Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-14C/206/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu W. Š.S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX I., právny zástupca: JUDr. Renáta Janská, IČO: 42 141 621, so sídlom Adamovské Kochanovce 281, 913 05 Adamovské Kochanovce, proti žalovaným: 1/ U. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX B., právny zástupca: JUDr. Katarína Galová, IČO: 42 164 460, so sídlom E. Belluša 10, 921 01 Piešťany, 2/ Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, so sídlom Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, právny zástupca: UNITED LAWYERS s.r.o., IČO: 36 662 291, so sídlom Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, o určenie člena družstva, o určenie vlastníka členských práv a o určenie nájomcu družstevného bytu, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o vzájomnej žalobe uplatnenej žalovaným v 1. rade, z a s t a v u j e.

II. Súd u r č u j e, že jedinou vlastníčkou členských práv a povinností k 3-izbovému bytu č. 24, na 4. poschodí na ulici Hollého 508/12 vo Vrbovom, je žalobkyňa.

III. Súd u r č u j e, že jediným nájomcom 3-izbového bytu č. 24, na 4. poschodí na ulici Hollého 508/12 vo Vrbovom, je žalobkyňa.

IV. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

V. Vo vzťahu k výrokom II., III. a IV. žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

VI. Vo vzťahu k výroku I. súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade, v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresný súd v Trnave dňa 05.08.2015 sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný v 1. rade nie je členom Bytového družstva Trnave (ďalej aj ako „Družstvo“), že žalobkyňa je jedinou vlastníčkou členských práv a povinností k X-H. O. č. XX, na X. poschodí na ulici Z. XXX/XX vo B. (ďalej len „Byt“), že žalobkyňa je jedinou nájomkyňou Bytu, že žalovanému v 1. rade bytová náhrada nepatrí a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným v 1. rade žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti a sú spolu rodičmi troch detí. V roku 2005 žalobkyňa prejavila záujem o získanie členských práv v Družstve (žalovaný v 2. rade), čo bola podmienka pre získanie nájomného bytu. Dňa 13.06.2005 uzavrela kúpnu zmluvu s predávajúcimi: manželmi: H.. H. Q. a Q.. U. Q., ktorou odkúpila členské práva a povinnosti v Družstve. Dňa 13.06.2005 bola uzavretá aj nájomná zmluva, na ktorej je uvedený ako nájomca ako žalovaný v 1. rade ako manžel. Žalobkyňa trvá na tom, že žalovaný v 1. rade v

neprítomnosti žalobkyne uviedol pracovníčku žalovaného v 2. rade do omylu, že sú manželia, čo nebola pravda. Nakoľko žalobkyňa a žalovaný v 1. rade neboli manželmi, nemohol im vzniknúť spoločný nájom bytu. V októbri 2010 z bytu žalobkyňa aj deťmi musela odísť, lebo žalovaný v 1. rade sa odmietol vysťahovať, odvtedy žije u matky a majú k dispozícii jednu izbu. Žalovaný podal na Okresnom súde v Trenčíne žalobu o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, pričom tvrdí, že to bola žalobkyňa kto uviedol pracovníčku žalovaného v 2. rade do omylu. Žalobkyňa uvedené popiera, nakoľko mylné uvedenie žalovaného v 1. rade ako manžela by bolo v jej neprospech. Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn.: zo dňa 16.09.2014 súd žalobu zamietol a konštatoval, že spoločný nájom vzniknúť nemohol a ani nevznikol. Žalobkyňa vidí naliehavý právny záujem na určení vlastnícka členských práv, lebo bez takého určenia je jej právne postavenia neisté a na základe rozhodnutia súdu sa zmenia právne pomery, ktoré nemožno inak usporiadať. Predložila nasledovné listiny: Dohoda o prevode členských práv a povinností (ich častí) a Dohoda o majetko - právnom vyporiadaní členského vkladu zo dňa 13.06.2005 (ďalej len „Dohoda“), Kúpna zmluva zo dňa 13.06.2005 (ďalej len „Kúpna zmluva“), Nájomná zmluva zo dňa 13.06.2005 (ďalej len Nájomná zmluva“), Výpis uznesenia zo dňa 16.02.2015 žalovaného v 2. rade, výzva na úhradu nedoplatkov zo dňa 18.11.2014, potvrdenie o úhrade zálohových platieb zo dňa 20.02.2013, Upozornenie na nedoplatky zo dňa 11.05.2011, Rozsudok Okresného súdu v Trenčíne sp. zn.: zo dňa 16.09.2014.

3. Dňa 06.09.2016 bola vec postúpená Okresnému súdu Piešťany. 4. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade písomným podaním doručeným súdu dňa 25.05.2016 s tým, že predkladá listiny: Dohodu o pôžičke s p. U. zo dňa 10.06.2005 na sumu 66.000,- eur, Potvrdenie o vrátení pôžičky zo dňa 15.07.2007, 11 finančných operácií, ktoré majú potvrdzovať držbu finančných prostriedkov, ktoré mali slúžiť na pokrytie poplatkov Družstva v roku 2005, Kúpnu zmluvu pre žalobkyňu, predmetom ktorej je byt na Z. T., fotodokumentácia Bytu, potvrdenia o platbách Družstvu, Čestné prehlásenie X. Q., potvrdenia o nákupe valút.

5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.05.2016 žalovaný v 1. rade uplatnil vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že žalovaný v 1. rade je členom Družstva, jediným vlastníkom členských práv a povinností a jediným nájomcom Bytu. Ďalej uviedol, že všetky finančné záväzky hradil výlučne on, t.j. suma 5.950,- Sk za prevod členského podielu a sumu 21.000- eur bankovým prevodom v prospech bankového účtu syna predávajúcich. Žalobkyňa nikdy nepracovala a nemala záujem pracovať, nemala preto žiadne finančné prostriedky. Skutočnosť, že nemala finančné prostriedky dosvedčuje aj to, že jej v júni 2005 priateľ žalovaného v 1. rade H.. S. Q. odovzdal 500.000,- Sk na podporu rodiny a žalovaný jej zakúpil motorové vozidlo Mazda 323 v sume 230.000,- Sk. Navyše, dňa 11.03.2012 žalobkyňa podpísala dohodu, že jej vyplatil sumu 14.500,- eur za tzv. členský podiel v Byte. Žalobkyňa klame a zavádza, používa spoločné deti ako „štít“, pričom jej ide len o vylákanie peňazí od neho. Predložil zväzok listín: potvrdenia o platbách Družstvu, Petícia na podporu požiadaviek p. U. pri vzťahu s jeho deťmi, vyjadrenie H.. H. U. zo dňa 02.12.2012, čestné prehlásenie o neuzavretí manželstva, potvrdenia súvisiace s platbami za energie, odpad týkajúce sa Bytu, faktúra č. XXXXXXX, Dohoda zo dňa 11.03.2012.

6. Na pojednávaní dňa 21.09.2020 vzal žalovaný v 1. rade vzájomnú žalobu späť.

7. Podľa z.č. (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

10. Vzhľadom na späťvzatie vzájomnej žaloby zo strany žalovaného v 1. rade, ktorým sa domáhal určenia, že žalovaný v 1. rade je členom Družstva, jediným vlastníkom členských práv a povinností a jediným nájomcom Bytu, súd konanie o vzájomnej žalobe zastavil (výrok I).

11. Písomným podaním doručeným súdu dňa 02.06.2016 sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že žalovanému v 2. rade boli predložené dve rôzne vyhotovenia právnych úkonov preukazujúcich

