Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8T/31/2020

Potvrdené rozhodnutím 10To/2/2021
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.03.2021, v trestnej veci proti obžalovanému N. L. pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, 2, 3 písm. b) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/31/2020 zo dňa 21.09.2020 jednomyseľne takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Richard Bureš, v trestnej veci proti obžalovanému N. L., na hlavnom pojednávaní dňa 21. septembra 2020 takto

rozhodol:

Obžalovaný

N. L. , nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom T., M. XXXX/XX,

j e v i n n ý, ž e

dňa 21.10.2019 v čase o 11,15 hod. vo Vysokých Tatrách, okres Poprad, viedol motorové vozidlo továrenskej značky Citröen Jumpy, evidenčného čísla PP XXXDJ, vlastníkom ktorého je spoločnosť Best Foods, s.r.o. so sídlom Starý Smokovec 29/29, Vysoké Tatry, okres Poprad, IČO: 46 543 406, po miestnej komunikácii v časti Tatranská Lomnica v smere od cesty II/540 ku ceste II/537, kde na železničnom priecestí č. SPO319 v km 8,689 nerešpektoval svetelné a zvukové signalizačné zariadenie s dvoma červenými prerušovanými svetlami priecestného zabezpečovacieho zariadenia, ktoré v čase nehody bolo funkčné a narazil ľavou prednou časťou vozidla do pravej prednej časti zľava prichádzajúceho osobného vlaku s motorovou jednotkou 840004-0 v. č. VR2003-MJ-HV04 na pravidelnej linke OS8415, idúceho z Veľkej Lomnice do Tatranskej Lomnice, vedeného rušňovodičom R. F., v ktorom sa v čase dopravnej nehody nachádzalo cca 20 cestujúcich, pri zrážke z cestujúcich v motorovom vozidle továrenskej značky Citröen Jumpy utrpeli: spolujazdec sediaci na zadnom sedadla vľavo R. V. zlomeninu tela ramennej kosti vpravo s posunom úlomkov, zlomeninu kľúčnej kosti vpravo s minimálnym posunom úlomkov a pomliaždenie hlavy v čelovo-spánkovej oblasti vľavo, s dobou liečenia, práceneschopnosťou a obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní 8 týždňov, spolujazdec sediaci na prednom sedadle vpravo M. T. zlomeninu jarmového oblúku vľavo s malým posunom úlomkov, zlomeninu veľkého krídla ľavej klinovej kosti, tržno pomliaždenú ranu na ľavej ušnici, odreniny na ľavej strane tváre - otras mozgu, zlomeninu tvárových kostí vľavo, otras mozgu I. stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu 11. rebra vľavo s dobou liečenia, práceneschopnosťou a obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní 5 týždňov, spolujazdec sediaci na zadnom sedadle v strede R. F. otvorenú zlomeninu háka lakťovej kosti vľavo s posunom úlomkov, podvrtnutie krčnej chrbtice, otras mozgu ľahkého stupňa a pomliaždenie hrudníka s celkovou dobou liečenia, práceneschopnosťou a obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní 5 týždňov, spolujazdec sediaci na prednom sedadle v strede M. F. odierky v čelovej oblasti a v oblasti okoloočnicovej vľavo, odierky oboch rúk a pomliaždenie ľavého hrudníka s celkovou dobou liečenia, práceneschopnosťou a obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní 1 týždňa; ako vodič svojím konaním porušil , , , , , o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,

t e d a

z nedbanlivosti zvýšil všeobecné nebezpečenstvo, spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a spôsobil takým činom ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin všeobecného ohrozenia podľa , , s poukazom na

a za to mu u k l a d á :

Podľa s použitím , a , trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa , mu u k l a d á i trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 (troch) rokov.

Podľa poškodených: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., pobočka Košice, Senný trh 1, P. O. Box 82, 040 11 Košice 11, IČO: 35 937 874, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., pobočka Prešov, Kúpeľná 5, 080 15 Prešov, IČO: 35 937 874, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 35 942 436, Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, Ul. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad 1, IČO: 30 807 484 a Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., Rožňavská 1, Bratislava, 832 72 Bratislava 3, IČO: 35 914 939, s nárokmi na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Po začatí hlavného pojednávania súd zistil, že prokurátor nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste.

