Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_20C-38-2019.pdf
PDF · 109.52 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu Mesto Trenčín, Mierové Námestie 2, Trenčín, IČO: 00312037 proti žalovanej G. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. U. XXXX/XX, Q., štátnej občianky SR, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á vypratať jednoizbovú obytnú bunku č. XX na ulici P. XXXX/XA v Q. v sociálnej budove súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc. KNC č. 1449 zastavané plochy a nádvoria o výmere 782 m2, zapísanú na liste vlastníctva č. X k.ú. W., a to do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať montovanú jednoizbovú obytnú bunku č. XX o celkovej výmere 14,74 m2 na ulici P. XXXX/XA v Q., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe uviedol, že žalobca je vlastníkom tejto jednoizbovej obytnej bunky a so žalovanou uzatvoril dňa 29.3.2018 zmluvu o nájme. Predmetom zmluvy o nájme bola dohoda zmluvných strán o prenechaní uvádzanej jednoizbovej obytnej bunky do užívania žalovanej za dohodnuté nájomné vo výške 0,996 Eur za deň, pričom zmluva o nájme bola uzavretá na dobu určitú na dobu 6 mesiacov s účinnosťou odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bude zmluva zverejnená. Zmluva o nájme bola zverejnená dňa 4.4.2018 a nájom dojednaný na základe predmetnej nájomnej zmluvy zanikol dňa 5.10.2018. Žalovaná však ku dňu podania žaloby neodovzdala žalobcovi predmet nájmu. Hmotnoprávne oprel nárok o ustanovenie § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.2.2020. Uviedla, že v čase trvania nájmu poberala len výživné v sume 50,70 Eur na dve deti a dávku v hmotnej núdzi, a nevedela, či má nakŕmiť deti alebo zaplatiť nájomné. Zo strany žalobcu jej prišlo oznámenie, že nájom jej nebude predĺžený. Obytná bunka bola pritom v zlom stave a nikto ju nechcel prísť opraviť. V minulosti bola žalovaná s deťmi v centre pre týrané matky s deťmi. Žalobca nedal žalovanej šancu, aby mohla dlh na nájomnom vyplatiť. Na základe nepravdivého anonymného oznámenia v apríli 2018 odňali žalovanej z jej starostlivosti jej maloleté deti. Žiadala, aby jej súd umožnil dlh na nájomnom vyplatiť. Je už 6 mesiacov zamestnaná ako upratovačka.
3. Žalobca na vyjadrenie žalovanej reagoval v podaní zo dňa 5.3.2020. V ňom uviedol, že žalovaná poslednú úhradu nájomného vykonala dňa 23.5.2018, a odvtedy nevykonala ani čiastočnú úhradu svojho dlhu na nájomnom. O prenechaní majetku žalobcu do užívania tretím osobám môže rozhodnúť len Mestské zastupiteľstvo žalobcu. Mestské zastupiteľstvo Mesta Trenčín uznesením č. 1408 zo dňa 30.5.2018 nevyhovelo návrhu na uzatvorenie zmluvy o nájme bytu pre žalovanú na ďalšie obdobie po uplynutí dohodnutej doby trvania nájmu. Mestské zastupiteľstvo nevyhovelo žiadosti žalovanej o predĺženie doby nájmu, resp. uzatvorenie novej nájomnej zmluvy práve z dôvodu, že žalovaná nehradila
nájomné riadne a včas a nedodržiavala ani splátkový kalendár, ktorý bol s ňou dohodnutý. Žalobca má preto za to, že žalovaná doteraz nijakým spôsobom neprejavila záujem na vysporiadaní si záväzkov. Od 5.10.2018 žalovaná užíva obytnú bunku bez právneho dôvodu, a doteraz ju žalobcovi neodovzdala. Žalovaná bola povinná riadne a včas hradiť nájomné za obytnú bunku, resp. vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie obytnej bunky po skončení dohodnutej doby nájmu, a nie podmieňovať úhradu dlhu na nájomnom poskytnutím ďalšej šance na bývanie.
4. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom žalovanej, oboznámením výpisu z LV č. X k.ú. W., zmluvy o nájme zo dňa 29.3.2018, uznesenia Mestského úradu v Trenčíne č. 1273 zo dňa 14.3.2018, potvrdenia Mesta Trenčín zo dňa 13.11.2019, vyjadrenia žalovanej zo dňa 10.2.2020, vyjadrenia žalobcu zo dňa 5.3.2020, odpovedí na lustráciu v Registri obyvateľov SR a v Sociálnej poisťovni.
5. Z výpisu z LV č. X k.ú. W. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom sociálnej budovy súp. č. XXXX, postavenej na parc. KNC č. 1449 zastavané plochy a nádvoria o výmere 782 m2.
6. Dňa 29.3.2018 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovanou ako nájomcom zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej prenechal žalovanej jednoizbovú obytnú bunku č. XX o celkovej výmere 14,74 m2 na ulici P. súp. č. XXXX orientačné číslo XA. v Q.. Spoloční užívatelia sú v zmluve uvedené deti žalovanej: J. S., nar. XX.X.XXXX, G. S., nar. X.X.XXXX, I. S., nar. XX.XX.XXXX, E. S., nar. XX.X.XXXX, E. S., nar. X.X.XXXX. V zmysle čl. II nájomnej zmluvy bola obytná bunka prenechaná do užívania na dobu určitú, a to 6 mesiacov s účinnosťou odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bude zmluva zverejnená do 24.9.2018. Podľa čl. II bod 1 písm. a/ zmluvy o nájme nájom dojednaný na základe tejto zmluvy zaniká uplynutím doby nájmu. Podľa čl. III nájomnej zmluvy bola žalovaná povinná platiť žalobcovi nájomné vo výške 0,996 Eur za deň, vždy do 25. dňa v mesiaci. Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne na zasadnutí dňa 14.3.2018 schválilo prenajatie uvedenej obytnej bunky žalovanej na dobu 6 mesiacov s účinnosťou odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bude zmluva zverejnená za nájomné vo výške 0,996 Eur za každý deň nájmu.
7. Z potvrdenia žalobcu zo dňa 13.11.2019 vyplýva, že uvedená nájomná zmluva zo dňa 29.3.2018 bola zverejnená na webovom sídle žalobcu dňa 4.4.2018.
8. Poverená zamestnankyňa žalobcu na pojednávaní upresnila žalobný petit v tom smere, že obytná bunka sa nachádza v stavbe so súpisným číslom XXXX, orientačné číslo XA a je postavená na parcele č. XXXX v k.ú. W.. Uviedla, že žalobca podal žalobu o vypratanie z dôvodu, že žalobca vedie zoznam žiadateľov o prenájom obytných buniek, resp. bytov a predmetná obytná bunka by po vyprataní žalovanej mohla byť prenechaná do prenájmu inému žiadateľovi. Do dnešného dňa žalovaná neuhradila dlžné nájomné za obytnú bunku a ani bezdôvodné obohatenie za obdobie kedy bunku užívala bez právneho dôvodu. Žalobca podá v blízkej dobe návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej ohľadom užívania obytnej bunky bez právneho dôvodu. Poverená zamestnankyňa žalobcu žiadala, aby súd na pojednávaní žalobe vyhovel, pretože žalovaná mala dostatok času na úhradu dlhu na nájomnom a žalovanej nič nebráni, aby si podala novú žiadosť o pridelenie sociálneho bytu.