nadobudnutie členských práv a povinností: Dohoda zo dňa 13.06.2005 a Kúpna zmluva zo dňa 13.06.2005. Nevie preto posúdiť, kto je členom Družstva. Zdôraznil, že obe listiny majú totožnú overovaciu doložku. 12. Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.07.2018 sa vyjadrila žalobkyňa (replika) a uviedla, že tvrdenia žalovaného v 1. rade sú nepravdivé a popiera ich. Bola to ona, kto kúpnu cenu za členské práva vo výške 21.000,- eur zaplatila na účet predávajúcich č. XXXXXXXXXX dňa 13.06.2005, keď v W. W., pobočka I. uskutočnila vklad na účet predávajúcich. Finančné prostriedky zaplatila z vlastných finančných prostriedkov, ktoré si dlhšiu dobu odkladala zo zárobku u zamestnávateľa R., brigád, z predaja bytu na Z.R. T., z finančných prostriedkov od známeho S. Q. a finančného daru od sestry a matky. Poprela, že by sa X. Q., syn predávajúcich, zúčastňoval právnych úkonov pri predaji členských práv, keďže boli prítomní jeho rodičia, vo B. v deň 13.06.2005 bol len ako doprovod a šofér svojich rodičov. Nakoľko dokladom o vklade peňažných prostriedkov na účet predávajúcich už nedisponuje, žiadala, aby súd tento vyžiadal z banky. Takisto poprela, že by to bol žalovaný v 1. rade, kto pri prevode členských práv hradil poplatky družstvu. Bola to opäť ona, kto uhradil zápisné za členský podiel vo výške 5.950,- Sk, ako aj preddavky za služby a stavebné úpravy. Poprela, že by do Dohody vpísala žalovaného v 1. rade ako svojho manžela, na tomto nemala právny záujem. Zdôraznila, že písmo, ktorým je uvedené jej meno a údaje sa odlišuje od písma, ktorým je uvedené meno a údaje žalovaného v 1. rade, teda tieto údaje musela vyplniť iná osoba. K tvrdeniu, že žalovaný v 1. rade v rozhodnom čase podpisu dokumentov nerozumel slovám: manžel, druh, ženatý, vydatá atď. uviedla, že nie sú pravdivé, lebo žalovaný v 1. rade žije na Slovensku od r. 1985 a pred tým, než nadviazala známosť bol už ženatý a rozvedený so slovenskou občiankou, pričom sám získal slovenské občianstvo, takisto na Slovensku dlhodobo podnikal a bežne uskutočňoval právne úkony aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam. K Písomnej dohode na základe dobrovoľnej ústnej dohody zo dňa 11.03.2012, na základe ktorej mala údajne potvrdiť, že Byt bol nadobudnutý z peňazí žalovaného v 1. rade že tento ju z neho vyplatil sumou 14.500,- eur, uviedla, že k uvedenému dokumentu sa už niekoľkokrát vyjadrovala v iných konaniach. Trvá na tom, že predmetnú dohodu nikdy neuzavrela s takým obsahom, ako ju predkladá žalovaný v 1. rade, ktorý ju dodatočne pozmenil tak, že k textu ktorý sa týka motorového vozidla dopísal žalovaný v 1. rade ďalší text týkajúci sa Bytu a výživného na deti. S uvedeným dôkazom sa už v odôvodnení vysporiadal Okresný súd v Trenčíne sp. zn.: a následne Krajský súd V Trenčíne pod sp. zn.: . Pokiaľ ide o listiny týkajúce sa údajných pôžičiek žalovanému v 1. rade od Q. M. H. U. a ktoré majú preukázať, že žalovaný v 1. rade mal dostatok finančných prostriedkov na kúpu bytu, žalobkyňa poukazuje na číslo občianskeho preukazu žalovaného v 1. rade, ktoré sa nezhoduje s tým, ktorý v tom čase používal a má za to, že tieto listiny boli vyhotovené dodatočne a účelovo. 13. Písomným podaním doručeným súdu dňa 04.09.2018 sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že sa osobne zúčastnil pri podpise všetkých právnych úkonov týkajúcich sa prevodu členských práv a povinností. To, že nie je uvedený ako kupujúci, zariadila žalobkyňa s tým, že to stačí ak tam bude uvedená len ona. Podviedla ho, ale všetky platby vykonával on sám, čo dosvedčia manželia Q. a ich syn. Na Dohode bol uvedený riadne aj on ako člen družstva a členské práva riadne nadobudol. V tej dobe nevedel dobre po slovensky a nepoznal právny systém, všetko prebiehalo pod kuratelou žalobkyne, ktorej veril. Teraz však vidí, že ho chce pripraviť o byt. Pokiaľ ide o PPD týkajúce sa platieb družstvu, je tam síce uvedená žalobkyňa, ale platby platil on a bol uvedený zámerne do omylu. On osobne bol v učtárni družstva a vyplatil sumu 5.950,- Sk ako členský vklad, v čase spolužitia so žalobkyňou mu bolo jedno, či je doklad vystavený na neho alebo ňu. Žalobkyňa nemala žiadne peniaze a nemala to z čoho zaplatiť. Členstvo v Družstve podľa žalovaného v 1. rade vzniklo obom dňom, keď predstavenstvo rozhodlo o ich prijatí za členov družstva na základe ich písomnej prihlášky. Predstavenstvo rozhodlo dňa 13.06.2005 pod ev. č. XXX/PP/XXXX (pozn. súdu, ev. č. je uvedené na poslednej strane Dohody s textom: BD zobralo dohodu na vedomie dňa ...), analogicky teda vzniklo členstvo im obom, nielen žalobkyni. Ohľadom platby v W. W. trvá na tom, že aj tieto finančné prostriedky hradil on, žalobkyňa o vklade peňazí nepredložila žiaden dôkaz. 14. Na pojednávaní dňa 13.05.2019 žalovaný v 1. rade namietol, že kúpnu zmluvu považuje za neplatnú, lebo v nej nebol uvedený a bol tak poškodený na právach. V tejto dobe nevedel dobre po slovensky a to, že tam uvedený nebol, sa stalo konaním žalobkyne, ktorá konala vo svoj prospech a využila to, že ich vzťahy boli dobré. 15. Na pojednávaní dňa 13.05.2019 predstúpil žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že aj Družstvo má záujem na určení vlastníckych členských práv, nakoľko bez toho nie je možné vykonať zmeny v záznamoch. Skutkový stav je žalovanému v 2. rade známy, viackrát to riešili na zasadnutiach a bytových stretnutiach, boli predkladané rôzne dokumenty, ale k zmieru nedošlo. Výsluch pani O. vidia ako neefektívny, síce u žalovaného v 2. rade ešte pracuje, ale je im známe, že sa nepamätá ani

nemôže si pamätať z odstupu času, kto vykonával platby. V súčasnosti v záznamoch vedú, tak ako to bolo na začiatku, vlastníkom členských práv obe strany sporu ako manželov, keďže tak to bolo prezentované žalovanému v 2. rade. Ohľadom nájmu bytu vedú záznam - neurčitý, aj keď strany sporu žiadajú o vyjadrenie Družstvo, kto je nájomcom bytu. Žalovaný v 1. rade realizuje platby za byt. Došlo aj k žiadostiam o odkúpenie bytu, záujem teda je, ale žiadosti musia ostať do rozhodnutia súdu ako nevybavené. 16. Spolu s písomným podaním doručeným súdu dňa 16.05.2019 žalovaný v 2. rade predložil súdu Stanovy Družstva v znení účinnom v roku 2005 a originály listín, ktoré súd založil do prílohovej obálky. A.

17. Na pojednávaní dňa 13.05.2019 súd vypočul žalobkyňu, ktorá uviedla, že s jej vtedajším druhom (pozn. žalovaný v 1. rade) chceli odkúpiť byt a našli si inzerát, obhliadku bytu zariadil žalovaný v 1. rade. Ona chcela zaplatiť a odkúpiť byt sama, bolo to aj tak dohodnuté. Dňa 13.06.2005 sa v ranných hodinách stretli s manželmi Q.Ý., ktorí mali nachystanú kúpnu zmluvu s jej menom (pozn. č. l. 8), túto podpísali na matrike vo B.. Jej druh bol s ňou, chodievali všade spolu. Potom sa presunuli do banky v I. - W., kde zrealizovala platbu. Tam boli manželia Q. ešte prítomní, už si nepamätá, či boli s nimi neskôr na družstve, alebo nie. Následne sa presunuli na družstvo, kde sa podpisovala nájomná zmluva a dohoda o členských právach, kde ju pracovníčka upozornila, že keďže nie sú manželia bude potrebné to schváliť predstavenstvom. Ona svojho druha ako manžela neuviedla. Do Dohody (pozn. č.l. 4) uviedla svoje meno, v kolónke manžel, ani deti nebolo nič uvedené, takto to aj podpísala. Originál takto vypísanej zmluvy nemá. Až v roku 2015 - 2016, keď začali problémy dostala kópiu z tejto Dohody a zistila, že je tam dopísaný jej druh ako manžel a ich deti, ani meno ich syna nebolo správne, lebo v roku 2005 sa Z. nevolal, volal sa Q.. K zmene mena došlo neskôr v roku 2007. Čo sa týka nájomnej zmluvy (pozn. č.l. 11) nevie prečo je tam uvedené aj meno jej druha v kolónke manžel, na okolnosti podpisu tohto dokumentu sa nepamätá, ale na č.l. 13 je jej podpis. Kúpna cena sa vyplácala v hotovosti na účet v banke. V banke boli spolu, aj manželia Q. aj žalovaný v 1. rade, ale pri okienku bola ona. Na otázku odkiaľ mala peniaze uviedla, že peniaze mala od pána Q. S., ktorý jej dal 500.000,- SK, ďalej od jej mamy, ktorá vybrala z účtu 105.000,- Sk a mala aj peniaze z predaja bytu na Z. T. B. I.. Na otázku prečo žiadala od ambasády v čase kúpy peniaze na nájom, keď teraz tvrdí, že peniaze mala, uviedla, že byt sa kupoval v roku 2005 a peniaze žiadala v roku 2007, keď bol žalovaný v 1. rade vo väzení. 18. Na pojednávaní dňa 09.10.2019 bol vypočutý žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že predmetný byt chcel kúpiť on a keďže poznal X. Q. už od roku 2004, dozvedel sa, že on bude byt predávať, tak sa tam išiel pozrieť. Byt sa mu páčil, bola tam aj škola a škôlka v blízkosti, podmienka zo strany X. Q. bola zaplatiť v eurách. Byt bol písaný na jeho rodičov a on tak rozumel, že zmluva nie je podstatná lebo sa mala podpisovať aj dohoda o prevode členských práv na družstve, a tú podpísal aj on. Žalobkyňa tam sama napísala, že je vydatá, aj keď to nebola pravda, pritom overovali podpisy. Zmena mena syna nastala až v roku 2007, o čom predložil doklad. Trvá na tom, že žalobkyňa uviedla do omylu predávajúcich, aj jeho. Peniaze za byt boli jeho, žalobkyňa nemala ani zamestnanie a bola na materskej. V deň prevodu mal nachystané peniaze, dal jej ich a ona tam napísala svoje meno. Chce, aby preukázala, že peniaze na prevod mala. X. Q. v deň prevodu dal peniaze do ruky, ale chcel aby sa vložili na účet, tak išli do banky a žalobkyňa ich tam vložila. Dňa 13.06.2005 tam bol a ako prvá sa podpisovala zmluva na č.l. 4, potom šli do banky, až potom sa podpisovala zmluva č.l. 8, ale tam už asi nebol. Na družstve boli spolu, peniaze som dal žalobkyni do ruky a ona ich tam vložila, preto tam napísali jej meno. Nájomnú zmluvu podpisoval aj on, bolo to v ten istý deň, na družstve po podpise zmluvy na č.l. 4.

