Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_46Csp-36-2020.pdf
PDF · 116.58 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: D. H., F.. X.X.XXXX, Q. T. P. XXXXX/X, Ž., Š. Z. J., v konaní o zaplatenie 4.233,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 562,29 Eur s príslušenstvom zastavuje.
II. Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 29.4.2020 sa pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 4.233,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy Eur od 21.3.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 6.9.2016 zmluvu o Vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 0051939739. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.100,- eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 70,- eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 12.3.2020 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 29.2.2020 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu 4.233,80 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.233,80 Eur od 21.3.2020, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy (splatnosť 20.3.2020).
3. Na základe návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu doručeného súdu dňa 11.6.2020, súd uznesením zo dňa 15.6.2020 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu do konania na stranu žalobcu vstupuje spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, práv. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto.
4. Žalovaný sa k podanému žalobnému návrhu, ktorý mu bol doručený s prílohami a poučeniami dňa 12.6.2020 (č.l. 29) do vlastných rúk, nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
5. Dňa 14.9.2020 doručil právny zástupca žalobcu súdu podanie (č.l. 97), v ktorom ospravedlnil svoj neúčasť na pojednávaní, špecifikoval žalovanú sumu, zobral žalobu v časti o zaplatenie 412,29 Eur späť a upravil petit žaloby. V tomto podaní žalobca zotrval na tom, že žalovaný dňa 6.9.2016 vyplnil Žiadosť o vydaní a používaní platobnej karty Pôžičková karta Quatro (ďalej len ,,Žiadosť“). Zo strany Banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 6.9.2016, o čom svedčí podpis na uvedenej Žiadosti. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. (ďalej len ,, Obchodné podmienky“). Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2100.00 Eur so zmluvným úrokom vo výške 22.80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 70.00 € mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 14.9.2016. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 04.05.2017 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Uplatnená suma 4233.80 Eur, tak táto predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátene kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaná suma 4233.80 € pozostáva z: istiny 1922,06 €, poplatkov 51,82 €, štandardného úroku 1829,45 € a sankčného úroku 360,47 €. Žalobca zároveň zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 412,29 € (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhuje, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti na žalobe zotrval. Okrem toho zobral žalobca žalobcu späť v časti o zaplatenie 150,- Eur, nakoľko žalovaný počas súdneho konania zaplatil časť svojho dlhu, a to nasledovnými platbami: platba zo dňa 06.05.2020 vo výške 30 €, platba zo dňa 19.06.2020 vo výške 45 €, platba zo dňa 23.07.2020 vo výške 30 €, platba zo dňa 24.07.2020 vo výške 45 €. Z dôvodu čiastočného späťvzatia zároveň upravil petit žalobného návrhu a navrhol, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3671,51 €, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3821,51 € od 21.03.2020 do 06.05.2020, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3791,51 € od 07.05.2020 do 19.06.2020, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3746,51 € od 20.06.2020 do 23.07.2020, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3716,51 € od 24.07.2020 do 24.07.2020, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3671,51 € od 25.07.2020 do do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pre prípad, že žalovaný uzná uplatnený nárok, s poukazom na § 282 C.s.p navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie. | 6. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 21.9.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu. Žalobca a jeho právny zástupca vo vyššie uvedenom podaní svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení. Prednostne sa však zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby spolu v sume spolu 562,29 Eur (späťvzatie v časti úrokov a poplatkov v sume 412,29 Eur a v časti uhradenej istiny vo výške 150,- Eur).
7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu pred prvým pojednávaním vo veci samej, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 562,29 Eur spolu s príslušenstvom, zastavil.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré samá vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
21. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúťpremlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
23. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.
26. Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej plaobnej karty Pôžičková karta Qautro a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.9.2016 (č.l. 6) žalovaný požiadal Všeobecnú úverovú banku a.s. Bratislava o úverový rámec 2.100,- eur so štandardnou mesačnou splátkou 70,- eur, pri štandardnej úrokovej sadzbe 22,80 % p.a. Ďalej v žiadosti bol uvedený deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky 15. deň v kalendárnom mesiaci s tým, že bude uvedený vo výpise. Žiadosť obsahovala indikatívny výpočet RPMN pri predpoklade, že výška spotrebiteľského úveru je 2.100,- Eur a s tým, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 2.385,47 eur, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom 206,97 eur, priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku 23,94 %. Prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB a.s. dňa 6.9.2016 sa žiadosť stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. vydávanej v spolupráci s CFH.
27. Z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro (č.l. 3-5) za obdobie od 15.9.2016 do 29.2.2020 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úverový rámec vo výške 2.100,- Eur pri štandardnej mesačnej splátke 70,- Eur, ročnej úrokovej sadzbe 22,80 %. Z konečného stavu ku dňu 29.2.2020 predstavuje - 4.233,80 Eur, ďalej že žalovaný čerpal výbermi a platbami za uvedené obdobie sumu 2.100,- eur a uhradil 240,66 eur. Ďalej mal súd výpisom preukázané, že ako debetné transakcie boli účtované sankčné úroky, štandardné úroky, poplatky ako za vyhotovenie a zaslanie výpisu, náklady vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti a pod.
23. Z výpisu z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vyplýva, že deň splatnosti celej pohľadávky je 20.3.2020. Zo zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a zmluvy o spotrebiteľskom úvere Quatro nevyplýva údaj o konečnej splatnosti úveru.
24. Z predžalobnej upomienky zo dňa 2.4.2017 (č.l. 106) vyplýva, že žalobca upozornil žalovaného, že ak do 9.4.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci február 2017, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Upomienka bola žalovanému doručená 6.4.2017.
25. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (č.l. 104) mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu dňa 4.5.2017 oznámil žalovanému, že jeho dlh z kreditnej karty č. 00519739 sa stal splatným v celom rozsahu naraz s tým, že dlžná čiastka ku dňu oznámenia predstavuje sumu v celkovej výške 2.278,11 eur. Okrem toho žalobca doložil súdu dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní, ktorú nepodpísala žiadna zo zmluvných strán (č.l. 105).
26. V obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných všeobecnom úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou VÚB, a.s.je v článku II v bode 2 uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so správcom. Pokiaľ nie je v zmluve výslovne uvedené inak, zmluva sa stáva platnou a účinnosťou dňom jej podpísaná zo strany banky. Banka bez zbytočného informuje klienta o uzatvorením zmluvy vydaní
potvrdzujúceho listu o schválení žiadosti a uzavretí zmluvy a zaslaním jedného vyhotovenia zmluvy. Potvrdzujúci list je súčasťou zmluvy.
27. Podľa tvrdení žalobcu mal právny predchodca žalobcu banka VÚB, a.s. so žalovaným uzatvoriť zmluvu o úvere a na jej základe poskytnúť žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne a včas nesplatil. Banka mohla svoju pohľadávku v zmysle citovaného ustanovenia zákona o bankách z úverovej zmluvy voči žalovanému postúpiť inému subjektu iba v prípade, že žalovaný bol s úhradou pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní po tom, čo ho banka písomne vyzvala na úhradu pohľadávky. Uvedené predpoklady, sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané splnenie týchto predpokladov. Žalobca predložil súdu listinu zo dňa 2.4.2017, z ktorej je zrejmé, že touto listinou banka oznamuje, že jeho nedoplatky na splátkach sú vo výške 210,- eur a ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci február 2017 do 9.4.2017 veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť a listinou zo dňa 4.5.2017 banka z dôvodu nedoplatenia splátok riadne a včas oznámila žalovanému, že vyhlásila dlh žalovaného z kreditnej karty Quatro za splatný v celom rozsahu. Z listinných predložených žalobcom vyplýva, že k postúpeniu pohľadávky Všeobecnej úverovej banky, a.s. voči žalovanému došlo až dňa 29.5.2020 a postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznamované listinou zo dňa 2.6.2020 (č.l. 40). Súd mal takto vykonaným dokazovaním preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.
28. Žalobca v žalobe uviedol, ktoré dôkazy navrhuje vykonať na preukázanie svojich tvrdení, ktoré tvrdenia žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel. Nakoľko súd posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, spor má tak charakter konania so slabšou stranou sporu, t.j. so spotrebiteľom. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe, tento sa ako právny nástupca veriteľa VÚB banky, a.s. (na základe postúpenia pohľadávky) domáhal vrátenia peňažných prostriedkov z titulu zmluvy zo dňa 6.9.2016, ktorú podľa tvrdení žalobcu i pôvodného žalobcu uzatvorili žalovaný a VÚB banka, a.s. Na základe svojho nároku na peňažné plnenie voči žalovanému označil žalobca listinu označenú žalobcom v žalobe ako zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 6.9.2016, o ktorej žalobca tvrdil, že je platným a účinným právnym úkonom, ktorým sa žalobca, resp. jeho predchodca zaviazal poskytnúť úver a žalovaný zaviazal uhrádzať finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Túto zmluvnú povinnosť podľa tvrdenia žalobcu žalovaný porušil. Preskúmaním listiny, ktorú žalobca na preukázanie týchto svojich tvrdení predložil a to Zmluvy o vydanie a používanie platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola podpísaná žalovaným dňa 6.9.2016 a žalobcom dňa 6.9.2016, súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o platné uzavretie zmluvy, pretože na jednej listine sa nachádza podpis veriteľa aj dlžník. Predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter, nakoľko žalobca je v postavení veriteľa a žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním úveru uspokojoval svoje osobné potreby a predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu z úveru okrem ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich úver(497 a nasl.) aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia ákona o spotrebiteľských úveroch. Na uvedenom závere nič nemení, že následne bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená na iný subjekt.
29. Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovaného popreté mal súd za preukázané, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky celkom vo výške 2.100,- eur a žalovaný žalobcovi resp. predchodcovi žalobcu uhradil za účelom splácania úveru celkom sumu 390,66 Eur, z toho 240,66 Eur do podania žaloby a sumu 150,- Eur po podaní žaloby. Vykonaným dokazovaním listinami a tvrdeniami žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovaného žiadnym spôsobom popreté mal súd preukázané, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že poskytnutý úver riadne nesplácal v pravidelných mesačných splátkach vo výške 70,- eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný listinou zo dňa 2.4.2017 bol upozornený, že je v omeškaní so splátkou splatnou v mesiaci 02/2017 a tiež na možnosť zosplatnenia úveru (v zmysle bodu 35 písm. a) Obchodných podmienok). Žalobca resp. predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru, ktorú skutočnosť písomne oznámil žalovanému, a to prostredníctvom poštového podniku. Žalovaný je tak povinný žalobcovi vrátiť poskytnutý zosplatnený úver. Vzhľadom však na skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok žalobou doručenou dňa 29.4.2020 má spotrebiteľský charakter, súd v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka prihliadol na premlčanie nároku z úradnej povinnosti bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával, pričom z dôvodu spotrebiteľského charakteru predmetného konania sa posudzuje lehota na premlčanie podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka je špeciálnym ustanovením k ostatným ustanoveniam Občianskeho zákonníka upravujúcim premlčanie, čo znamená, že sa použije prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľského vzťahu. Vymáhaním premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Podstatou premlčania je to, že ak sa právo v zákonom stanovenej dobe neuplatní na súde, nemôže už byť veriteľovi po jej uplynutí priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia.
30. V spore bolo preukázané, že medzi účastníkmi zmluvy č. 0051939739 bolo dohodnuté plnenie (vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov) v splátkach a v prípade neuhradenia dohodnutej splátky riadne a včas bol právny predchodca žalobcu (banka) oprávnený požadovať predčasné okamžité splatenie celej istiny vrátane príslušenstva, čím došlo k predčasnej splatnosti čo zodpovedá ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal z tvrdení žalobcu, z listín predloženej žalobcom - výpis z pôžičkovej karty Quatro a predžalobnej upomienky, z ktorých je zrejmé, že žalovaný dňa 15.10.2016 uhradil sumu 70,- Eur ako prvú splátku, dňa 14.12.2016 uhradil sumu 140,- eur (ako dve splátky za november a december), pričom ďalšiu úhradu vykonal až dňa 20.2.2020. Do omeškania sa žalovaný dostal reálne už so splátkou splatnou v mesiaci január 2017. Na skutočnosť omeškania bol žalovaný upozornený v predžalobnej upomienke zo dňa 2.4.2017, v ktorej bol vyzvaný na úhradu splátky splatnej v mesiaci 02/2017 najneskôr do 9.4.2017. Zároveň bol upozornený na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti, ak nedôjde k úhrade splátky, žalobca resp. predchodca žalobcu úver vyhlásil za okamžite splatný a túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 4.5.2017, kde ho vyzval k úhrade celého dlhu.
31. Premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná, pričom podľa § 103 Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom § 103 Občianskeho zákonníka je zabrániť vyčkávaniu veriteľa s využitím práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka pri omeškaní dlžníka a motivovať ho k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky, ak nedôjde k dobrovoľnému plneniu. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (resp. 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, pre ktorú sa toto právo využíva. Splátky boli v zmysle zmluvy splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, prvá dňa 20.10.2016 (jeden mesiac po dni čerpania ). Na zaplatenie splátky splatnej v mesiaci 02/2017 (aj keď reálne bol žalovaný v omeškaní už so splátkou splatnou v mesiaci janurá 2017) právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval a zároveň ho upozornil na možnosť zosplatenia úveru a preto pri tejto splátke mohlo dôjsť k zosplatneniu úverupodľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru v súlade s bodom 35 písm. a) Obchodných podmienok listom zo dňa 4.5.2017 pre nezaplatenie splátky splatnej v 02/2017, t.j. k 4.5.2017, čo vyplýva zo žaloby a jej doplnenia zo dňa 14.9.2020, pričom žalovaný túto skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval.
32. Podľa rozhodovacej praxe súdov, ak došlo zo strany dodávateľa k využitiu práva na zosplatnenie dlhu v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103 OZ začne plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo), ktorá zosplatnenie vyvolala. Rovnako Krajský súd Trenčín v rozsudku sp.zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18. 01. 2018 vyslovil názor, že aj keď v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 OZ povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 OZ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, nič to nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta OZ).Je pravda, že týmto zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 OZ), avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je stanovená jednoročná premlčacia doba). Premlčacia doba v trvaní 2 a trištvrte roka sa javí byť dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde.
33. V danom prípade došlo k zosplatneniu dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.1.2017 (nie 20.2.2017 ako vyplýva z výziev žalobcu). Z uvedeného je zrejmé, že 3-ročná premlčacia doba podľa §
103 druhej vety OZ začala plynúť najneskôr dňa 21.1.2017 a uplynula dňa 21.1.2020. Keďže žalobca podal žalobu dňa 29.4.2020, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu z dôvodu premlčania zamietol.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
35. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 v spojení s § 256 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 4.233,80 EUR s úrokom z omeškania. Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 562,29 Eur s príslušenstvom, pričom v časti o zaplatenie 412,29 Eur zobral žalobu žalobca späť bez uvedenia dôvodov (v časti úrokov a poplatkov). V časti o zaplatenie sumy 150,- Eur zobral žalobca žalobu späť z dôvodu úhrady žalovaným. V tejto časti bol žalobca úspešný. Nakoľko súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, žalobca bol neúspešný v časti o zaplatenie sumy 4.083,80 Eur. Celkový úspech žalovaného je preto vo výške 96,46 % (4.083,80 / 4.233,80). Celkový úspech žalobcu je 3,54 % (150 / 4.233,80). Nakoľko je žalovaný v konaní úspešnejšou stranou sporu, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil a preukázateľne mu žiadne trovy nevznikli, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.