9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že obytná bunka bola vo veľmi zlom stave, z ktorého dôvodu žalovanej v apríli 2018 odobrali maloleté deti z jej osobnej starostlivosti. V júni 2020 na základe rozsudku súdu vrátili deti žalovanej do osobnej starostlivosti. Žalovaná pracuje ako upratovačka v Strednej športovej škole Trenčín, kde dosahuje zárobok 580 Eur v čistom mesačne. Zo mzdy je jej strhávaná zrážka 50 Eur na exekúciu, pričom išlo o nárok na výživné, ktoré mala platiť na jej syna E. S.. Zrážky zo mzdy by jej mali byť ukončené čoskoro, keďže dlh bol vymožený. Žalovaná je od 1.7.2020 práceneschopná. Sociálna poisťovňa žalovanej vypláca nemocenské vo výške 249 Eur mesačne, zamestnávateľ čiastku 49,90 Eur. Žalovaná má v osobnej starostlivosti tri maloleté deti a to E. S. nar. v roku XXXX, I. S., narodenú v roku XXXX a G. S. narodenú v roku XXXX. G. sa učí za kuchára čašníka v škole Ladcoch a I. a E. navštevujú Základnú špeciálnu školu v Trenčíne. Okrem toho je žalovaná matkou J. S., a E. S. a E. S.. E. S. býva v garsónke v Púchove, ide o byt, ktorý vlastní a kúpili mu ho jeho pestúni. Vzťahy medzi žalovanou a ním nie sú dobré. Syn žalovanej E. S. narodený v roku XXXX zomrel, keď mal 5 rokov. J. S. býva na P. ulici v Q. v jednoizbovom byte so svojím druhom a s dvoma maloletými deťmi. Žalovaná si hľadala iné bývanie, podnájmy, avšak tieto boli ponúkané na prenájom za vysokú sumu mesačne, napr. za garsónku chceli 260 Eur mesačne, avšak tá bola určená len pre jednu osobu, no žalovaná má v starostlivosti tri maloleté deti. So žalovanou býva aj jej syn E.
S. , ktorý nemá vlastné bývanie, je nezamestnaný, chodí na fušky, z ktorých zarobí 30 Eur až 50 Eur. Žalovaná v súčasnej dobe v predmetnej obytnej bunke aj s deťmi prespáva. Voda je odpojená, a preto žalovaná chodí kúpať deti a seba do bytu k jej dcére J.. Elektrina je do obytnej bunky zavedená. Dlh na nájomnom žalovaná neuhradila z dôvodu, že bojovala o svoje deti, chcela, aby jej ich vrátili do osobnej starostlivosti. Žalovaná poberá na deti rodinné prídavky, ich otec E. S. neplatí výživné súdom určené na deti. Žalovaná to musela riešiť cestou polície, exekútora a otec detí bol dokonca odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy. O deti sa vôbec nezaujíma. Žalovaná počula, že je bezdomovcom. Žalovaná je nemajetná. Na stravu pre seba a pre deti dáva takmer celý svoj príjem. Prispieva dcére J. sumou 25 Eur mesačne na vodu, ktorú žalovaná spotrebúva v jej byte. Žalovaná musela zakúpiť deťom školské pomôcky do školy, aktovky, peračníky ako aj topánky, oblečenie. Pokiaľ súd žalovanej uloží povinnosť vypratať obytnú bunku žalovaná žiadala aspoň lehotu pol roka na splnenie tejto povinnosti keďže je ťažké nájsť iné bývanie, ktoré by bola schopná uhradiť vzhľadom na to, že má v starostlivosti tri maloleté deti. Žiadala, a by jej bola daná ďalšia šanca, aby súd zatiaľ nerozhodol o vyprataní, ale pojednávanie odročil na neskorší termín. Žalovaná si podá žiadosť o pridelenie sociálneho bytu adresovanú žalobcovi a budem sa snažiť vyplatiť dlh na nájomnom na obytnej bunke v prospech žalobcu.
10. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o nájme (ďalej len „Občiansky zákonník“) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
11. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
12. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
13. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
14. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
15. Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka Pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.