19. Zo Stanov Družstva, v znení účinnom ku dňu podpisu Kúpnej zmluvy a Dohody, je zrejmé, že tretia časť čl. 4 upravuje vznik členstva: (ods. 1 veta prvá) Členmi družstva môžu byť fyzické alebo právnické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 2 člen môže previesť svoje práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve, alebo ich časť, na fyzickú a právnickú osobu, ktorá spĺňa podmienky vzniku členstva v čl. 4. Podľa čl. 6 ods. 4 členstvo v družstve pri predaji bytu. Podľa čl. 7 ods. 1 ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, alebo prejde na neho členstvo a nájom bytu, okrem čl. 6 ods. 1 týchto stanov, vznikne so spoločným nájmom bytu aj spoločné členstvo manželov v družstve, z toho členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Podľa čl. 17 prevod práv a povinností spojených s členstvom v družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu družstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením dohody o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve.

20. Z Dohody súd zistil, že ide o formulárovú zmluvu žalovaného v 2. rade týkajúcu sa Bytu, ktorá je vyplnená rukou písanými údajmi. Na strane prevodcu sú uvedení manželia Q., a to formou prevodca

- H. Q. a manželka: U. Q., pričom pod jej menom je uvedená aj spoločnosť U. W..Y..R.. Y.. Na strane nadobúdateľa je prvá uvedená žalobkyňa, pod jej menom a adresou je zjavne iným písmom uvedený údaj: vydatá. Nasleduje označenie manžela - žalovaný v 1. rade. V kolónke osoby, ktoré budú Byt užívať sú uvedené deti Z., nar. XX.XX.XXXX - syn a W. nar. XX.XX.XXXX - dcéra. V dolnej časti prvej strany Dohody je pečiatka žalovaného v 2. rade s dátumom 13.06.2005. Na tretej strane sú podpisy prevodcov a nadobúdateľov, pričom v dolnej časti tejto strany je uvedenie podpisov prevodcov na matrike Mesta B. pod pol. č. XXX/XX H.. H. Q. a pod pol. č. XXX/XX U. Q., oba dňa 13.06.2005. Nasleduje uvedenie, že Družstvo vzalo dohodu na vedomie dňa 13.06.2005 pod ev. č. XXX/PP/XXXX, s pečiatkou a nečitateľným podpisom za Družstvo. Na strane štvrtej sú overené podpisy žalobkyne pod pol. č. XXX/A/XXXX na matrike mesta I. dňa 13.06.2005 a žalovaného v 1. rade pod pol. č. XXX/A/XXXX, takisto na matrike mesta I. dňa 13.06.2005.

21. Z Kúpnej zmluvy vyplynulo, že ju na strane predávajúcich uzavreli manželia Q. a na strane kupujúcej žalobkyňa, pričom jej predmetom je predaj členských práv a povinností v Bytu za kúpnu cenu 21.500,- eur. Zmluva je datovaná dňa 13.06.2005, pričom úradne sú overené podpisy predávajúcich, v totožný deň a pod totožnou overovacou položkou matričnej knihy Mesta B., t.j. pod pol. č. XXX/XX H.. H. Q. a pod pol. č. XXX/XX U. Q., obaja dňa 13.06.2005. Pod čl. 2 zmluvy je v zátvorke rukou písané číslo: XXXXXXXXXX, o ktorom strany zhodne tvrdili, že je to číslo účtu predávajúcich. Táto skutočnosť sa potvrdila aj z Vkladového lístku (viď bod 47).

22. Do spisu bola dňa 08.11.2019 založená kópia strany 2 z knihy osvedčení podpisov. Z knihy je zrejmé, že pod pol. č. XXX dňa 13.06.2005 bol osvedčený podpis H.. H. Q. 3x s poznámkou uvedenia dokumentov: „Dohoda o prevode členských práv a povinností a kúpna zmluva členských práv a povinností pre W. Š. G. I.“. Pod pol. č. XXX dňa 13.06.2005 bol osvedčený podpis U. Q. 3x s totožnou poznámkou uvedenia dokumentov: Dohoda o prevode členských práv a povinností a kúpna zmluva členských práv a povinností pre W. Š. G. I..

23. Z Nájomnej zmluvy je zrejmé, že ju uzavreli na strane prenajímateľa žalovaný v 2. rade a na strane nájomcov žalobkyňa a žalovaný v 1. rade, pričom vyplnené údaje sú predtlačené. Na strane 3 figurujú podpisy žalobkyne, žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. V čl. 3 sa uvádza, že v zmysle -704 uzavretím tejto nájomnej zmluvy vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Spoločné členstvo manželov podľa vzniklo dňa 13.06.2005.

24. Z Rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn.: zo dňa 16.09.2014 vyplynulo, že žalovaný v 1. rade sa v pozícii žalobcu domáhal voči žalobkyni, ktorá v uvedenom konaní vystupovala na strane žalovanej určenia, že Nájomná zmluva je neplatná, zrušenia práva spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného v 1. rade a určenia, že jediným nájomcom Bytu je žalovaný v 1. rade. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2014. Z odôvodnenia vyplynulo, že súd zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti Nájomnej zmluvy z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení, žalovaný v 1. rade neoznačil na strane žalovaných aj Družstvo. V časti žaloby o zrušenie spoločného nájmu súd žalobu zamietol, lebo v konaní bolo preukázané, že spoločný nájom medzi manželmi nevznikol, nebolo ho preto možné ani zrušiť.

25. Z Čestného prehlásenia zo dňa 24.05.2016 X. Q. (s osvedčeným podpisom) vyplynulo, že je synom predávajúcich - manželov Q.. Uviedol, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzavreli s jeho rodičmi Dohodu. Prehlásil, že dňa 13.06.2005 prevzal ako zástupca svojich rodičov sumu 21.000,- eur cestou bankového prevodu z účtu menovaného. Túto platbu dohodol výhradne so žalovaným v 1. rade, ktorý mu ju zaplatil z jeho výlučných prostriedkov, žalobkyňa do transakcie nezasahovala.

26. Z rukou písanej Písomnej dohody na základe dobrovoľnej ústnej dohody zo dňa 11.03.2012 vyplynulo, že ju mali podpísať žalobkyňa, žalovaný v 1. rade a svedok X. B.. V texte dohody sa uvádza, že žalovaný v 1. rade odovzdáva žalobkyni motorové vozidlo Peugeot 406 a ďalej, že spoločný byt vo B. na Z. T. v súčasnej hodnote 29.000,- eur, ktorý kúpil žalovaný v 1. rade, žalobkyni v adekvátnej hodnote 14.500,- eur, vypláca podpisom dohody. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn.: zo dňa 13.10.2016, ktorým bol žalovaný v 1. rade uznaný za vinného vo veci spáchania

prečinu zanedbania povinnej výživy vyplynulo, že súd sa v rámci dokazovania zaoberal aj Písomnou dohody na základe dobrovoľnej ústnej dohody zo dňa 11.03.2012, pričom uviedol, že neuveril tvrdeniu žalovaného v 1. rade, že vyplatil žalobkyni sumu vo výške 14.500,- eur, nakoľko nekorešpondovalo s výpoveďami svedkov. Pri podpise dohody nebol prítomný žiaden pán B.. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu - Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: zo dňa 23.03.2017, ktorým bol rozsudok prvostupňového súdu zmenený vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu je zrejmé, že aj odvolací súd vyhodnotil výpovede svedkov navrhnutých žalovaným v 1. rade, ktorí mali potvrdiť podpis predmetnej dohody a prevzatie finančných prostriedkov žalobkyňou, ako nevierohodné. K uvedenému listinnému dôkazu súd nemá dôvod zaujať odlišné stanovisko, než súdy, ktoré sa predmetnou listinou v rámci dokazovania už podrobne zaoberali a vykonali potrebné dokazovanie za účelom potvrdenia, alebo vyvrátenia tvrdení strán konania týkajúcich sa pôvodného textu dohody a skutočnosti (pre toto konanie významnú), či žalobkyňa potvrdila, že Byt zakúpil žalovaný v 1. rade a vyplatil jej sumu 14.500,- eur titulom vyporiadania Bytu. Súd sa preto stotožňuje so závermi Okresného súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Trenčíne týkajúce sa nevierohodnosti tvrdení žalovaného v 1. rade v danom smere. 27. Z Čestného prehlásenia (nedatovaného) H.. S. Q. vyplynulo, že v júni 2000 na pokyn žalovaného v 1. rade odovzdal žalobkyni sumu vo výške 500.000,- Sk, peniaze boli určené na živobytie s jej synom Z., lebo bola vo vysokom štádiu gravidity. 28. Z príjmového pokladničného dokladu (PPD) zo dňa 13.06.2005 č. V. súd zistil, že ho vystavil žalovaný v 2. rade na meno žalobkyne, príjem je v sume 5.950,- Sk na účel: MP - prevod členských práv a povinností. V hornej časti sa nachádza pečiatka žalovaného v 2. rade a v dolnej označenie osoby, ktorá doklad vyhotovila: p. O.. Uvedený doklad bol v priebehu konania založený do spisu zo strany žalovaného v 2. rade aj v originály. 29. Z PPD č. V. zo dňa 13.06.2005 je zrejmé, že žalovaný v 2. rade prijal od žalobkyne sumu vo výške 456,- Sk ako preddavok na FPUaO D 7/05 a č. V. zo dňa 13.06.2005 sumu 2.722,- Sk ako preddavok na služby D 7/05. Oba doklady vystavila p. O.. 30. Z Rozhodnutia Obvodného úradu v Piešťanoch č. XXXX/XXXXX zo dňa 20.06.2007 vyplynulo, že meno spoločného dieťaťa žalobkyne a žalovaného v 1. rade bolo zmenené z mena: Q. na Z.. 31. Z výpisu obchodného registra spoločnosti U., W..Y..R.. vyplynulo, že spoločnosť zanikla ku dňu 13.01.2015 dobrovoľným výmazom - rozhodnutie spoločníkov o zrušení spoločnosti. V čase prevodu členských práv v Družstve bol spoločníkom a konateľom H.. H. Q. (pozn. predávajúci členských práv).

