 vo výlučnom vlastníctve žalobcu je 441 m2 a prienik parcely C KN č. 2402/19 s EKN parcelami vo vlastníctve žalobcu, a to s parcelou EKN 2388/2 je 116 m2 a prienik s parcelou 2387/2 je 291 m2, čo pri spoluvl. podiele 1 predstavuje 145,5 m2. Prienik parciel vo vlastníctve žalovaného s parcelami vo vlastníctve žalobcu s ohľadom na jeho spolovlastníctvo tak predstavuje spolu 702,5 m2.

17. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že v r. 2005 kúpil prvé pozemky v uvedenom areáli. Už rok na to sa so žalovaným bavili o možnosti náhrady za užívanie pôdy, na čo mu žalovaný povedal, že mu nepatrí nič. Preto chcel tieto pozemky vymeniť za pôdu, ktorú by vedel použiť, nakoľko na obdobnú výmeru by mal minimálne priamu dotáciu 350 Eur mesačne. V tom čase chcem poznamenať, že Agrodružstvo S v Muránskej Dlhej Lúke nevlastnilo žiaden pozemok. Areál žalobca nikdy nevyužíval. V r. 2006 so mu žalovaný uviedol, že s predchodcami žalobcu, od ktorých kupoval pozemky, mal žalovaný s niektorými uzavretú nájomnú zmluvu. Má vedomosť, že táto nájomná zmluva bola uzavretá len vo vzťahu k parcele č. 2387, ktorá v tom čase bola ešte v celosti a nebola rozdelená tak ako teraz. Na otázku, či v čase od mája 2012 do mája 2014 boli niektoré stavby vo vlastníctve žalovaného dané do prenájmu resp. boli využívané na iný ako poľnohospodársky účel, žalobca uviedol, že vie o tom, že časť stavby na parcele 2402/7 sa prenajímala ako stolárska dielňa tretej osobe zo strany žalovaného. V tom čase bol konateľom p. W.. A taktiež má vedomosť, že jedna z 5 alebo 6 garáži, ktoré tam sú, mali byť prenajaté za 10 000 Sk, od čoho potenciálny nájomca ustúpil. Budova na parc. č. 2402/13 bola využívaná ako sklad sena a odkladisko strojov a budova 2402/19 to bol nevyužívaný prázdny kravín. Budova 2402/8 je taktiež nevyužívaná budova. Už v roku 1995, keď žalobca prišiel do Muránskej Dlhej Lúky tak v tom areáli bolo riadne funkčné družstvo. V tom čase to obhospodarovalo poľnohospodárske družstvo Revúca, postupne to išlo do krachu a celé sa to tam zdevastovalo. V tom čase v r. 1995 ešte Agrodružstvo S neexistovalo, preto subjektom, ktorý to obhospodaroval bolo poľnohospodárske družstvo Revúca. Avšak v rozhodnom čase, t.j, v rokoch 2012-2014 už na tých pozemkoch hospodárilo Agrodružstvo S (žalovaný), v tom čase okrem nich v katastrálnom území Muránskej Dlhej Lúky hospodárili v oblasti poľnohospodárstva X. S. a p. starosta p. B..

18. Z vyjadrenia P.. H.. J.. W. vyplynulo, že v katastrálnom území obce Muránska Dlhá Lúka vzniklo za účelom obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy najskôr JRD so sídlom v Muránskej Dlhej Lúke, ktoré sa následne zlúčilo s ďalšími jednotnými roľníckymi družstvami založenými v obciach Muráň, Revúca, Muránska Huta a Muránska Lehota. K tomuto zlúčeniu došlo ešte v roku 1973. Následne došlo k zmene sídla zlúčeného JRD z Muráňa do Revúcej a k zmene názvu z Jednotného roľníckeho družstva Slovenského národného povstania na Poľnohospodárske družstvo v Revúcej. Poľnohospodárske družstvo v Revúcej, IČO: 00 202 959, so sídlom v Revúcej je teda subjektom totožným s družstvom založeným 22.03.1973. Poľnohospodárske družstvo po celú dobu roku 1991, teda aj ku dňu 24.06.1991 užívalo areál hospodárskeho dvora družstva v k.ú. MDL. Od 19.11.2001 do 25.08.2014 bol P.. H.. J.. W. predsedom predstavenstva žalovaného. Tento areál hosp. dvora bol Poľnohospodárskym družstvom, resp. jeho právnym predchodcom, JRD v Muránskej Dlhej Lúke užívaný

od založenia družstva. Po vzniku Agrodružstva v roku 2001 došlo k utlmeniu hospodárskej činnosti Poľnohospodárskeho družstva.

