Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51Cb/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: Hypocentrum finančné služby, a.s., so sídlom Miletičova 99/5, 821 08 Bratislava, IČO: 36 704 571, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: b2 group invest s. r. o., so sídlom Šikmá 13, 831 06 Bratislava, IČO: 45 584 524, zastúpený: BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Rudnícka 8, 831 06 Bratislava, IČO: 46 530 894, o žalobe žalobcu o zaplatenie 317,- eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 358,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa v konaní o žalobe žalobcu p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému istinu vo výške 358,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 23.04.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovanému sa v konaní o vzájomnej žalobe p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 02.10.2019, postúpenou na Okresný súd Bratislava II dňa 06.02.2020, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 317,- eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.

2. Písomným podaním zo dňa 17.03.2020 si žalovaný s poukazom na ustanovenie uplatnil vzájomnou žalobou svoj nárok a žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 358,- eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 358,- eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia vzájomnej žaloby žalobcovi až do zaplatenia.

3. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 18.10.2013 uzavrel ako hypotekárny poradca so žalovaným ako spoločnosťou Zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu ako hypotekárneho makléra zabezpečovať poradenstvo, prípravu a realizáciu hypotekárnych úverov pre individuálnych klientov žalovaného. Klientmi žalovaného sa rozumeli fyzické osoby, ktoré prejavili záujem o kúpu nehnuteľností ponúkaných žalovaným alebo ktorí sa minimálne zaujímali o možnosti kúpy takejto nehnuteľnosti a zároveň prejavili záujem o hypotekárne financovanie kúpy nehnuteľností prostredníctvom žalobcu ako hypotekárneho poradcu. Za plnenie povinností žalovaného, ktorých výsledkom bolo uzavretie úverovej zmluvy medzi klientom žalovaného a vybranou hypotekárnou bankou

prostredníctvom sprostredkovateľskej činnosti žalobcu sa zaviazal žalobca poskytnúť žalovanému províziu. S poukazom na článok IV. bod 6 Zmluvy o spolupráci vznikla žalobcovi za činnosť žalovaného povinnosť vrátiť banke vyplatenú odplatu v celkovej výške 675,- €. Žalovanému tak v súlade s čl. IV bod 6 zmluvy vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi časť vyplatenej provízie vo výške 675.- €. Po vykonanom zápočte ostala žalovanému zachovaná povinnosť vrátiť žalobcovi zostatok neuhradenej storno provízie vo výške 317,- €. Nárok žalobcu na vrátenie storno provízie pozostáva z nasl. položiek.

- storno provízia vo výške 222,22 € za zmluvu č. XXXXXXXXX: F. O.;

- storno provízia vo výške 162,50 € za zmluvu č. XXXXXXXXX: U. O.;

- storno provízia vo výške 290,28 € za zmluvu č.XXXXXXXXXX: L.. C. M..

Nárok žalovaného na zaplatenie provízie predstavuje sumu 358,- € za zmluvu č. XXXXXXXXXX: G. U.. Po vykonanom zápočte pohľadávky žalobcu vo výške 675,- € s pohľadávkou žalovaného vo výške 358,- €, predstavuje nárok žalobcu na zaplatenie neuhradenej časti storno provízie sumu vo výške 317,- €.

4. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Naposledy vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie výzvou zo dňa 07.06.2019, v zmysle ktorej ho vyzval na zaplatenie v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Vzhľadom na skutočnosť, že predchádzajúce písomné výzvy adresované na adresu sídla spoločnosti sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote, adresoval žalobca poslednú výzvu na úhradu štatutárnemu orgánu žalovaného. Výzva na úhradu dlhu bola dňa 02.07.2019 vrátená žalobcovi, nakoľko si žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote. Neuhradením dlžnej sumy sa žalovaný dostal do omeškania v zmysle a nasl. . Žalobca si uplatňuje úroky z omeškania odo dňa 10.07.2019 do zaplatenia. V zmysle výzvy zo dňa 07.06.2019 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Keďže za dátum doručenia výzvy sa považuje dátum vrátenia zásielky, t.j. 02.07.2019, uplynula žalovanému lehota na zaplatenie dňa 09.07.2019. Žalobca si uplatňuje úroky z omeškania odo dňa 10.07.2019 do zaplatenia.

5. Žalovaný v písomnom podaní (odpore) uviedol, že žalobca nemá nárok na žiadne plnenia, nakoľko Zmluva o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným bola vypovedaná zo strany žalovaného ku dňa 06.06.2018. Platnosť a účinnosť zmluvy uplynula v súlade s článkom V. bod 2 Zmluvy o spolupráci. Zároveň žalovaný poukázal na to, že žalobca je v plnení si záväzkov z predmetnej zmluvy v omeškaní a že si svoj nárok bude žalovaný uplatňovať.

6. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 29.01.2020 uviedol, že tvrdenia žalovaného uvedené v odpore nijakým spôsobom nespochybňujú nárok žalobcu, pričom tvrdenie žalovaného o údajnej existencii nesplatenej pohľadávky rovnako nie je spôsobilé spochybniť nárok žalobcu, keďže žalovaný neoznačil konkrétnu pohľadávku. Vo vzťahu k zániku Zmluvy o spolupráci žalobca uviedol, že táto je pre posúdenie nároku na zaplatenie pohľadávky irelevantná, keďže na zaplatenie tejto pohľadávky má žalobca právo bez ohľadu na to, či zmluvný vzťah trvá alebo nie. Uvedené vyplýva priamo z článku IV. bod 6 Zmluvy o spolupráci. Samotný zánik Zmluvy o spolupráci nemá žiadny vplyv na existenciu nárokov vyplývajúcich z tejto zmluvy. Z uvedeného ustanovenia navyše vyplýva aj právo žalobcu jednostranne započítať pohľadávky žalobcu voči pohľadávkam žalovaného. Výpoveď zmluvy nie je možné stotožňovať s odstúpením od zmluvy, keďže dôsledky vypovedania zmluvy sú iné ako pri odstúpení. Už z uvedeného je zrejmé, že vypovedanie zmluvy nemohlo nijakým spôsobom ovplyvniť existenciu zmluvne dojednaných podmienok vzťahujúcich sa k nárokom žalobcu na vrátenie vyplatenej provízie.

7. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 17.03.2020 uviedol, že žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Namieta nepôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie storno provízií vo výške 657,- eur. Vznik žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie storno provízie je v celom rozsahu datovaný až po zániku Zmluvy o spolupráci (september 2018, apríl 2019 a máj 2019) na podklade výpovede žalovaného z dôvodu porušovania povinnosti žalobcu zo dňa 06.06.2018. Zmluva zanikla uplynutím dohodnutej výpovednej lehoty k 31.07.2018, t.j. v čase vzniku domnelého nároku žalobcu na zaplatenie storno provízií jeho nárok neexistoval. Uplynutím výpovednej doby došlo k zániku všetkých subjektívnych práv a povinností, ktoré tvorili obsah záväzkového vzťahu založeného medzi stranami sporu Zmluvou o spolupráci, v čoho dôsledku nemožno

aplikovať ani ustanovenie čl. IV. bod 6 už zaniknutej Zmluvy o spolupráci, na ktoré sa žalobca odvoláva v podanej žalobe a replike. Zánik zmluvy vo všeobecnosti nemá vplyv výlučne na tie nároky zmluvných strán, ktoré vznikli do času zániku zmluvy, resp. na také nároky, ktorých trvanie si zmluvné strany výslovne vymienili aj na čas po zániku účinnosti zmluvy. V danom prípade si však strany sporu v uzavretej Zmluve o spolupráci osobitne nevymienili, že ich práva a povinnosti obsiahnuté v čl. IV. bod 6 Zmluvy o spolupráci majú ostať zachované aj v čase po účinnosti výpovede (zániku zmluvy). Žalovaný navyše považuje nárok žalobcu na zaplatenie storno provízií za nedôvodný nielen čo do právneho dôvodu, ale i výšky. Žalobca svoj domnelý nárok na zaplatenie storno provízií, či už do deklarovanej výšky 675,- eur alebo do zostávajúcej výšky uplatnenej v súdnom konaní (317,- eur), žiadnym spôsobom nepreukázal. Predložené „Saldokonto spoločnosti“, resp. ani jednotlivé vyúčtovania žalobcu za obdobie 09/2018, 04/2019 a 05/2019, žiadnym spôsobom nepreukazujú a ani len neosvedčujú, že žalobca by mal mať nárok na zaplatenie storno provízií voči žalovanému v celkovej výške 675,- eur. Za daných okolností preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje vo vzťahu k preukázaniu výšky uplatneného nároku. Žalobca doposiaľ nepreukázal, že by mu v prípade klientov žalovaného, príslušná financujúca banka skutočne krátila odplatu a v akom rozsahu. Výška tzv. storno provízií sa v zmysle už citovaného ustanovenia čl. IV. bod 6 zaniknutej Zmluvy o spolupráci mala počas účinnosti zmluvy určovať pomerne podľa toho, ako bola znížená odplata žalobcu voči banke v jednotlivom prípade. Žalovaný ďalej namieta žalobcom vykonaný jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok žalobcu na zaplatenie storno provízií oproti pohľadávke žalovaného na vyplatenie provízie v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú, t.j. v sume 358,- eur. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by mu žalobca doručil jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok tak, ako to tvrdí žalobca. Žalobca ani žiadny jednostranný zápočet, na ktorý sa vo svojich podaniach odvoláva, nepredložil ako dôkaz v konaní. Ak by aj žalobca dodatočne predložil akýkoľvek jednostranný zápočet, žalovaný má za to, že tento je neplatný z dôvodu neexistencie pohľadávok žalobcu titulom nároku na vrátenie storno provízií od žalovaného, ktoré mali byť predmetom započítania, a to z dôvodov už uvedených vyššie.

8. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný eviduje voči žalobcovi nárok na zaplatenie provízie vo výške 358,- eur, ktorý vznikol ešte počas účinnosti Zmluvy o spolupráci (01/2018). Právny základ aj výška pohľadávky žalovaného evidovanej voči žalobcovi vyplýva z podkladov predložených samotným žalobcom v konaní. Podľa „Detailného rozpisu“ tipérskych provízií vypracovaných žalobcom tvoril provízny základ sumu 71.600,- eur. Pohľadávka žalovaného vo výške 358,- eur tak bola v rozhodnom čase určená v súlade s čl. III. bodom 3. Zmluvy o spolupráci, ako 0,5% z objemu hypotekárneho úveru klienta žalovaného, za ktorý žalobca, ako hypotekárny poradca, obdržal odplatu od financujúcej banky. Žalovaný si nevedel predmetnú pohľadávku voči žalobcovi uplatňovať skôr, nakoľko žalobca porušil svoju zmluvnú notifikačnú povinnosť smerom k žalovanému ohľadom toho, že obdržal odplatu za sprostredkovanie hypotekárneho úveru poskytnutého klientovi žalovaného. Pre opakované porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu, žalovaný napokon aj pristúpil k ukončeniu Zmluvy o spolupráci na základe jednostrannej výpovede. V danom čase žalovaný o existencii svojej pohľadávky pre omeškanie žalobcu nemal žiadnu vedomosť, v čoho dôsledku ani nemohol vystaviť faktúru na vyúčtovanie provízie. V prípade zániku nároku spoločnosti na už zaplatenú províziu, resp. jej časť má hypotekárny poradca právo požadovať od spoločnosti vrátenie vyplatenej provízie, resp. jej časti. Zmluvné strany sa dohodli, že hypotekárny poradca je oprávnený jednostranne započítať pohľadávky na vrátenie provízie spoločnosti voči pohľadávkam spoločnosti na zaplatenie fakturovanej provízie spoločnosti podľa bodu 3. tohto článku. Vzhľadom na uvedené potom má žalovaný za to, že žalobca na jednej strane nemá žiadny nárok na zaplatenie storno provízií voči žalovanému, a to ani v rozsahu nepodloženej sumy vo výške 675,- eur a teda ani v ostávajúcej sume uplatnenej v súdnom konaní vo výške 317,- eur a na strane druhej, že žalovaný má pretrvávajúci nárok na zaplatenie pohľadávky žalovaného vo výške 358,- eur titulom nevyplatenej provízie, ktorý žalovanému vznikol ešte počas účinnosti Zmluvy o spolupráci. Právny základ a výška pohľadávky žalovaného vyplýva z dôkazov predložených žalobcom v konaní v spojitosti s už citovaným čl. III. bod 3. Zmluvy o spolupráci.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného s poukazom na ustanovenie si žalovaný uplatňuje svoj nárok vzájomnou žalobou a žiada, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 358,-

eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 358,- eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia vzájomnej žaloby žalobcovi až do zaplatenia.

10. Ďalej žalovaný, v nadväznosti na tvrdenia žalobcu dodal, že zo znenia článku IV. bod 6. Zmluvy o spolupráci, resp. z kontextu celej Zmluvy o spolupráci vyplýva, že práva a povinnosti zmluvných strán trvajú len počas existencie Zmluvy o spolupráci a nie aj v čase po jej zániku. Výnimku tvorí len ustanovenie čl. V. bod 3., druhá veta Zmluvy o spolupráci upravujúce vplyv zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy na niektoré záväzky a pohľadávky: „odstúpenie od zmluvy nemá vplyv na trvanie všetkých záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli zo zmluvy do dňa odstúpenia a ktoré majú podľa svojej povahy trvať aj po zániku zmluvy.“ Citované ustanovenie sa však vzťahuje len na prípady zániku Zmluvy o spolupráci na základe odstúpenia od zmluvy zo strany Žalobcu, t.j. predmetné ustanovenie nie je aplikovateľné na zánik Zmluvy na základe podanej výpovede.

11. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení tvrdí, že „provízie boli vyplácané ako záloha, a pre prípad, že by došlo k predčasnému ukončeniu dojednaných zmlúv, zaviazal sa žalovaný v Zmluve o spolupráci na vrátenie alikvotnej časti provízie“, ide o argumentáciu, ktorá nemá žiadnu oporu v uzavretej Zmluve o spolupráci. Nárok žalovaného na zaplatenie provízie v zmysle uzavretej Zmluvy o spolupráci (čl. III. bod 2) bez ďalšieho vznikol splnením poslednej z uvedených podmienok: (i) uzavretie zmluvy o hypotekárnom úvere medzi klientom žalovaného a financujúcou bankou; (ii) realizácia posledného čerpania hypotekárneho úveru klientom žalovaného; (iii) úhrada odplaty žalobcovi zo strany financujúcej banky. Splnením uvedených podmienok žalovanému v konkrétnom prípade vznikol nárok na zaplatenie provízie voči žalobcovi. Po vyplatení provízie žalovanému mohlo počas trvania Zmluvy o spolupráci dôjsť k vzniku práva žalobcu na vrátenie vyplatenej časti provízie podľa čl. IV. bod 6. zmluvy. Toto právo žalobcu však bolo obmedzené len na obdobie trvania Zmluvy o spolupráci. Právo žalobcu na vrátenie vyplatenej časti provízie by mohlo pretrvávať, resp. ako vymáhateľný nárok vzniknúť v čase po zániku Zmluvy o spolupráci výlučne v prípade, ak by si to zmluvné strany v uzavretej Zmluve o spolupráci výslovne dohodli, čo však nie je prejednávaný prípad.

12. Žalovaný ďalej poukazuje aj na nesprávnu argumentáciu žalobcu ohľadom toho, že nárok žalobcu na vrátenie provízie má byť nárokom sekundárnym. Nárok na vrátenie provízie pri splnení dohodnutých podmienok počas trvania Zmluvy o spolupráci je záväzkom primárnym, vychádzajúcim z konkrétneho záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o spolupráci. Sekundárnymi nárokmi sa rozumejú len také nároky, ktoré vznikajú ako dôsledok porúch pri plnení povinností vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu (napr. nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a pod.).

13. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 30.04.2020 uviedol, že samotné vypovedanie zmluvy má odlišné následky ako odstúpenie od zmluvy a je zrejmé, že pri vypovedaní zmluvy dochádza k zániku práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy až ku dňu uplynutia výpovednej doby, resp. ku dňu zániku zmluvy, teda nie od počiatku ako pri odstúpení od zmluvy. Zo zmluvy o spolupráci vyplýva, že provízie boli vyplácané ako záloha a pre prípad, že by došlo k predčasnému ukončeniu dojednaných zmlúv, zaviazal sa žalovaný v Zmluve o spolupráci na vrátenie alikvotnej časti provízie. Pre správne posúdenie nároku na vrátenie storno provízie je tak ešte potrebné zohľadniť aj príslušné ustanovenia Zmluvy o spolupráci. Nárok na vrátenie storno provízie je totiž nárokom sekundárnym. Primárnym záväzkom je Zmluva o spolupráci, pričom pri plnení tejto zmluvy vznikli medzi žalobcom a žalovaným aj záväzky sekundárne. Zároveň je potrebné dôsledne odlíšiť okamih vzniku záväzku vrátiť alikvotnú časť provízie a okamih vzniku nároku na vrátenie časti provízie. Tvrdenie žalovaného, že nárok na zaplatenie storno provízie voči žalovanému je v celom rozsahu datovaný až v čase po zániku zmluvy o spolupráci je síce pravdivé, avšak dôsledky, ktoré z toho žalovaný vyvodzuje sú nesprávne. Záväzok vrátiť časť provízie bol totiž dojednaný ešte pred ukončením Zmluvy o spolupráci. Samotný nárok na vrátenie tak vznikol až splnením rozväzovacej podmienky a prejavil sa až po ukončení Zmluvy o spolupráci. Žalobca zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne odlišovať okamih dojednania záväzku a okamih vzniku nároku na vrátenie provízie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ukončením Zmluvy o spolupráci nemohlo dôjsť aj k zániku povinnosti vrátiť alikvotnú časť vyplatenej provízie, keďže tento záväzok bol dojednaný Zmluvou o spolupráci ešte pred ukončením zmluvy výpoveďou, pričom vznik nároku na vrátenie bol naviazaný na rozväzovaciu podmienku. Žalovaný taktiež vo svojom vyjadrení tvrdí, že jednostranný zápočet mu nebol nikdy doručený. Z čl. IV. bod 6 Zmluvy o spolupráci vyplýva, že žalobca je oprávnený započítať svoje pohľadávky na vrátenie

provízie na pohľadávky žalovaného na zaplatenie provízie. Započítací prejav bol voči žalovanému uskutočnený v jednotlivých vyúčtovaniach, ktoré boli žalovanému zo strany žalobcu zasielané. Zmluva o spolupráci neupravuje formu a spôsob započítania, a je teda zrejmé, že jednostranný zápočet je možné uskutočniť aj týmto spôsobom. Pokiaľ by chcel žalovaný spochybniť, že tieto listiny mu zo strany žalobcu neboli nikdy doručené, je možné jednostranný zápočet vykonať aj priamo v žalobnom návrhu. Keďže žaloba s prílohami bola žalovanému preukázateľne doručená, je možné ako oznámenie o zápočte pohľadávok považovať deň doručenia žalobného návrhu žalovanému.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov predložených stranami sporu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 18.10.2013 uzavrel žalobca ako hypotekárny poradca so žalovaným ako spoločnosťou Zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu ako hypotekárneho makléra zabezpečovať aktívne finančné poradenstvo pre klientov spoločnosti, ktorí jednajú alebo budú jednať a/alebo prejavili záujem o kúpu nehnuteľností ponúkaných spoločnosťou na predaj, zabezpečiť s klientom spoločnosti podanie žiadosti o hypotekárny úver a dohliadnuť na spracovanie v príslušnej banke, zabezpečiť súčinnosť s bankou, zabezpečiť prípravu a realizáciu hypotekárnych úverov pre individuálnych klientov žalovaného a zaplatiť spoločnosti províziu podľa čl. III. zmluvy. Spoločnosť sa zaviazala poskytovať hypotekárnemu poradcovi súčinnosť nevyhnutnú k plneniu povinností podľa zmluvy, vyvinúť úsilie k tomu, aby všetci klienti spoločnosti - záujemcovia o kúpu nehnuteľností, ktorí budú financovať nákup týchto nehnuteľností prostredníctvom hypotekárneho úveru, prejednali žiadosť o hypotekárny úver prostredníctvom hypotekárneho poradcu.

V zmysle článku III. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že za plnenie povinností spoločnosti, ktorých výsledkom bude uzavretie úverovej zmluvy medzi klientom spoločnosti a vybranou hypotekárnou bankou prostredníctvom sprostredkovateľskej činnosti hypotekárneho poradcu, obdrží spoločnosť od hypotekárneho poradcu províziu.

Podľa článku III. bod 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosti vzniká nárok na províziu po splnení všetkých nasledujúcich podmienok, pričom za vznik nároku sa považuje splnenie poslednej z nich: a) ak na základe sprostredkovanej zmluvy medzi hypotekárnym poradcom a klientom spoločnosti uzatvorí klient spoločnosti zmluvu o hypotekárnom úvere sfinancujúcou bankou, b) klient spoločnosti uskutoční posledné čerpanie hypotekárneho úveru z financujúcej banky, c) financujúca banka uhradí na účet hypotekárneho poradcu zmluvnú odplatu na základe samostatných zmlúv uzatvorených medzi hypotekárnym poradcom a jednotlivými financujúcimi bankami.

Podľa čl. IV. bod 6 Zmluvy o spolupráci, zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak hypotekárny poradca bude povinný vrátiť banke vyplatenú províziu alebo jej časť (tzv. storno provízia), nárok spoločnosti na províziu podľa tejto zmluvy nevznikne, resp. vznikne len čiastočne (pomerne podľa toho ako bola znížená odplata hypotekárneho poradcu voči banke v jednotlivom prípade) alebo zanikne v celom rozsahu alebo čiastočne (pomerne podľa toho ako bola znížená odplata hypotekárneho poradcu voči banke v jednotlivom prípade). V prípade zániku nároku spoločnosti na už zaplatenú províziu resp. jej časť, má hypotekárny poradca právo požadovať od spoločnosti vrátenie vyplatenej provízie, resp. jej časti. Zmluvné strany sa dohodli, že hypotekárny poradca je oprávnený jednostranne započítať pohľadávky na vrátene zaplatenej provízie spoločnosti voči pohľadávkam spoločnosti na zaplatenie fakturovanej provízie spoločnosti podľa bodu 3. tohto článku zmluvy.

Podľa článku V, bod 1 Zmluvy o spolupráci zmluvné strany sa dohodli, že každá zo zmluvných strán je oprávnená zmluvu vypovedať, a to aj bez uvedenia dôvodu. Výpovedná lehota je jeden (1) mesiac a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená príslušnej zmluvnej strane.

Podľa článku V, bod 2 Zmluvy o spolupráci zmluvné strany sa dohodli, že v prípade ak spoločnosť poruší niektorú zo svojich povinností uvedených v tejto zmluve, je hypotekárny poradca oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť s tým, že zmluva zanikne ku dňu odstúpenia. Odstúpenie od zmluvy nemá vplyv na trvanie všetkých záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli zo zmluvy do dňa odstúpenia a ktoré podľa svojej povahy majú trvať aj po zániku tejto zmluvy.

Dňa 06.06.2018 zaslal žalovaný žalobcovi v súlade s čl. V bod 2 Zmluvy o spolupráci výpoveď Zmluvy o spolupráci z dôvodu neplnenia si zmluvnej povinnosti podľa čl. IV bod 3 Zmluvy o spolupráci zo strany hypotekárneho poradcu. Výpovednej lehoty uplynula dňa 31.07.2018.

Z Vyúčtovania za obdobie 9/2018 a z Detailného rozpisu vystaveného žalobcom dňa 05.10.2018 vyplýva, že za klienta: L.. M. C. vznikol nárok na províziu vo výške 290,28 eur.

Z Vyúčtovania za obdobie 1/2018 a z Detailného rozpisu vystaveného žalobcom dňa 31.01.2018 vyplýva, že za klienta: N.. U. G. vznikol nárok na províziu vo výške 358,- eur.

Z Vyúčtovania provízie za obdobie 05/2019 vystaveného žalobcom dňa 29.04.2019 vyplýva, že za klienta: U. O. vznikol nárok na províziu vo výške 222,22 eur.

Z Vyúčtovania provízie za obdobie 04/2019 vystaveného žalobcom dňa 02.06.2019 vyplýva, že za klienta: F. O. vznikol nárok na províziu vo výške 162,50 eur.

Listom zo dňa 07.06.2019 vyzval žalobca žalovaného prostredníctvom štatutárneho orgánu na zaplatenie sumy 317,- eur. Z doručenky k výzve vyplýva, že zásielka bola uložená na pošte dňa 11.06.2019 a zásielka bola vrátená späť, nakoľko nebola prevzatá v odbernej lehote.

15. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 349 ods. 1ObZ odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany

Podľa odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa , riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

Podľa podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Podľa , ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa , žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

16. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu o zapletenie 317,- eur s príslušenstvom nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.

17. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 18.10.2013 uzavrel žalobca ako hypotekárny poradca so žalovaným ako spoločnosťou Zmluvu o spolupráci, ktorá je zmluvou nepomenovanou, nakoľko vychádzajúc z obsahu zmluvy táto nie je typickou mandátnou zmluvou, ani zmluvou o obchodnom zastúpení, ani zmluvou o sprostredkovaní, keďže žalobca nevykonával činnosť smerujúcu k uzavretiu zmlúv v prospech žalovaného, ale vykonával činnosť smerujúci k uzavretiu zmluvy medzi klientom žalovaného a bankou, ktorej predmetom bolo poskytnutie hypotekárneho úveru na nákup nehnuteľností, ktorých predaj sprostredkovával žalovaný pre svojich klientov. Pri zmluvách o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľskú odplatu. Predmetom mandátnej zmluvy je zariadenie dohodnutej obchodnej záležitosti pre mandanta, ktorá má vzťah k jeho podnikateľskej činnosti, pričom mandatár musí pri plnení svojho záväzku postupovať výhradne podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami. Jedine v prípade, ak je to naliehavo nevyhnutné, prípadne mandatár nemôže získať mandantov pokyn včas, je mandatár sa od mandantom udelených pokynov odchýliť. Je teda zrejmé, že mandátna zmluva vyžaduje veľmi striktnú úpravu rozsahu oprávnení mandatára z hľadiska jeho konania v mene a na účet mandanta. Pokiaľ ide o zmluvu o obchodnom zastúpení jej predmet môžeme charakterizovať ako sústavnú činnosť obchodného zástupcu, ktorý sa za odmenu (províziu) zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť, ktorá smeruje k uzavieraniu určitého druhu zmlúv v mene zastúpeného a na jeho účet. Podstatou je teda samotná činnosť obchodného zástupcu, ktorá spočíva vo vyhľadávaní záujemcov o uzavretie dohodnutého druhu zmlúv. Je síce pravdou, že aj samotný obchodný zástupca môže v mene zastúpeného zmluvy uzatvárať, takáto činnosť však vyžaduje osobitné splnomocnenie (pričom práva a povinnosti z takéhoto splnomocnenia sa spravujú ustanoveniami o mandátnej zmluve) a nie je preto základným obsahovým znakom zmluvy o obchodnom zastúpení. Z vyššie uvedených charakteristík zmluvy o obchodnom zastúpení, zmluvy o sprostredkovaní a mandátnej zmluvy je potom jednoznačné, že na Zmluvu o spolupráci uzavretú medzi stranami sporu nie je možné aplikovať zákonnú úpravu týchto zmlúv, tak ako je obsiahnutá pre jednotlivé typy zmlúv upravených v . Z uvedených dôvodov potom podľa názoru súdu nie je možné aplikovať na uvedený zmluvný typ judikatúru týkajúcu sa napr. zmluvy o obchodnom zastúpení alebo sprostredkovaní, na ktorú pravdepodobne poukazoval žalobca (avšak bez akejkoľvek konkrétnej bližšej špecifikácie judikatúry, ktorá sa podľa neho na prejednávanú vec vzťahuje).

18. Ďalej v konaní nebolo sporné, že dňa 06.06.2018 zaslal žalovaný žalobcovi v súlade s čl. V bod 2 Zmluvy o spolupráci výpoveď Zmluvy o spolupráci z dôvodu neplnenia si zmluvnej povinnosti podľa čl. IV bod 3 Zmluvy o spolupráci zo strany hypotekárneho poradcu. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že nárok žalobcu na zaplatenie storno provízie voči žalovanému vznikol až v čase po zániku zmluvy o spolupráci.

Keďže , na rozdiel od , rámcovú úpravu výpovede obchodnej zmluvy nemá, je potrebné použiť všeobecnú právnu úpravu výpovede obsiahnutú v ust. aj na obchodné záväzkové vzťahy. upravuje výpoveď len v rámci jednotlivých druhov obchodných zmlúv, medzi ktoré však stranami sporu uzavretá Zmluva o spolupráci nepatrí. Je rovnako nesporné, že výpoveďou sa zmluva neruší a práva a povinnosti strán nezanikajú spätne, ale až účinnosťou výpovede. Výpoveď teda pôsobí ex nunc a nedotýka sa vzájomných práv a povinností účastníkov v dobe predtým. Strany si preto napríklad nemusia vrátiť to, čo si predtým vzájomne poskytli. Uplynutím výpovednej lehoty dochádza k zániku všetkých subjektívnych práv a povinností, ktoré tvoria obsah záväzkového vzťahu založeného zmluvou, okrem tých, ktorých trvanie si strany osobitne vymienili aj po účinnosti výpovede (napr. povinnosť mlčanlivosti alebo povinnosť vykonať opatrenia na odvrátenie škody.). Nároky, ktoré vznikli pred účinnosťou výpovede, ostávajú zachované (napr. nárok na náhradu škody, na zaplatenie zmluvnej pokuty a pod.) (Števček, M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. II. - , Komentár, Praha, C. H. Beck, 2015, s. 2058). Predmetný nárok na vrátenie časti zaplatenej provízie však v danom prípade nevznikol počas trvania zmluvy, ale až po jej zániku. Zo znenia článku IV. bod 6. Zmluvy o spolupráci, resp. z kontextu celej Zmluvy o spolupráci vyplýva, že práva a povinnosti zmluvných strán trvajú len počas existencie Zmluvy a nie aj v čase po jej zániku. Jedinú výnimku, ktorú si strany zmluvne upravili, tvorí len ustanovenie čl. V bod 3. druhá veta Zmluvy o spolupráci upravujúce vplyv zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy na niektoré záväzky a pohľadávky, v zmysle ktorého odstúpenie od zmluvy nemá vplyv na trvanie všetkých záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli zo zmluvy do dňa odstúpenia a ktoré majú podľa svojej povahy trvať aj po zániku zmluvy. Uvedené ustanovenie sa však nevzťahuje na výpoveď, upravenú v čl. v bod 1 Zmluvy o spolupráci. Na druhej strane z uvedeného jednoznačne vyplýva vôľa zmluvných strán zmluvne si upraviť práva a povinnosti po zániku zmluvy len pre prípady zániku zmluvy na základe odstúpenia, nie na základe výpovede. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci si strany sporu v uzavretej Zmluve o spolupráci osobitne nevymienili, že ich práva a povinnosti obsiahnuté v čl. IV bod 6. Zmluvy o spolupráci majú ostať zachované aj v čase po účinnosti výpovede (zániku Zmluvy), tak uplynutím výpovednej doby došlo k zániku všetkých práv a povinností, ktoré tvorili obsah záväzkového vzťahu založeného medzi stranami sporu Zmluvou o spolupráci a žalobca nemá nárok na vrátenie časti provízie.

19. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že Zo zmluvy o spolupráci vyplýva, že provízie boli vyplácané ako záloha, a pre prípad, že by došlo k predčasnému ukončeniu dojednaných zmlúv, zaviazal sa žalovaný v Zmluve o spolupráci na vrátenie alikvotnej časti provízie. Uvedená skutočnosť nevyplýva zo žiadneho zo zmluvných ustanovení a ani z vyúčtovania provízie predloženého žalobcom, na základe ktorých bola predmetná provízia vyplácaná. Nárok žalovaného na zaplatenie provízie v zmysle uzavretej Zmluvy o spolupráci v zmysle čl. III. bod 2 Zmluvy vznikol splnením poslednej z 3-och zmluvne stanovených podmienok: 1. uzavretie zmluvy o hypotekárnom úvere medzi klientom žalovaného a financujúcou bankou; 2. realizácia posledného čerpania hypotekárneho úveru klientom žalovaného; 3. úhrada odplaty žalobcovi zo strany financujúcej banky. Splnením uvedených podmienok žalovanému potom vznikol nárok na zaplatenie provízie. Po vyplatení provízie žalovanému mohlo počas trvania Zmluvy o spolupráci dôjsť k vzniku práva žalobcu na vrátenie vyplatenej časti provízie podľa čl. IV. bod 6. Zmluvy. Ako už bolo uvedené vyššie podľa názoru súdu však právo žalobcu bolo obmedzené len na dobu trvania Zmluvy o spolupráci.

20. Rovnako sa súd nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že samotný nárok na vrátenie provízií vznikol až splnením rozväzovacej podmienky a prejavil sa až po ukončení Zmluvy o spolupráci a že v tejto súvislosti je potrebné dôsledne odlišovať okamih dojednania záväzku a okamih vzniku nároku na vrátenie provízie. Zmluvne dohodnuté právo žalobcu na vrátenie alikvotnej časti provízie tak ako je upravené v Zmluve o spolupráci nepredstavuje rozväzovaciu podmienku. V zmysle veta druhá je rozväzovacia podmienka je takou podmienkou, pri ktorej jej splnením dochádza k zániku právnych účinkov právneho úkonu, ktoré už nastali. Zánik účinnosti právneho úkonu sa tu robí závislým od toho, či určitá skutočnosť nastala alebo stane.

21. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 317,- eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.

22. O nároku na náhradu trov konania o žalobe žalobcu o zaplatenie 317,- eur s príslušenstvom rozhodol súd v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v tejto časti konania o žalobe žalobcu plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Pokiaľ ide o nárok žalovaného za zaplatenie provízie vo výške 358,- eur s príslušenstvom, ktorý vznikol za zmluvu č. XXXXXXXXXX: G. U., ktorej zaplatenie si uplatnil žalovaný v konaní vzájomnou žalobou, súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovanému s poukazom na čl. III. Zmluvy o spolupráci vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 358,- eur titulom nevyplatenej provízie, pričom je nesporné, že tento nárok žalovanému vznikol ešte počas účinnosti Zmluvy o spolupráci. Právny základ a výšku pohľadávky žalovaného, ktorá vyplýva z dôkazov predložených žalobcom v konaní a ktorá nebola popretá žalovaným, súd v konaní nepovažoval za spornú.

24. Vzhľadom na to, že sa žalobca dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 358,- eur, súd v zmysle zaviazal žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne a to odo dňa nasledujúceho po dni doručenia vzájomnej žaloby žalobcovi.

25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd vzájomnej žalobe žalovaného v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 358,- eur s príslušenstvom.

26. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalobcu o zaplatenie 358,- eur s príslušenstvom rozhodol súd v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v tejto časti konania o vzájomnej žalobe plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.