32. Z listu zo dňa 05.02.2010, ktorý adresovali obaja - žalobkyňa a žalovaný v 1. rade (obaja ho aj podpísali) Úradu justičnej a kriminálnej polície súd zistil, že uviedli o.i. v úvode: „...dovoľujeme si Vás požiadať, aby sa trestné oznámenie, ktoré som podal s mojou manželkou...“ . 33. Písomným podaním doručeným súdu dňa 01.10.2019 svedkyňa Q.. U. Q. uviedla, že jej manžel trpí Alzheimerovou chorobou a nepamätá si, ona sama z toho času vie len toľko od manžela, že jednal vždy so žalovaným v 1. rade. O diagnóze manžela doložila dňa 27.11.2019 nález od lekára z psychiatrickej ambulancie, z ktorého vyplýva, že pacient s demenciou nie je spôsobilý vypovedať na súde. 34. Na pojednávaní dňa 24.02.2020 bola vypočutá svedkyňa - U. Q. (predávajúca členských práv), ktorá uviedla na otázku súdu, či si spomína na žalobkyňu alebo žalovaného v 1. rade, ktorí boli prítomní, že si veľmi nespomína, žalobkyňa jej vôbec nie je známa a žalovaný v 1. rade je jej trochu povedomý, ale nepamätá si. Po nahliadnutí do spisu na č. l. 4 - 7, 8 - 9 (pozn. Dohoda a Kúpna zmluva) uviedla: áno na zmluvách je uvedené jej meno, spoločnosť U. W..Y..R.. bola ich spoločnosť, ale na okolnosti uzavretia zmlúv si nespomína, asi tam ani nebola. Nespomína si, iba zo slov manžela vie, že asi jednal len s ním (poukázala na ŽV1) a že tam bol aj syn prítomný, ale doklad o tom už nemá. Manžel má Alzheimera a na nič si nepamätá, vie iba to, čo jej vtedy povedal. Na otázku kde a za akých okolnosti prebehlo vyplatenie peňazí, uviedla, že nevie, podľa listín tam asi bola prítomná, ale nespomína si. Na otázku, či vie komu ten byt predávali, vypovedala, že nevie na koho to bolo napísané, to si nepamätá. Kontakty boli so žalovaným v 1. rade, ale jej je on neznámy, nepamätá si, či to bol on alebo jeho bývalá manželka.

35. Na pojednávaní dňa 24.02.2020 bol vypočutý ako svedok aj syn predávajúcich - X. Q., ktorý uviedol, že si spomína na oboch - žalobkyňu aj žalovaného v 1. rade, aj keď na žalovaného v 1. rade viac, lebo s ním bol viac v kontakte. Bolo to vtedy keď predávali byt, on tam býval, ale byt bol písaný na rodičov. Zmluvu nevidel, lebo ju ani nepodpisoval. Chcel sa presťahovať a preto dal inzerát, ozval sa žalovaný v 1. rade, aj sa s ním stretol, či boli vtedy zobratí alebo nie, to nevie. U notára s rodičmi nebol. Bol s mamou v banke vtedy. Prevod robil žalovaný v 1. rade, on tam bol. Myslí si, že aj žalobkyňa tam bola, ale už si to nepamätá. Myslí si, že ona bola pri tom prepise členských práv na družstve. Na družstve s rodičmi bol. Na otázku kto uhrádzal poplatky na bytovom družstve uviedol, že sa mu zdá, že žalovaný

v 1. rade dal peniaze svojej partnerke a ona ich tam vložila, aspoň sa mu tak zdá. On to riešil hlavne s ním. Po právnej stránke to podpisovali rodičia, ale riešil to on a žalovaný v 1. rade. Videl, že má nejaké peniaze, ale odkiaľ, to nevie. Pamätá si, že pán U. (ŽV1) v banke uhrádzal peniaze, veď pri vklade je potrebné dať aj občiansky preukaz. Pri nahliadnutí do dokladu z banky (pozn. č.l. 818) uviedol, že nevie, čo to má byť, prečo sú tu uvedení obaja, on si pamätá, že pri okienku bol žalovaný v 1. rade. Na otázku v akom vzťahu je k firme U. W..Y..R.. vypovedal, že to bola ich rodinná firma, chvíľu tam bol konateľ otec, potom on, boli tam aj zamestnaní. Prečo tam figurovala firma to nevie, lebo byt bol písaný na rodičov. Nechápe ani prečo tam napísali firmu. Nepamätá si, kto pripravoval zmluvu, on si iba dával pozor, aby dostali zaplatené peniaze. Na námietky, že si so žalovaným v 1. rade na pojednávaní tyká uviedol, že odvtedy sa poznajú, čo predal ten byt, stretli sa asi 3 krát. Stretli sa pred 4 mesiacmi. O tom, čo bude vypovedať na súde sa nebavili, iba spomínal, že má problémy s tým bytom.

36. Na pojednávaní dňa 21.09.2020 bola vypočutá svedkyňa - P. O., ktorá je zamestnankyňou žalovaného v 2. rade od roku 2004 ako referent pokladne a úverov, prijíma a vydáva hotovosť. Na prítomných - žalobkyňu a žalovaného v 1. rade si nespomína. Vo vzťahu k PPD č. V. na sumu 5.950,- Sk, ktorý jej súd dal k nahliadnutiu z prílohovej obálky uviedla, že je to jej podpis, ale nespomína si, keď táto suma bola vložená, lebo denne jej prejde rukami veľa dokladov nemá šancu si spomenú na doklad z roku 2005. Na otázku, či niekedy vydala doklad na meno odlišné od osoby, ktorá vkladala peniaze, uviedla, že ide o poplatok, ktorý sa bežne vkladá. Robí to tak, že osoba uvedie účel zloženej sumy, občiansky preukaz si nepýta, vkladateľ sám nadiktuje meno, adresu a ona doklad vystaví. Družstvu je jedno, kto finančné prostriedky skladá. Doklad vystaví trojmo, jeden si nechá, jeden odovzdá zložiteľovi a tretí dá kolegyni, ktorá doklad zakladá do spisu, ktorého sa to týka. Skratka MP na doklade znamená

- manipulačný poplatok.

37. Na pojednávaní dňa 21.09.2020 právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade namietla, že obe zmluvy o prevode členských práv sú absolútne neplatné, lebo sú vo vzájomnom rozpore. Ďalej namietla, že Kúpna zmluva nebola predložená Družstvu na schválenie a k schváleniu predstavenstvom ani nedošlo. Na uvedené reagoval právny zástupca žalovaného v 2. rade, že Družstvo disponovalo originálmi oboch zmlúv a súhlas predstavenstva potrebný nebol, čo vyplýva aj zo zákona. V roku 2013 sa vec začala na Družstve riešiť a so žalobkyňou a žalovaným v 1. rade boli konané rokovania, ale Družstvo samotné nevie vyriešiť, kto je vlastníkom členských práv a prvotný návrh na podanie žaloby prišiel od nich.

38. Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 39. Podľa veta druhá , súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. 40. Písomným podaním doručeným súdu p. Q. Q. (písané ručne) (súdu bližšie neidentifikovaná osoba pokiaľ ide o vzťah k predmetu sporu alebo stranám konania) s tým, že žiada o podanie svedecnej výpovede za účelom poskytnutia informácie ohľadom bytu. Až z písomného podania žalovaného v 1. rade doručeného dňa 04.09.2018 sa súd dozvedel, že p. Q. Z. je podľa tvrdenia žalovaného v 1. rade, priateľom žalovaného v 1. rade, je dostatočne informovaný k problematike zakúpenia členstva v družstve a bol v tejto veci aktívne nápomocný, pričom v prípade potreby mu aj finančne vypomôže. Žalovaný v 1. rade navrhol vypočutie p. Z. ako svedka. Súd po dôkladnom zvážení rozsahu potreby dokazovania dospel k záveru, že výsluch svedka by bol nehospodárny a zbytočne by predĺžil dĺžku sporu. Podľa zhodných tvrdení strán, v deň 13.06.2005 t.j. deň prevodu členských práv a povinností, p. Z. nebol prítomný. Z pohľadu súdu nemôže poskytnúť svedeckú výpoveď, ktorá by vo vzťahu k predmetu konania mohla mať podstatný význam. Skutočnosti, ktoré by sa navrhovaný svedok až následne dozvedel od žalovaného v 1. rade, by nijako nemohli potvrdiť a vyvrátiť rozhodujúce skutkové tvrdenia strán sporu. Z uvedeného dôvodu od jeho výsluchu súd upustil. 41. Žalovaný v 1. rade navrhol aj výsluch svedkov - Q. O. a A. O., ktorí boli predávajúcimi bytu na Z. T., o ktorom žalovaný v 1. rade tvrdil, že ho zakúpil pre žalobkyňu, teda že svedkovia žalobkyňu nikdy nevideli, lebo ona neuzatvárala kúpnu zmluvu ani nevyplácala peniaze. Ďalej žiadal vypočuť p. Q. D., ktorému žalobkyňa bez vedomia žalovaného v 1. rade byt na Z. T. predala (pozn. súdu žalobkyňa uviedla, že finančné prostriedky na odkúpenie členských práv k Bytu mala aj z predaja bytu na Z. T.). Súd zvážil potrebu výsluchu menovaných svedkov a dospel k záveru, že ich výsluch je nadbytočný a nehospodárny. Pokiaľ ide o manželov O., ktorí odpredali žalobkyni byt na Z. T., je v konaní bezpredmetné, či kúpu iného bytu, než o ktorý sa jedná v prejednávanej veci, financoval alebo nefinancoval žalovaný v 1. rade. To

isté platí aj o svedkovi D.. Okolnosti predaja bytu na Z. T., sa nijako netýkajú predmetnej veci s výnimkou tej skutočnosti, že strany zhodne uviedli, že predmetný byt vlastnila žalobkyňa a tento aj predala bez vedomia žalovaného v 1. rade.