Po prednesení obžaloby prokurátorom obhajca obžalovaného v stanovisku uviedol, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku a poukázal na spornú skutočnosť týkajúcej sa spornej kvalifikácie skutku.

Obžalovaný N. L. po postupe v zmysle na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nevyužíva právo urobiť niektoré z týchto vyhlásení.

V zmysle súd zistil podmienky pre vykonanie hlavného pojednávania, poučil obžalovaného o jeho právach a umožnil ho vypočuť prokurátorovi na obsah obžaloby.

Z výpovede obžalovaného z hlavného pojednávania súd zistil, že je mu ľúto, čo sa uvedeného dňa stalo. Uvedomuje si, že nemal vojsť s vozidlom, ktoré viedol, na železničné priecestie, nevie, či si nevšimol svetlo, od nehody si nič nepamätá a taktiež ani ďalších 14 dní, ktoré po nehode bol v Košiciach hospitalizovaný. Navrhol, aby súd upustil od ďalšieho dokazovania navrhovaného v obžalobe, nakoľko predmetom ďalšieho dokazovania bola právna kvalifikácia skutku. Tomuto návrhu súd nevyhovel. Prokurátor navrhol prečítať výpovede svedkov a poškodených. Súd potom v súlade s ust. so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal výpovede svedka - poškodeného Ing. R. H. na č. l. 26-28 spisu, svedka - poškodeného R. F. na č. l. 31-45 spisu, svedka - poškodeného M. F. na č. l. 46-60, svedka - poškodeného R. V. na č. l. 69-72, svedka - poškodeného M. T. na č. l. 79-89, svedka - poškodeného Mgr. Y. R. na č. l. 99-102, svedka - poškodeného Mgr. U. Y. na č. l. 103-110, svedka - poškodeného JUDr. K. F. na č. l. 111-118, svedka - poškodeného Mgr. Y. A. na č. l. 119-133, svedka - poškodeného JUDr. Y. V. na č. l. 134-148, svedkyne H. H. na č. l. 150-156, svedka R. R. na č. l. 157-158, svedka R. F. na č. l. 162-165 a svedka Ing. T. U. na č. l. 166-170.

Z prečítanej výpovede Ing. R. H. vyplýva, že je konateľom spoločnosti Best Electric, s.r.o., v ktorej pracuje aj obžalovaný. Je zároveň konateľom aj spoločnosti Best Foods, s.r.o., ktorá bola vlastníkom

aj držiteľom vozidla Citroen Jumpy, ev.č. PP XXX DJ ktoré bolo zošrotované po incidente s električkou na železničnom priecestí v Tatranskej Lomnici. S uvedeným vozidlom jazdil minimálne mesiac pred dopravnou nehodou dennodenne touto trasou. Vozidlo bolo v dobrom stave, bolo vybavené bezpečnostnými pásmi. O tom bol obžalovaný aj osobitne poučený.

Z prečítanej výpovede R. F. vyplýva, že v čase nehody viedol vozidlo N. L. a keď prichádzali cez železničné priecestie vozidlom, v ktorom boli ešte ďalšie tri osoby on osobne zakričal „N. stoj!“. Bolo však už neskoro a nasledoval náraz a on sa dostal do bezvedomia. Pred nehodou nevidel, že na signalizácii svieti červené svetlo, alebo že by počul zvonenie signalizačného zariadenia. Bolo jasno, slnko svietilo oproti vodičovi. Bližšie sa vyjadril ku zraneniam ktoré utrpel, aj k tomu, ako bol obmedzovaný v obvyklom spôsobe života. Bezpečnostný pás nepoužil, nakoľko cieľ cesty bol blízko a išlo sa ku nemu bočnými uličkami. Nepočul, že by vlak trúbil pred zrážkou. Vodič pred zrážkou možno spomalil.

Podobné okolnosti vyplývajú aj z výpovede svedka M. F., syna R. F., ktorý sa taktiež viezol vo vozidle. Potvrdil, že jeho otec zakričal na vodiča, aby stál, vtedy však už vlak búral do ľavej strany auta. Bezpečnostné pásy nemal zapnuté. Po havárii ľudia zvonku vyťahovali z vozidla kolegov. Utrpel drobné rezné poranenia. Svetelný signál pred nehodou si nevšimol, po náraze počul zvoniť zvonček. Nevnímal koľko cestujúcich vystúpilo po nehode z vlaku. Počul trúbenie vlaku, ale nevie presne kedy. Tesne pred stretom vodič motorového vozidla pribrzdil.

