Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Ek-2051-2019.pdf
PDF · 70.29 KB
Case nature
Subarea
36Ek/2051/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom AK Mýtna 48, Bratislava, proti povinnému: T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. F. 3, C., právne zastúpenému: LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Tehelná 11, Rožňava, o vymoženie 2.764,74 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Radoslav Kešeľak, so sídlom exekútorského úradu Mlynská 2, Spišská Nová Ves, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.11.2019 domáhal od povinného vymoženia 2.764,74 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Csp/70/2017 zo dňa 24.10.2017, uznesenia Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/188/2018 zo dňa 30.04.2019 a uznesenia Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Csp/70/2017 zo dňa 03.07.2019. Poverením na vykonanie exekúcie zo dňa 27.11.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Radoslava Kešeľaka, so sídlom exekútorského úradu Mlynská 2, Spišská Nová Ve, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 242EX 579/19.
2. Povinný dňa 05.08.2020 doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že stratil zamestnanie v dôsledku vírusu Covid 19. Na základe vyhlásení bezpečnostných opatrení povinný nemal ako vykonávať svoju prácu, stratil akýkoľvek príjem a jeho životná situácia je momentálne veľmi zlá, pretože povinný nemá financie na uhradenie základných životných potrieb.
3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie. Uviedol, že návrh povinného považuje za nedôvodný. Poukázal na to, že povinný vo svojom podaní neuvádza žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by vyvracali dôvodnosť podaného návrhu na vykonanie exekúcie a neuvádza žiaden zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie.
4. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 02.12.2019 prevzal povinný dňa 10.12.2019, čomu nasvedčuje aj pripojená poštová doručenka. Súdny exekútor poukázal na to, že na základe preverovania bolo zistené, že povinný bol zamestnaný naposledy do 01.08.2014 a teda povinný nemohol stratiť zamestnanie v dôsledku šírenia vírusu Covid 19.
5. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd
exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Súd poukazuje na skutočnosť, že na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom je zákonom stanovená 15-dňová lehota, ktorá začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Odkladný účinok návrhu na zastavenie exekúcie znamená, že počas rozhodovania súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o podanom návrhu, nie je súdny exekútor oprávnený vydať exekučný príkaz, t.j. príkaz na vykonanie exekúcie. Návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odkladný účinok nemajú. V posudzovanej veci súd zistil, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 10.12.2019 a s ohľadom na zákonnú lehotu bol deň 27.12.2019 posledným dňom, kedy bolo možné podať návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Nakoľko podal povinný návrh na zastavenie exekúcie dňa 05.08.2020, je jeho návrh podaný po uplynutí zákonnej lehoty, preto tento návrh odkladný účinok nemá a súd sa ním zaoberal ako návrhom neskôr podaným v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.
11. Preskúmaním návrhu povinného dospel súd k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný vo svojom návrhu neuviedol skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie súdom. Dôvodom na zastavenie exekúcie súdom by bolo splnenie vymáhaného nároku pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, zrušenie exekučného titulu, nevykonateľnosť exekučného titulu, uplynutie premlčacej doby a pod.. Uvedené v danom prípade naplnené nebolo.
12. Vo vzťahu k samotnému obsahu návrhu súd konštatuje, že vzhľadom na zistenie súdneho exekútora, že povinný bol naposledy zamestnaný do 01.08.2014, je otázne, kedy povinný stratil zamestnanie a či to bolo v dôsledku vírusu Covid 19 a opatrení prijatých na zamedzenie jeho šírenia. Namietaná skutočnosť ale nie je rozhodujúca, nakoľko nemajetnosť povinnej osoby nie je dôvodom na zastavenie exekúcie súdom. Súd však zároveň poukazuje na to, že šetrenie majetkových pomerov povinného je v plnej kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý v prípade, že do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nezistí majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, vydá upovedomenie o zastavení exekúcie.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
14. O návrhu povinného na odklad exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko rozhodovanie o návrhu na odklad exekúcie je plne v kompetencii súdneho exekútora.
15. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
16. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
18. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť oprávnenému plný úspech vo veci. Nakoľko si ale oprávnený neuplatnil nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, súd rozhodol tak, že oprávnenému uvedený nárok nepriznal.
Poučenie:
Proti tomu uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto uzneseniu je p r í p u s t n á sťažnosť do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.