42. Ďalej žalovaný v 1. rade navrhol aj výsluch svedka - H.. H. U. k oboznámeniu súdu o celkových pomeroch medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade v období od 2005 do 2019. Výsluch menovaného svedka súd vyhodnotil ako nehospodárny, nakoľko problematické vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade sú súdu zrejmé, avšak s prejednávanou vecou nemajú žiaden súvis.

43. Žalovaný navrhol vypočuť p. P. V. k otázke solventnosti žalovaného v 1. rade. Vzhľadom na to, že súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaný v 1. rade mohli mať v rozhodnom čase dostatok finančných prostriedkov na odkúpenie členských práv (žalovaný v 1. rade preukazoval svoju finančnú situáciu početnými potvrdeniami o zámene valút, pôžičkami od známych, predajom penziónu, ktorý vlastnil atď.), súd výsluch p. V. považoval za nehospodárny a nadbytočný. Dňa 13.12.2019 bolo do spisu založené čestné prehlásenie p. V., ktorá uviedla že dlhodobo pozná žalovaného v 1. rade, ktorého pokladá za slušného a obetavého človeka. K predmetu sporu uviedla len skutočnosti, ktoré počula od žalovaného v 1. rade.

44. Žalovaný v 1. rade žiadal vypočuť aj por. JUDr. Slezákovú, ktorá ako vyšetrovateľka v konaní sp. zn.: opatrila pečiatkou „kópia súhlasí s originálom“ Vkladový lístok za tým účelom, aby sa vyjadrila kto a v akej trestnej veci predložil originál listiny a z čoho usúdila, že dokument je originál. Súd zapožičal spis sp. zn.: , ktorého súčasťou je aj ČVS: ORP-493/2-OVK- TN-2013 a jeho preštudovaním zistil, že originál listiny Vkladového lístku sa v ňom nenachádza. Výsluch vyšetrovateľky súd považoval nadbytočný z dôvodu, že svedok by sa nemohol vyjadriť k listine, ktorá sa v spise nenachádza (originál) a skutočnosť, kto listinu do spisu založil, vyplýva zo samotného spisu (viď odôvodnenie bod 47).

45. Podaním zo dňa 18.09.2020 predložil Ing. B. Z. čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, že žalovaného v 1. rade považuje za mimoriadneho človeka a kúpu Bytu vo B. financoval zo svojich výlučných prostriedkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 13.06.2005 H.. Z. pri prevode členských práv alebo výplate kúpnej ceny prítomný nebol, z pohľadu súdu preto jeho tvrdenie, že si myslí, že žalovaný v 1. rade Byt financoval zo svojich prostriedkov nijako nepreukazuje túto skutočnosť.

46. Podaním doručeným súdu dňa 20.05.2019 sa vyjadrila na dožiadanie súdu W. W. a s tým, že informácie o uskutočnených bankových obchodoch je banka povinná archivovať len po dobu 5 rokov. Hoci súd žiadal od W. W. zapožičanie originálu vkladového lístku niekoľkokrát, pričom doložil aj súhlas strán konania a kópiu lístku, originál sa nepodarilo zabezpečiť z dôvodu uplynutia doby archivácie. Banka bola zo strany súdu vyzvaná aj to, aby sa vyjadrila k nezrovnalostiam na Vkladovom lístku (viď bod 47), avšak v odpovedi W. W. uviedla len to, že listinu už nearchivuje.

47. Na pojednávaní dňa 24.02.2020 žalovaný v 1. rade predložil súdu kópiu vkladového lístku zo dňa 13.06.2005 vystaveného W. W. v dvoch rozdielnych verziách. Na kópii založenej na č.l. 818 je strojovo predtlačené: označenie W. W., U..W.. a adresa banky, dátum vkladu 13.06.2005 o 10:30:26, č. dokladu V., vklad: 21.650,- eur, ďalej rozpis vkladaných bankoviek, overenie totožnosti klienta: Š. W., O. XXX/X I. G., č. OP: W., názov účtu (pozn. prijímateľa): U., W..Y..R.., č. účtu: XXXXXXXXXX, mena: EUR. Rukou sú písané údaje v predtlačených okienkach formuláru: č. účtu: XXXXXXXXXX, suma a mena: 21.650,- Eur, poznámka: XXXXXX/XXX. Vedľa strojovo predtlačených údajov o overení totožnosti klienta (viď vyššie) je rukou písaná zvislá čiara vpravo, kde sú vyplnené rukou údaje: U. U. U., ul. Y. XXX/XX, I., XXXXXX/XXXX, W. XXXXXX, pričom tieto údaje nie sú vyplnené v okienku formulára banky. V okienku podpisy: sa nachádza podpis žalobkyne zľava a vedľa zrejme podpis žalovaného v 1. rade (nečitateľný). Vkladový lístok s uvedeným opisom je kópiou (vrátane rukou písaných častí), pod tlačivom je poznámka rukou: platba za kúpu bytu, v ktorom býva teraz obvinený. V dolnej časti je pečiatka: kópia súhlasí s originálom dňa 20.09.2013, por. JUDr. Slezáková, vyšetrovateľ PZ v Trenčíne. Uvedená listina bola do zapožičaného spisu žurnalizovaná v časti: listiny predložené poškodenou (pozn. žalobkyňa). Na č.l. 819 je verzia vkladového lístku totožná s tou na č.l. 819 s tým rozdielom, že predtlačené údaje v časti overenia totožnosti klienta s údajmi o žalobkyni sú rukou (perom) preškrtnuté a prepísané na: Q.. U. Q., Q. XXX/X, XXX XX B..

48. Písomným podaním zo dňa 02.09.2020 žalobkyňa namietla, že sa javí, že Vkladový lístok upravil žalovaný v 1. rade tak, že žalobkyňu vyčiarkol ako vkladateľku peňazí a za vkladateľa sa vydáva on sám. Podľa jej názoru tak učinil aj preto, aby vo svoj prospech ovplyvnil výpoveď svedkov.

B.

49. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný v 1. rade nie je členom Družstva, že žalobkyňa je jedinou vlastníčkou členských práv a povinností k Bytu, že žalobkyňa je jedinou nájomkyňou Bytu, že žalovanému v 1. rade bytová náhrada nepatrí.

50. Podľa c) , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

51. V prípade určovacej žaloby znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je alebo nie je. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia v štyroch samostatných výrokoch a súd sa zoberal naliehavým právnym záujmom vo vzťahu ku každému nároku samostatne.

52. Pokiaľ ide o určenie, že žalovaný v 1. rade nie je členom Družstva tu súd dáva do pozornosti, že hneď ďalším výrokom sa žalobkyňa domáhala určenia, že ona je jedinou vlastníckou členských práv a povinností vo vzťahu k Bytu. Súd konštatuje, že oba nároky sú vo vzájomnej konkurencii a vo svojej podstate negatívnym určením, že žalovaný v 1. rade nie je členom družstva ide o dosiahnutie totožného právneho záujmu žalobkyne, a to pozitívnym určením, že ona sama je jedinou členkou Družstva vo vzťahu k Bytu, resp. jedinou vlastníčkou členských práv. Nakoľko žalovaný v 2. rade (Družstvo) sám uviedol, že nevie, koho má ako viesť ako člena Družstva (vlastníka členských práv) - žalobkyňu či žalovaného v 1. rade a Družstvo samotné bolo iniciátorom podania žaloby o určenie, je zrejmé, že bez rozhodnutia súdu o tom, kto dňa 13.06.2005 členské práva povinnosti nadobudol od prevodcov - manželov Q., bude postavenie žalobkyne aj žalovaného v 1. rade neisté a vo vzťahu k žalovanému pôjde o stav právnej neistoty a nemožnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k členom Družstva, keď nie je možné bez rozhodnutia súdu ustáliť kto z nich členské práva a povinnosti získal. Vo vzťahu k pozitívnemu výroku o určenie, že žalobkyňa je jedinou vlastníčkou členských práv, súd preto konštatuje, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný. Následne však súd už hodnotí negatívny určovací výrok o tom, že žalovaný v 1. rade členom družstva nie je, ako nadbytočný. Žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď ide o dosiahnutie totožného právneho postavenie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, a to že je jedinou vlastníčkou členských práv a povinností vo vzťahu k Bytu. Z uvedeného dôvodu súd žalobu vo výroku o určenie, že žalovaný v 1. rade nie je členom Družstva, zamietol. (výrok IV)