Z prečítanej výpovede svedka R. V. mal súd preukázane, že počas jazdy ako vošli s vozidlom Citroen Jumper na železničné priecestie, niektorý s kolegov zakričal „pozor“. Vtedy ich z ľavej strany trafila električka. Pri havárii utrpel zranenia s dobou liečenia asi 8 týždňov. Zvukové znamenie pred incidentom nepostrehol a svetelné tiež nevidel. Nevie, koľko ľudí po nehode vystúpilo z vlaku. Nepočul, že by električka pred zrážkou trúbila. Potvrdil, že po zakričaní kolegu vodič začal brzdiť.

Z prečítanej výpovede posledného pasažiera vozidla, ktoré v kritickom čase viedol obžalovaný, M. T., ktorý si okolnosti havárie nepamätá, pričom sa prebral mimo vozidla a dal si dokopy, že zrejme došlo k stretu vozidla a električky. Práceneschopný bol asi 6 týždňov. Netušil, či v danej chvíli bolo zabezpečovacie signalizačné zariadenie či už svetelné, alebo aj zvukové, funkčné. Počas jazdy nemal zapnutý bezpečnostný pás.

Svedok poškodený Mgr. Y. R. právne zastupuje Železničnú spoločnosť Slovensko a. s. Bratislava, uplatnil si náklady na opravu železničného koľajového vozidla v celkovej sume 15.089,55 eur. K otázke, koľko cestujúcich sa v danom čase prepravovalo vlakovým spojom sa vyjadriť nevedel.

Svedkyňa - poškodená Mgr. U. Y. sa vyjadrila k nákladom na poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zastúpení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Košice poškodených R. F. a M. F. v predbežnej výške spolu 1.573,30 eur.

Svedkyňa - poškodená JUDr. K. F. si vo výpovedi za poškodenú stranu Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Prešov, uplatnila náklady za poskytnutú zdravotnícku starostlivosť poškodeného JP. V. vo výške 1.970,11 eur.

Z prečítanej výpovede svedkyne - poškodenej Mgr. Y. A. vyplýva, že si uplatnila za poisťovňu D?VERA , a.s. Nitra titulom náhrady škody za zdravotnú starostlivosť poškodeného M. T. vo výške 791,18 eur.

Svedkyňa - poškodená JUDr. Y. V. uplatnila pre poškodenú stranu Sociálna poisťovňa a. s. pobočka Poprad vyplatené nemocenské poškodeným M. T. a R. V. v celkovej výške 1.134,30.

Z prečítanej výpovede svedkyne H. H. vyplýva, že dňa 21.10.2019 v čase okolo 11.00 hod. viedla osobné motorové vozidlo v Tatranskej Lomnici od Sorea Urán na železničné priecestie doprava. Sú tam vlastne dve železničné priecestia, kde prvým chodí električka a tým druhým malý motorový vlak. Keď sa ide zdola, je to menej prehľadné, lebo sú tam stromy a kríky a ostrejšia zákruta. Keď tam ide vodič, tak prichádzajúci vlak vidí na poslednú chvíľu. V tom čase z pravej strany od Popradu išiel vlak. Na signalizačnom zariadení blikali svetlá na červeno. Nepočula, či to signalizačné zariadenie tam umiestnené cinkalo. Svedkyňa zastala pred priecestím, oproti vozidlo Citroen šedej farby išlo ďalej

napriek tomu, že išiel vlak. Predpokladala, že ten vodič vlak nevidel, bolo jasno a podľa nej mohol byť oslnený. Po zrážke z vlaku začali vystupovať ľudia. Z auta vyťahovali päť chlapov.