16. Podľa § 717 ods. 1 Občianskeho zákonníka V zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom.
17. Žalobca sa v konaní domáhal ochrany vlastníckeho práva k obytnej bunke č. XX. na ulici P. XXXX/ XA v Q. v sociálnej budove súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc. KNC č. 1449, zapísanej na liste vlastníctva č. X . katastrálne územie W.. Z výpisu z listu vlastníctva č. X katastrálne územie W. bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetnej obytnej bunky a je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Žiadal, aby súd žalovanej uložil povinnosť vypratať túto obytnú bunku z dôvodu, že ju žalovaná užíva neoprávnene, keďže nájom obytnej bunky bol v nájomnej zmluve zo dňa 29.3.2018 dohodnutý na dobu 6 mesiacov a skončil uplynutím tejto doby dňa 5.10.2018. Z predloženej zmluvy o nájme zo dňa 29.3.2018 bolo preukázané, že žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanej ako nájomcovi uvedenú obytnú bunku nachádzajúcu sa v sociálnej budove určenej na trvalé bývanie na základe zmluvy o nájme uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 29.3.2018 podľa § 717 ods. 1 Občianskeho zákonníka na dobu určitú. Medzi stranami sporu bol touto zmluvou o nájme obytnej bunky založený občianskoprávny vzťah, obsahom ktorého bola povinnosť žalobcu prenechať žalovanej do užívania predmetnú obytnú bunku po dojednanú dobu a povinnosť žalovanej hradiť žalobcovi dohodnuté nájomné. Nájom obytnej miestnosti v zariadeniach určených na trvalé bývanie je osobitným druhom
nájmu, ktorý popri nájme bytu slúži na uspokojovanie trvalých potrieb občana na bývanie. Na založený zmluvný vzťah sa teda prioritne použijú ustanovenia § 717, § 718 Občianskeho zákonníka o nájme obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie. Na všetky ostatné otázky, t.j. najmä otázky vzniku, zmeny a zániku nájomného vzťahu, treba podľa § 853 Občianskeho zákonníka aplikovať ustanovenia o nájme bytu, pretože sú obsahom aj účelom im najbližšie. K tomuto záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Cdo 131/02 zo dňa 24.1.2003. Vzhľadom na ustanovenie čl. II bod 1 nájomnej zmluvy nájomný pomer vznikol 5.4.2018, teda nasledujúci deň po zverejnení zmluvy o nájme na webovom sídle žalobcu, ku ktorému došlo dňa 4.4.2018 v zmysle potvrdenia žalobcu zo dňa 13.11.2019. Nájom bol dojednaný na dobu 6 mesiacov. Nájomný pomer založený nájomnou zmluvou bol ukončený podľa čl. II bod 2 a) zmluvy o nájme a v zmysle § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynutím dojednaného času nájomného vzťahu dňa 5.10.2018 (v piatok). Zo zhodných tvrdení strán vyplynulo, že žalobca nepredĺžil žalovanej na jej žiadosť dobu nájmu a neuzavrel so žalovanou novú nájomnú zmluvu ohľadom obytnej bunky. Žalobca uviedol, že, mestské zastupiteľstvo neschválilo žalovanej predĺženie doby nájmu v sociálnej budove z dôvodu, že žalovaná neuhrádzala nájomné podľa zmluvy o nájme riadne a včas, a žalovaná potvrdila porušenie tejto jej zmluvnej povinnosti. Ani žalovanou tvrdená skutočnosť, že obytná bunka bola vo veľmi zlom stave nemá vplyv na skončenie nájmu uplynutím dohodnutej doby nájmu. Ak naozaj mala obytná bunka vady, ktoré nespôsobila žalovaná alebo niektorý člen jej domácnosti, a ktoré umožňovali len obmedzené užívanie bunky, mala žalovaná žiadať od žalobcu uvedenie obytnej bunky do takého stavu , aby bola spôsobilá na riadne, plnohodnotné užívanie.
18. V konaní súd vyhodnotil aj sociálny aspekt, pomery na strane žalovanej a záujem žalobcu na vyprataní obytnej bunky. Žalobca, ktorý je vlastníkom obytnej bunky v zmysle § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení pri plnení úloh samosprávy spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v meste pre obyvateľov mesta. Keďže podľa vyjadrenia žalobcu vedie žalobca zoznam žiadateľov o sociálne byty, obytné bunky a po vyprataní predmetnej obytnej bunky môže byť obytná bunka pridelená do užívania inému žiadateľovi, bolo povinnosťou žalobcu domáhať sa vypratania žalovanej z obytnej bunky po skončení dohodnutej doby nájmu, a to najmä za situácie, keď žalovaná dlhodobo neplatí nájomné za obytnú bunku. Z vyplateného nájomného za obytnú bunku môže žalobca plniť iné svoje úlohy a povinnosti v zmysle zákona. Záujem žalobcu na vyprataní obytnej bunky je teda nepochybne opodstatnený. V čase uzavretia zmluvy o nájme poberala žalovaná štátne sociálne dávky, výživné na deti a mala v osobnej starostlivosti tri maloleté deti, ale tie jej boli podľa jej vyjadrenia odňaté v apríli 2018, teda nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy o nájme. Deti jej boli do osobnej starostlivosti vrátené v júni 2020. Od mája 2018 do júna 2020 teda žalovaná nemala deti v osobnej starostlivosti, nemusela vynakladať výdavky spojené s osobnou starostlivosťou o deti a mala vyvinúť väčšie úsilie na nájdenie si zamestnania, aby dosiahla príjem, z ktorého by hradila nájomné podľa zmluvy o nájme. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná naposledy uhradila nájomné v máji 2018. Nájomné bolo sporovými stranami dohodnuté v nízkej výške, a to 0,996 Eur za deň, teda cca 29,88 Eur na mesiac. Z tvrdení žalovanej ako aj z odpovede na lustráciu v sociálnej poisťovni bolo pritom preukázané, že žalovaná je od 25.9.2019 zamestnaná ako upratovačka v Strednej športovej škole v Trenčíne a dosahuje zárobok 580 eur mesačne v čistom, z ktorej mzdy jej sú vykonávané zrážky po 50 Eur mesačne. Napriek tomu žalovaná podľa jej vyjadrenia doteraz neuhradila ani čiastočne dlh na nájomnom, hoci príjem zo zamestnania jej to nepochybne umožňoval vzhľadom na výšku dohodnutého nájomného. Súd preto považoval za účelové tvrdenie žalovanej, že nájomné doteraz neuhradila, pretože musela bojovať o to, aby jej deti vrátili do osobnej starostlivosti. Žalovaná nevlastní nehnuteľnosť, v ktorej by mohla bývať s troma maloletými deťmi. Má tri plnoleté deti, z ktorých majú vlastné bývanie E., nar. v roku XXXX a J. S., nar. v roku XXXX. Žalovaná má narušené vzťahy so synom E. S., ktorý vlastní garsónku v Púchove. J. S. býva v jednoizbovom byte v Trenčíne s partnerom a ich dvoma maloletými deťmi. K týmto plnoletým deťom sa teda žalovaná s maloletými deťmi natrvalo presťahovať nemôže. Žalovaná uvádzala, že si hľadala iné bývanie, no požadovaná suma mesačného nájomného bola vysoká, napr. 260 Eur mesačne za garsónku, ktorá bola určená na bývanie len pre jednu osobu. V tejto spojitosti však súd poukazuje na to, že žalovaná vedela, že jej nájomný pomer k obytnej bunke skončil v októbri 2018, že jej žalobca nepredĺžil dobu trvania nájmu, a že od novembra 2019 prebieha na súde konanie o vypratanie obytnej bunky, no napriek tomu žalovaná neuhradila dlh na nájomnom a ani si nenašla iné bývanie, nepodala novú žiadosť o pridelenie sociálneho bytu potom ako jej boli do osobnej starostlivosti vrátené tri maloleté deti. Žalovaná na pojednávaní uvádzala, že novú žiadosť sa len chystá podať. Súd ma za to, že žalovaná by mala vystupovať aktívnejšie pri uplatňovaní, bránení svojich práv, vrátane práva na obydlie. S poukazom na uvádzané okolnosti mala žalovaná podľa názoru súdu vyvinúť v tomto smere väčšiu snahu, aby pre seba a deti zabezpečila vhodné bývanie. Žalobca uvádzal, že nájomný pomer