53. Následne sa súd zaoberal okolnosťami prevodu členských práv. Z výpovedí žalobkyne a žalovaného v 1. rade je zrejmé, že tieto sú vo vzájomnom rozpore. Žalobkyňa tvrdila, že Byt chcela odkúpiť ona sama, právny záujem na uvedení žalovaného v 1. rade ako manžela nemala, že Kúpnu zmluvu podpísala len ona sama ako kupujúca, lebo tak to bolo dohodnuté. O skutočnosti, že do Dohody je dopísaný aj žalovaný v 1. rade ako nadobúdateľ členských práv sa podľa jej vyjadrení mala dozvedieť až neskôr, keď sa musela z Bytu odsťahovať, lebo ho odmietol opustiť žalovaný v 1. rade. Okolnosti uzavretia Nájomnej zmluvy si nepamätá, podpisovala sa tam, kde bolo jej meno. Finančné prostriedky mala z vlastných zdrojov a kúpnu cenu zaplatila vkladu do banky ona, nie žalovaný v 1. rade, pričom aj poplatky na Družstve zaplatila ona. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že kúpu Bytu dohodol on, aj zariadil obhliadku, podľa jeho vyjadrení nerozumel dobre po slovensky, tak chodili všade spolu so žalobkyňou. Na Byt mal peniaze on z vlastných finančných prostriedkov, z pôžičiek a zo zamenených valút, žalobkyňa nepracovala, žiadne peniaze nemohla mať. Ako manžela ho uviedla žalobkyňa a uviedla tak do omylu pracovníčku Družstva. V banke pri výplate finančných prostriedkov to bol on, kto zaplatil X. Q. - synovi predávajúcich. Na Družstve opäť on dal žalobkyni do ruky peniaze a ona ich tam vložila. Vkladový lístok považuje za sfalšovaný, keď je tam uvedené meno žalobkyne. Je zrejmé, že obaja - žalobkyňa aj žalovaný v 1. rade majú záujem na určení za vlastníkov členských práv.

54. Podľa , ďalej len „OZ“, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

55. Podľa a , ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

56. Podľa , účinný v čase uzavretia Kúpnej zmluvy a Dohody, ďalej len „ObZ“, družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.

57. Podľa až 5 , členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku. Po splnení podmienok vyplývajúcich zo zákona a stanov vzniká členstvo: a) pri založení družstva dňom vzniku družstva, b) za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky, c) prevodom členstva alebo d) iným spôsobom ustanoveným zákonom. Ak podľa stanov je podmienkou členstva pracovný vzťah člena k družstvu a ak zo stanov nevyplýva niečo iné, vzniká členstvo dňom, ktorý sa dojednal ako deň vzniku pracovného vzťahu, a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu člena k družstvu. Členstvo nevzniká pred zaplatením vstupného vkladu. Podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku upravujú stanovy.

58. Podľa , prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.

59. Je nepochybné, že spoločné členstvo v Družstve ako aj spoločný nájom Bytu mohol vzniknúť žalobkyni a žalovanému v 1. rade, len ak by boli manželmi, čo sa však nestalo. V konaní bolo nesporné, že k uzavretiu manželstva medzi nimi nikdy nedošlo. Predávajúci - manželia Q. boli v konaní navrhnutí ako svedkovia. Od výsluchu p. H. Q. súd upustil, lebo podľa lekárskeho nálezu založeného do spisu trpí pokročilou demenciou a nepamätá si. Z výsluchu p. U. Q. súd zistil, že spoločnosť U. W..Y..R.. bola ich spoločnosť, ale na okolnosti uzavretia zmlúv si nespomína, asi tam ani nebola. Na otázku kde a za akých okolnosti prebehlo vyplatenie peňazí, uviedla, že nevie, podľa listín tam asi bola prítomná, ale nespomína si. Na otázku, či vie komu ten byt predávali, vypovedala, že nevie na koho to bolo napísané, to si nepamätá. Svedkyňa však potvrdila, že oboch listinách - Kúpnej zmluve aj Dohode sú podpisy jej a jej manžela. Z vykonaného dokazovania listinami - Kúpnou zmluvou a Dohodou súd zistil, že z obsahovej stránky išlo totožne o prevod členských práv a povinností k Bytu s tým rozdielom, že v Kúpnej zmluve si účastníci dohodli aj kúpnu cenu, pričom Dohoda je hľadiska vyhotovenia formulárom Družstva. Kúpnu zmluvu podpísali len predávajúci a žalobkyňa na strane kupujúcej. Dohodu podpísali predávajúci na strane prevodcov, žalobkyňa a žalovaný v 1. rade na strane nadobúdateľov, pričom je opatrená podpisom a pečiatkou aj za žalovaného v 2. rade. V konaní žalovaný v 2. rade potvrdil, že disponuje oboma listinami a preto nevie, koho má viesť ako člena Družstva. Podľa prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva, súd preto skúmal ktorá zo zmlúv bola podpísaná ako prvá a aká bola vôľa účastníkov právnych úkonov ohľadne prevodu a nadobudnutia členských práv. Súd vykonal dokazovanie aj kópiou z knihy osvedčených podpisov, kde zistil, že obe listiny boli zo strany predávajúcich podpísané v ten istý deň a pod tou istou overovacou položkou, nebolo preto možné dospieť k jednoznačnému záveru, ktorá zo zmlúv bola podpísaná ako prvá. Nasvedčuje tomu aj zápis v knihe osvedčení v kolónke označenia podpisovaného dokumentu: Dohoda o prevode členských práv a povinností „a“ kúpna zmluva členských práv a povinností „pre W. Š. G. I.“. Je teda zrejmé, že listiny boli podpisované naraz, nevedno v akom poradí. Námietke právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade, že prvá bola podpísaná Dohoda, lebo sa v osvedčovacej knihe uvádza ako prvá, súd prisvedčiť nemohol, lebo listiny neboli osvedčované každá samostatne pod samostatnou overovacou položkou a medzi ich označeniami sa uvádza „a“. Zo zápisu v osvedčovacej knihe matričného úradu vo B. súdu vyplýva ten záver, že na oboch Zmluvách v čase

jej podpisu bola vedená ako kupujúca a nadobúdateľka len žalobkyňa, lebo z osvedčovacej knihy je zrejmé, že boli podpísané „V. W. Š. G. I.“. Tu súd vychádza z toho, že ak by bol v Dohode uvedený aj žalovaný v 1. rade, pracovník matriky by uviedol aj jeho, alebo by neuviedol žiadneho nadobúdateľa. Z tohto pohľadu sa súdu javia tvrdenia žalobkyne o tom, že ona sama kupovala členské práva ako pravdivé, vrátane toho, že žalovaný v 1. rade mal byť do Dohody dopísaný dodatočne. Tomuto záveru však nasvedčujú aj iné vykonané dôkazy.

60. Z doložky overených podpisov na poslednej strane Dohody pod pol. č. XXX/A/XXXX na matrike mesta I. dňa 13.06.2005 je overený podpis žalobkyne a pod pol. č. XXX/A/XXXX, takisto na matrike mesta I. dňa 13.06.2005 je overený podpis žalovaného v 1. rade. Hoci Dohodu nepochybne podpísal aj žalovaný v 1. rade, výpovede svedkov a strán konania boli natoľko rozporuplné, že nebolo možné s istotou usúdiť, či vôľou predávajúcich bolo previesť členská práva a povinnosti na oboch (žalobkyňu aj žalovaného v 1. rade) alebo len na žalobkyňu. Opätovne súdu neostalo nič iné, než vychádzať z dokazovania listinami. Hoci obaja - žalobkyňa aj žalovaný v 1. rade podpísali Dohodu na matrike mesta I. v ten istý deň, ako prvá ju podpísala žalobkyňa, lebo položka overenia jej podpisu má skoršie číslo. Uvedené nasvedčuje záverom súdu, že to bola žalobkyňa, kto prejavil vôľu odkúpiť členské práva a povinnosti a súčasne, že vôľa predávajúcich bola odpredať ich žalobkyni a nie žalobkyni a žalovanému v 1. rade spoločne. Z dokazovania sa nepodarilo zistiť, či žalovaný v 1. rade podpísal Dohodu po žalobkyni s jej vedomím, alebo bez vedomia a či sa tak stalo s vedomím predávajúcich, alebo bez ich vedomia, lebo podľa vlastných výpovedí strán konania na matrike v Trenčíne s nimi nikto iný nebol a ich výpovede boli vo vzájomnom rozpore.