Z prečítanej výpovede R. R. vyplýva, že býva v rodinnom dome vo vzdialenosti asi 150 metrov od železničného priecestia v Tatranskej Lomnici, ktoré je svetelno-zvukové z oboch strán. Keď je vlak 450 metrov od priecestia vzdialený tak sa signalizačné zariadenie zapne, bliká na červeno, tiež je tam zvuková signalizácia, ktorá je dosť hlasná a on ju počuje zreteľne aj doma. V čase vypnutia signalizačné zariadenie nebliká ani bielym svetlom. Pred škrípaním, ktoré uvedeného dňa začul nepočul vlak trúbiť. V ďalšej výpovedi svedok dodal, že keď prišiel ku vlaku cestujúci boli už vystúpení, ale videl, že smerom na stanicu alebo sídlisko išlo asi 10 - 15 ľudí, tí sa zrejme mali viezť v tomto vlaku.

Z prečítanej výpovede svedka R. F. vyplýva, že vykonával ako rušňovodič cestu číslom spoja 8415. V kritickom úseku nemá povinnosť dávať zvukové výstražné znamenie. Tesne pred priecestím mu náhle vybehol z jeho pravej strany chlap s malou dodávkou, ktorý podľa neho nemal nejakú snahu vozidlo vôbec zastaviť. On okamžite spustil rýchločinné brzdenie. Následne nastal náraz. V čase zrážky bolo vo vlaku zhruba 25 - 30 cestujúcich, ktorí po zrážke pomaly vystúpili a išli pešo na železničnú stanicu. Potvrdil prítomnosť svedkyne H. na mieste incidentu. Výstražné zariadenie na priecestí sa zapína automaticky prejdením koľajového vozidla. V noci vidí výstražné červené svetlo, počas dňa nie.

K veci sa v prípravnom konaní vyjadril aj svedok Ing. T. U. - vedúci prevádzky strediska miestnej správy a údržby zabezpečovacia technika Spišská Nová Ves. Bližšie a najmä odborne sa vyjadril k zabezpečovaniu prevádzky zabezpečovacích zariadení aj na predmetnej trati. Po tejto nehode bolo vykonané komisionálne preskúšanie tohto priecestného zabezpečovacieho zariadenia. Neboli zistené žiadne závady. Nie je možné, že by sa na zabezpečovacom zariadení železničného priecestia spustila signalizácia až po tom, čo došlo ku zrážke s vozidlom, teda keď už vlak prešiel cez železničné priecestie. Akustická výstraha je napájaná tým istým kmitačom ako svetelná, teda sú obe prepojené.

Na základe súhlasu strán trestného konania súd v zmysle prečítal znalecké posudky z odboru traumatológie MUDr. C. L. a zápisnicu o výsluchu tohto znalca na č. l. 286-341 a č. l. 342-345 spisu a znalecký posudok z cestnej dopravy Ing. C. C. na č. l. 175-281.

Znalec MUDr. C. L. sa v znaleckom posudku a vo svojej výpovedi vyjadril ku zraneniam spôsobeným poškodeným M. T., R. V., R. F. a M. F. a k tomu, v akej polohe boli telá poškodených v čase nárazu vlaku do vozidla, ktorom sa nachádzali. Tieto dôkazy žiadna zo strán tohto konania nenamietala.

Podobne žiadna zo strán tohto trestného konania nenamietala ani závery znaleckého posudku z odboru dopravy ktoré smerovali k objasneniu priebehu dopravnej nehody z hľadiska technického, rýchlosť vozidla a koľajového vozidla pred nárazom, v čase zrážky a po zrážke, miesta stretu vozidiel, k technike jazdy vodiča vozidla zn. Citroen Jumpy, k výhľadovým podmienkam vodiča vozidla Citroen Jumpy, k technickej príčine vzniku dopravnej nehody, k možnostiam zabránenia zrážky zo strany účastníkov dopravnej nehody. Zo záverov tohto znaleckého posudku mal súd okrem iného preukázané, že v čase cca 4,0 sekundy pred zrážkou sa vozidlá nachádzali v takej polohe, že ich vodiči mohli rozpoznateľne vidieť prichádzajúce vozidlo a vlak. K zrážke pravej prednej časti vlaku s ľavou prednou časťou vozidla Citroen došlo v čase, keď nárazová rýchlosť vlaku do vozidla Citroen bola cca 32 km/h a vozidla Citroen v rozmedzí 5,7km/h až 6,3km/h. Vodič vlaku nemal technickú možnosť zabrániť predmetnej dopravnej nehode. Skôr nemal vodič vlaku dôvod na pohyb vozidla Citroen reagovať. Pokiaľ by aj bol vodič Selep oslnený slnkom a nevidel dva funkčné striedavo prerušované červené svetlá priecestného zabezpečovacieho zariadenia, vodič musí zvoliť takú techniku jazdy, aby sa mohol presvedčiť s istotou, či je signalizačné zariadenie funkčné, a ak by funkčné nebolo, musí si počínať mimoriadne opatrne, najmä sa presvedčiť, či môže bezpečne prejsť cez železničné priecestie.