19. Predstavenstvo Poľnohospodárskeho družstva i predstavenstvo Agrodružstva schválili zmluvu medzi týmito subjektmi, na základe ktorej s účinnosťou od 1.1.2002 Poľnohospodárske družstvo prenechalo Agrodružstvu do užívania všetku pôdu, ktorú do konca roka 1991 užívalo (vrátane pôdy, ktorú bolo Poľnohospodárske družstvo oprávnené užívat' podľa ). Agrodružstvo malo na základe tejto zmluvy povinnosť platiť namiesto Poľnohospodárskeho družstva daň zo všetkých nehnuteľností, ktoré Agrodružstvo na základe tejto zmluvy užívalo. Po vzniku Agrodružstva, od 1.1.2002 Poľnohospodárske družstvo už neužívalo hospodársky dvor družstva v Muránskej Dlhej Lúke. Užívanie parciel: p.č. 2380/4 prístrešok na stroje sa využíval do roku 2001, p.č. a 2388 dielne sa využívali do roku 2001, kravín a ošipáreň do r. 1997, nehnuteľnosť 2402/19 prístrešok na stroje poľnohospodárskeho družstva do roku 2001 využívalo Poľnohospodárske družstvo Revúca, nehnuteľnosti v areáli hospodárskeho dvora Muránska Dlhá Lúka a to 2402/14 administratívna budova /predaná 2006/, 2402/16 - ošipáreň /predaná 2006/, 2402/7, 2402/19 sa po roku 2005 nepoužívali pre poľnohospodársku činnosť ani jedným družstvom. Na uvedených parcelách sa nachádzali hospodárske budovy, ktoré Poľnohospodárske družstvo, resp. Agrodružstvo využívali pre svoju hospodársku činnosť v rámci hospodárskeho dvora Muránska Dlhá Lúka v hore uvedených rokoch s tým, že na parcely v areáli dvora neboli uzatvárané nájomné zmluvy s vlastníkmi pôdy, lebo to nebolo potrebné. Predstavenstvo Agrodružstva prijalo rozhodnutie o ukončení užívania hospodárskeho dvora v Muránskej Dlhej Lúke v roku 2002, vzhľadom k tomu, že uvedený areál dvora Muránska Dlhá Lúka nebolo možné z bezpečnostných dôvodov za účelom ochrany majetku zabezpečiť / využívanie cesty prechádzajúcej cez areál pre lesné účely štátnymi lesmi a obecným urbárom, prechod do obce Muránska Lehota, súkromné chaty, poľovníci/. Ku koncu roka 2002 preto došlo k ukončeniu využívania uvedeného areálu Agrodružstvom. Prevádzka činnosti Agrodružstva sa presunula na hospodárske dvory Revúca, Muráň, Muránska Lehota a Revúčka. Samostatná písomná dohoda uzavretá medzi Poľnohospodárskym družstvom Revúca a Agrodružstvom - S Revúca o užívaní areálu hospodárskeho dvora Muránska Dlhá Lúka neexistuje a nikdy ani neexistovala. Takáto dohoda tvorí len súčasť zmluvy medzi Poľnohospodárskym družstvom a Agrodružstvom o užívaní všetkej pôdy Poľnohospodárskeho družstva. V roku 2006 došlo k odpredaju administratívnej budovy na parcele 2402/14 Arodružstvom pre Spoločnost' majitel'ov lesa a pasienkov - pozemkové spoločenstvo Muránska Dlhá Lúka a taktiež k odpredaju nehnuteľnosti ošipáreň na parcele 2402/16 pre p. A. Q. z dôvodov ich nevyužívania a nadbytočnosti pre Agrodružstvo. Prenájom akýchkoľvek nehnuteľností nachádzajúcich sa na hospodárskom dvore Muránska Dlhá Lúka pre iné podnikateľské subjekty nebol v rokoch 2001 - 2014 uskutočnený. P. H.. J. Agrodružstvo vychádzalo maximálne v ústrety, keď mu postupne v rokoch - 2014 uvoľňovalo ornú pôdu a trvalé trávne porasty vo výmere cca 20 ha. na ktoré malo družstvo uzatvorené nájomne zmluvy s vlastníkmi pôdy a na ktoré potom mohol poberať dotácie, pretože kúpou pôdy sa neruší nájomná zmluva z doterajším vlastníkom. ale prechádza na nového majitel'a pôdy. ktorým bol p. H.. J.. Parcely nachádzajúce na hospodárskom dvore Muránska Dlhá Lúka, za ktoré si nárokuje p. H.. J. od roku 2004 - 2014 odplatu, sa Agrodružstvom nevyužívali, okrem toho že Agrodružstvo vlastnilo v areáli tohto hospodárskeho dvora budovy. V areáli hospodárskeho dvora Muránska Dlhá Lúka mali do konca mája 2014 budovy viacerí vlastníci (T., p. Q.), nielen samotné Agrodružstvo.

20. K uvedenému vyjadreniu sa dňa 14.08.2020 vyjadril žalobca a uviedol, že P.. H.. W., D., ako vyplýva z jeho písomného vyjadrenia, je známy predmet sporu a teda vec s niekým konzultoval. Poukázal na to, že pozemky žalobcu sa nachádzajú pod stavbami a teda má za to, že aj náhrada za ich užívanie by mala byť poskytovaná nie ako sú pozemky vedené v katastri ale ako sú reálne užívané, resp ako boli. Pokiaľ je výška obvyklého nájomného v danom mieste a čase závislá aj na účele a spôsobe užívania veci (nehnuteľnosti), treba prihliadnuť aj na podstatu (spôsob a rozsah) faktického užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Poprel tvrdenia a uviedol, že vo vyjadrení je uvedené nepravdivé tvrdenie v tom smere, že nehnuteľnosti žalovaný neužíval, pretože žalovaný investoval do spodného kravina minimálne 3000 €, zaviedol elektriku, urobil okná ale toto mu znehodnotili neznámy páchatelia keď okná povybíjali a žalovaný nechal nehnuteľnosť pustnúť. Tieto „nevyužívané a nadbytočné" nehnuteľnosti, ktoré ako uvádza P.. H.. W. D., žalovaný neužíval a nepotreboval, predal žalovaný synovi P.. H.. W., D., ktorý ich riadne užíva spôsobom ako boli užívané žalovaným, pričom ponuka na ich odpredaj bola prednesená aj žalovaným na osobnom rokovaní, k čomu však nedošlo. Judikatúra všeobecne uprednostňuje pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia v prípadoch ako je tento, určenie výšky

nájmu. Výšku bezdôvodného obohatenia je možné určiť teda aj cestou určenia výšky nájmu, za ktorý by bolo možné porovnateľnú nehnuteľnosť v danom mieste a čase prenajať.

21. V reakcii na vyjadrenie P.. H.. W. žalovaný poukázal na evidenčný list, Poľnohospodárskeho družstva v Revúcej, ktorý predložil na preukázanie užívania v ňom evidovaných pozemkov. Poukázal na Vyhlášky USGK č. , ktorou sa ich parcelných čísiel, druhov pozemkov (kultúr) a výmer. Pri nehnuteľnostiach, ktoré nie sú súčasťou pôdohospodárskych závodov 1) a sú vo vlastníctve občanov, sa zapisuje do evidenčného listu ako užívateľ vždy vlastník bez ohľadu na to, či nehnuteľnosti tiež skutočne užíva. Z predloženého evidenčného listu vyplýva, že predmetné pozemky boli do neho zapísané v prospech držiteľa: Poľnohospodárske družstvo v Revúcej na základe položky výkazu zmien 10/97 a 50/98. K ďalším zmenám u dotknutých pozemkov nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu účinnosti zákona o pôde - a minimálne do 31.12.1992 (kedy táto vyhláška stratila účinnosť) bolo obhospodarovateľom dotknutých nehnuteľností Poľnohospodárske družstvo v Revúcej. Žalovaný zároveň predkladá súdu listinné dôkazy týkajúce sa histórie a právnych predchodcov subjektu: Poľnohospodárske družstvo v Revúcej, z ktorých vyplýva pravdivosť vyjadrenia predsedu a likvidátora tohto družstva, pána P.. H.. J. W. D..

22. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že Poľnohospodárske družstvo v Revúcej, IČO: 00 202 959 vzniklo dňa 22.03.1973, v zmysle uznesenia Dr 239/S Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31.03.2002 s dodatkom „ v likvidácii“. V zmysle uznesenia Mestského súdu v Košiciach z čl 341 vo veci návrhu JRD v Revúcej, zapísaného do registra dňa 22.3.1973 povolil zápis zmien v podnikovom registri vo vložke registra Dr č. 557 okrem iného aj zmenu názvu družstva na: Poľnohospodárske družstvo v Revúcej.

23. Podľa dodatku č. 02330/2012-PNZ-P42971/05.01 k nájomnej zmluve č. PNZ-P542971/05.00 predloženého žalovaným a neskôr ako príloha aj SPF. bol výpočet výšky nájomného pre rok 2012 a 2013: Ročná sadzba nájomného bola dohodnutá vo výške určeného 1,5 % z priemernej hodnoty pôdy, u zastavaných plôch. a nádvorí bola priemerná sadzba nájomného dohodnutá vo výške 2,5 % priemernej hodnoty pôdy. V zmysle prílohy 2 hodnota pôdy v k.ú. Muránska Dlhá Lúka je v kolónke orná pôda uvedená suma 438,33 Eur.

24. Podľa vyjadrenia SPF zo dňa 28.08.2020 Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPP alebo „fond") uzatvára nájomné zmluvy na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku podľa o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Minimálnu výšku nájomného pri uzatváraní nájomných zmlúv stanovujú vnútorné predpisy fondu. V dotknutom období platili 2 pokyny generálneho riaditeľa, ktoré upravovali výšku nájomného nasledovne: Pokyn generálneho riaditeľa č. 10/2011.ktorým sa upravuje jednotný postup SPF pri nájme pozemkov na poľnohospodárske účely s účinnosťou od 1.9.2011. ktorý bol zmenený Pokynom generálneho riaditeľa č. 5/2012 s účinnosťou od 17.8.2012 a výšku nájomného stanovoval

- od 1.9.2011 do 16.8.2012 tak, že ročné nájomné sa vypočíta: a) najmenej vo výške 1,5 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy (stanovenej podľa bonitovanej pôdno- ekologickej jednotky Výskumným ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva) pri všetkých druhoch poľnohospodárskych pozemkov, vodných plochách a ostatných plochách mimo zastavaných areálov hospodárskych dvorov, b) najmenej 2,5 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy pri zastavaných plochách bez ohľadu na ich umiestnenie ako aj pri všetkých pozemkoch v areáloch hospodárskych dvorov bez ohľadu na ich druh,

c) pre nového nájomcu najmenej 2,0 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy (stanovenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky Výskumným ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva) pri všetkých druhoch poľnohospodárskych pozemkov. vodných plochách a ostatných plochách mimo zastavaných areálov hospodárskych dvorov.

- od 17.8.2012 do 31.5.2013 tak, že ročné nájomné sa vypočíta: a) najmenej vo výške 1,5 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy (stanovenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky Výskumným ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva) pri všetkých druhoch poľnohospodárskych

pozemkov, vodných plochách a ostatných plochách mimo zastavaných areálov hospodárskych dvorov, b) najmenej 2,5 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy pri zastavaných plochách bez ohľadu na ich umiestnenie ako aj pri všetkých pozemkoch v areáloch hospodárskych dvorov bez ohľadu na ich druh, c) pre nového nájomcu najmenej 2,5 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy (stanovenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky Výskumným ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva) pri všetkých druhoch poľnohospodárskych pozemkov, vodných plochách a ostatných plochách mimo zastavaných areálov hospodárskych dvorov a najmenej 3,5 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy pri zastavaných plochách bez ohľadu na ich umiestnenie ako aj pri všetkých pozemkoch v areáloch hospodárskych dvorov bez ohľadu na ich druh.

- od 1.6.2013 do 30.9.2018 tak, že ročné nájomné za prenajatú poľnohospodársku pôdu podľa jednotlivých druhov pozemkov sa vypočíta nasledovne: a) ročné nájomné za prenajatú poľnohospodársku pôdu sa vypočíta ročnou sadzbou 2,20 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy (stanovenej podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky Výskumným ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva) pri všetkých druhoch poľnohospodárskych pozemkov, vodných plochách a ostatných plochách mimo zastavaných areálov hospodárskych dvorov. b) ročné nájomné za prenajaté zastavané plochy bez ohľadu na ich umiestnenie. ako aj pri všetkých pozemkoch v areáloch hospodárskych dvorov bez ohľadu na ich druh, sa vypočíta ročnou sadzbou 3,667 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy (stanovenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky Výskumným ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva), c) pre nasledujúce roky od roku 2015 sa bude výška ročných sadzieb uvedených v ods. a) a b) upravovať o medziročnú priemernú infláciu vyhlásenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Platné ročné sadzby nájomného pre sledovaný rok budú zverejnené Slovenským pozemkovým fondom na www.pozfond.sk, a to najneskôr do 14 dní od oficiálneho vyhlásenia medziročnej priemernej inflácie Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Nájomné do roku 2019 bolo dohodnuté a fakturované z hodnoty pôdy, ktorá v k.ú. Muránska Dlhá Lúka bola Výskumným ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva stanovená na úrovni 438,3257 EUR/ha. Orná pôda a trvalé trávne porasty' v období od 30.5.2012 do 31.5.2013 na úrovni 1,5 % z hodnoty pôdy (t.j. nájomné 6,57 EUR/ha), od 1.6.2013 do 30.5.2014 na úrovni 2,2 % z hodnoty pôdy (t.j. nájomné 9,64 EUR/ha) a zastarané plochy a nádvoria v období od 30.5.2012 do 31.5.2013 na úrovni 2,5 % z hodnoty pôdy (t.j. nájomné 10,96 EUR/ha), od 1.6.2013 do 30.5.2014 na úrovni 3,667 % z hodnoty pôdy (t.j. nájomné 16,07 EUR/ha).

25. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

26. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

28. Podľa v znení účinnom v žalovanom období, pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

29. Podľa na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.

30. Podľa ustanoveniami tohto zákona sa spravuje aj nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe osobitného zákona.20) Výška nájomného v týchto prípadoch nesmie byť nižšia ako 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.11a)

31. Podľa Zb Dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému v : a)právo družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi poľnohospodárskeho družstva,18) b)právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby,19) c)právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa,20) d)právo bezplatného užívania rybníkov,21) e)právo trvalého užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu,22) f)právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu.23) (2)Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.

32. V súdenej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1864,36 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovo-právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu a to aj napríklad v prípade, ak sa niekto bez právneho dôvodu obohatí. Predpokladom na vydanie bezdôvodného obohatenia je vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách, a to na strane povinného, t.j. osoby, ktorá sa obohatila, pričom k tomuto obohateniu došlo na základe právnej skutočnosti uvedenej v , keď vznik takejto majetkovej ujmy postihuje inú osobu t.j. oprávneného, ktorej takáto majetková ujma vznikla a má na ňu nárok. Táto pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil. Ten kto získal bezdôvodné obohatenie je povinný ho vydať, a to v takej výške, v akej k bezdôvodnému obohateniu došlo. . Uvedená otázka bola opakovanie riešená v mnohých judikátoch a spomínané závery vyplývajú napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 02.11.2000, kde sa uvádza, že ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy spočíva jeho bezdôvodné obohatenie v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať Užívanie cudzej veci, a to najmä nehnuteľnosti bez právneho dôvodu je typickým dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia na strane osoby, ktorá cudziu vec užíva. Kľúčovým pre určenie rozsahu bezdôvodného obohatenia je časový a plošný rozsah užívania cudzej veci, pričom nie je podstatné, v akom rozsahu obohatený vec skutočne užíval, ale to, v akom rozsahu bol vlastník z užívania svojej veci vylúčený. V prípade ak napríklad detentor nehnuteľnosť uzamkne, oplotí, alebo urobí inak reálne neprístupnou, bude povinný nahradiť obohatenie za užívanie veci v celom rozsahu aj vtedy, ak vec fakticky neužíva (k tomu pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 16.07.2013),). Povinnosť nahradiť bezdôvodné obohatenie vzniká aj v prípade, ak má vlastník stavbu na cudzom pozemku bez oprávnenia (ak nie je k jeho užívaniu oprávnený napr. na základe zmluvy), k vzniku bezdôvodného obohatenia tu postačí existencia objektívnej skutočnosti, že cudzí pozemok je zastavaný alebo obsadený (napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 06.11.2013, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 20.10.2011 a uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 15.08.2012, uznesenie NS ČR sp. zn. zo dňa 19.03.2007 ); Výška náhrady za užívanie cudzej veci je určovaná obvyklou cenou práva (najmä nájomného) umožňujúceho obohatenému oprávnené užívanie cudzej veci (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 17.10.2012). Vychádza sa teda z obvyklej trhovej hodnoty nájomného obvyklého v danom mieste a čase za podobný spôsob užívania charakterom a stavom podobnej veci (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 06.05.2014, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 27.08.2013, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 01.02.2011).

33. V tomto konaní bol sporný tak rozsah bezdôvodného obohatenia žalovaného a jeho výška, ako aj to, na čí úkor sa žalovaný prípadne obohatil. Žalovaný namietal tak svoju pasívnu vecnú legitimáciu ako aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, čo odôvodňoval jednak tým, že z listov vlastníctva aktuálnych k času podania žaloby nevyplývalo, či bol žalobca vlastníkom sporných pozemkov aj počas obdobia, za ktoré si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje a jednak existenciou tzv. zákonného nájmu

medzi žalobcom ako prenajímateľom a tretím subjektom- Poľnohospodárskym družstvom v Revúcej v likvidácii, ako nájomcom, a to vo vzťahu k sporným pozemkom, ktoré mal tento subjekt na základe dohody prenechať do podnájmu žalovanému. Súd sa primárne zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, a dospel k záveru, že táto je vo veci daná, tak na strane žalobcu ako aj žalovaného. Žalobca v zmysle rozhodnutí o povolení vkladu sporné nehnuteľnosti nadobudol ešte pred žalovaným obdobím (najneskôr v r. 2011) a v zmysle rozhodnutia o povolení vkladu č. B. bol ich vlastníkom najmenej do r 2019. Žalobca bol teda v rozhodnom období vlastníkom pozemkov, od užívania ktorých odvodzuje svoj nárok a ako vlastníkovi mu svedčí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní, čo súd v ďalšom texte rozhodnutia odôvodní aj vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o existencii zákonného nájmu tretieho subjektu (Poľnohospodárske družstvo v Revúcej v likvidácii) a jeho legitimácie.

34. Nesporné v tomto konaní bolo užívanie pozemkov žalobcu žalovaným len v tom rozsahu, že budovy vo vlastníctve žalovaného sú postavené na pozemkoch vo vlastníctve resp. spoluvlastníctve žalobcu. Vo väčšom rozsahu sa užívanie cudzej veci, t.j. pozemkov žalobcu identifikovaných v žalobe žalobcovi preukázať nepodarilo. A to jednak čo do rozsahu a jednak čo do spôsobu ich užívania. Žalobca v priebehu konania síce tvrdil, že žalovaný na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, resp. vo stavbách stojacich na pozemkoch žalobcu vykonával podnikateľskú činnosť, prípadne že ich prenajímal tretím osobám, že využíva prístupové cesty a vyštrkované plochy v areáli, no žalovaný uvedené skutočnosti poprel, uvádzal, že areál nijako v rozhodnom období nevyužíval, čo vyplynulo aj z písomného vyjadrenia bývalého štatutára žalovaného a dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení žalobca neuniesol. Taktiež tvrdenie o rekonštrukcii budovy vo vlastníctve žalovaného žalobca ničím nepodložil a nekonkretizoval, či sa týka žalovaného obdobia. Zároveň aj z vyjadrenia H.. W. ako bývalého štatutára žalovaného a likvidátora iného družstva (PDR) vyplynulo, že, že stavby žalovaného sa v rozhodnom období nevyužívali, neboli prenajímané žiadnym ďalším subjektom. Uvedené vyjadrenie síce spochybňoval žalobca tým, že H.. W. vec konzultoval pred vyjadrením, je mu známy predmet sporu, no vzhľadom práve jeho pôsobenie v minulosti (do r. 2014) ako štatutára žalovaného resp. likvidátora iného družstva predtým hospodáriaceho v areáli, mal súd za to, že práve vzhľadom na to mal menovaný kvalifikovanú znalosť pomerov a užívacích vzťahov na sporných pozemkoch v hospodárskom dvore MDL, súd túto námietku žalobcu nepovažoval za dôvodnú. Taktiež, z viacerých tvrdení aj samotného žalobcu vyplýva, že areál hospodárskeho dvora v Muránskej Dlhej Lúke nie je oplotený resp. uzamknutý, je teda voľne prístupný, a len pre prípad, ak by žalovaný uzamkol a oplotil areál, bolo by možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného nad rozsah spomínanej zástavby, a to v rozsahu tohto uzamknutia/oplotenia, kedy by nebolo podstatné v akom rozsahu uvedené pozemky skutočne užíva, nakoľko by dosiahol na úkor vlastníka pozemkov postavenie detentora, čím by bol vlastník vylúčený z užívania úplne, a tak by mu patrila náhrada za bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k všetkým týmto pozemkom v rozsahu tohto vylúčenia z užívania. Obdobná situácia ako v prejednávanej veci teda ak stavby vznikli ešte za socializmu bez ohľadu na vlastníctvo k pozemku, a neskôr sa toto vlastníctvo pozemku oddelilo od vlastníctva stavieb (stavba na cudzom pozemku), sa najlepšie rieši práve vydaním bezdôvodného obohatenia, čo vyplýva z viacerých vyššie uvádzaných judikátov. Z uvádzaných rozhodnutí taktiež vyplýva, že pri určení výšky tohto bezdôvodného obohatenia, ktoré je vlastník stavby povinný vydať vlastníkovi pozemku sa vychádza z výšky nájomného obvyklého v danom mieste a čase za podobný spôsob užívania charakterom a stavom podobnej veci.

35. Predmetom užívania zo strany žalovaného sú pozemky vo vlastníctve a podielovom spoluvlastníctve žalobcu evidované v katastri nehnuteľností ako orná pôda, v skutočnosti avšak zastavané stavbami vo vlastníctve žalovaného, podľa nesporného tvrdenia žalovaného postavenými pred 24.06.1991, určenými pôvodne na poľnohospodárske účely (v zmysle výpisu z LV č. XXXX: stavba súp. č. 296 na parcele č. 2402/13, druh stavby: poľnohospodárska budova, popis stavby- sklad- garáže, stavba súp. č. 304 na parcele č. 2402/19, druh stavby: poľnohospodárska budova, popis stavby: ošípareň). Súd sa prikláňa k názoru žalobcu, že podstatným pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia je skutočné využitie pozemkov a nie ich evidenčné označenie v katastri, nakoľko zo súkromnoprávneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. Pri určovaní výšky náhrady za užívanie týchto pozemkov je však potrebné zohľadniť aj ustanovenia , a to osobitne za situácie, ak žalovaný vykonáva činnosť podnikania v poľnohospodárstve. Na základe v znení účinnom od 01.01.2008 do 30.04.2018 potom nielen pozemky, ktoré sú poľnohospodárskou pôdou, ale aj pozemky zastavané stavbami na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991 možno považovať z hľadiska ich charakteru rozhodujúceho pre určenie výšky náhrady

za pozemky poľnohospodárske. Preto výšku náhrady za užívanie pozemkov súd určoval vo výške obvyklého nájomného za podobné pozemky. Uvedený záver už odobril aj Ústavný súd SR v uznesení č.k. zo dňa 10.11.2017. Čo sa týka určenia výšky tzv. obvyklého nájomného v danom mieste a čase, k tomuto boli predložené len listiny zo strany žalovaného, a to Nájomné zmluvy, na základe ktorých štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu prenajíma pozemky v danej lokalite a vyjadrenie SPF, z ktorého vyplynulo, že nájomné do roku 2019 bolo dohodnuté a fakturované z hodnoty pôdy, ktorá v k.ú. Muránska Dlhá Lúka bola Výskumným ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva stanovená na úrovni 438,3257 EUR/ha. Orná pôda a trvalé trávne porasty' v období od 30.5.2012 do 31.5.2013 na úrovni 1,5 % z hodnoty pôdy (t.j. nájomné 6,57 EUR/ha), od 1.6.2013 do 30.5.2014 na úrovni 2,2 % z hodnoty pôdy (t.j. nájomné 9,64 EUR/ha) a zastarané plochy a nádvoria v období od 30.5.2012 do 31.5.2013 na úrovni 2,5 % z hodnoty pôdy (t.j. nájomné 10,96 EUR/ha), od 1.6.2013 do 30.5.2014 na úrovni 3,667 % z hodnoty pôdy (t.j. nájomné 16,07 EUR/ ha). Súd považuje za dôvodné zo zmlúv o nájme pôdy slovenským pozemkovým fondom vychádzať pre účely určenia obvyklého nájomného, nakoľko ide o najväčšieho prenajímateľa poľnohospodárskej pôdy a pozemkov v areáloch hospodárskych dvorov poľnohospodárskych podnikov na Slovensku, ktorý uzatvára nájomné zmluvy v súlade so zásadou nediskriminácie za rovnakých podmienok pre všetkých nájomcov, zastupuje Slovenskú republiku aj neznámych vlastníkov. Zmluvy, kde ako prenajímateľ poľnohospodárskej pôdy vystupuje SR v zastúpení SPF sú všeobecne najrelevantnejším ukazovateľom ceny prenájmov poľnohospodárskej pôdy v tej ktorej lokalite a v podstate a od zavedenia povinnosti (zverejňovania „pevných“ cien obvyklého nájmu (2018) sú aj súkromní vlastníci pôdy povinný rešpektovať ceny, ktorým sa už predtým najviac priblížili práve zmluvy, kde ako prenajímateľ vystupoval SPF.

36. Sporný v konaní bol samotný rozsah užívania pozemkov žalobcu žalovaným, t.j. plocha, ktorú predstavovali zastavané plochy (parcely CKN) vo vlastníctve žalovaného na pozemkoch žalobcu (parcely EKN.). Uvedený prekryv parciel žalovaného a žalobcu súd ustálil z kópie časti geometrického plánu predloženej žalovaným, keďže iný relevantný podklad v konaní nebol zo strany žalobcu predložený. Z predloženého dôkazu tak vyplynulo, že prienik parcely CKN č. 2402/13 vo vlastníctve žalobcu s parcelou E KNč. 2380/4 vo výlučnom vlastníctve žalobcu je 441 m2 (z identifikácie parciel predloženej žalovaným vyplýva údaj 442m2, a je určený v zmysle listiny približne) a prienik parcely C KN č. 2402/19 s EKN parcelami vo vlastníctve žalobcu, a to s parcelou EKN 2388/2 je 116 m2 a prienik s parcelou 2387/2 je 291 m2, čo pri spoluvl. podiele 1 predstavuje 145,5 m2. Prienik parciel vo vlastníctve žalovaného s parcelami vo vlastníctve žalobcu s ohľadom na jeho spoluvlastníctvo tak predstavuje spolu 702,5 m2. Za žalované obdobie od 30.05.2012 do 30.05.2014. vychádzajúc z ceny poľnohospodárskej pôdy pre k.ú. MDL stanovenej Výskumným ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva stanovená na 438,3257 €/ha súd stanovil výšku bezdôvodného obohatenia predstavujúce obvyklé nájomné za rozhodné obdobie vo výške spolu po zaokrúhlení 1,9 €. Z toho:. za obdobie od 30.05.2012 do 31.05.2013 predstavovala v prípade areálov hospodárskych dvorov 2,5% z tejto hodnoty pôdy, t.j. 10,9581 €/ha/rok a výška nájomného za obdobie od 01.06.2013 do 30.05.2014 predstavovala 3,667% z hodnoty pôdy, t.j. 16,0734 €/ha/rok. Takto určenému nájomnému vychádzajúc z výmery žalobcu 702,5 m2 zodpovedá za obdobie od 30.05.2012 do 31.05.2013 vo výške 0,7698 € (702,5 m2/10000 m2 x 10,9581 €/ha/rok) a za obdobie od 01.06.20213 do 30.05.2014 vo výške 1,1292 € (702,5 m2 / 10000 m2 x 16,0734 €/ha/rok).

37. Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia, ktorú si žalobca od začiatku konania nárokoval, súd navyše uvádza, že vzhľadom na výšku kúpnej ceny, za ktorú žalobca uvedené nehnuteľnosti nadobudol, sa javí ako značne nadsadená, najmä ak len výška o nájomného, ktoré žalobca v žalobe deklaruje podstatne prevyšuje kúpnu cenu pozemkov.

38. V spornej otázke existencie zákonného nájmu súd konštatuje, že mal preukázané, že ku dňu účinnosti Zb o pôde. vznikol k predmetným pozemkom žalobcu tzv. zákonný nájom Poľnohospodárskemu družstvu v Revúcej v likvidácii v zmysle uvedeného zákona. Súd ale nepovažoval za účelné vykonávať dokazovanie za účelom zisťovania, či tento nájomný vzťah trval aj v rozhodnom období, nakoľko jeho existencia nemohla mať žiaden vplyv na nárok žalobcu voči žalovanému, vzhľadom na preukázaný rozsah užívania pozemkov v jeho vlastníctve resp. v podielovom spoluvlastníctve t.j. užívanie v rozsahu zastavania jeho pozemkov stavbami vo vlastníctve žalovaného, ktoré nebolo sporné a na základe ktorého vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému priamo žalobcovi, ako už súd vyššie dôvodil. Nad rámec uvedeného súd poukazuje aj na

ustanovenie v zmysle ktorého nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Spôsob a čas podnájmu je nájomca povinný prenajímateľovi oznámiť do 30 dní. Ak bol pozemok daný do podnájmu na dlhší čas ako jeden rok, má prenajímateľ právo na nájomné priamo voči podnájomcovi. podľa uvedeného zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravuje aj nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe osobitného zákona.(podčiarová poznámka tu odkazuje na Zb) Ak by sa súd hypoteticky stotožnil s prezentovaným názorom žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (pre stratu užívacieho práva v prospech nájomcu), a v rozhodnom čase by zákonný nájom medzi žalovaným ako nájomcom a tretím subjektom ako podnájomcom existoval a bol „dohodnutý“ na dobu dlhšiu ako je rok (v zmysle argumentácie žalovaného v tomto prípade na dobu neurčitú) právo na nájomné voči žalovanému ako hypotetickému podnájomcovi by patrilo priamo vlastníkovi pozemku- žalobcovi. Naviac súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal tvrdenú existenciu dohody o prenechaní pôdy od Poľnohospodárskeho družstva v Revúcej žalovanému.

39. Pre úplnosť súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k sporným tvrdeniam strán o dohode o zámene pozemkov žalobcu. Na pojednávaní 7.6.2016 uviedol žalobca, že dohodu o zámene pozemkov ( „dohoda o vydaní poľnohospodárskej pôdy“) nerozporuje, že upresní žalobný petit. V podaní zo dňa 22.11.2016 žalobca uviedol, „že pokiaľ žalovaný poukázal na prílohu k dohode o vydaní poľnohospodárskej pôdy zo dňa 31.12.2011, tak sa jednalo o dohodu vo vzťahu k podávaniu žiadostí na poľnohospodársku platobnú agentúru na priame dotácie a nie vo vzťahu k zámenám nehnuteľností. Na poľnohospodárske dvory sa dotácie neposkytujú a za tieto pozemky nedostal žalobca náhradu ako sa snažil uviesť žalovaný a ich výmera nebola vzatá do úvahy ani za nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené ako „pod budovami“. Zároveň z dohody a jej prílohy jednoznačne nevyplýva, že sa táto má vzťahovať na niektorý z pozemkov žalobcu, ktorý je predmetom tohto konania. Z jej znenia vyplýva len celková plocha pozemkov v súhrne, nie je tak zrejme, ktorých konkrétnych parciel sa týkala. Súd tak nemal preukázané tvrdenie žalovaného, že sporná dohoda, ktorej príloha odkazuje na parcelu vo vlastníctve žalobcu reg EKN č. 2387, sa skutočne týka zámeny aj tejto parcely.

40. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania podľa . 5,25 % ročný úrok z omeškania z priznanej sumy do zaplatenia, ktorý si žalobca uplatnil od podania žaloby.

41. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

45. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. tak, že žalovanému ako úspešnejšiemu v konaní priznal náhradu trov v rozsahu 99,80 %, ktorý predstavuje jeho čistý úspech v konaní. O výške týchto trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Nakoľko sa žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu po vyhlásení tohto rozhodnutia vzdal práva podať odvolanie, toto právo mu nepatrí.

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. ) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. ).