61. Z výpovede svedka - syna predávajúcich vyplynulo, že zmluvu nevidel, lebo ju ani nepodpisoval. V Byte býva on, aj keď Byt bol písaný na rodičov. Chcel sa presťahovať a preto dal inzerát, ozval sa žalovaný v 1. rade, aj sa s ním stretol, či boli vtedy zobratí alebo nie, to nevie. U notára s rodičmi nebol. Ani výpoveď tohto svedka teda neodstránila pochybnosti o okolnostiach uzavretia Kúpnej zmluvy a Dohody. Preto sa súd neobmedzil len závery, ktoré vyplynuli z dokazovania listinami (Kúpna zmluva, Dohoda, kópia osvedčovacej knihy), ale zameral sa dokazovanie, ktorá zo strán (žalobkyňa, či žalovaný v 1. rade) zaplatili predávajúcim kúpnu cenu za členský podiel a kto zaplatil Družstvu poplatky spojené so zmenami vo vlastníctve členských práv a povinností Družstva. Tu súd zdôrazňuje, že je pomerne zarážajúce, že kópia Vkladového lístku bola do spisu založená až v pokročilom štádiu konania, pričom ju predložil práve žalovaný v 1. rade, hoci (ako uviedol) listina bola zabezpečená z trestného spisu zo zväzku listín, ktoré tam pôvodne založila žalobkyňa (v trestnom konaní poškodená). Pre uplynutie archivačnej doby sa súdu nepodarilo zabezpečiť z banky originál listiny. Súd sa preto musel obmedziť na dokazovanie listinou v stave, ako je popísaná v bode 47 odôvodnenia. Pokiaľ ide o vkladový lístok, tu opäť strany konania úplne v rozpore tvrdili nasledovné: žalobkyňa uviedla, že to bola ona, kto z vlastných finančných prostriedkov zaplatil kúpnu cenu manželom Q., ako aj poplatky Družstvu. Svoju finančnú situáciu preukazovala kúpnou zmluvou na predaj bytu na Z. T., ktorý bol v jej vlastníctve, finančnými prostriedkami, ktoré jej dal p. S. Q. pre potreby rodiny a dokladom o výbere finančných prostriedkov jej matkou (č.l.738). Hoci žalovaný v 1. rade spochybňoval, že by žalobkyňa pracovala, mala ušetrené prostriedky alebo že by mala akékoľvek finančné prostriedky z vlastných zdrojov, nepoprel, že by byt na Z. T. nebol vedený na meno žalobkyne a výslovne uviedol, že ho predala bez jeho vedomia tretím osobám a peniaze si ponechala. Kúpna zmluva o predaji bytu na Z. T. bola do spisu doložená (č.l. 737). Takisto nebolo sporné, ani to, že p. S. odovzdal žalobkyni finančný obnos vo výške 500.000,- Sk. Hoci žalovaný v 1. rade tvrdil a potvrdeniami o úhrade preukazoval, že tieto finančné prostriedky boli minuté na právne služby v čase, keď bol vo väzbe, z dokazovania nebolo zrejmé že by žalobkyňa minula práve zmienené finančné prostriedky a na dokladoch bolo meno žalovaného v 1. rade, nie žalobkyne (príkladmo č. l. 700 PPD úhrada za právne služby zo dňa 12.04.2001). Z uvedeného súd usúdil, že žalobkyňa mohla mať dostatok finančných prostriedkov na kúpu členského podielu. Tu však súd nemôže opomenúť, že aj žalovaný v 1. rade mohol disponovať dostatkom finančných prostriedkov z vlastných zdrojov. Jednak svoju finančnú situáciu preukazoval predajom penziónu Y. (kúpna zmluva zo dňa 19.01.2000 na č.l. 698), ktorého bol vlastníkom a jednak do spisu doložil početné doklady o zámene valút z obdobia pred kúpou členských práv. Hoci nie všetky doklady o zámene finančných prostriedkov sú vystavené na meno žalovaného v 1. rade, kúpna cena, ktorú žalovaný v 1. rade obdržal za predaj penziónu bola dostatočná, aby súd viedla k záveru, že aj on mohol disponovať dostatkom finančných prostriedkov na kúpu členského podielu.

62. Svedkyňa U. Q. si ohľadom výplaty kúpnej ceny na nič nespomenula. Svedok X. Q. v konaní poskytol najskôr písomné vyhlásenie, neskôr bol aj vypočutý na pojednávaní. Jeho tvrdenia však boli rozporuplné. Najskôr prehlásil v písomnom vyhlásení, že dňa 13.06.2005 prevzal ako zástupca svojich rodičov sumu 21.000,- eur cestou bankového prevodu z účtu menovaného. Túto platbu dohodol výhradne so žalovaným v 1. rade, ktorý mu ju zaplatil z jeho výlučných prostriedkov, žalobkyňa do transakcie nezasahovala. Tieto tvrdenia sa súdu javia ako nepravdivé, lebo je nesporné, že kúpna cena nebola vyplatená k rukám X. Q., ale na účet spoločnosti U., W..Y..R.., ktorá bola rodinnou firmou Q.. Takisto, je zrejmé, že nešlo o prevod finančných prostriedkov z účtu žalovaného v 1. rade, ale o vklad na účet Q.. Neskôr sa tvrdenia X. Q. zmenili, keď na pojednávaní uviedol, že po právnej stránke to podpisovali rodičia, ale riešil to on a žalovaný v 1. rade. Videl, že má nejaké peniaze, ale odkiaľ, to nevie. Pamätá si, že pán U. v banke uhrádzal peniaze, veď pri vklade je potrebné dať aj občiansky preukaz. Pri nahliadnutí do dokladu z banky (pozn. č.l. 818) uviedol, že nevie, čo to má byť, prečo sú tu uvedení obaja, on si pamätá, že pri okienku bol žalovaný v 1. rade. Na otázku v akom vzťahu je k firme U. W..Y..R.. vypovedal, že to bola ich rodinná firma, chvíľu tam bol konateľ otec, potom on, boli tam aj zamestnaní. Prečo tam figurovala firma to nevie, lebo byt bol písaný na rodičov. Nechápe ani prečo tam napísali firmu. Nepamätá si, kto pripravoval zmluvu, on si iba dával pozor, aby dostali zaplatené peniaze. Súd nemohol výpoveď svedka považovať za dôveryhodnú z dôvodu jej rozporuplnosti, najskôr si svedok pamätal, že išlo o prevod na jeho účet, lebo bol splnomocnený zástupca svojich rodičov (čo však nepodložil nijakým dokladom a v zmluvách sa ako ich zástupca neuvádza) z účtu žalovaného v 1. rade, neskôr si pamätal inak, že išlo o vklad a pri okienku stál žalovaný v 1. rade, ale po nahliadnutí do kópie Vkladového lístka nevedel uviesť prečo je tam ako vkladateľka aj žalobkyňa a prečo peniaze boli poukázané v prospech ich rodinnej firmy. Navyše, hoci tieto skutočnosti priamo nepreukazujú nedôveryhodnosť svedeckej výpovede X. Q.É., tento si na pojednávaní tykal so žalovaným v 1. rade a uviedol, že sa s ním stretol viac krát, naposledy 4 mesiace pred pojednávaním, hoci o tom, čo má vypovedať sa nerozprávali, iba o tom, že žalovaný v 1. rade má problémy s tým Bytom.

63. Súd preto aj v tomto smere musel skonštatovať, že výsluchy svedkov a výpovede strán konania neodstránili pochybnosti súdu o okolnostiach vkladu finančných prostriedkov za kúpu členského podielu a opäť sústredil dokazovanie na listinné dôkazy. Súd zdôrazňuje, že ojedinele nesporná skutočnosť medzi stranami konania bola tá, že Vkladový lístok je doklad o prevode finančných prostriedkov v prospech predávajúcich, hoci o jeho obsahu žalobkyňa uviedla, že ho pravdepodobne dodatočne pozmenil žalovaný v 1. rade, lebo vkladateľkou bola len ona a tento zase uviedol, že listina bola falšovaná, lebo vkladateľom bol on sám. Ako súdu uviedol vyššie, originál listiny sa zabezpečiť nepodarilo. V spise figuruje kópia, ktorá je opatrená pečiatkou vyšetrovateľky JUDr. Slezákovej, že súhlasí s originálom, je však zrejmé, že originál listiny, ktorý jej bol predložený na overenie kópie, nebol a nemohol byť pôvodným originálom z banky, lebo na ňom boli rukou dopisované údaje mimo „okienok“ formulára určených na vyplnenie údajov. Je teda zrejmé, že vyšetrovateľke bol predložený doklad už v pozmenenej forme, s dopísanými údajmi a z tohto vyhotovila kópiu a opatrila pečiatkou, že súhlasí s originálom. Vkladový lístok je formulárom, ktorý sčasti vypisuje vkladateľ, ktorý vypĺňa vopred určené „okienka“ a sčasti ho vypĺňa banka strojovou formou, a to tak, že na lístok vytlačí údaje, ktoré sú elektronicky zadané pracovníkom banky. Na kópii založenej na č.l. 818 je strojovo predtlačené: označenie W. W., U..W.. a adresa banky, dátum vkladu 13.06.2005 o 10:30:26, č. dokladu POK0508130260036, vklad: 21.650,- eur, ďalej rozpis vkladaných bankoviek, overenie totožnosti klienta: Š. W., O. XXX/X I. G., č. OP: W., názov účtu: U., W..Y..R.., č. účtu: XXXXXXXXXX, mena: EUR. Tu súd nemal pochybnosti o tom, že tieto údaje sú originálnymi - elektronicky vyplnenými a vytlačenými údajmi zo strany banky, je teda možné dospieť k záveru, že vkladateľkou bola žalobkyňa. Rukou sú písané údaje v predtlačených okienkach formuláru: č. účtu: XXXXXXXXXX (tu súd konštatuje, že ide o číslo účtu zhodné s tým, ktoré bolo rukou písané v Kúpnej zmluve a bol v konaní sa stalo nesporným, že išlo o účet spoločnosti U., W..Y..R..), suma a mena: 21.650,- Eur (suma súhlasí s tou, ktorou strojovo vyplnila banka), poznámka: XXXXXX/XXX (tu mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že ide o rodné číslo p. U. Q.). Vedľa strojovo predtlačených údajov o overení totožnosti klienta je rukou písaná zvislá čiara vpravo, kde sú vyplnené rukou údaje: U. U. U., ul. Y. XXX/XX, I., XXXXXX/XXXX, W. XXXXXX, pričom tieto údaje nie sú vyplnené v okienku formulára banky. Tu súd usúdil, že údaje o žalovanom v 1. rade museli byť do lístka dopísané dodatočne. Odporuje logike, ako aj elektronicky vyplneným častiam lístka, že by vkladateľom mal byť len žalovaný v 1. rade, alebo vkladateľmi mali byť žalobkyňa a žalovaný v 1. rade spoločne. V takom prípade by údaje boli v takejto forme vyplnené elektronicky bankou a nie ručne.