Súd na hlavné pojednávanie na návrh obhajoby predvolal znalca MUDr. H. Q., CSc. z odvetvia stomatológie k poraneniam v tvárovej oblasti poškodeného M. T.. Na hlavnom pojednávaní sa bližšie vyjadril k poraneniam poškodeného najmä s ohľadom na mechanizmus poranení v prípade, či bol alebo nebol pripútaný v čase havárie bezpečnostným pásom. K poraneniam došlo naraz jedným pôsobením tupého násilia, najpravdepodobnejšie nárazom ľavej strany tváre v oblasti ľavého ucha a ľavej jarmovej oblasti na niektorú pevnú časť interiéru automobilu pred spolujazdcom. Ak by bol pripútaný, obvykle je

telo pásom zadržané a vznikajú skôr zranenia na hrudníku a pleci a na tvári nie, a pravdepodobne by k takému zraneniu tváre nedošlo.

V zmysle súd prečítal listinné dôkazy v spise obsiahnuté, a to záznam o dopravnej nehode č. l. 389-391, zápisnicu o ohliadke miesta č. l. 392-396, náčrt miesta DN č. l. 398-399, plánik č. l. 400, fotodokumentáciu č. l. 401-506, lekárske potvrdenia č. l. 507-511, žiadanku na toxikologické vyšetrenie + protokol č. l. 512-514, výsledok toxikologického vyšetrenia č. l. 515, zápis o dychovej skúške č. l. 516, zápis telefonického hlásenia o nehode č. l. 517-518, zápis o preskúšaní zariadenia č. l. 519, správy ZŠR č. l. 520-541, kópie faktúr ŽCSR č. l. 542-547, regresné náhrady č. l. 563-570, hlásenie poistnej udalosti č. l. 571-572, záznamy z vyťažovania osôb č. l. 573-574, evidenčnú kartu vodiča č. l. 575, výpis z OR č. l. 576-577, potvrdenie o rozhodnutí o zadržaní VP č. l. 578-580, evidenčnú kartu vodiča č. l. 581-582, charakteristiku a pracovný posudok obvineného č. l. 583-585, výpis z evidencie priestupkov a RT č. l. 586-588, návrh obhajcu č. l. 599-601, vyjadrenie sa ku konaniu VšZP č. l. 612-613, uplatnenie nároku č. l. 615, návrhy obvineného č. l. 616-617, ospravedlnenie č. l. 635.

Z týchto dôkazov okrem výpovedí vypočutých osôb mal súd preukázané, ktoré osoby boli účastníkmi predmetnej dopravnej nehody, aké boli výhľadové pomery vodičov obidvoch vozidiel pred miestom zrážky, skutočnosť, že v danom čase bolo pekné slnečné počasie, a taktiež v akom stave a postavení boli obe vozidlá po incidente. Bolo zistené že žiaden z vodičov pred jazdou nepožil alkoholické nápoje. Komisia z preskúšania priecestného zabezpečovacieho zariadenia skonštatovala, že toto zariadenie vyhovovalo technickým normám a predpisom Železníc Slovenskej republiky a nemohlo byť príčinou nehody. Ďalšie listinné dôkazy obsahujú vyčíslenia škôd na majetku a na zdraví poškodených, ktoré si poškodené strany uplatnili v adhéznom konaní. Obžalovanému bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Poprad dňa 21.10.2019 zadržaný vodičský preukaz.

Súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomnom súhrne a dospel k záveru, že skutok bol spáchaný tak, ako je uvedené vo výroku obžaloby, stotožnil sa s navrhovanou právnou kvalifikáciou skutku prokurátorom a zistil, že skutok spáchal obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba.

