Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/63/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a sudcov JUDr. Anny Kohutovej a JUDr. Jána Slovinského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. septembra 2020 v trestnej veci obvineného E. A., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Tr. zák., o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 20. 5. 2020, sp. zn. , o uložení sexuologického ochranného liečenia ústavnou formou takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného E. A..

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava (ďalej len ako „okresný súd“) uznesením sp. zn. zo dňa 20. 5. 2020 podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému E. A., nar. XX. X. XXXX v S. (ďalej len ako „obvinený“) ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený sťažnosť hneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku do zápisnice o konaní verejného zasadnutia dňa 20. 5. 2020, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 25. 5. 2020, v ktorom obvinený namieta, že znalec D.. E.. D. K., ktorý bol na verejnom zasadnutí vypočutý k zisteniu podmienok uloženia navrhovaného ochranného liečenia, síce uviedol, že za predpokladu súčinnosti zo strany obvineného je možné dosiahnuť účel ochranného liečenia čo aj ústavnou formou, avšak to uviedol zjavne nepresvedčivo a po dlhšom váhaní, a preto si obvinený myslí, že uvedenú skutočnosť bolo potrebné preveriť ďalším znaleckým dokazovaním a to pribratím iného znalca z daného odboru, ktorý by mal zamerať svoje odborné skúmanie na zodpovedanie danej otázky. Menovaný znalec totiž nevypracoval svoj znalecký posudok pre účely rozhodovania o návrhu prokurátora na uloženie ochranného liečenia ústavnou formou, ale bol činný v pôvodnom konaní, teda v konaní, ktoré bolo vedené proti obvinenému pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a v predmetnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o danom návrhu prokurátora, bol len vypočutý. Inak povedané znalec nemal možnosť a dostatok času venovať sa tejto prioritnej otázke. Ďalej obvinený namieta, že menovaný znalec nebol do predmetného konania pribratý ako znalec, ale bol pribratý do konania, v ktorom bol obvinený trestne stíhaný pre prečin výtržníctva, a ktoré bolo právoplatne ukončené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Rožňave sp. zn. zo dňa 26. 8. 2019 a po jeho právoplatnosti nemohol byť vypočutý ako znalec v konaní .

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Z predloženého trestného spisu vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava podal okresnému súdu dňa 11. 9. 2019 návrh na uloženie ochranného sexuologického liečenia ústavnou formou obvinenému.

Na rozhodnutie o tomto návrhu prokurátora prvostupňový súd vykonal verejné zasadnutie, na ktorom prečítal výpovede obvineného z prípravného konania, vypočul ako znalca JUDr. MUDr. D. K., prečítal uznesenie o vznesení obvinenia z č.l. 10 - 18, uznesenie o prerušení trestného stíhania z č.l. 19 - 20, uznesenie o spojení veci z č.l. 21 - 25 a uznesenie okresnej prokuratúry sp. zn. z 26. 8. 2019. Ďalej zo spisu bol prečítaný samotný návrh z č.l. 1 a nasl., rozhodnutie súdu z č.l. 10 a rozhodnutie krajského súdu z č.l. 46.

Na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol okresný súd napadnutým uznesením.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že v danej trestnej veci už raz krajský súd rozhodoval a to uznesením sp. zn. zo dňa 6. 12. 2019, ktorým bolo uznesenie okresného súdu sp. zn. zo dňa 23. 10. 2019 zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Okresný súd v zmysle zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu, po tom, čo si obvinený nezvolil svojho obhajcu ustanovil obvinenému obhajcu ex offo a vykonal dokazovanie zamerané aj na objasnenie otázky, či možno u obvineného dosiahnuť účel ochrannej liečby v súlade s právnym názorom nadriadeného súdu

Krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval zákonným spôsobom a v súlade so zrušujúcim uznesením krajského súdu, pričom na verejnom zasadnutí vykonal zákonným spôsobom dokazovanie v rozsahu potrebnom pre vecne správne rozhodnutie o danom návrhu prokurátora, vykonané dôkazy logicky a správne vyhodnotil, na základe čoho dospel k správnym skutkovým záverom, pričom svoje rozhodnutie výstižne a náležite aj odôvodnil. S rozhodnutím okresného súdu a dôvodmi, ktoré viedli okresný súd k uloženiu ochranného sexuologického liečenia obvinenému ústavnou formou, sa krajský súd v plnej miere stotožňuje, pričom okresný súd správne vyhodnotil aj splnenie zákonných podmienok pre uloženie ochranného liečenia tak, ako to ustanovuje § 73 Tr. zák.

Posúdením sťažnostných námietok obvineného týkajúcich sa nepresvedčivosti názoru znalca o možnosti dosiahnutia účelu ochranného liečenia u obvineného, z dôvodu jeho dlhšieho váhania pri odpovedi na túto otázku krajský súd podotýka, že uvedenú nepresvedčivosť obvinený nenamietal vo svojom vyjadrení ku výsluchu znalca. Ani pri zisťovaní návrhov na doplnenie dokazovania pred tým, než okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené, obvinený z uvedeného dôvodu nenavrhol doplniť znalecké dokazovanie iným znalcom z daného odboru, ktorý by sa mal zamerať na posúdenie tejto otázky a napokon ani v konečnom návrhu tieto skutočnosti obvinený nenamietal. Naopak prokurátor vo svojom konečnom návrhu poukazoval na úplnú a jednoznačnú výpoveď znalca na verejnom zasadnutí a dokonca ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva nejaká pochybnosť zo strany samotného súdu vo vzťahu k presvedčivosti znaleckých záverov a názorov znalca, s ktorými by sa súd musel nejako vysporiadávať.

Je potrebné povedať, že uvedený znalec vypracoval v konaní, v ktorom bol obvinený pôvodne stíhaný pre prečin výtržníctva, znalecký posudok č. 67/2019 zo dňa 15. 7. 2019, predmetom ktorého bolo vyšetrenie duševného stavu a sexuality obvineného a to aj na základe vlastného vyšetrenia obvineného, pričom jeho závery o vymiznutí ovládacej schopnosti obvineného neboli v pôvodnom konaní žiadnym spôsobom spochybňované. Rovnako tak za odborne nespochybnené považuje krajský súd aj závery znalca o potrebe uloženia navrhovaného ochranného liečenia obvinenému. Obvineným uvádzané dlhšie váhanie znalca pri zodpovedaní otázky obhajoby, či je možné dosiahnuť účel liečenia u obvineného, ktoré podľa obvineného vyvoláva údajne zjavnú nepresvedčivosť znalcom sformulovanej odpovede, vyhodnocuje krajský súd ako prejav zodpovedného odborného posúdenia náročnej otázky, nakoľko znalec musel po zohľadnení všetkých skutočností týkajúcich sa duševného a zdravotného stavu obvineného vysloviť prognózu určitého budúceho stavu veci, ktorý je závislý od množstva podmienok a príčin, pričom každé takéto posúdenie a predpovedanie stavov či dejov, závislých od viacerých faktorov, ktoré má nastať v budúcnosti, a o to viac, ak ide o zdravotný stav nejakej osoby, je nesmierne náročná činnosť aj pre samotných odborníkov v príslušnom odbore, nakoľko je vždy ľahšie posudzovať už existujúci stav veci v určitom čase, než to aký môže byť stav v budúcnosti. Uvedená odborná zložitosť vyslovenia prognózy budúceho priebehu liečby a jej vplyvu na zdravotný stav obvineného, logicky a racionálne odôvodňuje isté váhanie pred vyslovením konečného záveru, avšak určite uvedené automaticky nespochybňuje presvedčivosť vysloveného názoru.

Krajský súd je presvedčený, že pokiaľ by znalec mal problém zodpovedať danú otázku, čo môže v praxi samozrejme nastať a niekedy aj zvykne skutočne nastať, určite by znalec nemal problém sám iniciatívne navrhnúť súdu doplnenie znaleckého skúmania o túto otázku. Keďže samotný znalec nevyslovil takúto potrebu dodatočného znaleckého skúmania a ani krajský súd nedospel k záveru o potrebe nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie iným znalcom z daného odboru k zodpovedaniu otázky možnosti dosiahnutia účelu liečby u obvineného, hodnotí sťažnostný súd obvineným vyslovenú zjavnú nepresvedčivosť vyjadrenia znalca len ako prejav jeho subjektívne vnímanej pochybnosti o presvedčivosti znaleckého záveru, bez nejakého racionálnejšieho podkladu.

V rámci ďalších sťažnostných námietok obvineného je potrebné súhlasiť s obvineným, že menovaný znalec nevypracovával svoj znalecký posudok pre účely rozhodovania o návrhu prokurátora na uloženie ochranného liečenia a nebol ani pribraný za znalca v tomto konaní o návrhu na uloženie ochranného liečenia, ale bol len vypočutý v uvedenom konaní a to v procesnom postavení znalca.

Krajský súd uvedený procesný postup okresného súdu a spôsob preukazovania skutočností, rozhodných pre konečné rozhodnutie o uložení ochranného liečenia, vníma ako štandardný postup a spôsob dokazovania v takýchto konaniach, plne v súlade s požiadavkou zákonnosti vykonávania dokazovania pred súdom, a teda nevidí v danom postupe porušenie zákona a práv obvineného. Je totižto bežnou praxou, že znalecký posudok vypracovaný v rámci trestného stíhania obvineného, je podkladom pre zastavenie trestného stíhania obvineného pre jeho nepríčetnosť, zároveň tento dôkaz slúži aj ako podklad pre podanie návrhu na uloženie ochranného liečenia v osobitnom konaní, a na základe takéhoto dôkazu je potom aj rozhodnuté o návrhu prokurátora na uloženie ochranného liečenia, pričom samotné rozhodnutie súdu v merite veci sa v plnej miere opiera o tento dôkaz. Predpoklady a skutočnosti, ktoré znalec skúmal v rámci vyšetrenia duševného stavu obvineného, ako aj na základe nich sformulované závery a zistenia znalca o potrebe uloženia ochranného liečenia obvineného, sú tak po vecnej ako aj zákonnej stránke plne využiteľné a akceptovateľné aj v konaní o uložení ochranného liečenia. Zákon totižto obligatórne nezakotvuje, aby v konaní o uložení ochranného liečenia bolo nevyhnutné opätovne novým znaleckým dokazovaním skúmať potrebu uloženia ochranného liečenia, pretože táto problematika už obvykle býva predmetom znaleckého skúmania v posudku vypracovanom za účelom vyšetrenia duševného stavu obvineného, nakoľko je z hľadiska hospodárnosti procesu vhodné, aby už pri vyšetrení duševného stavu obvineného došlo aj k posúdeniu tejto otázky - teda potreby ukladania ochranného liečenia, ktorá má následne priamy vplyv na spôsob rozhodovania v samotnom merite veci.

Z uvedených dôvodov, ako aj s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania, keďže by nový znalec musel znova posudzovať prakticky tie isté skutočnosti, ktoré už raz boli posudzované v rámci vyšetrenia duševného stavu v pôvodnom konaní, a to v relatívne krátkom čase po tomto predchádzajúcom vyšetrení duševného stavu obvineného, má krajský súd za to, že znalecký posudok vypracovaný v pôvodnom konaní je prípustným dôkazom aj v konaní o uložení ochranného liečenia, keďže sa týka rovnakých skúmaných skutočností, pričom túto situáciu je potrebné vecne odlíšiť od samotného vyšetrenia duševného stavu, kde sa skúma rozpoznávacia a ovládacia schopnosť obvineného ku konkrétnemu trestnému činu, a preto vyslovené závery o možnosti obvineného rozpoznať a ovládať svoje konania nie sú použiteľné v inom trestnom konaní a vo vzťahu k inému trestnému činu.

Správny bol aj postup okresného súdu, ktorým vypočul JUDr. MUDr. D. K. v procesnom postavení znalca, nakoľko menovaný bol vypočúvaný ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom jeho odbornej znaleckej činnosti, a teda bolo žiaduce, aby daná osoba vypovedala a hodnotila skutočnosti na základe odborného posúdenia a svojich odborných vedomostí a skúseností a zároveň, aby za takto podanú výpoveď niesla plnú zodpovednosť ako znalec.

Na základe vyššie uvedených úvah sa napadnuté rozhodnutie okresného súdu javí byť vecne správne, zákonné a založené na nepochybne preukázaných skutočnostiach. Napadnuté uznesenie je dostatočne zrozumiteľné a jasne odôvodnené, čím je vylúčené, aby išlo o arbitrárne či svojvoľné rozhodnutie.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno prijať jednoznačný záver o správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe zákonom stanoveného postupu a konania. Preto krajský súd sťažnosť obvineného ako nedôvodnú podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.