nebol žalovanej predĺžený na ďalšie obdobie, z dôvodu, že žalovaná neuhradila doteraz ani čiastočne dlh na nájomnom. Od septembra 2019 dosahovala žalovaná pravidelný príjem zo zamestnania vo výške 530 Eur (po odrátaní zrážky zo mzdy vo výške 50 Eur) v čistom mesačne, no dlh na nájomnom ani čiastočne žalobcovi neuhradila. Možno potom ustáliť, že sama žalovaná si zavinila, že sa ocitla v tejto situácii, keď je proti nej podaná žaloba o vypratanie obytnej bunky, žalobca nechcel s ňou uzavrieť novú nájomnú zmluvu, pretože žalovaná nevyrovnala doteraz starý dlh na nájomnom a žalovaná neplatí ani po skončení doby nájmu odplatu za užívanie obytnej bunky. Uvedené skutočnosti sú v neprospech žalovanej a súd uzavrel, že je v posudzovanom prípade potrebné dať prednosť vlastníckemu právu žalobcu pred právom žalovanej na obydlie. Vychádzajúc z čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 3 Ústavy SR mal súd za to, že uvedený zásah do práva žalovanej na ochranu súkromného a rodinného života, ktorého súčasťou je aj právo na obydlie je nevyhnutný a je v súlade so zásadou dobrých mravov zakotvenou v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
19. Keďže nájomný pomer k obytnej bunke na základe zmluvy o nájme skončil podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynutím dojednanej doby dňa 5.10.2018 a žalovaná netvrdila ani nepreukázala, že má iný právny titul, ktorý by ju oprávňoval užívať predmetnú obytnú bunku, súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že žalovaná obytnú bunku užíva bez právneho dôvodu. Preto súd žalobe v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka vyhovel a výrokom I. uložil žalovanej povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť. Na zánik nájmu obytnej bunky sa primerane aplikujú ustanovenia upravujúce zánik nájmu bytu. Keďže bol nájom predmetnej obytnej bunky dohodnutý na dobu určitú, žalovanej nevzniklo právo na bytovú náhradu (náhradné ubytovanie) podľa § 718 Občianskeho zákonníka a ani podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka. Právo na bytovú náhradu pre prípad skončenia nájmu neupravuje ani zmluva o nájme. Nebolo tvrdené a ani preukázané, žeby nájom obytnej bunky skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že obytnú bunku bez zavinenia žalovanej nebolo možné vôbec užívať. Nebol zistený žiadny dôvod, aby vypratanie bytovej bunky bolo viazané na zabezpečenie bytovej náhrady. Uloženie povinnosti žalobcovi zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu rozhodne nie je na mieste, keďže do tejto situácie, keď žalobca nechce uzavrieť so žalovanou novú nájomnú zmluvu sa žalovaná dostala vlastnou vinou, pretože dlhodobo neplatila žalobcovi nájomné za obytnú bunku a dlh nevyrovnala ani v čase, keď už mala na to dostatočný príjem. Žalovaná žiadala, aby jej súd zatiaľ rozsudkom neuložil povinnosť vypratať obytnú bunku, teda žiadala o odročenie pojednávania na neskorší termín a ona dovtedy vyrovná nedoplatok na nájomnom a podá si novú žiadosť o pridelenie sociálneho bytu, no poverená zamestnankyňa žalobcu s tým nesúhlasila, pretože žalovaná mala dostatok času na úhradu dlhu na nájomnom. Vzhľadom na doterajší prístup žalovanej, ktorá od mája 2018 doteraz nepreukázala skutočnú snahu aspoň čiastočne uhradiť splatný dlh na nájomnom, a tým presvedčiť mestské zastupiteľstvo žalobcu o tom, že v prípade predĺženia nájmu bude žalovaná riadne platiť dohodnuté nájomné a keďže pre súd je rozhodujúci aktuálny skutkový stav, a v konaní bola preukázaná dôvodnosť nároku žalobcu, súd nemohol tejto žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania vyhovieť, ale vo veci na pojednávaní rozhodol rozsudkom.