Zistené skutočnosti vedú k spoľahlivému záveru, že obžalovaný viedol v kritickom čase motorového vozidlo Citroen Jumper po miestnej komunikácii v meste Vysoké Tatry v časti Tatranská Lomnica, kde na železničnom priecestí nerešpektoval svetelné a zvukové signalizačné zariadenie s dvoma červenými prerušovanými svetlami, v tom čase funkčného priecestného zabezpečovacieho zariadenia a narazil ľavou prednou časťou vozidla do pravej prednej časti zľava prichádzajúceho osobného vlaku s motorovou jednotkou na pravidelnej linke OS8415. A to aj napriek tomu, že tú istú cestu obžalovaný absolvoval dennodenne ako vodič toho istého vozidla v priebehu minimálne jedného mesiaca, ktorý bol aj ako vodič firmou, kde pracoval, zaškolený.

Obžalovaný spáchanie skutku priznal a oľutoval, nestotožnil sa však s právnou kvalifikáciou skutku uvedenou v obžalobe. Obžalovaný mal dostatok času na odvrátenie stretu s vlakovou súpravou, mal možnosť vidieť prichádzajúci vlak, včas pribrzdiť, čo nakoniec na upozornenie jedného z pasažierov urobil, avšak už neskoro. Príslušný znalec z odboru dopravy zrozumiteľne vo svojom posudku naznačil, ako sa mal vodič vozidla Citroen Jumpy zachovať aj v čase, kedy mohol byť v kritickom čase oslepený slnkom.

Keďže súd nemal pochybnosti v tom, že skutok sa stal a vzhľadom na konanie obžalovaného a preukázané následky jeho konania pôjde v danom prípade o konanie, ktoré je potrebné kvalifikovať ako trestný čin, bolo úlohou súdu konanie obžalovaného v súlade so zákonom podriadiť pod zodpovedajúcu právnu kvalifikáciu a podľa toho rozhodnúť o zákonnom treste a o ďalších nárokoch na tento výrok nadväzujúcich.

Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku, obžalovaný zvýšil všeobecné nebezpečenstvo, a to z nedbanlivosti. Ustanovenie je odkazovacou skutkovou podstatou, pretože odkazuje na ustanovenie . Základný rozdiel medzi týmito ustanoveniami spočíva vo forme zavinenia. Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia v zmysle sa vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti. K tejto trestnej činnosti dochádza najmä v oblasti dopravy. Zvýšiť všeobecné nebezpečenstvo znamená zväčšiť jeho rozsah alebo jeho intenzitu. V danom prípade bol naplnený tento znak skutkovej podstaty tým, že jeho nedbanlivostným konaním

boli ohrození štyria členovia posádky motorového vozidla, ktoré obžalovaný viedol, ale ďalších približne 20 osôb prepravujúcich sa v osobnom vlaku, do ktorého obžalovaný narazil.

Vydaním ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví je znakom skutkovej podstaty prečinu podľa s odkazom na ust. , ktoré konanie obžalovaného spadá pod pojem všeobecné nebezpečenstvo a rozumie sa ním ohrozenie najmenej siedmich osôb. Počet ohrozených osôb preukazuje výpoveď rušňovodiča R. F. a taktiež je podporným dôkazom aj vyjadrenie svedka R. R., že smerom od miesta havárie videl odchádzať 10 - 15 ľudí. Obhajca obžalovaného predložil na hlavnom pojednávaní na svojom mobilnom zariadení videozáznam z televízneho šotu komerčnej televízie, ktorý mal preukázať, že rušňovodič sa v čase incidentu viezol vo vlaku sám. Takto získaný a prezentovaný záznam na hlavnom pojednávaní nespĺňa požiadavky zákonne získaného dôkazu v zmysle ust. . Konaním obžalovaného bola teda naplnená skutková podstata prečinu všeobecného ohrozenia podľa .

