Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/75/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v spore žalobkyne: C. R., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu V.- mestská časť E., P. XX/A, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Milan Ficek, s.r.o., IČO: 47 232 757, adresa sídla Bratislava, Žilinská 14 a advokátom: JUDr. Boris Štanglovič, adresa sídla Šaľa, Jarmočná 2264/3, proti žalovanému: G. F., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu X. XXX, zastúpený splnomocnencom: advokátska kancelária Fardous Partners, s.r.o., IČO: 47 241 543, adresa sídla Šaľa, Hlavná č. 6, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 5. mája 2020 č.k. -188 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1.1 Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo v prospech žalobkyne (ako záložného veriteľa) na nehnuteľnostiach žalovaného (ako záložného dlžníka) nachádzajúcich sa v obci X., v katastrálnom území X., v okrese Galanta evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta na liste vlastníctva číslo XXXX ako:

- stavba so súpisným číslom XXX nachádzajúca sa na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo 203/2, druh stavby: Rodinný dom, popis stavby: rodinný dom,

- stavba so súpisným číslom XXX nachádzajúca sa na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo 203/3, druh stavby: Iná budova, popis stavby: Pohostinstvo SINDBÁD,

- pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom 203/1 o výmere 426 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom 203/2 o výmere 220 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom 203/3 o výmere 117 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 86.304,19 eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. .

1.2.1 V konaní mal za osvedčené, že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeného súdu dňa 23.4.2020 žiadala, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v prospech žalobkyne ako záložného veriteľa na nehnuteľnostiach žalovaného ako záložného dlžníka záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú presne špecifikované vo výroku tohto uznesenia, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 86.304,19 eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. .

1.2.2 Medzi žalobkyňou a žalovaným je pod vyššie uvedenou spisovou značkou vedené súdne konanie, ktorého predmetom je zaplatenie sumy 86.304,19 eur s príslušenstvom. V tomto konaní je nesporné, resp. bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa poskytla zo svojho účtu na účet pána D. (predávajúceho) žalovanú sumu za účelom úhrady druhej časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré tvoria "krčmu", vo vzťahu ku ktorej uzavreli žalovaný (ako kupujúci) a pán D. (ako predávajúci) kúpnu zmluvu. Žalovaný žalobkyni tieto finančné prostriedky nevrátil.

1.2.3 Vo veci bol vydaný dňa 31.3.2020 rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol. V spore bola vznesená žalovanou stranou námietka premlčania. Spomenutá kúpa sa týkala nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci X., v katastrálnom území X., v okrese Galanta, evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta na liste vlastníctva číslo XXXX. V predmetnom súdnom konaní je sporné, či uhradenie kúpnej ceny vyššie uvedeným spôsobom bolo realizované na základe zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorej mala žalobkyňa žalovanému požičať predmetnú sumu tak, že sumu poskytla priamo menovanému pánovi, s ktorým mal v tom čase uzavretú kúpnu zmluvu, podľa ktorej kúpnu cenu musel vyplatiť, hoci sám na to nemal peniaze alebo či išlo o bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného titulom plnenia za iného. Sporná je tiež splatnosť tvrdenej pôžičky a to, či došlo k premlčaniu práva žalobkyne na vrátenie týchto finančných prostriedkov.

1.2.4 Žalovaný cez svoju terajšiu priateľku na sociálnej sieti facebook ponúka na predaj nehnuteľnosti, ktoré prevádzkuje ako krčmu v obci X. prostredníctvom svojej jednoosobovej obchodnej spoločnosti LACKI, s.r.o., ako aj nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre k.ú. X..

1.2.5 Žalovaný nedisponuje sumou, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa domáha v súdnom konaní a aj obchodná spoločnosť LACKI, s.r.o. má dlhy na zdravotnom poistení (vo VšZP) a na sociálnom poistení (v Sociálnej poisťovni).

1.2.6 Žalovaného zaťažujú aj ďalšie súdne spory vedené na Okresnom súde Banská Bystrica a Okresnom súde Galanta.

1.3 Vec právne posúdil ako návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa a , a , ,, a , a ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „“)a dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného je dôvodný, nakoľko je tu obava, že exekúcia bude ohrozená.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd teda môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka s cieľom zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, ak žalobca v návrhu preukáže, že je tu hrozba zmarenia exekúcie.