64. Uvedené závery súdu podporuje aj to, že na č.l. 819 je verzia vkladového lístku totožná s tou na č.l. 819 s tým rozdielom, že predtlačené údaje v časti overenia totožnosti klienta s údajmi o žalobkyni sú rukou (perom) preškrtnuté a prepísané na: Q.. U. Q., Q. XXX/X, XXX XX B.. Prepísané časti sú realizované ručne perom, je teda zrejmé, že tieto zmeny boli vo Vkladovom lístku realizované dodatočne a počas súdneho konania. Nemožno opomenúť, že to bol práve žalovaný v 1. rade, kto tieto doklady predložil súdu. Takto vyplnená kópia vkladového lístku sa v pripojenom vyšetrovacom spise nenachádzala. Súd na okraj dopĺňa, že k rozporom na Vkladovom lístku sa banka nevyjadrila, hoci bola dopytovaná, s odkazom na to, že originál už nearchivuje. Samotnú skutočnosť, že finančné prostriedky vložila na účet Q. žalobkyňa, potvrdil vo svojej výpovedi aj samotný žalovaný v 1. rade (viď výsluch bod 18 odôvodnenia).

65. Aj dokazovanie, ktoré súd vykonal listinami - PPD č. V. a výsluchom p. O., ktorá je zamestnankyňou Družstva nasvedčujú záverom súdu, že členské práva odkúpila žalobkyňa a nie žalovaný v 1. rade. Jednak z príjmového pokladničného dokladu (PPD) zo dňa 13.06.2005 č. V. súd zistil, že ho vystavil žalovaný v 2. rade na meno žalobkyne, príjem je v sume 5.950,- Sk na účel: MP - prevod členských práv a povinností. V hornej časti sa nachádza pečiatka žalovaného v 2. rade a v dolnej označenie osoby, ktorá doklad vyhotovila: p. O.. Uvedený doklad bol v priebehu konania založený do spisu zo strany žalovaného v 2. rade aj v originály. Svedkyňa p. O. potvrdila, že od roku 2004 ako referent pokladne a úverov, prijíma a vydáva hotovosť. Vo vzťahu k PPD č. V. na sumu 5.950,- Sk uviedla, že je to jej podpis, ide o poplatok, ktorý sa bežne vkladá. Robí to tak, že osoba uvedie účel zloženej sumy, občiansky preukaz si nepýta, vkladateľ sám nadiktuje meno, adresu a ona doklad vystaví. Družstvu je jedno, kto finančné prostriedky skladá. Doklad vystaví trojmo, jeden si nechá, jeden odovzdá zložiteľovi a tretí dá kolegyni, ktorá doklad zakladá do spisu, ktorého sa to týka. Skratka MP na doklade znamená - manipulačný poplatok. Z uvedeného možno vyvodiť závery, že svedkyňa nemala dôvod vystaviť príjmový doklad inej osobe, než bola vkladateľom a ktorá sa sama identifikovala, pričom v danom prípade išlo o žalobkyňu. Súd mal teda aj v tomto smere za preukázané, že to bola ona, kto uhradil Družstvu poplatok za prevod členských práv. 66. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že žalobkyňa odkúpila od manželov Q. členské práva a povinnosti k Bytu, za čo riadne zaplatila kúpnu cenu tak, že finančné prostriedky vložila na účet spoločnosti Q. a riadne zaplatila Družstvu poplatky za prevod členských práv a povinností, čím sa stala jedinou vlastníčkou členských práv a teda členkou Družstva, preto súd žalobe v tomto rozsahu vyhovel (výrok II).

67. K námietke právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade, že ide v prípade Kúpnej zmluvy ide o absolútne neplatný právny úkon súd uvádza, že sa s ňou nemožno stotožniť. Ako dôvod absolútnej neplatnosti uviedla absenciu schválenia prevodu predstavenstvom Družstva a vzájomný rozpor listín (Kúpnej zmluvy a Dohody). Pokiaľ ide o schválenie predstavenstvom, toto nie je potrebné, ako súd vyššie rozobral a vyplýva z . Pokiaľ ide o vzájomný rozpor listín, toto samo osebe neplatnosť zmlúv nespôsobuje. Súd hodnotí Kúpnu zmluvu o ako platný právny úkon. Pokiaľ ide o Dohodu, súd už uviedol, že považoval žalobkyňu, ktorá podpísala Dohodu ako prvá za nadobúdateľku členských práv. Dodatočné dopísanie žalovaného v 1. rade ako nadobúdateľa samo o sebe nemá za následok neplatnosť prvotného právneho úkonu. Ak by aj súd pripustil, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade konali pri podpise Dohody spoločne tak, že sa uviedli ako manželia a podpísali ju spoločne - (čo vzhľadom na ich vtedy dobré vzťahy, postavenie druha a družky, rodičov maloletých detí, nie je vylúčené. Navyše z listu zo dňa 05.02.2010, ktorý adresovali obaja - žalobkyňa a žalovaný v 1. rade (obaja ho aj podpísali) Úradu justičnej a kriminálnej polície, kde súd zistil, že uviedli o.i. v úvode: „...dovoľujeme si Vás požiadať, aby sa trestné oznámenie, ktoré som podal s mojou manželkou...“ je potrebné pripustiť, že obaja vedome mohli uviesť do omylu tretie osoby, že sú manželia) - potom by potrebné Dohodu hodnotiť ako neplatný právny úkon, lebo odporuje zákonnému ustanoveniu o vzniku spoločného členstva manželov, nakoľko spoločné nadobudnutie členstva Družstva pripúšťa len pri manželoch, to však nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu - Kúpnej zmluvy, ktorú podpísala ako kupujúca len žalobkyňa.

68. Podľa , pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

69. Podľa , nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala

by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

70. Pokiaľ ide určenie, že žalobkyňa je jedinou nájomkyňou Bytu, súd aj tu vidí daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, bez ktorého žalovaný v 2. rade nemôže evidovať nájomcu bytu a konať v postavení prenajímateľa, ako ukladá bytovému družstvu. Takisto, s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného v 2. rade, že údaj o nájme bytu vedie ako neurčitý, bolo potrebné odstrániť právnu neistotu v postavení žalobkyne a žalovaného v 1. rade, čo do postavenia nájomcu Bytu. Súd vykonal dokazovanie Nájomnou zmluvou, z ktorej je zrejmé, že ju uzavreli na strane prenajímateľa žalovaný v 2. rade a na strane nájomcov žalobkyňa a žalovaný v 1. rade, pričom vyplnené údaje sú predtlačené. Na strane 3 figurujú podpisy žalobkyne, žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. V čl. 3 sa uvádza, že v zmysle -704 uzavretím tejto nájomnej zmluvy vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Ďalej sa uvádza, že spoločné členstvo manželov podľa vzniklo dňa 13.06.2005. Ako vyplynulo z vyššie uvedených záverov súdu, ako aj nespornej skutočnosti, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade neuzavreli manželstvo, spoločný nájom bytu vzniknúť nemohol. Súd hodnotí Nájomnú zmluvu ako neplatne uzavretú v zmysle , nakoľko odporuje zákonnému ustanoveniu podľa . Hoci je Nájomná zmluva neplatná, v zmysle vyššie uvedených záverov súdu, členkou Družstva sa stala žalobkyňa a keďže s členstvom sú spojené aj členské práva a povinnosti viažuce sa k Bytu, stala sa aj nájomkyňou Bytu, preto súd žalobe vyhovel aj v časti určenia, že nájomcom Bytu je žalobkyňa. S poukazom na , zákon neustanovuje písomnú formu ako podmienku platnosti nájomnej zmluvy, možno ju uzavrieť v akejkoľvek forme, teda aj konkludentne. (výrok III)

71. Ďalším nárokom sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že žalovanému v 1. rade bytová náhrada nepatrí.

72. Podľa , zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne jej nájom bytu. Nájomca družstevného bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený primeraný náhradný byt. Vrátenia členského podielu sa môže člen domáhať až po vysťahovaní z bytu, a to v lehote danej stanovami družstva.

73. Podľa príslušných ustanovení o bytových náhradách, nájomca družstevného bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, to však platí len v prípade ak došlo k zániku členstva osoby v bytovom družstve. V danom prípade však žalovanému v 1. rade nájom bytu nezanikol, lebo nemohol ani vzniknúť, keďže žalovaný v 1. rade sa členom Družstva nestal. Potreba rozhodnutia o určení, či žalovanému v 1. rade patrí alebo nepatrí bytová náhrada nevznikla a súd v tejto časti žalobu pre jej nadbytočnosť zamietol. (výrok IV)

74. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

75. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 76. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 77. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 78. Žalobkyňa sa domáhala celkom štyroch nárokov. V časti určenia, že je jedinou vlastníčkou členských práv a jedinou nájomkyňou Bytu súd žalobe vyhovel, bola teda úspešná vo vzťahu ku dvom výrokom (výrok II a III). V časti zvyšných dvoch nárokov - určenia, že žalovaný v 1. rade nie je členom Družstva a že mu bytová náhrada nepatrí, súd žalobu zamietol (výrok IV). Pomerom úspechu (50:50) súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo podľa . (výrok V)

79. Pokiaľ však išlo o vzájomnú žalobu, ktorú uplatnil žalovaný v 1. rade, túto vzal späť bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska tak platí, že zavinil zastavenie konania a súd priznal náhradu trov konania žalobkyni, ktorá bola, pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v procesnom postavení protistrany. (výrok VI)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa až 3 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ( Exekučného poriadku). Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, t.j. od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynú. Uvedené platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní.