Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-5Sa/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 51976-3/2021-BA zo dňa 25. novembra 2021 takto

rozhodol:

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalobkyni.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. 200-208038- CA01/2021 NP 205-50091-2/2021-BAM zo dňa 30. septembra 2021 rozhodla o nároku žalobkyne na nemocenské uplatnené predložením Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. U 033581 tak, že podľa a o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) žalobkyňa nemá nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 03. augusta 2020, nakoľko žalovanej pri zániku nemocenského poistenia dňa 31. júla 2020 ochranná lehota nezačala plynúť z dôvodu vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku od 01. augusta 2020, pričom za dočasne práceneschopnú bola uznaná až od 03. augusta 2020.

2. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 11. októbra 2021, v ktorom uviedla, že v zmysle nápravy krivdy jej ročníka vek na odchod do starobného dôchodku žalobkyni vznikol dňa 21. júla 2020. Pracovný pomer žalobkyne skončil 31. júla 2020, pričom poukázala na to, že od 21. júla 2020 do 31. júla 2020 bola v pracovnom pomere ako dôchodca. Rozhodnutie orgánu prvého stupňa považuje za diskriminačné, pretože pracujúcemu dôchodcovi vzniká nárok na nemocenskú dávku aj v ochrannej lehote.

3. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 51976-3/2021-BA zo dňa 25. novembra 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa. V odôvodnení uviedla, že jednou zo všeobecných podmienok nároku na nemocenskú dávku zamestnanca je existencia nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty. Povinné nemocenské poistenie zaniklo žalobkyni dňa 31. júla 2020 v dôsledku zániku poistného

vzťahu žalobkyne u zamestnávateľa. Žalobkyňa dňa 31. júla 2020 požiadala o predčasný starobný dôchodok od 01. augusta 2020, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. septembra 2020. Žalobkyni vznikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nasledujúci deň po zániku povinného nemocenského poistenia zamestnanca, v dôsledku čoho jej ochranná lehota nezačala plynúť (§ 32 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení). Dočasná pracovná neschopnosť žalobkyni vznikla dňa 03. augusta 2020, k tomuto dňu ako ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenského sa posudzuje splnenie podmienky existencie nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty. Nakoľko žalobkyni dňa 03. augusta 2020 ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia neplynula, nesplnila všeobecnú podmienku nároku na nemocenskú dávku zamestnanca ustanovenú v § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení, z uvedeného dôvodu jej orgán prvého stupňa nárok na nemocenskú dávku nepriznal.

II.

Konanie pred správnym súdom

4. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10. januára 2022 doručenou Krajskému súdu v Prešove ako v tom čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu dňa 12. januára 2022 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej ako aj orgánu prvého stupňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaná nesprávne aplikovala relevantné právne normy upravujúce nárok na nemocenskú dávku na zistený skutkový stav a zároveň žiadala priznať úplnú náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa poukázala na to, že pracujúci dôchodca je naďalej nemocensky poistený, a preto môže v prípade dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne popri starobnom dôchodku aj nemocenskú dávku. Rovnaký nárok má aj vtedy, ak mu po zániku pracovného pomeru v ochrannej sedemdňovej lehote vznikne dočasná práceneschopnosť. Musí však ísť o poistenca, ktorý v čase ukončenia pracovného pomeru už bol poberateľom starobného dôchodku, nárok na výplatu starobného dôchodku nevznikol bezprostredne po skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nakoľko došlo k náprave krivdy pre ženy matky – ročník 1958, dôchodkový vek žalobkyňa dosiahla dňa 21. júla 2020 a v období od 21. do 31. júla 2020, kedy došlo k skončeniu jej pracovného pomeru, pracovala ako dôchodca. V čase podania žiadosti o dôchodok v roku 2020 nebolo možné podať žiadosť od 21. júla 2020 ale až od 01. augusta 2020. Žalobkyňa nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie.

6. K žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 29. apríla 2022, v ktorom uviedla, že súčasná právna úprava nedefinuje pojem „pracujúci dôchodca“, avšak v súlade s logickým výkladom sa za takého rozumie poistenec, ktorý je zamestnaný a ktorému sa vypláca starobný dôchodok. Poukázala tiež na to, že žalobkyňa správne uviedla, že ak v čase ukončenia pracovného pomeru poistenec poberá starobný dôchodok, plynutie ochrannej lehoty táto skutočnosť neovplyvní, avšak toto nie je prípad žalobkyne. Žalobkyni skončil pracovný pomer u zamestnávateľa Sociálna poisťovňa dňa 31. júla 2020, nárok na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu žalobkyni vznikol od 01. augusta 2020, teda ku dňu skončenia pracovného pomeru (k 31. júlu 2020) ešte nebola poberateľom predčasného starobného dôchodku.

7. Žalovaná ďalej podotkla, že žalobkyni bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nie starobný dôchodok a aj keby o predčasný starobný dôchodok požiadala od skoršieho dňa, ešte počas trvania pracovného pomeru, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku by jej s poukazom na § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nevznikol.

8. Žalovaná ďalej uviedla, že nakoľko žalobkyni nemocenské poistenie zamestnanca zaniklo dňa 31. júla 2020 a od nasledujúceho dňa 01. augusta 2020 jej vznikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, aplikujúc § 32 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení jej po zániku nemocenského poistenia zamestnanca ochranná lehota ani nezačala plynúť a z uvedeného dôvodu jej nebolo možné priznať nárok na nemocenské pri pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 03. augusta 2020.

9. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Žalovaná zároveň nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie.

10. K vyjadreniu žalovanej sa žalobkyňa nevyjadrila.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

11. Podľa a v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

14. Podľa , správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

15. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

17. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa prvá veta , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

19. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

20. Podľa § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote.

21. Podľa § 32 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 32 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ochranná lehota a) poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie, b) poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom, je osem mesiacov, c) poistenkyne, ktorej prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie; ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom.

23. Podľa § 32 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní.

24. Podľa § 32 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi a) vzniklo nemocenské poistenie, b) vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

25. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom ku dňu 31. júla 2020), dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

26. Podľa § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom ku dňu 31. júla 2020), nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba alebo je fyzická osoba uvedená v § 4 ods. 1 písm. d).

27. Podľa §293ff ods. 1 zákona o sociálnom poistení (pozn. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021), dôchodkový vek poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 pred 1. januárom 2021, zostáva zachovaný.

28. Podľa §293ff ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenec (pozn. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021), ktorý podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 nedovŕšil dôchodkový vek do 31. decembra 2020 a ktorý by podľa § 65 ods. 2 a príloh č. 3a a 3b v znení účinnom od 1. januára 2021 dovŕšil dôchodkový vek pred 1. januárom 2021, dovŕši dôchodkový vek 1. januára 2021.

29. Podľa §293ff ods. 3 zákona o sociálnom poistení (pozn. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021), fiktívny dôchodkový vek poistenca uvedeného v a) odseku 1 je dôchodkový vek, ktorý by tento poistenec dovŕšil podľa § 65 ods. 2 a príloh č. 3a a 3b v znení účinnom od 1. januára 2021 pred dovŕšením dôchodkového veku podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020, b) odseku 2 je dôchodkový vek, ktorý by tento poistenec dovŕšil podľa § 65 ods. 2 a príloh č. 3a a 3b v znení účinnom od 1. januára 2021 pred 1. januárom 2021.

30. Podľa § 293fi zákona o sociálnom poistení (pozn. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021), ak dôchodkový vek poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok do 31. decembra 2020, je alebo by bol podľa § 65 ods. 2 a príloh č. 3a a 3b v znení účinnom od 1. januára 2021 nižší ako dôchodkový vek podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020, predčasný starobný dôchodok alebo starobný dôchodok podľa § 69a ods. 1 sa zvýši o 0,5 % percentuálne nezníženej sumy podľa § 68 ods. 1 za každých začatých 30 dní obdobia rozdielu dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 a príloh č. 3a a 3b v znení účinnom od 1. januára 2021 a dôchodkového veku určeného podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020.

IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

31. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s , 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. . Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená sudkyni ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia a je vedená pod sp. zn. .

32. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu postupom podľa v spojení s , t.j.

neformálne a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ), vyhlásil dňa 20. marca 2024 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 08. marca 2024), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

33. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:

- žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenské dňa 24. septembra 2021 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Sociálna poisťovňa za obdobie dočasnej práceneschopnosti od 03. augusta 2020 do 09. mája 2021 (tlačivo U 033581),

- žalobkyňa bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa Sociálna poisťovňa do 31. júla 2020,

- žalobkyňa dňa 31. júla 2020 požiadala o predčasný starobný dôchodok od 01. augusta 2020, o čom rozhodla Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. septembra 2020.

34. Žalobkyňa vo svojej žalobe namieta nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi, ak tieto dospeli k záveru, že jej nevznikol nárok na nemocenské za obdobie dočasnej práceneschopnosti od 03. augusta 2020 do 09. mája 2021, nakoľko podľa jej názoru dočasná práceneschopnosť mala nastať v ochrannej lehote plynúcej bezprostredne po skončení jej pracovného pomeru dňa 31. júla 2020.

35. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia orgánu prvého stupňa ako aj napadnutého rozhodnutia konštatuje, že posúdenie skutočností podstatných pre rozhodnutie o nároku žalobkyne na nemocenské správnymi orgánmi bolo správne. Správny súd v prvom rade upriamuje pozornosť na skutočnosť, že pracovný pomer žalobkyne u zamestnávateľa Sociálna poisťovňa skončil ku dňu 31. júla 2020. V ten istý deň požiadala žalobkyňa o priznanie predčasného starobného dôchodku počnúc dňom 01. augusta 2020, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. septembra 2020. Nakoľko bezprostredne po zániku pracovného pomeru, a teda aj povinného nemocenského poistenia zamestnanca žalobkyni vznikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, ochranná lehota aplikujúc ustanovenie § 32 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení žalobkyni nezačala plynúť. Z uvedeného vyplýva záver, že v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti ochranná lehota žalobkyni neplynula, a preto jej uplatnený nárok na nemocenské za obdobie dočasnej práceneschopnosti od 03. augusta 2020 do 09. mája 2021 nevznikol.

36. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že v zmysle nápravy krivdy jej ročníka došlo v jej prípade k určeniu skoršieho dňa odchodu do dôchodku a to už dňa 21. júla 2020, a teda v období od 21. júla 2020 do 31. júla 2020 pracovala ako dôchodca, s uvedeným názorom sa správny súd nestotožnil. ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov došlo k novelizácii zákona o sociálnom poistení s cieľom odstrániť krivdu pri dôchodkovom strope žien narodených v rokoch 1957 až 1963, nakoľko týmto spravidla nebol odpočítaný polrok za každé jedno vychované dieťa. Novela však nadobudla účinnosť až dňa 01. januára 2021, takže ak bol žalobkyni priznaný predčasný starobný dôchodok od 01. augusta 2020, v zmysle predmetnej novely zákona o sociálnom poistení žalobkyni bol síce vypočítaný skorší dôchodkový vek, avšak z časového hľadiska nebolo možné spätne reálne priznať žalobkyni skorší deň odchodu do dôchodku, uvedené však bolo kompenzované jednorazovým doplatkom, čo uvádza aj žalobkyňa v žalobe. Preto určenie skoršieho dňa odchodu žalobkyne do (predčasného) dôchodku tiež nemá žiaden vplyv na vznik ani na zánik nároku na nemocenské uplatnené žalobkyňou, nakoľko ku skončeniu pracovného pomeru došlo k 31. júlu 2020 a dátum 21. júla 2020 mal v prípade žalobkyne len teoretický význam pre priznanie uvedenej kompenzácie. Správny súd pre úplnosť tiež dodáva, že nemôže prisvedčiť záveru žalobkyne, že v období od 21. júla 2020 do 31. júla 2020 pracovala ako dôchodkyňa, pretože poberateľkou predčasného starobného dôchodku sa v skutočnosti stala až od 01. augusta 2020.

37. Správny súd preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia nezistil žiaden z dôvodov namietaných žalobkyňou v podanej žalobe. Napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 209 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie žalovanej vychádza z dostatočne zisteného skutočného stavu, je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená žalovaná pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Žalovaná sa logickým a konzistentným spôsobom v

odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadala so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

38. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovanej boli v súlade so zákonom a žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

39. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a nasl. , podľa ktorého žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanej nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanej nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).