1.5 Po oboznámení sa s obsahom návrhu na zabezpečovacie opatrenie a s ním súdu predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa bol podaný dôvodne. Súd má za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady, pretože žalobkyňa podala návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (záložného práva), označila spôsobilý predmet záložného práva, ktorým sú nehnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného, záložné právo zriadené prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku žalobkyne, ktorá môže vzniknúť rozhodnutím súdu vo veci samej. Z celého obsahu spisu vyplýva, že peňažná pohľadávka žalobkyne je dostatočne špecifikovaná, jej peňažný nárok uplatnený v konaní trvá a či bude dôvodný, ukáže to až rozhodnutie súdu v merite veci.

1.6 Žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu nariadenia predmetného zabezpečovacieho opatrenia, naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov vo vzťahoch sporových strán, a to predložením dôkazu o inzercii nehnuteľností patriacich žalovanému. Súd je toho názoru, že za daného stavu je potrebné zabezpečiť peňažnú pohľadávku žalobkyne ako veriteľa. Realizáciou predaja predmetných nehnuteľností by bola nepochybne ohrozená prípadná exekúcia vedená žalobkyňou voči žalovanému na vymoženie pohľadávky vo výške 86.304,19 eur.

2.1 Rozhodnutie napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, viniac súd prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci majúceho za následok nesprávne rozhodnutie.

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom z 31.3.2020 žalobu žalobkyne o zaplatenie 86.304,19 eur s príslušenstvom zamietol z dôvodu premlčania takto uplatneného nároku, nemohol následne v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sa začalo až po vydaní rozsudku vo veci samej a bez toho, aby podkladom jeho rozhodnutia boli akékoľvek nové skutočnosti týkajúce sa trvania nároku žalobkyne v porovnaní s konaním vo veci samej dospieť k opačnému záveru, teda, že nárok žalobkyne trvá.

2.3 Nemôže obstáť argument súdu prvej inštancie, že právna otázka, či peňažný nárok žalobkyne uplatnený žalobou trvá a či je dôvodný, ukáže až rozhodnutie súdu v merite veci (pričom má na mysli zrejme právoplatné súdne rozhodnutie) a že do tej doby zrejme treba tento peňažný nárok žalobkyne považovať za trvajúci a dôvodný, nakoľko takáto argumentácia popiera právne účinky už vydaného rozsudku a to konkrétne viazanosť súdu rozsudkom od toho momentu, kedy je rozsudok vyhlásený ( ).

2.4 Vo svojej replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a poukázal na to, že spochybňovanie danosti odvolacieho dôvodu žalobkyňou tvrdeniami, že rozsudok Okresného súdu Galanta sa ešte nestal právoplatným, a preto nemôže predstavovať prekážku rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, nemajú žiadne opodstatnenie. Právoplatnosť rozhodnutia je totiž vlastnosť, ktorá spôsobuje jeho záväznosť (nielen voči súdu samému, ale voči účastníkom konania, prípadne voči všetkým s ohľadom na povahu veci) a zásadnú nezmeniteľnosť, pričom žalovaný sa v podanom odvolaní nedomáha priznania takýchto účinkov doposiaľ neprávoplatnému rozsudku Okresného súdu Galanta.

3.1 Žalobkyňa odvolací návrh nepodala a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhla odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť dôvodiac, že napriek zamietnutiu žaloby žalobkyne vo veci samej predmetné konanie naďalej vzhľadom na včas podané odvolanie žalobkyne voči tomuto rozhodnutiu prebieha. Odvolacie konanie spolu s konaním pred súdom prvej inštancie tvorí jeden celok a pokým nie je vec právoplatne skončená, nedá sa hovoriť o takom rozhodnutí, ktoré by mohlo byť relevantnou právnou prekážkou pre podanie návrhu na neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie.

3.2 Priamo zákon uvádza možnosť podať návrh na nariadenie týchto opatrení nielen pred začatím konania, ale aj počas konania či dokonca po jeho skončení. Pri stotožnení sa s argumentáciou žalovaného by nastala situácia, kedy by nebolo možné efektívne uplatňovať procesné práva a domáhať sa ochrany práva za situácie, kedy konanie riadne prebieha, čo by bolo popretím zmyslu inštitútu neodkladných zabezpečovacích opatrení. Ich účelom je rýchla ochrana práv pri splnení zákonných predpokladov pre aplikáciu týchto inštitútov.

3.3 Právny názor žalovaného nie je správny, keď tvrdí, že žalobou uplatnený nárok netrval. O tom či tento nárok trvá alebo netrvá bude s konečnou a záväznou platnosťou rozhodnuté až v právoplatnom meritórnom rozhodnutí. Ak by súd vychádzal alebo sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, potom by fakticky priznal účinok obdobný právoplatnosti neprávoplatnému rozhodnutiu. Dokonca by sa dalo povedať, že by tým v istom zmysle prejudikoval právoplatný výsledok súdneho konania, súčasne by tým žalobcovi znemožnil realizáciu procesných prostriedkov na ochranu jeho práv.

3.4 Tým, že súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie za procesnej situácie, kedy žalobe síce nevyhovel, ale jeho rozhodnutie nenadobudlo z dôvodu podaného odvolania právoplatnosť, nijako neporušil ustanovenie . Nariadené neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím vo veci samej a samo osebe nijako negeneruje výsledok prvoinštančného konania. Tým, že súd zriadil na navrhovaných nehnuteľnostiach záložné právo, súčasne nezmenil svoje rozhodnutie a ani ho nijako inak nespochybnil.

3.5 Súd prvej inštancie nemôže pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia pracovať s predpokladom, že jeho rozhodnutie bude odvolacím súdom jednoducho potvrdené, a preto pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí postupovať v súlade s procesnými predpismi a

preskúmať, či na jeho nariadenie boli splnené podmienky alebo nie. Presne týmto spôsobom súd prvej inštancie aj postupoval, keď napriek zamietnutej žalobe správne vyhodnotil procesnú situáciu tak, že vzhliadol na splnenie zákonných predpokladov na nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil - osvedčil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je žaloba žalobkyne o 86.304,19 eur s 5% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 86.304,19 eur od 13.10.2017 do zaplatenia. Súd nárok žalobkyne pre nemožnosť jeho priznania vzhľadom na jeho premlčanie a žalovaným v konaní vznesenú námietku premlčania zamietol. Takéto rozhodnutie pre jeho nepreskúmateľnosť a iné napadla riadnym a včasným odvolaním žalobkyňa, s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe a následne navrhla nariadiť zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného, za účelom zabezpečenia v konaní vymáhanej peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému. Súd prvej inštancie takémuto návrhu vyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo v prospech žalobkyne na nehnuteľnom majetku žalovaného.

6. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne, nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o trvaní nároku žalobkyne, hoci v rozsudku, ktorý takémuto rozhodnutiu predchádzal dospel k záveru o jeho neexistencii v čase podania žaloby.

7. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8.1 Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav tak, ako je uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.6 tohto rozhodnutia (pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku), ktorý podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny záver vo veci (o potrebe považovať návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za dôvodný pre osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán alebo obavy ohrozenia exekúcie spôsobom navrhovaným žalobkyňou) s poukazom na , odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Aj odvolací súd dospel k záveru, že po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi k návrhu (podľa pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) bolo potrebné prijať záver o osvedčení základných skutočností potrebných pre záver súdu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán, ako aj o dôvodnej obave z ohrozenia exekúcie, ako základných predpokladov za splnenia ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie.

8.2 Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

9. Nedôvodnou bola námietka žalovaného o tom, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a to najmä, že dospel k nesprávnemu právnemu záveru o osvedčení nároku žalobkyne, nakoľko mu v takomto závere bránil jeho predchádzajúci záver o tom, že tento nárok žalobkyne už v čase podania žaloby netrval vyjadrený v odôvodnení vyhláseného rozsudku vo veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej č.k. -162 zo dňa 31.3.2020 je totiž absolútne nepreskúmateľný práve pre absenciu dôvodov, pre ktoré súd žalobu žalobkyne zamietol a tak z neho nie je možné hodnoverne ustáliť, že súd dospel k záveru o netrvaní nároku žalobkyne v čase podania žaloby. Pre takúto nepreskúmateľnosť bol tento rozsudok odvolacím súdu zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (tu pozri uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -252 zo 17.9.2020). Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolacom konaní nepredniesol žiadne nové vecné námietky, s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej.

10. Odvolací súd preto podľa a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

11. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).