Súd zistil, že v prejednávanej veci sa preukázalo u obžalovaného aj spáchanie kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu všeobecného ohrozenia podľa , keď sa obžalovaný konaním predpokladaným ustanovením podľa ods. 1 dopustil skutku závažnejším spôsobom konania. Tento osobitný kvalifikačný pojem súvisí s porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona ( ). Ako vodič svojim konaním porušil , , , , , o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Podľa týchto ustanovení účastník cestnej premávky je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Pred železničným priecestím vodič je povinný počínať si mimoriadne opatrne, najmä sa presvedčiť, či môže bezpečne prejsť cez železničné priecestie. Vodič nesmie vchádzať na železničné priecestie, ak sa dáva výstraha dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami priecestného zabezpečovacieho zariadenia a ak sa dáva výstraha prerušovaným zvukom húkačky alebo zvončeka priecestného zabezpečovacieho zariadenia. Bolo spoľahlivo preukázané, že obžalovaný porušil zákonom predpokladané všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky, povinnosti vodiča, povinnosť vodiča ako si má počínať pred železničným priecestím a v akých prípadoch nesmie vchádzať na železničné priecestie.

Právna kvalifikácia skutku uvedená v ust. bola tiež naplnená. Obžalovaný svojim nedbanlivostným konaním spôsobom uvedeným v ust. odseku 1, teda zvýšením všeobecného nebezpečenstva spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Ide o všeobecný pojem v zmysle , ktorým sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie podľa . V prejednávanej veci sa treba zaoberať kvalifikačným predpokladom uvedeným v , pričom ide o poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní (6 týždňov), počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného ( ). Zo zistených skutočností objektívne vyplýva, že okrem iných, kritériám ťažkej ujmy na zdraví ohľadne dĺžky poruchy zdravia zodpovedá poranenie poškodeného R. V. v dĺžke 8 týždňov. U M. F., R. F. a M. T. pôjde v zmysle záverov znaleckých posudkov znalcov z odboru traumatológie a stomatológie o ublíženie na zdraví v zmysle . K tomu treba dodať, že pre účely zmienenej právnej kvalifikácie skutku v zmysle zaužívanej právnej praxe postačí, keď ťažkú ujmu na zdraví spôsobí páchateľ čo i len jednému z poškodených osôb.

Namietané okolnosti, že účastníci dopravnej nehody, ktorých viezol obžalovaný neboli v čase havárie pripútaní, čo sa aj preukázalo nemajú pri zisťovaní právnej kvalifikácie skutku zásadný význam, nakoľko obžalovaný je trestne stíhaný pre tzv. ohrozovací trestný čin. Tieto okolnosti budú dôležité pri zisťovaní občianskoprávnych zodpovednostných vzťahov.

Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane života, zdravia ľudí alebo cudzieho majetku. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ svojim konaním ohrozil život, zdravie ľudí alebo cudzí majetok spôsobom predpokladaným v zákone. Všeobecné nebezpečenstvo vznikne vtedy,

ak všeobecne nebezpečným konaním nastane situácia, ktorá svojou povahou, rozsahom a intenzitou ohrozenia znamená nebezpečenstvo vzniku následkov spočívajúcich v ohrození chránených záujmov.

Obžalovaný sa skutku dopustil nedbanlivostným konaním, a to v zmysle , ktoré predpokladá tzv. vedomú nedbanlivosť, keď páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Vedomá nedbanlivosť je vybudovaná na vedomí možnosti vzniku následku pri spoliehaní sa bez primeraných dôvodov, že k následku nedôjde. To znamená, že páchateľ vie o možnosti vzniku následku, avšak bez primeraných dôvodov možnosť porušenia alebo ohrozenia chráneného záujmu vylučuje. Keďže páchateľom je vodič, vyžaduje sa od neho vyššia miera opatrnosti, ktorá vyplýva z predpisov o pravidlách cestnej premávky.

Po uznaní viny je povinnosťou súdu uložiť páchateľovi zákonný a spravodlivý trest. Tieto verejnosťou a dotknutými stranami konkrétneho trestného konania právom požadované atribúty, ktoré má obsahovať každé rozhodnutie súdu o treste zabezpečuje ustanovenie - 4 .

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu na to, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Uvedené zákonné ustanovenie zakotvuje účel trestu, ktorý plní funkciu ochrany spoločnosti pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie v snahe zabrániť mu v trestnej činnosti, ako aj prvok individuálnej prevencie a teda v snahe výchovy k riadnemu životu a aj voči ďalším občanom, potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) a možnosť jeho nápravy.

Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. V tomto zákonnom ustanovení sú vyjadrené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Osobu páchateľa pritom treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach.

Čo sa týka priťažujúcich okolností uvedených v ust. , tieto súd nezistil.

Naopak poľahčujúce okolnosti uvedené v ust. súd zistil dve, a to konkrétne podľa , keď bolo zistené, že obžalovaný N. L. viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Na tomto tvrdení nič nemení ani zistenie jedného priestupku, pre ktorý bol obžalovaný postihnutý pred piatimi rokmi s minimálnou peňažnou sankciou. V danom prípade možno priznať aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ust. , keď možno uzavrieť, že obžalovaný sa ku skutku priznal a skutok aj oľutoval.

Preto súd ukladal trest v zmysle keď platí, že ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Čo sa týka druhu trestu platí ustanovenie podľa ktorého páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Podľa tresty možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.

K tomu treba dodať, že trest uložený páchateľovi trestného činu je sankcia smerovaná výlučne voči páchateľovi trestného činu, a teda má postihovať výlučne páchateľa (zásada personality). Samotným uložením trestu páchateľovi trestného činu sa nepriamo postihne i jeho rodina a jemu blízke osoby, ak sú závislé od jeho príjmov, starostlivosti alebo ostatného zabezpečenia rodiny, či ak sú narušené citové väzby. Toto ustanovenie (34 ods. 3 ) však prikazuje súdom pri ukladaní konkrétnych trestov, aby prihliadali aj na záujmy rodiny páchateľa a ďalších jemu blízkych osôb, samozrejme, v rámci zákonných podmienok pre uloženie konkrétneho trestu. definuje účel trestu, jeho základné funkcie a zásady pre uloženie trestov. Okrem represívnej a výchovnej funkcie trestu kladie dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa.

Prečin všeobecného ohrozenia podľa v alternatívnej skutkovej podstate postihuje páchateľa, keď z nedbanlivosti zvýši všeobecné nebezpečenstvo a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví odňatím slobody na dva roky a päť rokov.

Súd posúdil všetky rozhodné skutočnosti pre určenie výšky trestu odňatia slobody tak, že postačuje uložiť trest odňatia slobody na úplne spodnej hranici trestnej sadzby teda v trvaní dvoch rokov. Ako bolo zistené, obžalovaný je osobou bezúhonnou s pozitívnym hodnotením z miesta bydliska a od zamestnávateľa. Podľa výpisu z evidenčnej karty vodiča zaplatil obžalovaný blokovú pokutu v roku 2014.

Podľa súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný; alebo písm. b) prijme záruku na nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Ešte je potrebné sa zaoberať možnosťou nápravy páchateľa najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania a možnosti jeho sociálnej reintegrácie. Účel trestu podľa tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Úvaha súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť v plnom súlade s ochranou, ktorú uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľmi trestných činov. Pri dôslednom uplatňovaní zásady individualizácie trestu ( ) súd vychádzal v konkrétnej trestnej veci zo zásady proporcionality (trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu) má v sebe prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest, samozrejme, musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Úsudok o možnosti nápravy obžalovaného si súd vytvára už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Z hľadiska posúdenia aj tohto prípadu má pre možnosti nápravy páchateľa veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu, ako aj jeho postoj k spáchanému trestnému činu.

Vzhľadom k tomu, že k trestnej činnosti došlo v súvislosti s vedením motorového vozidla a porušením dôležitej povinnosti vodiča, bolo potrebné obžalovanému zakázať viesť všetky druhy motorových vozidiel

na dobu aspoň troch rokov, teda v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby (, ).

Na záver súd posudzoval uplatnené nároky na náhrady škody. Poškodení z vozidla Citroen Jumpy, ktoré obžalovaný riadil, si škodu nenárokovali. Čo sa týka ďalších nárokov súd dospel k názoru, že by bolo potrebné pri ich zisťovaní vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Preto súd poškodené strany odkázal na civilný proces v zmysle , majúc na zreteli najmä už naznačenú skutočnosť, že mohlo ísť aj o tzv. spoluzodpovednosť poškodených. z nedbanlivosti zvýšil všeobecné nebezpečenstvo, spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a spôsobil takým činom ťažkú ujmu na zdraví,

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.