Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Csp-60-2020.pdf
PDF · 104.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-39Csp/60/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, so sídlom AK - Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: S. J.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XXXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 585,23 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 322,55 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
- zo sumy 6,83 € od 10.11.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 109,37 € od 10.12.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 87,94 € od 10.01.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 52,82 € od 07.02.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 65,59 € od 07.03.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10,22 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sp.zn. 19Up/1530/2019 dňa 31.10.2019 žalobca ako postupník pohľadávky postupcu Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, postúpenej zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018 žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 322,55 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6,83 € od 10.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 109,37 € od 10.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 87,94 € od 10.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 52,82 € od 07.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 65,59 € od 07.03.2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 262,68 € a náhradu trov konania.
2. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Právny predchodca žalovanému poskytoval služby, ktoré vyúčtoval faktúrami. Žalovaný si neplnil zmluvne dohodnuté záväzky tým, že vystavené faktúry neuhradil napriek opakovaným výzvam na ich zaplatenie. Žalobca uplatnil žalobou aj dohodnutú zmluvnú pokutu vypočítanú podľa zmluvy.
3. Žalobca skutkové tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi, predovšetkým faktúrami za poskytovanie služieb mobilnej siete (č.l. 7-14, 21-27); Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2018 (č.l. 14); Zmluvou o poskytnutí verejných služieb zo dňa 17.10.2016 (č.l. 15-16); Dodatkom k zmluve a
Súhlasom so spracovaním údajov účastníka na marketingové účely, príloha č. 1 k platnému cenníku pre poskytovanie služieb prostredníctvom mobilnej siete (č.l. 16-18, 29-30); Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb z 25.08.2017 (č.l. 19); Výzva na zaplatenie - predžalobná výzva zo 17.10.2019 (č.l. 20); Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb (č.l. 30-36).
4. Na návrh žalobcu Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.11.2019 vydal platobný rozkaz podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk (adresát neznámy), preto bola vec na návrh žalobcu postúpená tunajšiemu súdu dňa 02.07.2020. Súdu sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť adresu aktuálneho pobytu žalovaného. Žalovanému bola žaloba, poučenie strany sporu a výzva, aby sa k žalobe vyjadril doručená dňa 07.08.2020 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), oznámením o podanej žalobe zverejnenom na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Podľa § 116 CSP žaloba, poučenie strany sporu a výzva na vyjadrenie sa k žalobe, sa považujú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručené, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
5. Súd na pojednávaní vykonal v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu, dokazovanie listinnými dôkazmi založeným žalobcom do spisu spolu so žalobou.
6. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) - Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 7. Podľa § 489 OZ - Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 8. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, ....... 9. Podľa § 544 OZ - (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
10. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ - (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Z predložených listinných dôkazov je preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 17.10.2016 vznikol občianskoprávny záväzkový vzťah podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciach, na základe spotrebiteľskej zmluvy o poskytovaní verejných služieb
- program Happy XL NAJ, z ktorého právny predchodca žalobcu plnil poskytovaním verejných služieb žalovanému a žalovaný služby prijímal (t.č. XXXXXXXXX). Dodatkom k Zmluve o poskytnutí verejných služieb dňa 17.10.2016 sa právny predchodca žalobcu zaviazal zabezpečiť žalovanému predaj koncového zariadenia Huawei P9 Lite za akciovú kúpnu cenu 1 €, ktorého maloobchodná cena predstavovala 269 €, a súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby 50 €, pričom žalovaný vzal na vedomie, že rozdiel medzi neakciovou maloobchodnou cenou a akciovou cenou predstavuje zľavu z dôvodu doby viazanosti dohodnutej v zmysle dodatku na dobu 24 mesiacov. Žalovaný sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku k zmluve zotrvá v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Porušením záväzku viazanosti podľa dodatku k zmluve je okrem iného nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Porušením záväzku viazanosti podľa zmluvy vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty mala byť vypočítaná podľa vzorca uvedeného v dodatku k zmluve, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu - zmluvná pokuta 318 € - pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo
do dňa prerušenia poskytovania služieb. Doba viazanosti začala plynúť uzavretím dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb od 17.10.2016. Žalovaný podľa žalobcom predložených dôkazov faktúr neuhradil mesačné vyúčtovacie faktúry, porušil zmluvnú povinnosť uhrádzať cenu poskytnutých služieb: č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.02.2017 na sumu 65,59 €, splatnú 06.03.2017 (mesačné poplatky, nehlasová spotreba a iné poplatky - 16,50 € prerušenie služby); č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.08.2017 na sumu 262,68 €, splatnú 06.09.2017 (zmluvná pokuta); č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2016 na sumu 6,83 €, splatnú 09.11.2016 (služby za obdobie 17.10.-21.10.); č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2016 na sumu 109,37 €, splatnú 09.12.2016 (mesačné poplatky, dobitie jednorazové a dáta navyše); č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2016 na sumu 87,94 €, splatnú 09.01.2017 (obmedzenie služby neplatenie 16,50 €, mesačné poplatky, hlasová a nehlasová spotreba, dáta navyše); č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2017 na sumu 52,82 € (mesačný poplatok, nehlasová spotreba, upomienka). Žalovaný cenu služieb, iných poplatkov a zmluvnú pokutu, vyfakturovaných právnym predchodcom žalobcu nezaplatil. Právny predchodca žalobcu vzhľadom na neplnenie si záväzkov zo zmluvy žalovaným, listom zo dňa 25.08.2017 odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou od 04.09.2017 v súlade s § 44 ods. 8, písm. b) a § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a Časti III. článku 6. Bodu 8 písm. b) Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Záväzok v čase odstúpenia predstavoval sumu 585,23 €. Súčasťou záväzku žalovaného bola aj dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad nedodržania minimálneho obdobia využívania služby - doby viazanosti. K porušeniu zmluvných povinností došlo nezaplatením prvej vyúčtovacej faktúry za obdobie 17.10.2016 (uzavretie zmluvy a dodatku k zmluve) - 21.10.2016 a následne neuhradil ani ďalšie vyúčtovacie faktúry napriek skutočnosti, že služby až do obmedzenia 22.12.2016 a následne prerušenia poskytovania služieb 22.02.2017. Žalovaný sa zaviazal v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá má byť vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb. Postupca za základ zmluvnej pokuty považoval sumu 318 €, rovnajúcu sa 269 € maloobchodná cena MT - 1 € akciová cena + 50 € benefity poskytnuté žalovanému. Faktúrou XXXXXXXXXX zo dňa 22.08.2017 na sumu 262 € postupca vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu bez uvedenia jej skutočného výpočtu. Vo faktúre je len uvedené „faktúra za obdobie 22.07.2017 - 21.08.2017“, odstúpenie od zmluvy malo byť s účinnosťou od 04.09.2017. Listom zo dňa 22.08.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 585,23 € na žalobcu ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018. Pohľadávka uplatnená žalobcom ako postupníkom pohľadávky z titulu zostatku neuhradených faktúr za služby predstavuje istinu 585,23 €, z toho cena služieb a poplatkov za obmedzenie, prerušenie a za upomienku v celkovej sume 322,55 € a zmluvná pokuta vo výške 262,68 €.
12. Súd žalobu ako dôvodne podanú uznal len v časti nároku žalobcu na cenu služieb a poplatkov vo výške 322,55 € spolu s úrokom z omeškania. Súd priznal žalobcovi príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úrok z omeškania so zaplatením splatných súm ceny za poskytnuté telekomunikačné služby tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Výšku úroku súd stanovil v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po splatnosti ceny služieb uvedenej vo faktúre.
13. Na strane žalovaného sa v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ) jedná o fyzickú osobu nepodnikateľa a tým v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, od ktorej žalobca odvíja svoje právo (Zmluva o poskytovaní verejných služieb bola uzavretá podľa § 44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách).
14. Zmluva o pripojení, resp. o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 43 zákona elektronických komunikáciách, je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom o elektronických komunikáciách má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného
predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ).
15. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
16. Nepochybne bolo právom právneho predchodcu žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb, či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem dátových služieb, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície „výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou. Aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 12, 18 až 24 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj ekonomickej a sociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku, teda nesmie znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či odmietnuť poskytnutie tej ktorej poskytnutej služby o to viac ak o jej aktiváciu ani nežiadal. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto Zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných telekomunikačných operátorov. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva služby s tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácia donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ koncového zariadenia a niekoľkonásobok paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby, ten zjavne ušetrí v rozsahu zníženého objemu dát, hlasovej a nehlasovej spotrebe, teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so sadzbami DPH. Popri tom má žalobca ako operátor mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“ nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného zariadenia, stanovením pomernej alebo pohyblivej zmluvnej pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí v podobe dodatočného účtovania DPH, či vymáhanie nárokov. S poukazom na historický vývoj zmluvnej pokuty. Kým v prvopočiatkoch si poskytovatelia služieb nárokovali iba na zmluvnú pokutu vo výške poskytnutej zľavy z telekomunikačného zariadenia, zmluvné pokuty v čase uzavretia predmetného právneho úkonu takúto výšku výrazne prekračujú. Zmluvná pokuta nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok zabezpečenie prípadných benefitov a výhod. Pri dojednávaní ceny je možné uplatniť rozväzovacie alebo odkladacie podmienky, dokonca pri vyúčtovaní DPH z predajnej ceny mobilných telefónov by výrazne získal aj štát, pretože zo zmluvnej pokuty DPH nie je účtovaná. Pri zmluvnej pokute predajcovi tak prináleží aj časť ceny, ktorú by inak odviedol štátu na dani. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej účelnosť, pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku k nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, vo faktúre vyčíslenej právnym predchodcom žalobcu, bez uvedenia jej výpočtu aj vo faktúre, v sume 262 €, vychádzajúcej z neplatnej zmluvnej podmienky zamietol.
17. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní úspech 55,11%, žalovaný 44,89%. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 10,22% (55,11 - 44,89). O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)