20. Lehotu na plnenie určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, ktorú lehotu považoval za primeranú na vypratanie obytnej bunky vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery žalovanej. Žalovaná nevlastní dom, byt, nemá prenajatú nehnuteľnosť na bývanie a nemá možnosť bývať ani u svojich plnoletých detí. V uvedenej lehote by mala byť žalovaná schopná zabezpečiť si nové bývanie a vykonať potrebné úkony na vypratanie obytnej bunky. Súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaná má v osobnej starostlivosti tri maloleté deti a býva s ňou aj plnoletý syn E., ktorý nemá vlastné bývanie s tým, že žalovaná bude musieť zabezpečiť bývanie pre týchto všetkých členov jej domácnosti. Nájdenie iného bytu môže byť pre žalovanú zdĺhavé vzhľadom na počet členov jej domácnosti a limitované možnosti žalovanej čo do schopnosti platiť mesačné nájomné a aj proces schvaľovania pridelenia sociálneho bytu zo strany mesta v prospech žalovanej môže trvať dlhší čas. Preto žalovaná bude potrebovať viac času než 3 dní (lehotu v tejto dĺžke na vypratanie bytu navrhoval žalobca) na zabezpečenie si iného bývania.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Pretože bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia zásady úspechu by mal úspešný žalobca proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd mal za to, že vo veci sú na strane žalovanej splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú nepriznať žalobcovi podľa § 257 CSP náhradu trov konania. Súd musel zohľadniť príjmové, majetkové a výdavkové pomery žalovanej, jej nepriaznivú sociálnu situáciu, v ktorej sa nachádza. Žalovaná je nemajetná, je zamestnaná, no od 1.7.2020 je práceneschopná a sú jej vyplácané nemocenské dávky v sume 249 Eur mesačne. Žalovaná má v osobnej starostlivosti tri maloleté deti, na ktoré ich otec neplatí súdom určené výživné, a výživné je vymáhané cestou exekútora, a na deti poberá žalovaná rodinné prídavky. Plnoletý syn žalovanej, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti je nezamestnaný, má príjem iba z občasných brigád vo výške 30 až 50 Eur. Podľa tvrdení žalovanej väčšinu svojho príjmu vynakladá na stravu pre seba a deti a sumu 25 Eur mesačne dáva dcére J. za vodu, ktorú u nej v byte spotrebuje. Žalovaná mala pred začiatkom školského roka zvýšené výdavky v súvislosti so zakúpením školských pomôcok do školy, aktoviek, peračníkov, topánok, oblečenia pre deti. Súd vzal zreteľ aj na výšku trov konania, ktoré žalobcovi vznikli, a jedná sa o súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 Eur, prípadne trovy poverenej zamestnankyne žalobcu, ak jej nejaké vznikli. Po zaplatení náhrady trov konania žalobcovi by nemala žalovaná dostatok prostriedkov na úhradu základných životných potrieb, teda na zakúpenie stravy, liekov, hygienických potrieb, úhrady energií do obytnej bunky, resp. aj nájomného v prípade nájdenia si iného bývania a na úhradu dlhu na nájomnom za užívanie predmetnej obytnej bunky. Uloženie povinnosti žalovanej k náhrade trov konania žalobcu za súčasného uloženia povinnosti na vypratanie obytnej bunky by bolo podľa názoru súdu vzhľadom na uvedené okolnosti daného prípadu neprimerane tvrdé. Žalobca je mestom s vlastným rozpočtom, nie je odkázaný na náhradu trov konania, netvrdil, žeby nepriznanie náhrady trov konania výrazne zasiahlo jeho majetkové pomery. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd výrokom II. žalobcovi podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.