Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: I. M., bytom Q. XX, D., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. UPS/US1/ SSVOPPuKPC2/SOC/2019/13343 zo dňa 14. 11. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPuKPC2/SOC/2019/13343 zo dňa 14. 11. 2019 a rozhodnutie I. stupňového správneho orgán č. TO1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2017/22202 zo dňa 17. 09. 2019 a vec vracia správnemu orgánu na nové konanie.

Krajský súd žalobkyni priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPuKPC2/SOC/2019/13343 zo dňa 14. 11. 2019 žalovaný ako odvolací správny orgán podľa o sociálnom poistení rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č. TO1/ OPPnKŤZPaPČ/SOC/2017/22202 zo dňa 17. 09. 2019 potvrdil. II.

2. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zdôraznil najmä to, že I. stupňový orgán v zmysle a , o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia uložil žalobkyni povinnosť vrátiť časť peňažného príspevku na opatrovanie za obdobie od 01. 02. 2016 do 31. XX. 2017 v sume 3.238,22 eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa poberala peňažný príspevok na opatrovanie matky Pavlíny Dubnej od 01. 02. 2016 do 31. 05. 2017. Žalobkyňa si podala žiadosť peňažný príspevok na opatrovanie matky a pri podaní žiadosti zdokladovala ako príjem matky len starobný dôchodok zo sociálnej poisťovne v sume 170,10 euro mesačne. Pri prehodnotení príjmov v rok 2018 sa zistilo, že matka žalobkyne poberá vdovský a výsluhový dôchodok z Ministerstva vnútra SR. Rozhodnutie o zvýšení vdovského dôchodku bol doložený prvostupňovému správnemu orgánu dňa 25. 06. 2019.

Prvostupňový správny orgán poukázal nato, že v zmysle o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kal. rok, ktorý predchádza kal. roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto zistený príjem sa prehodnocuje pri opakovaných peňažný ch príspevkoch na kompenzáciu vždy v júli bežného roka a platí do konca júna nasledujúceho roka; za obdobie, za ktoré sa prijem prehodnocuje sa považuje kal. rok, ktorý predchádza kal. roku, v ktorom sa prehodnocovanie vykonáva. Na základe

uvedeného bol prehodnotený peňažný príspevok na opatrovanie pre žalobkyňu za obdobie od 01. 02. 2016 do 31. 05. 2017.

V zmysle o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších príspevkov platného do 31. 12. 2016, peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 111,32 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a mesačne 48,42% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platného do 31. 12. 2006, ak je príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vyšší ako 1,4 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, výška peňažného príspevku na opatrovanie sa zníži o sumu prevyšujúcu tento príjem.

V súlade s o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, suma životného minima v období od 01. 02. 2016 do 31. 05. 2017 pre jednu plnoletú fyzickú osobu bola 198,09 eur.

Priemerný mesačný príjem pani C.y za rok 2015 bol vo výške 499,26 eur, čo prevyšuje 1,4 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu o 221,93 eur. (499,26 eur - 277,33 eur = 221,93 eur).

Za toto obdobie pani M. peňažný príspevok na opatrovanie z dôvodu vysokého príjmu nepatril. (Výška peňažného príspevku na opatrovanie od 01. 02. 2016 do 31. 12. 2016 bola 220,52 eur mesačne - 221,93 eur na limit = - 1,41 eur, t.j. 0 eur).

V zmysle o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platného od 01. 01. 2017 do 31. 05. 2017, peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 125% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a mesačne 162,1 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak tento zákon neustanovuje inak.

Priemerný mesačný príjem opatrovanej H. za rok 2015 bol vo výške 499,26 eur, čo prevyšuje 1,7 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú sobou o 162,50 eur (499,26 eur - 336,76 eur = 162,50 eur).

Výška peňažného príspevku za opatrovanie od 01. 01. 2017 do 31. 05. 2017 bola 85,12 eur mesačne (247,62 eur - 162,50 eur = 85,12 eur).

V zmysle o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, fyzická osoba, ktorej sa poskytol alebo poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec, alebo v poskytovanej výške, ak nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril.

H. M. I. bol peňažný príspevok na opatrovanie za obdobie od 01. 02. 2016 do 30. 12. 2016 vyplatený vo výške 220,52 eur mesačne a nemal byť vyplatený vôbec z dôvodu vysokého príjmu opatrovanej osoby.

Za obdobie od 01. 02. 2016 do 31. 12. 2016 menovanej vznikol preplatok vo výške 2.425,72 eur (220,52 eur x 11 mesiacov = 2.425,72 eur).

Pani M. bol peňažný príspevok na opatrovanie za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 05. 2017 vyplatený vo výške 247,62 eur mesačne a mal byť vyplatený vo výške 85,12 eur mesačne.

Za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 05. 2017 menovanej vznikol preplatok vo výške 2.215,80 eur (247,62 eur - 85,12 eur = 162,50 eur x 5 mesiacov = 812,50 eur).

Spolu preplatok za obdobie od 01. 02. 2016 do 31. 05. 2017 je 3.238,22 eur (2.425 eur +812,50 eur = 3.238,22 eur).

V zmysle o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, právo na vrátenie peňažného príspevku na kompenzáciu vyplateného neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, zaniká uplynutím troch rokov, ak príslušný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím 10 rokov, odo dňa, za ktorý sa peňažný príspevok na kompenzáciu vyplatil; tieto lehoty neplynú počas výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z peňažného príspevku na kompenzáciu.

3. Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie v zákonom stanovenej lehote, v ktorom vyjadrila nesúhlas so vzniknutou pohľadávkou. Je toho názoru, že úradu práce predložila všetky potrebné doklady k výpočtu peňažného príspevku, ktorý si žiadal prvostupňový správny orgán v zmysle písomného podania.

4. Žalovaný v odvolacom konaní posúdil predložený spisový materiál ako aj listinné dôkazy vzťahujúce sa k danej veci a ma za preukázané, že žalobkyni na základe právoplatného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bol poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ŤZP, ktorou bola pani Pavlína Dubná, matka žalobkyne. Táto na základe komplexného posudku úradu práce č. TO1/OPPNKnKŤZPaZČ1/SOC/2016/26981 zo dňa 07. 03. 2016 považovala fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, bola odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, lebo dosiahla V. stupeň odkázanosti. Na základe listinných dokladov žalobkyňa predložila potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 26. 01. 2016, čestné vyhlásenie o nepoberaní žiadnych dávok dôchodkového zabezpečenia ani iných príjmov, sobášny list o uzavretí manželstva, vyhlásenie o majetku fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, alebo fyzickej osoby s ŤZP na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu matky H.; potvrdenie o opatrovateľskej službe preukazujúce, že jej nie je poskytovaná prostredníctvom obce opatrovateľská služba, rozhodnutie sociálnej poisťovne o výške starobného dôchodku, opatrovanej H.. V spisovej dokumentácii sa tiež nachádza upozornenie (poučenie) o povinnostiach a zodpovednosti fyzickej osoby vo veciach peňažného príspevku na opatrovanie, s ktorými bola žalobkyňa oboznámená a vlastnoručne podpísala dňa 10. 02. 2016. Ako to vyplýva zo spisu prvostupňového správneho orgánu, žalobkyni bol priznaný od 01. 02. 2016 príspevok vo výške 220,52 eur za opatrovanie matky H.. Žalobkyňa listom z 25. 05. 2017 požiadala o ukončenie vyplácania peňažného príspevku k 31. 05. 2017, o čom rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 29. 05. 2017 č. TO1/OPPNKnKŤZPaZČ1/SOC/2016/22202-15, ktorým bol odňatý od 01. 06. 2017 peňažný príspevok na opatrovanie a jeho výplata od 01. 06. 2017 bola zastavená. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 06. 2017. Od 01. 07. 2017 H. C. opatruje iná osoba, pán E..

5. Dňa 17. 10. 2019 bola zistená tá skutočnosť, že H. C. je okrem starobného dôchodku vyplácaný aj prostredníctvom Ministerstva vnútra SR vdovský výsluhový dôchodok od 01. 07. 2015, ktorý bol predložený prvostupňovému orgánu 25. 06. 2019.

6. Keďže sa zmenili skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre nárok na poskytovanie peňažného príspevku, prvostupňový správny orgán posúdil dôvodnosť poskytovaného peňažného príspevku v čase od februára 2016 do mája 2017 a vydal rozhodnutie zo dňa 17. 06. 2019, ktorým uložil žalobkyni povinnosť vrátiť žalobkyni peňažný príspevok vo výške 3.238,22 eur.

7. Žalovaný správny orgán konštatoval, že žalobkyňa porušila ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a/ zákona o peňažných príspevkoch tým, že si nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a nepreukázala

pri podaní žiadosti všetky skutočnosti rozhodujúce pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie. Nepreukázala všetky príjmy fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. I napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že je poberateľkou starobného dôchodku ale aj výsluhového vdovského dôchodku, čo neuviedla ani v žiadosti a ani v časti o príjmových pomeroch fyzickej osoby, ktorá má byť opatrovaná a nenachádzal sa tu ani úmrtný list otca. Správny orgán uviedol v rozhodnutí, že na podporu tvrdení účastníkov má vykonať procesnú súčinnosť s účastníkom konania, nemožno túto nesúčinnosť správnemu orgánu vytýkať ako vadu konania ak neprihliadol na skutočnosti jemu neznáme.

III.

8. Žalobkyňa voči rozhodnutiu II. stupňového správneho orgánu podala žalobu, v ktorej uviedla, že žiada zrušiť obidve rozhodnutia, považuje ich za nesprávne a nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí. Má za to, že predložila k žiadosti všetky doklady k výpočtu peňažného príspevku, nemala na základe čoho vedieť ako sa tento peňažný príspevok vypočítava. Doklady predložila správnemu orgánu v zmysle tlačiva, ktoré jej doručil správny orgán. Ako jediný príjem svojej matky uviedla starobný dôchodok. K výsluhovému vdovskému dôchodku v žalobe, neviedla žiadne skutočnosti.

IV.

9. V písomnom vyjadrení zo dňa 05. 03. 2020 žalovaný žiadal, aby súd zamietol žalobu žalobkyne podľa ako nedôvodnú.

Žalovaný správny orgán námietku žalobkyne, že uviedla iba dávku dôchodkového poistenia matky zo sociálnej poisťovne, považuje za irelevantnú, pretože v žiadosti v časti F bod 1 sú uvedené príjmové pomery fyzickej osoby, ktoré majú byť opatrované a ďalších spoločne posudzovaných osôb, za predchádzajúci kal. rok je uvedených v tomto bode viacero druhov príjmu osoba, ktorá má byť opatrovaná a iný príjem nebol žalobkyňou označený ani zdokladovaný. V časti I. v žiadosti žalobkyňa vyhlásila, že všetky údaje uvedené v žiadosti sú pravdivé, je si vedomá svojich následkov, v prípade uvedenia nesprávnych údajov. Žalovaný uviedol, že správne orgány pri svojej činnosti nemajú zákonnú kompetenciu preverovať žiadateľom vydokladované tvrdenia a údaje. Správny orgán vychádza zo zákonného predpokladu, že žiadateľom vydokladované tvrdenia a predložené údaje sú objektívne a pravdivé a z uvedených dôvodov ich správny orgán akceptuje. V prípade ak zistí, že zo strany žiadateľa došlo k porušeniu , má právo toto porušenie pre neho následok uvedený v tomto zákone. Keďže žalobkyňa neuviedla, pri podaní žiadosti všetky relevantné skutočnosti, teda zamlčala poberanie vdovského výsluhového dôchodku H., má to za následok, že jej bol tento neoprávnene priznaný.

Čo sa týka k dokladom, ktoré mala pripojiť žalobkyňa, je aj kompletne vyplnená žiadosť, kde sa tieto skutočnosti všetky nachádzajú. Z dokladov, ktoré predložila žalobkyňa k žiadosti bolo zrejmé, že skutočnosť, že matka poberá okrem starobného dôchodku aj výsluhový vdovský dôchodok, neuviedla v žiadosti o peňažný príspevok, pretože v žiadosti je uvedený aj iný príjem opatrovanej ako len príjem z dávky dôchodkového poistenia. Rozhodnutie o zvýšení vdovského výsluhového dôchodku za rok 2015 bol doložený prvostupňovému správnemu orgánu aj 25. 06. 2019, a týmto dňom aj začalo konanie o povinnosti žalobkyni vrátiť časť peňažného príspevku na opatrovanie H. C..

Na námietku žalobkyne, že jej bolo vystavené potvrdenie pri ukončení opatrovateľského príspevku žalovaná uviedla, že pri ukončení vyplácania opatrovateľského príspevku pracovníci prvostupňového správneho orgánu nemajú povinnosť a dôvod znovu kontrolovať všetky doklady, ktoré boli už raz predložené pri priznaní peňažného príspevku, avšak žalobkyňa v potvrdení 05. 06. 2017 potvrdila iba dobu poberania peňažného príspevku a nie tú skutočnosť, čo tvrdí žalobkyňa, že by potvrdzovalo zákonnosť poskytovaného peňažného príspevku na opatrovanie za obdobie od 01. 02. 2016 do 31. 05. 2017.

V.

10. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila dňa 18. 03. 2020, v ktorom uviedla, že v žiadosti uviedla všetky skutočnosti pre poskytnutie peňažného príspevku a doložila všetky doklady, ktoré žiadala pracovníčka prvostupňového správneho orgánu podľa tlačiva, na ktorom mala začiarknuté body, aké potvrdenia má priniesť. Keďže na tomto tlačive bolo len potvrdenie o výške starobného dôchodku zo sociálnej poisťovne, tento doložila. Keďže pracovníčka prvostupňového orgánu tieto podklady od nej prevzala a vypočítala jej výšku opatrovateľského príspevku, tento poberala v dobrej viere, že jej patrí. Obdobne prvostupňový správny orgán urobil pochybenie aj už jej synovca E. C., ktorý si požiadal dňa 06. 06. 2017 o opatrovateľský príspevok, a tiež boli zistené také isté skutočnosti ako v jej prípade, že prvostupňový správny orgán priznal opatrovateľský príspevok a znovu žiadal o vrátenie celej sumy.

11. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa a (účinný od 01. 07. 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby bez pojednávania podľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a podľa zrušiť rozhodnutie správneho orgánu verejnej správy ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa § 23 ods. 2 písm. b/, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa si žiadosťou zo dňa 10. 02. 2016 požiadala o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie, ktorý vypĺňala pracovníčka prvostupňového správneho orgánu a v časti C bol uvedený rodinný stav fyzickej osoby, ktorá má byť opatrovaná ako vdova. Žalobkyňa predložila k žiadosti potrebné doklady v zmysle tlačiva, ktorý jej bol poskytnutý pracovníčkou prvostupňového správneho orgánu, kde boli taxatívne uvedené všetky potrebné doklady k vybaveniu opatrovateľského príspevku, kde okrem iných dokladov bolo potrebné predložiť rozhodnutie o výške dávky dôchodkového poistenia zo sociálnej poisťovne od 01. 01. 2015. Takýto doklad žalobkyňa predložila vo forme rozhodnutia o zvýšení starobného dôchodku opatrovanej osoby. Prvostupňovému správnemu orgánu, resp. osobe, ktorá vybavovala žiadosť žalobkyne o poskytnutí peňažného príspevku skutočnosť, ktorá bola uvedená v žiadosti, že opatrovaná osoba je vdova, z čoho jednoznačne musí orgánu ako aj príslušnej pracovníčke prvostupňového správneho orgánu vyplývať tá skutočnosť, že vdova je okrem svojho starobného dôchodku je, resp. môže byť poberateľkou i vdovského dôchodku po nebohom manželovi. Tejto skutočnosti správny orgán nevenoval žiadnu pozornosť, ani si nevyžiadal o tejto skutočnosti žiadny relevantný doklad od žalobkyne. Postup správneho orgán prvého stupňa považuje súd za nesúladný v zmysle rozhodovania o priznaní peňažného príspevku. Týmto laxným postupom správneho orgánu bolo spôsobené, že žalobkyni bol vypočítaný peňažný príspevok, ktorý jej bol poskytovaný v dobrej viere, že jej patrí, aj poberala.

13. Ako to vyplýva i z pripojeného spisu č. TO1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2017/29451 obdobne správny orgán postupoval nesprávne aj pri prijímaní žiadosti o poskytnutí peňažného príspevku za opatrovanie, ktorú opätovne vypisovala pracovníčka prvostupňového správneho orgánu a takisto uviedla v kolónke opatrovanej osoby rodinný stav - vdova a nebolo žiadnym spôsobom preukázané zabezpečenie si správneho orgánu dôkaz, že opatrovaná osoba nie je poberateľkou vdovského dôchodku, čo ani z pokynov, ktoré mal žiadateľ k dispozícii nevyplýva. V tomto prípade taktiež došlo k vyplateniu opatrovateľského príspevku na základe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29. 06. 2017, ktorým bol priznaný peňažný príspevok za opatrovanie fyzickej osoby vnukovi E. opatrovanej fyzickej osoby H.. V danom prípade taktiež došlo k neoprávnenému poberaniu opatrovateľského príspevku v tom istom prípade nesprávnym postupom a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu.

14. V zmysle § 55 ods. 1 o peňažných príspevkoch, konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, kde okrem základných informácií musí žiadosť obsahovať aj potvrdenie o príjme za predchádzajúci kal. rok, pred podaním žiadosti a vyhlásenie majetku fyzickej osoby. Žalobkyňa v zmysle pokynov a tlačiva, ktorý obdržala od pracovníčky prvostupňového orgánu predložila rozhodnutie o zvýšení starobného dôchodku matky H. C.. I keď v časti F žiadosti sú popísané jednotlivé druhy príjmov, ktoré fyzická osoba môže mať, iný druh príjmov zostal nepovšimnutý. Prvostupňový správny orgán až v r. 2019 pri prehodnocovaní príjmov opatrovanej

H. C. zistil, že táto okrem starobného dôchodku je poberateľkou aj výsluhového dôchodku a na základe tejto skutočnosti začal správne konanie, na základe ktorého rozhodnutím zo dňa 17. 09. 2019 uložil povinnosť žalobkyni vrátiť peňažný príspevok za opatrovanie v sume 3.238,22 eur. Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že zamestnankyňa úradu pri vybavovaní žiadosti žalobkyne nevenovala dostatočnú pozornosť, v tomto prípade zo žiadosti je jasne preukázané, že opatrovaná H. C. je vdovou, a túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreverila.

Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a preto podľa a , rozhodnutie žalovaného zrušil a zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa ods. 3 písm. a/ .

15. Úspešnej žalobkyni súd priznal náhradu trov konania a správny súd mu priznal právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (.