Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cbi-6-2019.pdf
PDF · 121.18 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cbi/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: MxA Slovakia, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 820 577, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ľuboš Novák s. r. o., so sídlom Nám. Martina Benku 10, 811 07 Bratislava, IČO: 36 861 197, proti žalovanému: Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99, Bratislava, IČO: 00 682 420, o určenie popretej pohľadávky v konkurznom konaní, takto
rozhodol:
Súd určuje, že pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní na majetok dlžníka Y. s.r.o., so sídlom O. XXXX/ XX, XXX XX S. S., IČO: XX XXX XXXX, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 1K/5/2018, v celkovej sume 200.040,- Eur uplatnená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX.X, v celkove sume 30.040,- Eur uplatnená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX.X, v celkovej sume 20.040,- Eur uplatnená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX.X a celkovej sume 20.040,- Eur uplatnená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX.X, sa považujú za zistené čo do právneho dôvodu z titulu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, uzatvorenej dňa 09.12.2016, výšky, vymáhateľnosti a v poradí ako iná pohľadávka.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 17.09.2019 a doplnená dňa 21.11.2019, sa žalobca domáha určenia popretých pohľadávok v konkurznom konaní úpadcu Y. s.r.o., so sídlom O. R./XX, R. XX S. S., IČO: XX XXX XXX, ktoré je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1K/5/2XX8. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.12.2XX6 uzatvoril Žalobca ako budúci kupujúci s úpadcom ako budúcim predávajúcim Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej mal žalobca s úpadcom uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti špecifikované v článku I. bod 1 Zmluvy. V zmysle článku II. Zmluvy bola kúpna cena stanovená vo výške 2 150 000,- EUR, pričom mala byť uhradená v dvoch častiach. Prvú časť kúpnej ceny mal žalobca uhradiť na účet úpadcu, pričom táto suma mala byť použitá na odstránenie zápisov uvedených v článku I. bod 3 Zmluvy. Nakoľko po uzatvorení Zmluvy Úpadca už nebol schopný plniť svoje finančné záväzky, Žalobca uhradil za Úpadcu jeho záväzky na bankové účty jednotlivých veriteľov, čím vznikli Žalobcovi pohľadávky voči Úpadcovi. Následne Úpadca vystavil faktúru č. X/XXXX zo dňa 31.05.2XX7 vo výške 240 000,-EUR s DPH, faktúru č. X/XXXX zo dňa 30.09.2XX7 vo výške 36 000,-EUR s DPH, faktúru č. X/XXXX zo dňa 30.11.2XX7 vo výške 24 000,- EUR s DPH a faktúru č. X/XXXX zo dňa 31.12.207 vo výške 24 000,-EUR s DPH. Na základe uvedených faktúr si Žalobca jednostranným zápočtom započítal svoje pohľadávky
voči pohľadávke Úpadcu bez DPH. Úpadca svoj záväzok voči Žalobcovi úradne osvedčeným podpisom písomne uznal dňa XX.XX.XXXX. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 23.05.2XX9, zverejneného v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX, ktorý bol publikovaný dňa 30.05.2XX9, súd vyhlásil konkurz na majetok Úpadcu. Žalobca si ako veriteľ v zákonnej lehote dňa 15.07.2XX9 prihlásil u Správcu súhrnnou prihláškou svoje nezabezpečené pohľadávky v celkovej výške 433 898,08 EUR, pričom pohľadávky Žalobcu boli Správcom zapísané do zoznamu pohľadávok pod por. č.: XX.X. až XX.XX. Pohľadávka Žalobcu zapísaná do zoznamu pohľadávok pod por. č. XX.X. v prihlásenej výške 200 040,- EUR vznikla na základe Zmluvy. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol Žalobca okrem iného, nasledovné: „V zmysle čl. II Zmluvy mal Veriteľ uhradiť prvú časť kúpnej ceny na nehnuteľnosti na účet Úpadcu, pričom táto suma mala byť použitá na odstránenie zápisov uvedených v čl. I bod 3 Zmluvy. Nakoľko po uzatvorení Zmluvy Úpadca už nebol schopný plniť svoje finančné záväzky, Veriteľ uhradil za Úpadcu jeho záväzky na bankové účty jednotlivých veriteľov, čím vznikli Veriteľovi pohľadávky voči Úpadcovi. Následne Úpadca vystavil faktúru č. X/XXXX zo dňa 31.05.2XX7 vo výške 240 000,- Eur s DPH. Dňa 31.05.2XX7 si Veriteľ započítal jednostranným zápočtom svoje pohľadávky voči pohľadávke Úpadcu, ktorá vznikla na základe faktúry č. X/XXXX. Nakoľko do dnešného dňa nedošlo k naplneniu predmetu Zmluvy, eviduje Veriteľ voči Úpadcovi vyššie uvedeným spôsobom uhradenú časť kúpnej ceny vo výške 200 000,- Eur bez DPH.“ Pohľadávka Žalobcu zapísaná do zoznamu pohľadávok pod por. č. XX.X. v prihlásenej výške 30 040,- EUR vznikla na základe Zmluvy. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol Žalobca okrem iného, nasledovné: „V zmysle čl. II Zmluvy mal Veriteľ uhradiť prvú časť kúpnej ceny na nehnuteľnosti na účet Úpadcu, pričom táto suma mala byť použitá na odstránenie zápisov uvedených v čl. I bod 3 Zmluvy. Nakoľko po uzatvorení Zmluvy Úpadca už nebol schopný plniť svoje finančné záväzky, Veriteľ uhradil za Úpadcu jeho záväzky na bankové účty jednotlivých veriteľov, čím vznikli Veriteľovi pohľadávky voči Úpadcovi. Následne Úpadca vystavil faktúru č. X/XXXX zo dňa 30.09.2XX7 vo výške 36 000,- Eur s DPH. Dňa 30.09.2XX7 si Veriteľ započítal jednostranným zápočtom svoje pohľadávky voči pohľadávke Úpadcu, ktorá vznikla na základe faktúry č. X/XXXX. Nakoľko do dnešného dňa nedošlo k naplneniu predmetu Zmluvy, eviduje Veriteľ voči Úpadcovi vyššie uvedeným spôsobom uhradenú časť kúpnej ceny vo výške 30 000,- Eur bez DPH.“ Pohľadávka Žalobcu zapísaná do zoznamu pohľadávok pod por. č. XX.X. v prihlásenej výške 20 040,- EUR vznikla na základe Zmluvy. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol Žalobca okrem iného, nasledovné: „V zmysle čl. II Zmluvy mal Veriteľ uhradiť prvú časť kúpnej ceny na nehnuteľnosti na účet Úpadcu, pričom táto suma mala byť použitá na odstránenie zápisov uvedených v čl. I bod 3 Zmluvy. Nakoľko po uzatvorení Zmluvy Úpadca už nebol schopný plniť svoje finančné záväzky, Veriteľ uhradil za Úpadcu jeho záväzky na bankové účty jednotlivých veriteľov, čím vznikli Veriteľovi pohľadávky voči Úpadcovi. Následne Úpadca vystavil faktúru č. X/XXXX zo dňa 30.11.2XX7 vo výške 24 000,- Eur s DPH. Dňa 30.12.2XX7 si Veriteľ započítal jednostranným zápočtom svoje pohľadávky voči pohľadávke Úpadcu, ktorá vznikla na základe faktúry č. X/XXXX. Nakoľko do dnešného dňa nedošlo k naplneniu predmetu Zmluvy, eviduje Veriteľ voči Úpadcovi vyššie uvedeným spôsobom uhradenú časť kúpnej ceny vo výške 20 000,- Eur bez DPH.“ Pohľadávka Žalobcu zapísaná do zoznamu pohľadávok pod por. č. 14.4. v prihlásenej výške 20 040,- EUR vznikla na základe Zmluvy. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol Žalobca okrem iného, nasledovné: „V zmysle čl. II Zmluvy mal Veriteľ uhradiť prvú časť kúpnej ceny na nehnuteľnosti na účet Úpadcu, pričom táto suma mala byť použitá na odstránenie zápisov uvedených v čl. I bod 3 Zmluvy. Nakoľko po uzatvorení Zmluvy Úpadca už nebol schopný plniť svoje finančné záväzky, Veriteľ uhradil za Úpadcu jeho záväzky na bankové účty jednotlivých veriteľov, čím vznikli Veriteľovi pohľadávky voči Úpadcovi. Následne Úpadca vystavil faktúru č. X/XXXX zo dňa 31.12.2XX7 vo výške 24 000,- Eur s DPH. Dňa 31.12.2XX7 si Veriteľ započítal jednostranným zápočtom svoje pohľadávky voči pohľadávke Úpadcu, ktorá vznikla na základe faktúry č. X/XXXX. Nakoľko do dnešného dňa nedošlo k naplneniu predmetu Zmluvy, eviduje Veriteľ voči Úpadcovi vyššie uvedeným spôsobom uhradenú časť kúpnej ceny vo výške 20 000,- Eur bez DPH.“ Dňa 13.08.2XX9 došlo zo strany Žalovaného ako veriteľa k popretiu pohľadávok Žalobcu zapísaných pod por. č.: XX.X až XX.X. čo do výšky a právneho dôvodu (ďalej pohľadávky s por. č.: XX.X. až XX.X. spolu ako „Pohľadávky“). Žalovaný Pohľadávky poprel v celkovej výške 270 160,00,- EUR. Žalovaný popretie Pohľadávok odôvodnil nasledovne: „Popretý veriteľ si tak podľa názoru Popierajúceho veriteľa uplatňuje v konkurze na majetok Úpadcu pohľadávku titulom nároku na vrátenie plnenia zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 9.12.2XX6 poskytnutého podľa čl. II ods. 1 tejto zmluvy. Z listinnej dokumentácie predloženej Popretým veriteľom však nevyplýva, či došlo akýmkoľvek spôsobom k ukončeniu jej platnosti prípadne odstúpeniu od tejto zmluvy ktoroukoľvek zo zmluvných strán. Popierajúci veriteľ je tak toho názoru, že pohľadávka Popretého veriteľa mala byť zo strany Popretého veriteľa prihlásená ako podmienená.“ Žalobca je názoru, že samotný dôvod popretia pohľadávok Žalovaným vychádza z nesprávneho posúdenia platnosti Zmluvy. Žalovaný poskytnutie
časti kúpnej ceny Úpadcovi na základe Zmluvy zo strany Žalobcu žiadnym spôsobom nespochybňuje. Žalovaný považuje za sporné výlučne ukončenie platnosti Zmluvy a má za to, že Zmluva je naďalej platná a z daného dôvodu mali byť Pohľadávky Žalobcu prihlásené ako podmienené. Právny názor Žalovaného považuje Žalobca za nesprávny a nestotožňuje sa s ním v žiadnej časti. Žalobca poukázal na ust. § 292 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“). Uvedené ustanovenie ObZ obsahuje úpravu klauzuly „rebus sic stantibus“, tzv. doložku nezmenených okolností. Táto klauzula vyjadruje situáciu, kedy sa plnenie, ktoré bolo pro vzniku záväzkového vzťahu možné a dovolené, sa v dôsledku zmenených pomerov stane nemožným. V zmysle klauzuly rebus sic stantibus je potrebné zmluvy znejúce na plnenie v budúcnosti chápať tak, akoby podliehali podmienke, že okolnosti zostanú rovnaké. Zmenou okolností tak, ako je to vyjadrené v ust. § 292 ods. 5 ObZ je predovšetkým celková zmena hospodárskej situácie na trhu, s ktorou súvisí aj vyhlásenie konkurzu. Vyhlásenie konkurzu bez akýchkoľvek pochýb je tak závažnou a podstatnou zmenou okolností, za ktorých uzatvoril Žalobca s Úpadcom Zmluvu, že naopak, trvanie a nie zánik Zmluvy, by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ktorými sa podnikateľské subjekty majú vo svojich záväzkovo-právnych vzťahoch riadiť. Žalobca má za to, že došlo k zániku záväzku uzavrieť budúcu zmluvu, v tomto konkrétnom prípade kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností vo vlastníctve Úpadcu, nakoľko došlo k podstatnej zmene okolností, z ktorých zmluvné strany pri uzatvorení Zmluvy vychádzali a súčasne, vyhlásením konkurzu na majetok Úpadcu prešlo oprávnenie Úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať vo veciach týkajúcich sa majetku Úpadcu na súdom ustanoveného Správcu. Z daného dôvodu sa vyhlásením konkurzu na majetok Úpadcu stalo nemožným splnenie záväzku Úpadcu uzatvoriť v zmysle Zmluvy so Žalobcom kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností vo vlastníctve Úpadcu. Rovnako ako Úpadca, nemohol po vyhlásení konkurzu tento záväzok splniť v mene a na účet Úpadcu ani Správca, a to z dôvodu, že ZKR stanovuje striktný postup akým je správca konkurznej podstaty oprávnený speňažovať majetok úpadcu .V prípade, ak by aj Žalobca doplatil celú kúpnu cenu dohodnutú v Zmluve, Správca by za žiadnych okolností nebol oprávnený uzatvoriť so Žalobcom kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností vo vlastníctve Úpadcu a následne tieto nehnuteľnosti na Žalobcu previesť. Súčasne považuje Žalobca z dôvodu nemožnosti naplniť dohodnutý účel Zmluvy a teda zánik záväzku Úpadcu za dôvod zániku Zmluvy ako takej. Nakoľko záväzok Úpadcu zanikol zo zákonných dôvodov, Žalobca od Zmluvy formálne neodstúpil. Do konkurzu si Žalobca ako veriteľ neprihlásil podmienené pohľadávky, pretože k zániku Zmluvy došlo bez akéhokoľvek ďalšieho právneho úkonu niektorej zo zmluvných strán a teda Žalobcove nezabezpečené pohľadávky existujú bez splnenia akejkoľvek budúcej podmienky ich vzniku. Žalobca si do konkurzu prihlásil nezabezpečené pohľadávky na základe reálneho poskytnutia časti kúpnej ceny Úpadcovi, ktorá mu do dnešného dňa nebola od Úpadcu vrátená späť. Žalobca v súvislosti s jeho tvrdením, že by mu mala byť zo strany Úpadcu vrátená poskytnutá časť kúpnej ceny poukazuje aj na komentár k ust. § 292 ObZ: „Ak povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu prevzali na seba obe strany a ani jedna zo zmluvných strán nedala v určenej lehote výzvu na uzavretie budúcej zmluvy, záväzok uzavrieť budúcu zmluvu na oboch stranách zaniká. V prípade, ak jedna zmluvná strana poskytla druhej strane plnenie (napr. preddavok na zhotovenie diela), takéto plnenie sa musí vrátiť, pravda, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné.“ V prípade akýchkoľvej pochybností o použití ustanovení ObZ na zánik záväzku Úpadcu zo Zmluvy, Žalobca poukazuje aj na obdobné znenie týkajúce sa inštitútu uzatvorenia budúcej zmluvy uvedené v § 50a ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Vzhľadom na vyššie uvedené má Žalobca za to, že Pohľadávky tak ako boli vyššie špecifikované boli do konkurzu prihlásené oprávnene čo do výšky a právneho dôvodu. Žalobca je názoru, že preukázal zánik Zmluvy riadne a nad všetky pochybnosti. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 30.12.2XX9, pričom uviedol, že trvá na názore, ktorý vyjadril aj v popretí pohľadávok a to, že Žalobca si uplatňuje v konkurze na majetok úpadcu Y., s.r.o pohľadávky titulom nároku na vrátenie plnenia zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 09.12.2XX6 poskytnutého podľa čl. II. ods. 1 tejto zmluvy. Z listinnej dokumentácie predloženej Žalobcom však nevyplýva, či došlo akýmkoľvek spôsobom k ukončeniu jej platnosti prípadne odstúpeniu od tejto zmluvy ktoroukoľvek zo zmluvných strán. Ani táto skutočnosť nie je v samotných prihláškach Žalobcom tvrdená. Súčasne nie je Žalobcom ani tvrdené ani preukázané vykonanie úkonu podľa § 292 ods. 5 veta druhá ObZ. Rovnako tak nie Žalobcom v prihláškach pohľadávok ani len tvrdené, že došlo k zániku povinnosti/záväzku zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu v zmysle § 50a ods. 3 OZ. Žalovaný je názoru, že pohľadávky Žalobcu mali byť prihlásené ako podmienené Žalovaný sa s tvrdeniami Žalobcu uvedenými v žalobe nestotožňuje a považuje ich za účelové a neodôvodnené.
3. Na prejednanie veci súd nariadil na deň 18.09.2020 pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas, pričom všetci boli riadne poučení aj podľa § 90 zákona č. 160/2XX5 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Na pojednávanie sa nedostavil nikto. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
4. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 23.05.2XX9 sp. zn. 1K/5/2XX8, zverejnenom v OV č. XXX/XXXX zo dňa 30.05.2XX9 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, pričom vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky.
5. Súd mal preukázané, že žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 12.07.2XX9 prihlásil do konkurzu úpadcu pohľadávky: v celkovej sume 200.040,- Eur a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX.X, v celkove sume 30.040,- Eur a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX.X, v celkovej sume 20.040,- Eur a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX.X a celkovej sume 20.040,- Eur a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX.X . 6. Správca podaním zo dňa 14.08.2XX9, doručeným žalobcovi dňa 21.08.2XX9 oznámil, že jeho prihlásená pohľadávky (v zozname pod č. XX.X, XX.X, XX.X a XX.X) boli veriteľom - žalovaným popreté.
7. Žalobca podal dňa 17.09.2XX9 žalobu o určenie popretej pohľadávky.
8. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
9. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
10. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
11. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
12. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
13. Podľa § 32 ods. 7 ZKR, Popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak a) bolo podané na predpísanom tlačive a b) na účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania vo výške podľa odseku 19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu.
14. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
15. Podľa § 32 ods. 10 ZKR, ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie.
16. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
17. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.
18. Podľa § 44 ods. 1 ZKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
(1) Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca už splnil, avšak druhá zmluvná strana zmluvu v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnila alebo zmluvu splnila len čiastočne, správca môže požadovať splnenie zmluvy alebo môže od zmluvy odstúpiť. Ak druhá zmluvná strana zmluvu o vzájomnom plnení už čiastočne splnila, správca môže od zmluvy odstúpiť len v rozsahu druhou stranou ešte nesplnených záväzkov. (2) Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú druhá zmluvná strana už splnila, avšak úpadca v čase vyhlásenia konkurzu zmluvu ešte nesplnil alebo zmluvu splnil len čiastočne, druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu úpadcom nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku. (3) Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca ani druhá zmluvná strana v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnili alebo ktorú si navzájom splnili len čiastočne, správca, ako aj druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu ešte navzájom nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku. (4) Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, správca môže zmluvu vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote, ak mu zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva kratšia lehota na vypovedanie tejto zmluvy; zmluvu môže správca vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Zmluvu o nájme bytu môže správca vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom. Toto ustanovenie sa nepoužije na zmluvy uzatvorené podľa Zákonníka práce. (5) Ak je druhá zmluvná strana povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie. (6) Nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, ohľadom plnenia, ktoré poskytla správcovi po vyhlásení konkurzu, sú pohľadávkou proti podstate. Ak tento zákon neustanovuje inak, iné nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane po vyhlásení konkurzu zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.
(1) Konkurzu podlieha
a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon. (2) Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.
(1) Speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti. (2) Účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho
konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom. (3) Správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu bezodkladne speňaží majetok, ktorý je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením; pokyn príslušného orgánu ani rozhodnutie súdu sa nevyžaduje. Iný majetok môže správca začať speňažovať až po konaní prvej schôdze veriteľov. (4) O speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca vedie prehľadnú evidenciu; evidenciu vedie osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu. Po speňažení každej súpisovej zložky majetku správca priradí výťažok zo speňaženia tej súpisovej zložke majetku, ktorá bola predmetom speňaženia. Ak správca spoločne speňaží viaceré súpisové zložky majetku a jednotlivé výťažky nie je možné určiť, spoločný výťažok správca pomerne rozpočíta medzi dotknuté súpisové zložky majetku podľa ich vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej v súpise. (5) Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu správca uloží na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky; úroky vyplatené bankou alebo pobočkou zahraničnej banky za zostatok na účte sa považujú za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.
(1) Správca môže na účely speňaženia majetku a) vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž, b) poveriť predajom majetku dražobníka, c) poveriť predajom majetku obchodníka s cennými papiermi, d) zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju majetku, e) predať majetok iným vhodným spôsobom. (2) Pri speňažení podniku správca prevedie na kupujúceho zmluvou všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace k podniku. Zo záväzkov súvisiacich s podnikom na kupujúceho prechádzajú len záväzky, ktoré vznikli v súvislosti prevádzkovaním úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu, a nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v zmluve. Na zmluvu, ktorou správca speňaží úpadcov podnik, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Na speňaženie časti úpadcovho podniku sa toto ustanovenie použije primerane. (3) Podnik, časť podniku alebo podstatnú časť majetku patriaceho k podniku, na ktorého prevádzkovanie sa vyžaduje povolenie alebo licencia podľa osobitného predpisu, môže správca previesť na účely ďalšieho prevádzkovania len na osobu, ktorá má príslušné povolenie alebo licenciu. To platí primerane aj na nájom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku úpadcu. (4) Ak predaj určitého majetku upravujú osobitné predpisy, správca speňaží majetok prostredníctvom oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu. (5) Na speňažovanie bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. (6) Ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou; tým nie je dotknuté ustanovenie § 93 ods. 1. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu;8) oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.
23. Podľa § 292 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. K zániku však dochádza, len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej strane.
24. Podľa § 352 Obchodného zákonníka, (1) Záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby. (2) Záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval. (3) Veriteľ môže odstúpiť od zmluvy ohľadne časti plnenia, ktoré sa nestalo nemožným, ak táto časť stráca pre veriteľa vzhľadom na svoju povahu alebo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia zmluvy, hospodársky význam bez poskytnutia plnenia, ktoré sa stalo nemožným. To isté platí ohľadne čiastkového plnenia.
(4) Nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.
25. Podľa § 203a ods.3 ZKR, lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.
26. Súd v prvom rade z úradnej povinnosti preveril, či žaloba o určenie pohľadávky proti podstate bola podaná v zákonnej lehote. Oznámenie o popretí pohľadávok bolo doručené žalobcovi dňa 21.08.2XX9, pričom žaloba bola podaná elektronicky a do elektronickej schránky súdu bola doručená dňa 17.09.2XX9. Zároveň včasnosť podania žaloby nebola medzi stranami sporná. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žaloba o určenie popretých pohľadávok bola podaná včas.
27. Žalobca si ako veriteľ prihlásil v konkurze pohľadávky, pričom štyri jeho pohľadávky prihlásené titulom zaplatených súm na základe budúcej kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril s úpadcom dňa 09.12.2XX6 boli žalovaným popreté. Žalovaný - popierajúci veriteľ poprel pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodu, že z listinných dôkazov predložených popretým veriteľom nevyplýva, či došlo k ukončeniu platnosti prípadne odstúpeniu od tejto zmluvy ktoroukoľvek zo zmluvných strán. Popierajúci veriteľ je tak toho názoru, že pohľadávky, určenia ktorých sa žalobca touto žalobou domáha, mali byť prihlásené ako podmienené.
28. Súd konštatuje, že po vyhlásení konkurzu v zmysle § 67 ods. 1 písm. a) ZKR konkurzu podlieha majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu. V zmysle § 44 ods. 1 ZKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Samotné spôsoby speňažovania majetku definuje § 92 ZKR, pričom z ustanovenia § 92 ods. 1 a ods. 6 ZKR je zrejmé, že správca, pokiaľ ide o speňažovanie nehnuteľností, nemôže postupovať priamym predajom, ale iba dražbou, prípadne ponukovým konaním, ak nehnuteľnosti speňažuje ako súčasť predaja podniku úpadcu. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že postup odstúpenia od zmluvy v zmysle § 45 ZKR nie je v danom prípade relevantný, keďže správca by so žalobcom nemohol uzavrieť kúpnu zmluvu na predaj dotknutých nehnuteľností za žiadnych okolností, čím de facto došlo k nemožnosti plnenia v zmysle § 352 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň podporne možno konštatovať, že v zmysle § 292 ods. 5 Obchodného zákonníka zanikol záväzok uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu zo strany úpadcu, lebo sa zmenili okolnosti do takej miery, že nemožno vyžadovať, aby správca uzavrel kúpnu zmluvu, pričom za samotné oznámenie zmeny okolností je možné považovať zverejnenie uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, ktoré je tak verejne dostupné každému.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd nepovažoval popretie pohľadávok žalobcu žalovaným za dôvodné, keďže pohľadávky žalobcu nie je možné považovať za podmienené, keďže po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu už neexistuje žiadna podmienka, ktorá by mala nastať s ohľadom na skutočnosť, že správca po vyhlásení konkurzu nie je za žiadnych okolností oprávnený uzavrieť kúpnu zmluvu na predaj majetku nerešpektujúc ustanovenie § 96 ZKR. Vyhlásením konkurzu nastal zákonný dôvod, pre ktorý správca nemôže speňažiť nehnuteľnosť inak ako dražbou, teda nie je možná kúpna zmluva a pod. Teda nastala zákonná podmienka, pre ktorú je právna nemožnosť plnenia. Z uvedených dôvodov preto súd považoval pohľadávky žalobcu za nesporné a nepodmienené, a tak žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
30. Žalobca si ako úspešná strana v konaní uplatnil trovy konania.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% , nakoľko bol úspešný v celom rozsahu, keďže žalobe bola v celom rozsahu vyhovené, pričom o výške trov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
34. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).