Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/94/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci žalobkyne: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. XXA, V., zastúpená: JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, so sídlom: Krížna 47, Bratislava, proti žalovanému: C.. Ľ. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Ž. XXXX/XA, V., zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom: Mickiewiczova 2, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody vo výške 680,75 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. -263 zo dňa 10.02.2023 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. -263 zo dňa 10.02.2023, p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom vydaným dňa 10.02.2023, č.k. -263 Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 680,75 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 680,75 eur od 27.05.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v pomere úspechu 100 %. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 24.10.2019, zmenenou na pojednávaní dňa 05.10.2021, domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 680,75 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 680,75 eur od 27.05.2020 do zaplatenia, titulom náhrady škody. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 01.12.2017 v lese nad Račou napadol pes rasy československý vlčiak vlastnícky patriaci žalovanému žalobkyňu a jej psa Eny, kedy sa pes žalovaného rozbehol od žalovaného k žalobkyni a jej psíkovi nereagujúc na volania žalovaného. Žalovaný zakričal na žalobkyňu, aby si svojho psa chytila na ruky, lebo ho jeho pes „rozšklbe“. Pes patriaci žalovanému pribehol k žalobkyni a jej psovi v priebehu 2 sekúnd, svojho psa žalobkyňa stihla chytiť za chvost, ale sa jej vytrhol a už ho mal v papuli útočiaci pes patriaci žalovanému. Žalobkyňa sa snažila svojho psa zachrániť, pričom jej pes žalovaného spôsobil zranenie prsta s predpokladanou dobou práceneschopnosti 5-7 dní potom, čo sa žalobkyňa snažila vybrať svojho psa z papule psa žalovaného. Žalovaný nijako nezakročil, len sa prizeral. Žalovaný na mieste priznal vinu, ospravedlnil sa a sľúbil uhradiť všetky náklady súvisiace s ošetrením psa žalobkyne. Po 1. hospitalizácii psa žalobkyne Eny jej žalovaný uhradil 75 % z ceny nákladov vo výške 295,- eur s odôvodnením, že aj žalobkyňa má podiel viny na vzniku škody, lebo si svojho psa nezobrala na ruky. Liečenie psa Eny však pokračovalo, lebo pes mal poškodenú ľadvinu, čo vyústilo do odstránenia ľadviny dňa 14.05.2018. Rozhodnutie o priestupku zo dňa 07.10.2019, ktorým bol žalovaný uznaný vinným ešte nenadobudol právoplatnosť. Žalovaný

jej však svojim protiprávnym konaním spôsobil škodu 975,75 eur, žalovaný jej uhradil 295,- eur, preto si rozdiel vymáha žalobkyňa podanou žalobou. Žalobkyňa na preukázanie dôvodnosti nároku k žalobe pripojila listinné doklady: Rozhodnutie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. MsP-6PR/2018-VOO zo dňa 07.10.2019, doklad o zranení žalobkyne a lekárska správa Univerzitnej nemocnice Bratislava, úrazovej ambulancie zo dňa 01.12.2017, infekčnej ambulancie - dospelí zo dňa 01.12.2017, Lekársky nález súkromného chirurgicko - traumatologického pracoviska o zranení žalobkyne zo dňa 01.12.2017, Zápisnicu z ústneho pojednávania o prejednaní priestupku: nezabránenie útoku psa na človeka Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy č. MsP-6PR/2018-VOO zo dňa 05.04.2018 (čl. 20 spisu), Rozhodnutie o priestupku Hlavného mesta SR Bratislavy č. MsP-6PR/2018- VOO zo dňa 06.11.2018 (čl. 31 spisu), Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov č. OU-BA-OOP1-2019/018728/MIH zo dňa 21.02.2019 (čl. 41 spisu), Lekárska správa veterinárnej ambulancie SmallVet psa žalobkyne Eny zo dňa 12.02.2018 (čl. 49 spisu), 15.03.2018 (čl. 51 spisu), 15.06.2018 (čl. 52 spisu), súpis položiek vystavených Smallvet veterinárnou ambulanciou žalobkyni za liečebné úkony psa Eny zo dňa 04.12.2017 (čl. 53 spisu), zo Dňa 14.12.2017 (čl. 54 spisu), zo dňa 07.12.2017 (čl. 55 spisu), zo dňa 14.05.2018 (čl. 56 spisu), pokladničné doklady o úhrade súm VellVet - veterinárnej ambulancii zo dňa 04.12.2017, 07.12.2017, 15.03.2018, fotografický materiál psa Eny vyhotovený veterinárnou ambulanciou s poranením brušnej dutiny (čl. 58-59 spisu), výsledky laboratórnych vyšetrení psa žalobkyne Eny zo dňa 15.03.2018 vyhotovené Laboklin s.r.o., Zápisnicu č. MsP-6PR/2018-VOO zo dňa 30.09.2019 z pokračovania ústneho pojednávania o prejednaní priestupku zo dňa 24.09.2019: nezabránenie útoku psa na človeka (čl. 62 spisu), Zápisnicu č. MsP-6PR/2018-VOO zo dňa 30.09.2018 z pokračovania ústneho pojednávania o prejednaní priestupku zo dňa 24.09.2019: nezabránenie útoku psa na človeka (čl. 66 spisu).

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia ďalej uviedol, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že predmetný priestupok bol riadne prešetrený, rozhodnutie o vine žalovaného je právoplatné a žalovaný uloženú pokutu aj paušálnu sumu trov konania o priestupku uhradil. Žalobkyňa sa nikdy neobrátila na žalovaného o náhradu škody, doručila mu len list dňa 24.01.2018 s textom: „Prikladám účet za Eny. Spolu je to 393 eur...“. K listu bol priložený doklad č. 133 s názvom Súpis položiek zo dňa 04.12.2017, čo nie je daňovým dokladom. Po vyžiadaní si účtovných potvrdeniek žalovaným mu tieto boli zaslané dňa 13.02.2018 spolu s lekárskou správou o ošetrení poraneného psíka žalobkyne zo dňa 12.02.2018. Dňa 22.02.2018 uhradil žalovaný žalobkyni vzniknutú škodu 295,- eur. Položky ako napr. náklady na materiál a hospitalizáciu v sume 50+12eur, RTG 26 eur, ultrasonografické vyšetrenie 40,- eur, RTG film 22,50 eur nemali súvislosť so vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti žalovaného. Podľa žalovaného znenie : „Priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom“, nerozlišuje medzi osobou, ktorá vedie útočiaceho psa a osobou, ktorá vedie napadnutého psa. Podľa žalovaného, žalobkyňa má spoluúčasť na incidente a teda aj vzniknutej škode, pretože ju žalovaný bežiac za svojim psom vyzýval, aby svojho psíka zodvihla na ruky, čím by zabránila jeho napadnutiu. Dňa 16.10.2018 (takmer po 11 mesiacoch) sa žalovaný nahliadnutím do spisu pred vydaním rozhodnutia správnym orgánom dozvedel o údajnej výške škody 515,75 eur, v rozhodnutí o priestupku č. MsP-6PR/208-VOO zo dňa 06.11.2018 sa žalovaný dozvedel o výške škody 975,75 eur. Dňa 21.02.2019 bolo rozhodnutím č. OU-BA-OOP1-2019/018723/MIH rozhodnutie o priestupku žalovaného zrušené a nariadené nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 24.09.2019 sa žalovaný na ústnom pojednávaní na MsP dozvedel, že žalobkyňa dňa 26.09.2018 doložila do spisu doklad o zaplatení sumy 460 eur za ďalšie ošetrenie svojho psa. Žalovaný k operačnému odstráneniu obličky psíka žalobkyne uviedol, že v lekárskych správach zo dňa 12.02.2018, 15.03.2018, 15.06.2018, vo výpovedi ošetrujúceho veterinára na polícii dňa 30.09.2019 boli uvedené zranenia o poranení brucha a brušných orgánov psíka žalobkyne, potreba chirurgického ošetrenia, krvácanie obličky, krv v moči a pod., avšak v úvodnej lekárskej správe vystavenej dňa 12.02.2018 (2,5 mesiaca po ošetrení) sa nič o takýchto zraneniach nehovorilo. Žalovaný sa ihneď po poranení psíka žalobkyni ospravedlnil, uviedol svoju zodpovednosť a snahu vzniknutú škodu uhradiť. Žalovaný poukazoval na to, že pre vznik nároku na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a vzniknutou škodou. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný, príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou. Medzi protiprávnym konaním žalovaného, a teda vznikom škody, a operačným odstránením obličky uplynulo takmer 1 roka (01.12.2017 - 14.05.2018). V praxi sa skutočná škoda vyčísľuje preukázaním hodnoty veci alebo výšky odôvodnene využitých finančných prostriedkov potrebných na navrátenie do pôvodného stavu. Pri určovaní výšky škody je smerodajná reálna cena predmetu útoku, t.j. suma, za ktorú sa rovnaká alebo

porovnateľná vec v mieste a čase útoku predáva. Cena psíkov Jack Russel sa v čase predmetného útoku pohybovala podľa zistení z internetovej ponuky v rozsahu 100-150 eur, preto uhradená škoda 295,- eur žalobkyni prevyšuje túto sumu 3 krát ako cena, za ktorú sa v tom čase takýto psík predával. Žalovaný k vyjadreniu k žalobe pripojil listinné doklady: list žalobkyne bez dátumu, podpisu, adresáta so Súpisom položiek č. 133 zo dňa 04.12.2017, č. 135 zo dňa 14.12.2017, č. 134 zo dňa 07.12.2017; potvrdenie o zaplatení sumy 295,- eur žalovaným žalobkyni (čl. 111 spisu), Záznam Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy č.p. MsP-6PR/2018-VOO zo dňa 16.10.2018 o nahliadnutí do spisového materiálu pred vydaním rozhodnutia (čl. 112 spisu), Rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy č. MsP-6PR/2018-VOO zo dňa 06.11.2018 (čl. 114 spisu), Zápisnicu z ústneho pojednávania č. MsP-6PR/2018-VOO zo dňa 24.09.2019 (čl. 115 spisu), lekárske správy SmallVet veterinárnej ambulancie ohľadne psíka žalobkyne Eny zo dňa 12.12.2017 (čl. 117-119 spisu), zo dňa 23.09.2019 (čl. 120 spisu), zo dňa 15.03.2018 (čl. 120-121 spisu), zo dňa 15.06.2018 (čl. 122 spisu), Zápisnicu Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy č. MsP-6PR/2018-VOO zo dňa 30.09.2019, kópie inzerátov o predaji šteniatok psíka Jack Russell. Žalobkyňa v rámci návrhu na zmenu žaloby zo dňa 14.09.2021 uviedla, že žalovaný nepopiera, že sa dopustil protiprávneho konania, že spáchal priestupok podľa § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 282/202 Z.z., tak, že dňa 01.12.2017 viedol psa, ktorému nezabránil v útoku na iné zviera, t.j. psa žalobkyne bez toho, aby bol pes žalobkyne napadnutý alebo vyprovokovaný, z ktorého priestupku bol žalovaný uznaný vinným Rozhodnutím Hlavného mesta Bratislavy č. MsP-6PR/2018-VOO zo dňa 07.10.2019, právoplatným 28.11.2019. Tvrdenia žalovaného, že veterinárna starostlivosť poskytnutá psovi žalobkyne nebola potrebná, resp. že nesúvisela s porušením právnej povinnosti žalovaného, sú účelové, keďže poskytnutá veterinárna starostlivosť je preukázaná lekárskymi správami a jej opodstatnenosť a priebeh opisuje i ošetrujúci veterinár U.. U. T. vo výpovedi svedka zo dňa 30.09.2019 v konaní o priestupku vedenom Hlavným mestom SR Bratislava pod č. MsP-6PR/2018-VOO. Rozhodnutím o priestupku je preukázané, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť a na strane žalobkyne v príčinnej súvislosti vznikla škoda, ktorá sa prejavila ako majetková ujma spočívajúca v úhrade potrebnej veterinárnej starostlivosti.

3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedka U.. U. T., oboznámil sa s listinnými dokladmi špecifikovanými už vyššie, zdravotným záznamom psíka Eny zo dňa 22.08.2017 (čl. 217 spisu), biochemickým vyšetrením psíka Eny zo dňa 22.08.2017 (čl. 218 spisu), ako i celým obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Rozhodnutím o priestupku Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. MsP-6PR/2018-VOO zo dňa 07.10.2019, právoplatným dňa 28.11.2019, správny orgán Mestskej polície bol žalovaný uznaný vinným z priestupku podľa , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení nesk. predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 01.12.2017 v čase okolo 15,30 hod. v Bratislave v lokalite Knižkova dolina nad chatou Alpinka viedol svoju samicu psa rasy „československý vlčiak“ menom Keyla bez vôdzky a košíka, v dôsledku čoho svojho psa neovládal, pričom sa Keyla zrazu rozbehla a zaútočila na samicu psa rasy „Jack rusell“ menom Eny, ktorú viedla bez vôdzky žalobkyňa tak, že napriek ústnym povelom obvineného Keyla pribehla k žalobkyni a jej Eny a začala psa naháňať, následne jej zahryzla do oblasti krku a mixovala ňou zo strany na stranu v tlame, po chvíli Eny pustila a znovu ju dobehla a zahryzla jej do zadnej časti tela a mykala ňou, čím psovi Eny spôsobila hryzné poranenia a tupú traumu obličky tlakom zahryznutia, ktoré poranenia si vyžiadali veterinárne ošetrenia s hospitalizáciou, pričom žalobkyňa si uplatnila škodu 975,75 eur. Žalovaný teda svojho psa neovládal a nezabránil tomu, aby jeho pes napadol a pohryzol iného psa bez toho, aby bol sám napadnutý a vyprovokovaný, čím porušil svoju zákonnú povinnosť ovládať svojho psa v každej situácii a zabrániť vzniku škody na majetku. Žalovanému bola podľa za spáchaný priestupok uložená pokuta vo výške 80,- eur a povinnosť úhrady trov konania 16,- eur. Zároveň bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť žalobkyni časť majetkovej škody vo výške 295,- eur, so zvyškom 680,75 eur bola žalobkyňa odkázaná s jej nárokom na náhradu škody na súd. Žalovaný v priestupkovom konaní vo svojej výpovedi nespochybňoval svoju zodpovednosť zo spáchania priestupku dňa 01.12.2017, že jeho pes bez vyprovokovania zaútočil na psa žalobkyne, ktorému spôsobil hryzné poranenia a tupú traumu obličky tlakom zahryznutia. Žalovaný spochybňoval výšku škody uplatnenú žalobkyňou vo výške 975,75 eur z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi pohryznutím jeho psom a potrebou operácie a odstránenia obličky psa Eny po pol roku od skutku. Z veterinárnej (lekárskej) správy veterinárnej ambulancie SmallVet zo dňa 12.02.2018 súd prvej inštancie zistil, že samica psa Eny rasy Jack russell terier bola hospitalizovaná pre polytraumu po pohryzení psom dňa 01.12.2017 - poranenia v okolí krku, hematómy pod krkom, zvýšená laxita kože a podkožia, opuch a výrazná bolestivosť v okolí chrbta, krk pri pohybe výrazne bolestivý, dex 10-12 intercistálny priestor výrazne bolestivý, abdomen kaud. centrál.kraniálne výrazná bolestivosť,

hemoratický výtok z pošvy, oblička hematom subcapsulárne, trauma kôry a drene - hyperechoénne zmeny. Do domáceho ošetrenia bola Eny prepustená dňa 03.12.2017, nasadená antibiotická a analgetická terapia, kontrola - doporučené kontrolovať sfarbenie moču v priebehu 3 dní, v prípade, ak sa stav neupraví, bola doporučená nefrektomia. Kontroly mala 04.12.2017, 07.12.2017, 14.12.2017. Pri kontrole dňa 15.03.2018 bola konštatovaná na pravej obličke - kraniálny pó výrazná zmena štruktúry v jednu anechogénnu masu sbcapsulárne v rámci obličky, bez voľnej tekutiny v okolí obličky, vaskularizácia v norme, ureter b.p.n., 3 obličky s normálnou arichitektúrou a bez zmeny echogenity. V prípade zhoršenia krvných výsledkov a výraznejšej hydronefróze bola doporučená nefrektomia pravej obličky. kompletné chirurgické odstránenie pravej obličky s hospitalizáciou psa Eny. Zo správy veterinárnej ambulancie Smallvet zo dňa 15.06.2018 súd prvej inštancie zistil, že dňa 14.05.2018 bola odstránená oblička sterilizovanej samici Eny kvôli deštrukcii tkaniva obličky a ohrozenie života pacientky ako trvalý následok pohryzenia brucha a brušných orgánov. Zo Súpisu položiek vystaveného Smallvet - veterinárnou ambulanciou T. a D. žalobkyni zo dňa 04.12.2017 ako i dokladu o úhrade súd prvej inštancie zistil, že za sterilizovanú samicu psa Eny Jack russell teriéra - za lieky, úkony, materiál, žalobkyňa U.. U. T. uhradila dňa 04.12.2017 sumu 358,25 eur. Zo súpisu položiek vystaveného Smallvet - veterinárnou ambulanciou združenie T. a D. zo dňa 07.12.2017 ako i dokladu o úhrade, súd prvej inštancie zistil, že za materiál pomocný, dezinfekčný pre pacienta sterilizovanú samicu Eny Jack russell teriér, žalobkyňa U.. U. T. uhradila sumu 25,- eur dňa 07.12.2017. Z dokladu o úhrade zo dňa 14.12.2017 vyplýva, že žalobkyňa uhradila U.. U. T., Smallvet veterinárnej ambulancii sumu 10,- eur za tabletky pre psa Eny. Z dokladov o úhrade zo dňa 15.03.2018 vyplýva, že žalobkyňa U.. U. T., Smallvet veterinárnej ambulancii uhradila sumu 122,50 eur za kompletné vyšetrenie moču, materiál pomocný dezinfekčný, labolatórne vyšetrenie, ultrasomatické vyšetrenie psa Eny. Zo Súpisu položiek vystaveného Smallvet - veterinárnou ambulanciou T. a D. žalobkyni zo dňa 14.05.2018 ako i dokladu o úhrade súd prvej inštancie zistil, že za sterilizovanú samicu psa Eny jack russell teriéra - za lieky, úkony (anestézia celková inhalačná s monitoringom, chirurgický úkon - neferektómia, infúzia, kanylácia, klinické vyšetrenie I., odber krvi), materiál, žalobkyňa U.. U. T. uhradila dňa 14.05.2018 sumu 460,- eur. Z výpisu z účtu Z. V., R..F.. súd zistil, že žalobca uhradil dňa 22.02.2018 žalobkyni na účet za Eny 295,- eur.

4. Súd prvej inštancie vypočul svedka U.. U. T., z ktorého výpovede zistil, že v jeho veterinárnej ambulancii bola fena žalobkyne Eny, nar. XX.XX.XXXX (jack russell terier) vedená od roku 2017, pričom 3 mesiace pred predmetným úrazom bola operovaná kvôli sterilizácii. Žalobkyňa priniesla dňa 01.12.2017 pacientku Eny na rukách do ambulancie s tým, že bola pohryzená iným psom stredne veľkým plemenom kvôli rozsiahlosti poranení. Pacientka Eny mala rozsiahle poranenia na bruchu, mliečnej žľaze, na hrudníku, mala veľké bolesti, dostala kanylu, protišokovú terapiu. Následne sa vykonávali sonografické a röntgenové vyšetrenia, pri ktorých bolo zistené, že došlo k devastačným poraneniam pravej obličky a na obličke bol hematóm. Röntgenové vyšetrenia nepotvrdili pomliaždenia, pneumotorax. So žalobkyňou sa svedok dohodol, že bude u pacientky Eny potrebné robiť kontroly kvôli možnosti vzniku infekcie obličky alebo prasknutiu hematómu s následkom vykrvácania pacientky Eny, z ktorého dôvodu bolo potrebné vykonávať odbery krvi a pravidelná mesačná sonografia. Pri týchto vyšetreniach sa zistilo, že postupne dochádzalo k zníženej funkcii pravej obličky a atrofii. Tento útvar pôvodne nazývaný hematóm a neskôr cysta sa zväčšoval na úkor toho, že oblička sa zmenšovala. Aj zo sonografických snímkov bolo vidno vznik zrastov na obličke a znižovanie funkčnosti obličky, pri klinických vyšetreniach bolo zistené častejšie pomočovanie sa pacientky Eny, čo sa časom zhoršovalo práve v dôsledku zhoršovania funkčnosti obličky. Svedok sa preto so žalobkyňou dohodol, že najlepším východiskom pre pacientku bude odstránenie poškodenej obličky. Pri operácii sa zistilo, že zrasty na obličke skutočne boli a asi polovica obličky bola naplnená krvou (hematóm, cysta) a tkanivo na obličke bolo nefunkčné. Pacientka Eny bola operovaná dňa 14.05.2018. Svedok poukázal na skutočnosť, že k odstráneniu obličky u Eny nedošlo bezprostredne z dôvodu, že obličku sa jej snažili zachrániť, snahou svedka bolo udržanie funkčnosti tejto obličky, avšak vzhľadom k tomu, že oblička postupom času u Eny zlyhávala, u pacientky z tohto dôvodu vznikali len zdravotné problémy, nakoniec došlo k odstráneniu obličky a od tejto doby je všetko v poriadku. K hospitalizácii pacientky Eny došlo 01.12.2017 s čerstvými zraneniami. Spočiatku bola šanca záchrany predmetnej obličky, avšak až postupom času bolo zistené, že šanca záchrany obličky neexistuje. Po úraze pacientka Eny absolvovala štandardné vyšetrenia a úkony potrebné v súlade s klinickou terapiou, neboli robené ani CT ani magnetická rezonancia, čo by bolo tiež vhodné. Zdravotný stav pacientky pred úrazom bol výborný, pretože pred jej sterilizáciou sa vykonávali aj vyšetrenia brušnej dutiny, čo bolo v poriadku, rovnako i obličky boli v poriadku. Svedok ďalej na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedol, že prvá lekárska správa o Eny bola po hospitalizácii 01.12.2017 vyhotovená až 12.02.2018 z dôvodu, že si ju vyžiadala žalobkyňa kvôli trestnému oznámeniu. Slovné

spojenie „tupá trauma“ znamená, že k poškodeniu orgánu došlo pôsobením tupej sily, ktorá pôsobí plošne. U Eny neboli zreteľné znaky uhryznutia, pretože tlama útočného psa bola taká veľká, že si tento útočný pes malého psa doslova do čeluste zobral, v tomto prípade bolo jednoznačné, že pacientka bola pohryzená psom. U veľkých psov sa stáva, že veľké psy malých doslova často krát len chytia za kožu, kedy sa koža oddelí od vnútorného tkaniva a vtedy vznikajú hematómy, veľké psy malých psov chytia a požuvajú. Príčinou zníženia funkcie obličky bol hematóm, ktorý vznikol v dôsledku pomliaždenia brušnej steny u Eny a ako sa hematóm zväčšoval na obličke, tak funkčné tkanivo obličky sa zmenšovalo a došlo k postupnému zlyhávaniu samotnej obličky. Odstránenie obličky u pacientky Eny bola jediná možnosť, pretože ak by sa oblička zachovala, určite by došlo k prasknutiu obličky, vykrvácaniu a úmrtiu pacientky. V lekárskej správe zo dňa 15.03.2018 je uvedené, že obličky ešte boli v poriadku, avšak až pri ďalšej kontrole dňa 14.5.2018 sa zistilo, že je potrebné obličku odstrániť, pričom problémy s pomočovaním pacientky trvali v priebehu doby od traumy po operáciu.

5. Súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení aj na argument v záverečnej reči žalovaného, ktorý poukázal na to, že ku vzniku škody, teda v k vzniku nákladov za odstránenie obličky psa žalobkyne nemohlo dôjsť v dôsledku útoku psa žalovaného s poukazom na výpoveď svedka U.. T., ktorý uviedol, že k zraneniu obličky psa žalobkyne došlo v dôsledku tupej traumy po uhryznutí útočiacim psom. V lekárskych správach U.. U. T.Š. však nie je uvedený žiadny popis hryzného zranenia psa žalobkyne v oblasti brucha, zároveň U.. T.M. sám uviedol v konaní, že k odstráneniu obličky psa žalobkyne došlo v dôsledku tupej traumy, pričom za tupú traumu považuje poškodenie orgánu pôsobením tupej sily, ktorá pôsobí plošne. Tvrdenie svedka, že k zraneniu psa žalobkyne došlo v dôsledku tupej traumy po uhryznutí útočiacim psom je v priamom rozpore s jeho následným vysvetlením pojmu tupá trauma, ako aj obsahom jeho lekárskych správ a je v rozpore s logikou, aby tupú traumu psovi žalobkyne spôsobil útok psa žalovaného bez akejkoľvek stopy po zuboch útočiaceho psa. Pes žalobkyne bezprostredne po útoku utiekol a bol bez dozoru, preto existuje dôvodný predpoklad, že k tupej traume psa žalobkyne a teda aj k vzniku škody došlo iným spôsobom ako útokom psa žalovaného, napr. kontaktom psa s dopravným prostriedkom alebo človekom a pod. Navyše k odstráneniu obličky psa žalobkyne došlo pol roka po útoku zo strany psa žalovaného, preto tvrdenie žalobkyne, že k poraneniam psa žalobkyne nemohlo dôjsť inak ako útokom psa žalovaného, nebolo dostatočne a jednoznačne preukázané.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. a , , , , podľa ust. a , , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov a podľa ust. Čl. 8 a . Uviedol, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a./ porušenie právnej povinnosti, ktorá spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, b./ existencia škody, t.j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, c./ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá znamená, že medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku a d. / zavinenie, ktoré znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu. Súd prvej inštancie vysvetlil, že ujma spočíva v zmenšení majetku poškodeného, jedná sa o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po jej spôsobení na majetku Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Skutočná škoda je teda nielen už vzniknuté zníženie majetkového stavu poškodeného, ale môžu ňou byť aj také hodnoty, ktoré bude potrebné ešte len vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu (R 55/1971). Ak nemá poškodený už možnosť kúpiť vec, ktorú stratil alebo zničil ten, kto si vec vypožičal, potom je skutočnou škodou niekedy aj hodnota nákladov vynaložených na obstaranie tejto veci alebo zhotovenie jej kópie (R 5/1978). Výška peňažnej náhrady má zodpovedať nákladom na uvedenie do pôvodného stavu, t.j. do stavu pred poškodením. Skutočná škoda je vyjadrená porovnaním majetkového stavu poškodeného pred vznikom škody a potom, preto aj rozsah náhrady škody v peniazoch má zodpovedať čiastke nutnej na obnovenie do pôvodného stavu. Pokiaľ ide o nové veci, na ktorých došlo ku škode, poskytuje sa náhrada v plnej výške ich ceny. Pri škode na veciach starších, použitých a čiastočne opotrebovaných je potrebné zisťovať všeobecnú cenu, ktoré tieto veci mali v čase ich poškodenia.

7. Na základe vyššie uvedeného potom súd prvej inštancie konštatoval, že hlavným predpokladom vyhovenia žalobe žalobkyne v zmysle je súčasné splnenie všetkých podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Čo sa týka porušenia právnej povinnosti žalovaným, súd prvej inštancie

uviedol, že z vykonaného dokazovania a predovšetkým z Rozhodnutia Hlavného mesta SR Bratislavy č. MsP-6PR/2018-VOO zo dňa 07.10.2019, právoplatného dňa 28.11.2019 mal súd za preukázané, že žalovaný bol uznaný vinným z priestupku podľa , ktorého sa dopustil tým, že dňa 01.12.2017 v Bratislave v extraviláne obce viedol svoju samicu rasy československý vlčiak menom Keyla bez vôdzky a košíka, v dôsledku čoho svojho psa neovládal, pričom Keyla sa rozbehla a zaútočila na samicu žalobkyne rasy Jack russell terier menom Eny, ktorú viedla bez vôdzky žalobkyňa, tak, že napriek ústnym povelom žalovaného Keyla pribehla k žalobkyni a jej psovi Eny, začala ju naháňať, následne jej zahryzla do oblasti krku a mixovala ňou zo strany na stranu v tlame, po chvíli ju pustila a znovu dobehla a zahryzla jej do zadnej časti tela a mykala ňou, čím spôsobila psovi žalobkyne Eny hryzné poranenia a tupú traumu obličky tlakom zahryznutia, ktoré poranenia si vyžiadali veterinárne ošetrenia s hospitalizáciou. Žalovanému bola za spáchaný priestupok podľa uložená pokuta 80,- eur a náhrada trov konania 18,- eur. S poukazom na súd prvej inštancie konštatoval, že je viazaný okrem iného rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Vzhľadom na skutočnosť, že o priestupku zo dňa 01.12.2017, z ktorého si žalobkyňa voči žalovanému uplatňuje náhradu škody bolo právoplatne rozhodnuté, žalovaný bol jasne právoplatne uznaný za vinného z priestupku podľa zo skutku popísaného vyššie. Súd prvej inštancie tak mal splnenú podmienku vzniku zodpovednosti za škodu u žalovaného, a to ním porušenej právnej povinnosti tým, že nerešpektoval základné zásady pre bezpečné zabezpečenie a vedenie psa, keď svojho psa viedol mimo jeho chovného priestoru, na voľno napriek tomu, že nebol schopný psa ovládať iba ústnymi povelmi a pokynmi, v dôsledku čoho ho neovládal a nepredišiel tomu, aby jeho pes zaútočil a pohryzol psa žalobkyne bez toho, aby bol sám napadnutý a vyprovokovaný. Čo sa týka výšky škody, ktorú si žalobkyňa od žalovaného uplatňuje, súd prvej inštancie uviedol, že ide o liečebné náklady psa Eny vzniknuté v súvislosti s útokom psa žalovaného, vo výške 680,75 eur s príslušenstvom, s odpočítaním už uhradenej sumy 295,- eur. Súd prvej inštancie vysvetlil, že nakoľko škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, u žalobkyni ujma nastala vynaložením finančných prostriedkov za poskytnutú veterinárnu starostlivosť jej psovi Eny a za následnú operácii odstránenia pravej obličky. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že škoda, ktorá mala žalobkyni vzniknúť, by bola výlučne v hodnote kúpnej ceny za predaj šteniatka totožnej rasy Jack russell teriér. Súd prvej inštancie mal za preukázanú i druhú podmienku vzniku zodpovednosti žalovaného, a to vzniknutú škodu u žalobkyne vo výške 680,75 eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Súd prvej inštancie mal za preukázané z vyšetrovacieho spisu MsP č. MsP-6PR/2018-VOO, z výpovede svedka U.. U. T. - ošetrujúceho veterinárneho lekára pacientky - psa žalobkyne Eny, ustáleného priebehu skutkového deja vyhodnoteného v priestupkovom konaní č. MsP-6PR/2018-VOO, že škoda spôsobená psovi žalobkyne Eny bola spôsobená v dôsledku napadnutia psom žalovaného Keylou. Súd prvej inštancie poukázal na o, že sám ošetrujúci lekár pacientky Eny potvrdil či už pri výsluchu v priestupkovom konaní č. MsP-6PR/2008-VOO, či už pred súdom, že pes žalobkyne Eny bol tri mesiace pred napadnutím psom žalovaného 01.12.2017 na operačnom zákroku sterilizácie, pričom aj z dokladov o vyšetreniach psa Eny zo dňa 22.08.2017 pred realizáciou zákroku sterilizácie, pacientka Eny bola zdravotne úplne v poriadku. Z lekárskych správ veterinárnej ambulancie Smallvet a výpovede ošetrujúceho veterinárneho lekára psa Eny svedka U.. U. T. mal súd preukázané, že z Lekárskej správy zo dňa 12.02.2018 jednoznačne vyplýva (čl. 49 spisu), že na vyšetrení dňa 04.12.2017 bolo u psíka Eny diagnostikovaná polytrauma krku, abdomenu, mliečnej lišty, hemoabdomen, trauma pravej obličky s krvácaním do brucha, hryzné rany plošne na krku, hrudníku a bruchu. Eny bola hospitalizovaná od 01.12.2017 do 03.12.2017, kontrola s doporučením kontroly sfarbenia moču v priebehu 3 dní a ak sa stav neupraví, bola doporučená nefrektomia. Z tohto lekárskeho záznamu jednoznačne vyplýva, že problém u psíka Eny s predmetnou pravou obličkou okrem iných poranení bol zistený už v počiatkoch, pričom, ako potvrdil svedok U.. T., následne sa vykonávali sonografické a röntgenové vyšetrenia, pri

ktorých boli zistené devastačné poranenia pravej obličky s hematómom na obličke psíka Eny. Svedok potvrdil, že pri pravidelných kontrolách psíka Eny a vykonávaných jej odberoch krvi a mesačných sonografiách bolo zistené postupné dochádzanie k zníženej funkcie pravej obličky a atrofii, znižovanie funkčnosti obličky, pomočovaniu pacientky Eny, v dôsledku čoho bolo najlepším východiskom pre Eny odstránenie poškodenej obličky, čo bolo ako jediné správne riešenie zistené aj pri operácii obličky 14.05.2018, nakoľko príčinou zníženia funkcie obličky bol hematóm na obličke, funkčné tkanivo obličky sa zmenšovalo a dochádzalo k postupnému zlyhávaniu samotnej obličky. Ak by sa oblička zachovala, určite by došlo k prasknutiu obličky, vykrvácaniu a úmrtiu Eny. Svedok potvrdil, že jediným dôvodom zlyhania obličky bola tupá trauma u psíka Eny v dôsledku uhryznutia iným psom v dôsledku pomliaždenia brušnej steny psa žalobkyne Eny podrobne vysvetleným v jeho výpovedi v bode 13 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd mal pomliaždenie celej brušnej steny psíka Eny preukázanú i z fotografického materiálu založeného do spisu žalobkyňou. Z vyššie uvedených skutočností preto súd dospel k záveru, že k zraneniam psíka žalobkyne, a teda i potreby odstránenia pravej obličky psíka, došlo práve v príčinnej súvislosti s napadnutím Eny psom žalovaného Keylou dňa 01.12.2017, kedy je možné vyvodiť záver, že nefunkčnosť obličky, resp. postupné strácanie funkčnosti, nemuselo sa u pacientky Eny objaviť bezprostredne po útoku psa žalovaného , jedná sa o prirodzený zdravotný priebeh, ktorý sa postupom času zhoršuje a ako potvrdil svedok U.. T., v prípade neodstránenia pravej obličky psovi Eny, by toto malo za následok jej vykrvácanie a smrť. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nedôvodne v konaní uvádzal tvrdenia, že po napadnutiach pes žalobkyne utiekol do lesa s tým, že nemožno vylúčiť, že zranenia na chrbte, bruchu, obličke mu boli spôsobené iným psom, príp. človekom, keďže pes Eny zostal bez dohľadu žalobkyne. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že i tretia podmienka vzniku zodpovednosti žalovaného za vznik škody žalobkyni, a to príčinná súvislosť medzi vznikom uplatnenej škody a porušením právnej povinnosti žalovaným bola splnená. Súd prvej inštancie uviedol aj, že v prejednávanej veci sa žalovaný nezbavil zodpovednosti, nepreukázal, že škodu nezavinil. Práve zavineným konaním žalovaného, čo bolo ustálené i v priestupkovom konaní, bola žalobkyni spôsobená škoda v dôsledku vynaložených liečebných nákladov na veterinárnu starostlivosť o svojho psíka Eny. Z vyššie uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané zavinenie žalovaného ako štvrtý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.

8. Z dôvodu, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu za splnené, zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobkyni sumu 680,75 eur, spočívajúca v nákladoch na liečebnú starostlivosť a operáciu obličky, po odpočítaní už žalovaným uhradenej časti liečebných nákladov. V súlade s , , nar. vlády SR č. zaviazal súd prvej inštancie žalovaného aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy priznanej istiny odo dňa nasledujúceho, kedy sa žalovaný dozvedel o požadovanom nároku žalobcov, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení mu žaloby súdom, teda od 27.05.2020 až do zaplatenia.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že na listinný dôkaz- Odborné vyjadrenie č. X/XXXX U.. O. O. zo dňa 17.10.2021, týkajúceho sa posúdenia traumy a veterinárneho ošetrenia psa Eny, ktoré žalovaný predložil súdu dňa 01.12.2022 pred pojednávaním konaným dňa 02.12.2022, na ktorom si mali právni zástupcovia pripraviť záverečné reči, súd v zmysle neprihliadal s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania. Súd prvej inštancie vyslovil aj, že si ani nevie vysvetliť, z akého dôvodu tento listinný doklad žalovaný nepredložil už v roku 2021, ani ho nespomenul a predložil ho súdu až deň pred pojednávaním, na ktorom malo dôjsť k prednesu záverečných rečí.

10. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa , tak, že žalobkyni ako plne úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore plne procesne neúspešný, náhradu trov konania v pomere úspechu 100 %.

11. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie podľa , , , , , nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané súčasné splnenie všetkých podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Poukázal na to, že v zmysle

je súd viazaný okrem iného rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Avšak, zároveň podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR pod sp.zn. : „v občianskom súdnom konaní vykonáva súd (zásadne na návrh strán sporu) vlastné dokazovanie, ktoré je oprávnený (okrem rámca zákonom vymedzenej viazanosti) hodnotiť nezávisle od výsledkov trestného alebo priestupkového konania.“ Z uvedeného vyplýva, že súd bol povinný v tomto súdnom konaní vyhodnotiť postupom v súlade s ustanoveniami všetky skutkové okolnosti vzniku škodovej udalosti, čo súd neurobil. Žalovaný totiž opakovane zdôrazňoval, že predtým ako pes žalovaného zaútočil na psa žalobkyne, žalovaný viackrát zakričal na žalobkyňu, aby „si chytila psa na ruky“ a aby tým zabránila útoku. Uvedené potvrdila aj samotná žalobkyňa v podanej žalobe, avšak tento „príkaz“ žalovaného neuposlúchla. Túto podstatnú skutočnosť súd prvej inštancie v rozsudku nijakým spôsobom nezohľadnil a nevyhodnotil, a to najmä vo vzťahu k ust. , podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, vnáša škodu pomerne. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že súd v rozpore so zákonom nijakým spôsobom nezohľadnil „spoluúčasť“ žalobkyne ako poškodenej na vzniku žalovanej škody. Žalovaný ďalej uvádza, že v konaní namietal výšku žalovanej škody, a to aj s poukazom na cenu psíkov žalobkyne v čase vzniku škodovej udalosti, ktorá sa pohybovala v rozsahu od 100,- až 150,- eur. Súd prvej inštancie síce uviedol v odôvodnení, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že škoda, ktorá mala žalobkyni vzniknúť, by bola výlučne v hodnote kúpnej ceny za predaj šteniatka totožnej rasy Jack russell teriér, však tento záver vôbec bližšie nezdôvodnil. Z citovaného záveru súdu prvej inštancie teda nie je zrejmá žiadna argumentačná logika akou sa súd spravoval a jeho strohosť spôsobuje absolútnu nemožnosť preskúmateľnosti uvedeného záveru súdu. S poukazom na vyššie uvedené máme za to, že v konaní došlo aj k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, a to s poukazom na Uznesenie Ústavného súdu SR so sp.zn. zo dňa 03.07.2003, kde je vyslovené, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Žalovaný poukazuje v odvolaní aj na to, že v konaní opakovane spochybňoval príčinnú súvislosť medzi napadnutím psa žalobkyne psom žalovaného a vznikom škody, v dôsledku ktorého bolo potrebné pristúpiť k odstráneniu pravej obličky psa žalobkyne. Súd prvej inštancie citoval značnú časť výpovede svedka U.. T., ktorý bol vypočutý na pojednávaní dňa 11.10.2022. Súd prvej inštancie však „opomenul“ v uvedenom uviesť, že samotný svedok v jeho výpovedi uviedol aj, že: „je teoreticky možné, že k vzniku tupej traumy, ktorá spôsobila poranenie obličky, mohlo dôjsť aj iným spôsobom ako uhryznutím. “Práve na túto skutočnosť žalovaný opakovane v konaní poukazoval, nakoľko medzi stranami bolo nesporné, že pes žalobkyne bezprostredne po útoku utiekol a bol bez akéhokoľvek dozoru. Preto existuje dôvodný predpoklad, že k tupej traume psa žalobkyne a teda aj vzniku žalovanej škody došlo iným spôsobom ako útokom psa žalovaného, a to napr. kontaktom psa žalobkyne s nejakým dopravným prostriedkom alebo s človekom a podobne. Uvedenú argumentáciu žalovaného súd prvej inštancie v vyhodnotil ako „nedôvodnú“, a to s poukazom na predložené dôkazy vrátane výpovede U.. T., ktorý naopak možnosť vzniku tupej traumy v dôsledku inej skutočnosti ako uhryznutím pripustil. Záver a postup súdu prvej inštancie je preto podľa žalovaného nelogický a zmätočný. Žalovaný uvádza, že v predložených dôkazoch - lekárskych správach nie je žiadna zmienka o poranení brucha a brušných orgánov psa žalobkyne a nie sú konštatované ani žiadne stopy po uhryznutí. Preto žalovaný v konaní namietal, že ak nebolo pohryzené brucho psa žalobkyne a ani iné orgány brucha a keďže podľa svedka U.. T. išlo o tzv. tupú traumu obličky (t.j. fyzickú traumu v dôsledku plošného nárazu alebo zranenia, vrátane nárazu vo vysokej rýchlosti) je jednoznačné, že k tupej traume a tým ku žalovanej škode došlo v dôsledku inej skutočnosti ako je útok psa žalovaného. Uvedený logický záver potvrdzuje aj Odborné vyjadrenie U.. O., ktoré žalovaný v konaní predložil a na ktoré súd v rozpore so zákonom neprihliadal. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie teda dospel k nesprávnemu právnemu záveru, a to, že je splnená tretia podmienka vzniku zodpovednosti žalovaného za vznik škody žalobkyni, a to príčinná súvislosť medzi vznikom uplatnenej škody a porušením právnej povinnosti žalovaným. Tento záver súdu je v rozpore so základnou zásadou , v zmysle ktorej je žalobkyňa povinná riadne dôkazmi preukázať jej tvrdenia (povinnosť uniesť dôkazné bremeno), ako aj v rozpore s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej na preukázanie zodpovednosti škody nestačí len domnienka príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ale táto príčinná súvislosť musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná. Žalovaný namieta ja, že z rozsudku nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie odmietol prihliadnuť na predložené Odborné vyjadrenie. V zmysle platí, že: „Na prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.“ Žalovaný podotýka, že v čase, keď žalovaný Odborné vyjadrenie v konaní predložil, nebolo dokazovanie ukončené a predloženie Odborného vyjadrenia tiež nevyžadovalo následné nariadenie žiadneho ďalšieho pojednávania, ani vykonanie ďalších úkonov súdu. Odborné vyjadrenie ako reakcia na výpoveď U.. T. potvrdzovalo žalovaným od začiatku namietanú skutočnosť, a to že žalobkyňa jednoznačne nepreukázala príčinnú súvislosť medzi napadnutím psa žalobkyne psom žalovaného a vznikom škody, v dôsledku ktorého bolo potrebné pristúpiť k odstráneniu pravej obličky psa žalobkyne. V dôsledku uvedeného postupu súdu prvej inštancie v rozpore so zákonom, kedy súd odmietol vykonať žalovaným predložený dôkaz, došlo zo strany súdu nielen k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, ale aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko súd žalovaným predložený dôkaz úplne odignoroval a nevyhodnotil.

12. K odvolaniu žalovaného, žalobkyňa uvádza, že súd prvej inštancie správne uplatnil vo vzťahu k dôkazu predloženému žalovaným - Odborné vyjadrenie č. 4/2021 zo dňa 17.10.2021 vypracované U.. O. O.), sudcovskú koncentráciu a na tento dôkaz neprihliadol. Žalovaný navrhoval už na pojednávaní dňa 05.10.2021 doplniť dokazovanie súkromným znaleckým dokazovaním, ktoré mal zabezpečiť. Z Odborného vyjadrenia vyplýva, že žalovaný už dňa 09.10.2021 zadal znalkyni U.. O. O. vypracovanie odborného vyjadrenia k žalovaným sformulovaným otázkam. Znalkyňa, ako vyplýva z Odborného vyjadrenia, toto vypracovala už dňa 17.10.2021. Odo dňa vypracovania Odborného vyjadrenia sa mali konať tri pojednávania vo veci samej, ktoré boli na žiadosť žalovaného odročené. Žalovaný nepredložil Odborné vyjadrenie ani na pojednávaní vo veci konanom dňa 11.10.2022, na ktorom bol vykonaný aj výsluch svedka U.. U. T.. Žalobkyňa má za to, že žalovaný účelovo predložil Odborné vyjadrenie až po výsluchu svedka U.. U. T., aby znemožnil svedkovi vyjadriť sa k Odbornému vyjadreniu (čo je žiaduce najmä z dôvodu, že znalkyňa vychádzala iba zo selektívne žalovaným predložených lekárskych správ). Nakoľko Odborné vyjadrenie bolo vypracované dňa 17.10.2021 a výsluch svedka U.. U. T. bol vykonaný dňa 11.10.2022, je absurdné tvrdenie žalovaného, že Odborné vyjadrenie bolo reakciou na jeho výsluch. Žalobkyňa ďalej tvrdí aj, že Odborné vyjadrenie predložené žalovaným je nepreskúmateľné. V Odbornom vyjadrení úplne absentuje uvedenie príloh, z ktorých znalkyňa pri vypracovávaní Odborného vyjadrenia vychádzala. Zároveň nie je možné vychádzať ani z vágnych výrazov „lekárska správa“ ako ani z odkazov na lekárske správy s uvedením dátumu, nakoľko nie je zrejmé v akom rozsahu boli znalkyni lekárske správy predložené. Odborné vyjadrenie pôsobí ako kompilácia dohadov a hypotéz, ktoré majú navodiť dojem, že k zraneniu psa žalobkyne malo dôjsť inak ako útokom psa žalovaného, čo bolo vykonanými dôkazmi v tunajšom spore objektívne vyvrátené. Žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný sa účelovo snaží navodiť dojem, že svedok U.. U. T. potvrdil tvrdenie žalovaného, že k zraneniam psa žalobkyne došlo inak, ako útokom psa žalovaného. Zároveň žalovaný aj napriek jasnému zdôvodneniu predmetného svedka polemizuje nad tým, že v prípade uhryznutia psom žalovaného by museli byť u psa žalobkyne viditeľné stopy. Na všeobecnú otázku žalovaného položenú na pojednávaní dňa 11.10.2022 „Či tupá trauma môže vzniknúť aj inak ako napr. pomliaždením veľkým psom?“ svedok U.. U. T. uviedol, že: „Môže vzniknúť, ale v tomto prípade bolo jednoznačné, že pacientka bola pohryzená psom.“ Teoreticky vo všeobecnosti je samozrejme možné, že k tupej traume môže dôjsť aj iným spôsobom ako útokom psa, avšak v tomto konkrétnom prípade nič ďalšie tomu nenasvedčuje, najmä nie že došlo k zrazeniu autom ako sa snaží navodiť žalovaný. Nie je pravdivým ani tvrdenie žalovaného, že pes žalobkyne mal ísť cez frekventované cesty, nakoľko nemusel prejsť teoreticky cez ani jeden hlavný frekventovaný ťah. Naviac, aj keby hypoteticky došlo v tomto prípade k zraneniu psa žalobkyne iným spôsobom, napr. zrazením autom (čo sa nestalo), k uvedenému by došlo z dôvodu útoku psa žalovaného na psa žalobkyne, nakoľko bez takéhoto útoku by sa pes žalobkyne nezľakol, nedostal do šoku a neutiekol. Zo zisteného skutkového stavu je teda zrejmé, že k poraneniam psa žalobkyne nemohlo dôjsť inak ako útokom psa žalovaného. Pes žalobkyne bol schmatnutý zo strany brucha a veľkosť ústnej dutiny/tlamy útočiaceho psa žalovaného stačila na to, aby pomliaždila celé brucho psa žalobkyne a spôsobila poškodenie nielen vonkajších ale aj vnútorných orgánov, konkrétne pravej obličky a spôsobila krvácanie do brušnej dutiny a do močových ciest. Mechanika vzniku poškodení na tkanivách a orgánoch sa vysvetľuje znalkyni ex post a teoreticky ľahko, ale v reálnom svete kombinácia všetkých síl pôsobiacich pri útoku/hryzení psa vie zanechať na obeti rôzne typy poškodení od tržných, rezných až pomliaždenín. Následkom pohryzenia neboli len hryzné rany na krku ale aj pomliaždené brucho a krvácanie do brucha s poškodením pravej obličky- s doživotným problémom- bolestivosťou. Svedok U.. U. T. pri svojom výsluchu dňa 11.10.2022 podrobne vysvetlil, prečo pri diagnostike v čase úrazu uviedol pojem tupá trauma a dôveryhodne vysvetlil možnosť, ako vzniklo takéto zranenie útokom psa žalovaného bez toho aby existovali badateľné znaky. Na otázku, čo znamená pojem v tejto správe „tupá

trauma“?, odpovedal, že k poškodeniu orgánu došlo pôsobením tupej sily, ktorá pôsobí plošne. Jedná sa nie o bodnú príp. vpich, ale v tomto prípade sa jednalo o to, že veľký pes čeľusťou stlačil menšieho psa a spôsobil mu len pomliaždenie vnútorných orgánov. V tejto prejednávanej veci u pacientky neboli zreteľné znaky od uhryznutia, pretože tlama väčšieho psa bola taká veľká, že malého psa si doslova zobral do čeľuste. U takýchto veľkých psov sa stáva, že veľké psy malých psov doslova často krát len chytia za kožu, kedy sa koža oddelí od vnútorného tkaniva a vtedy vznikajú hematómy, tlamou psov chytia a požuvajú. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že výraz „pohryzenie“ v lekárskej správe zo dňa incidentu je použité pre označenie napadnutia psa žalobkyne psom žalovaného a popis mechanizmu vzniku zranení psa žalobkyne z dôvodu útoku psa žalovaného je tupou traumou, ktorá vznikla chytením psa žalobkyne do tlamy psa žalovaného, ktorý s ním pri tom ako ho mal v tlame robil prudké pohyby zo strany na stranu a stláčal ho. Žalobkyňa má za to, že vyššie uvedené podporuje aj svedecká výpoveď svedka U. M. na ústnom pojednávaní v správnom konaní obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia o priestupku č. MsP-6PR/2018-VOO zo dňa 07.10.2019, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku v súvislosti s útokom jeho psa na psa žalobkyne. Svedok U. M. uviedol: „Pes pána L. dobehol k psovi poškodenej a začal ho naháňať, pričom ho chytil zhora do tlamy a potom s ním pobehoval a triasol s ním ako ho držal v papuli ...“. Vyššie uvedený mechanizmus je poňatý aj v skutkovej vete rozhodnutia o priestupku č. MsP-6PR/2018-VOO zo dňa 07.10.2019. Podľa žalobkyne tvrdenia znalkyne v úplnom kontexte celého skutkového stavu sú zjavne nesprávne, nelogické a v rozpore s nesporne zistenými skutočnosťami, najmä priebehom útoku psa žalovaného na psa žalobkyne. Žalobkyňa tvrdenie žalovaného o údajnom spoluzavinení škody považuje za absurdné. Žalovaný sám priznáva, že svojho psa nedokáže kontrolovať a viesť tak, aby neohrozoval iných psov alebo ľudí. Nie je normálne, aby ten kto má svojho psa pod kontrolou, kričal na iných ľudí, aby si svojho psa zobrali na ruky inak ho jeho pes „roztrhá“. Žalobkyňa pripomína, že pes žalovaného je plemena československý ovčiak, t.j. je priamym krížencom karpatského vlka a vyžaduje si oveľa zodpovednejšie a skúsenejšie vedenie, než iné plemená psov. Prístup žalovaného k celej vzniknutej situácii a účelové bránenie sa prevzatia zodpovednosti za útok svojho psa na iného psa, je rizikom vzniku ďalších podobných incidentov. Škoda, ktorá vznikla žalobkyni bola zapríčinená výlučne konaním žalovaného. Je absolútne zrejmé, že keby žalovaný viedol svojho psa tak, že ho má pod kontrolou, nedošlo by k útoku na psa žalobkyne a k jeho následnému poraneniu, ktoré si vyžiadalo veterinárne ošetrenie a následný zákrok - odstránenie obličky. Podľa súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Žalovaný bol rozhodnutím o priestupku príslušným orgánom uznaný vinným z porušenia právnej povinnosti, nakoľko nezabránil tomu, aby jeho pes napadol a pohryzol psa žalobkyne bez toho, aby bol sám napadnutý a vyprovokovaný, čím porušil svoju právnu povinnosť, podľa ustanovenia ods. (1) ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v platnom znení, predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Vyššie uvedeným konštatovaným v rozhodnutí o priestupku, je konajúci súd viazaný. Naviac žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali to, že škoda, ktorá žalobkyni vznikla nebola spôsobená žalovaným. Žalovaný podľa žalobkyne až absurdne v odvolaní naďalej argumentuje cenou iných psov rovnakej rasy, ako je pes žalobkyne. Predmetom tunajšieho konania nie je cena psa žalobkyne, ale reálna škoda, ktorá vznikla žalobkyni v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného. Naviac pes je živý tvor, cenu psa žalobkyne nie je možné stanoviť na základe ceny iných psov rovnakej rasy uvedených na bazárovom portály. Iné psy môžu mať naviac rôzne vady, choroby a iné povahové črty. Podľa žalobkyne, žalovaný účelovo tvrdí, že údajne došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. V rámci celého súdneho konania mal žalovaný priestor na riadne vyjadrenie sa k všetkým dôkazom a predloženie svojich dôkazov. Viacero krát konajúci súd pojednávanie na žiadosť žalovaného aj odročil, a to aj napriek námietkam žalobkyne.

13. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu uviedol, že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie, že vzniknutá škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti s konaním (opomenutím) škodcu. V predmetnom konaní nebola sporná výška škody ani útok psa žalovaného ale existencia príčinnej súvislosti medzi útokom psa žalovaného a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť riadne preukázaná, avšak zo žalobkyňou predložených dôkazov žiadnym spôsobom nebol preukázaný vzťah príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním žalovaného. Z uvedeného dôvodu nemal žalovaný žiaden dôvod ani povinnosť dokazovať neexistenciu príčinnej súvislosti a prekladať súdu dôkazy na preukázanie

neexistencie príčinnej súvislosti. Žalovaný uviedol, že na pojednávaní dňa 11.10.2022 žalobkyňa preukazovala príčinnú súvislosť výsluchom svedka U.. U. T., ktorý priamo ošetroval a vystavoval účtenky za vykonané úkony pre psa žalobkyne, teda bol vo veci zainteresovaný a nie nestranný. Nakoľko súd akceptoval tvrdenie zainteresovaného svedka o tom, že tupá trauma, môže vzniknúť aj inak ako napr. pomliaždením veľkým psom, pričom svedok vyslovil domnienku bez logickej argumentácie, žalobkyňa podložila svoje doposiaľ ničím nepodložené tvrdenie. Preto až potom ako žalobkyňa podložila svoje doposiaľ ničím nepodložené tvrdenie o príčinnej súvislosti, mal žalobca právny dôvod pre použitie procesnej obrany na vyvrátenie tvrdenia žalobkyne a domnienky zaujatého svedka, a to tak, že bezprostredne po pojednávaní predložil súdu dňa 30.11.2022 Odborné vyjadrenie nezávislého odborníka. Nakoľko do dňa 11.10.2022 bola žalobkyňou tvrdená príčinná súvislosť ničím nepodložená, nemal žalovaný žiaden dôvod ani zákonnú povinnosť preukazovať neexistenciu príčinnej súvislosti. Avšak nakoľko žalobkyňa svoje tvrdenie preukázala, tak mal žalovaný povinnosť v rámci svojej procesnej obrany uviesť vlastné tvrdenia a na preukázanie svojich tvrdení doložiť dôkazy. Žalovaný má teda za to, že Odborné vyjadrenie ako prostriedok procesnej obrany, ktorej potreba vznikla žalovanému až po výsluchu svedka T., bolo súdu predložené včas a preto nebol daný dôvod pre aplikáciu ustanovení o sudcovskej koncentrácii. Odborné vyjadrenie malo význam pre riadne a komplexné vyhodnotenie všetkých skutočností, avšak v dôsledku toho, že súd prvej inštancie na Odborné vyjadrenie nestranného odborníka neprihliadal dospel k nelogickým a nesprávnym záverom na základe domnienok svedka, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci. Nelogické závery potvrdzuje skutočnosť, že pes žalovaného je československý ovčiak, ktorý má približne 4 cm veľké a ostré tesáky, avšak na poranenom psovi žalobkyne sa v oblasti brucha nenachádzali ani najmenšie stopy po zuboch a iné zranenia. Žalovaný nemal nikdy zámer navodiť dojem, že poškodený pes bol zrazený autom ale snažil sa upozorniť na to, že k tupej traume mohlo dôjsť aj iným spôsobom (tupá trauma vzniká tupým úderom), pričom iný mechanizmus spôsobenia tupej traumy v tomto konkrétnom prípade je logickejší a pravdepodobnejší ako vysoko nepravdepodobné uhryznutie psa do oblasti brucha bez poškodenia kože a bez vzniku stôp po zuboch. Žalovaný uvádza, že na súdnom pojednávaní nebol predložený žiaden relevantný dôkaz, že tupú traumu spôsobilo uhryznutie útočiacim psom, po ktorom uhryznutí nezostali žiadne stopy, ani hryzné, ani tržné, ani pomliaždeniny. Skutočnosť, že poškodený pes nemal žiadne zranenie v oblasti brucha je vysoko nepravdepodobná, pretože tupá trauma by mohla spôsobom, ktorý opisuje žalobkyňa, vzniknúť jedine za predpokladu, že by bol útočiaci pes bezzubý, nakoľko psovi žalobkyne pri „chytení do tlamy a robení prudkých pohybov zo strany na stranu a stláčaní nevznikli ani najmenšie stopy po pohryzení psom, ktorý má 4 cm dlhé a ostré tesáky.

14. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že z odvolacej repliky žalovaného vyplýva, že žalovaný nerozporuje svoje porušenie právnej povinnosti ani vznik a výšku škody uplatnenej žalobkyňou. Uvedené je teda v tunajšom súdnom konaní nesporné. Žalovaný podľa svojich tvrdení obsiahnutých v odvolacej replike sporí iba príčinnú súvislosť medzi porušením svojej povinnosti a vznikom škody žalobkyni. Ďalej sa žalovaný v odvolacej replike snaží navodiť dojem, že žalobkyňa podložila príčinnú súvislosť až výsluchom U.. U. T. dňa 11.10.2022. Žalobkyňa namieta tvrdenia žalovaného, že nepreukázala príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody žalobkyne, ako aj to, že odborné vyjadrenie bolo žalovaným predložené včas a nemalo dôjsť k uplatneniu sudcovskej koncentrácie. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie správne uplatnil vo vzťahu k dôkazu predloženému žalovaným - Odborné vyjadrenie č. X/XXXX sudcovskú koncentráciu a na tento dôkaz neprihliadol. Žalobkyňa už vo svojej žalobe zo dňa 24.10.2019 uviedla, že škoda jej vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného, k čomu doložila dôkazy najmä, ale nie výlučne: Rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy č. MsP -6PR/2018-VOO zo dňa 07.10.2019 v rámci ktorého odôvodnenia je obsiahnutá aj výpoveď U.. U. T. v rámci priestupkového konania, ktorý jednoznačne potvrdil, že zranenia psa žalobkyne boli spôsobené útokom psa žalovaného; Lekárske správy z ošetrení psa žalobkyne ENY. Argument žalovaného, o nepodložení príčinnej súvislosti žalobkyňou je o to absurdnejší, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe rozporoval jej existenciu. Na uvedené žalobkyňa reagovala svojou replikou zo dňa 14.09.2021, kde opätovne poukázala na to, že rozhodnutím o priestupku je preukázané, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť a na strane žalobkyne v príčinnej súvislosti vznikla škoda, ktorá sa prejavila ako majetková ujma spočívajúca v úhrade potrebnej veterinárnej starostlivosti. Inak povedané, ak by si žalovaný splnil svoju právnu povinnosť a konal tak, aby zabránil útoku psa, ktorého viedol, na psa, ktorého viedla žalobkyňa, nedošlo by k potrebe veterinárnej starostlivosti psa žalobkyne a žalobkyňa by neutrpela škodu. V rámci svojej repliky ako svoju procesnú obranu proti tvrdeniam žalovaného žalobkyňa navrhla výsluch svedka U.. U. T., s tým, že výsluchom svedka budú vyvrátené tvrdenia žalovaného, že poskytnutá veterinárna

starostlivosť nebola potrebná a že poranenie psa žalobkyne nesúvisia s útokom psa žalovaného. Žalovaný teda od počiatku mal vedomosť, že žalobkyňa tvrdí existenciu príčinnej súvislosti a čím ju žalobkyňa dokladá. O návrhu na výsluch U.. U. T. mal žalovaný vedomosť už z repliky žalobkyne zo dňa 14.09.2021. Žalobkyňa rovnako aj na pojednávaní dňa 05.10.2021 tvrdila existenciu príčinnej súvislosti, ktorú preukazovala právoplatným Rozhodnutím Hlavného mesta SR Bratislavy č. MsP-6PR/2018- VOO zo dňa 07.10.2019, v rámci ktorého odôvodnenia je obsiahnutá aj výpoveď U.. U. T. v rámci priestupkového konania, ktorý jednoznačne potvrdil, že zranenia psa žalobkyne boli spôsobené útokom psa žalovaného. Zároveň žalobkyňa zopakovala svoj návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka U.. U. T.. Súd na pojednávaní dňa 05.10.2021, ktorého sa zúčastnil aj žalovaný resp. jeho právny zástupca, nariadil výsluch U.. U. T. na nasledovnom pojednávaní. Žalovaný na pojednávaní dňa 05.10.2021 v reakcii na procesné útoky žalobkyne navrhol doplniť dokazovanie v rámci jeho procesnej obrany znaleckým dokazovaním na preukázanie príčinnej súvislosti medzi uplatnenou škodou a porušením povinnosti. Odborné vyjadrenie bolo vypracované dňa 17.10.2021. Je preto nesporné, že odborné vyjadrenie bolo vypracované v nadväznosti na návrh na doplnenie dokazovania žalovaného zo dňa 05.10.2021. Žalovaný ním teda disponoval minimálne odo dňa 17.10.2021. Žalovaný ho však nepredložil, hoci ním disponoval približne jeden rok, ani na pojednávaní dňa 11.10.2022, kde bol vykonaný výsluch svedka U.. U. T. a strany sporu boli súdom vyzvané na prednesenie záverečných rečí na nasledovnom pojednávaní. Žalobkyňa opätovne poukazuje aj na skutočnosť, že odborné vyjadrenie predložené žalovaným je nepreskúmateľné.

15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. a ust. ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. a contrario v spojení s ust. ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery, aplikoval na zistený skutkový stav príslušné zákonné ustanovenia a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd považuje rozhodnutie súd prvej inštancie a jeho odôvodnenie za vyčerpávajúce, za zrozumiteľne odôvodnené, obsahuje vysvetlenie z akých dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru o splnení zákonných podmienok zodpovednosti za škodu. Odôvodnenie súdu prvej inštancie dáva odpovede na všetky podstatné argumenty strán sporu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a ako odpoveď na argumentáciu v odvolaní, odvolací dopĺňa nasledovné. Žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že nesprávne použil koncentráciu konania keď nepripustil vykonať dôkaz - odborné vyjadrenie číslo 4/2021 vypracované U.. O. O. dňa 17.10.2021. Odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie bol v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi koncentráciu konania a to . Zo spisu je zrejmé, že žalovanému bolo doručené uznesenie na vyjadrenie sa k žalobe a to aj s poučením o koncentrácii konania (č.l. 99, 100 spisu). Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 05.10.2021 vyplýva, že pojednávanie bolo odročené aj z dôvodu, že bude vykonaný dôkaz vypočutie svedka U.. T. a právny zástupca žalovaného navrhol doplniť dokazovanie znalecky na preukázanie príčinnej súvislosti medzi uplatnenou škodou a porušením povinnosti. Ďalšie pojednávanie bolo stanovené na termín 23.11.2021, ktorý bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti sudkyne. Ďalší termín pojednávania bol stanovený na 15.03.2022, ktoré bolo zrušené a odročené na termín 28.06.2022 z dôvodu choroby právneho zástupcu žalovaného. Pojednávanie stanovené na deň 28.03.2022 bolo odročené na termín 11.10.2022 na žiadosť právneho zástupcu žalovaného. Dňa 11.10.2022 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom došlo k vypočutiu svedka U.. U. T.. Následne po uskutočnení tohto pojednávania dňa 01.12.2022 bol zo strany žalovaného doručený dôkaz - odborné vyjadrenie číslo X/XXXX vypracované U.. O. O. dňa 17.10.2021. Teda je zrejmé, že žalovaný disponoval daným dôkazom od 17.10.2021, avšak predložený bol do konania až dňa 01.12.2022, potom ako bolo pojednávanie odročené za účelom prednesu záverečných rečí. Odvolací súd na základe vyššie popísaného priebehu konania má za to, že nič nebránilo žalovanému predložiť dané odborné vyjadrenie ihneď ako ho mal k dispozícii. Postupom, ktorý zvolil, znemožnil druhej strane sa k nemu vyjadriť a taktiež znemožnil možnosť vyjadriť sa k tam uvedeným záverom svedkovi, keď ním predložené odborné vyjadrenie polemizuje so zdravotnými záznamami práve vypočúvaného svedka. Argumentácia žalovaného, že nemohol dôkaz predložiť skôr, keď až výpoveďou svedka žalobkyňa tvrdila a preukázala príčinnú súvislosť medzi útokom psa žalovaného a poškodením obličky jej psa neobstojí. Jednak príčinnú súvislosť tvrdí žalobkyňa už v samotnej žalobe a jednoznačne vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 05.10.2021, že obe strany

zamerali práve svoju argumentáciu k tejto otázke. Preto bolo zo strany žalobkyne navrhnuté vypočutie svedka a zo strany žalovaného znalecké dokazovanie. Na margo odročenia tohto pojednávania bolo na žiadosť žalovaného vypracované predmetné odborné vyjadrenie. Taktizovanie a predkladanie dôkazu po vyše roku od jeho vykonania, v štádiu konania už pred záverečnými rečami, keď absolútne nič nebránilo žalovanému predložiť takýto dôkaz skôr, nie je súladný so zásadou, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na tento dôkaz s poukazom na ust. neprihliadal. Odhliadnuc od vyššie uvedeného posúdenia, aj keby bol daný dôkaz pripustený, odvolací súd má za to, že by nemal vplyv na zmenu rozhodnutia. Jednak ako poukazuje žalobkyňa, nie je zrejmé aké lekárske správy a v akom rozsahu mala znalkyňa k dispozícii a jednak každý dôkaz má rovnakú silu, hodnotí sa jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi a výpoveď priameho ošetrujúceho lekára a lekárske záznamy preukazujú, že útokom psa žalovaného na psa žalobkyne došlo aj k porušeniu obličky, čo vyústilo neskôr do operácie. Svedok vysvetlil aj pojmy ako tupý útok a vysvetlil, prečo nemuseli byť stopy po uhryznutí. Žalovaný sa bráni aj tým, že pes žalobkyne po útoku ušiel a bol istý čas bez dozoru, a mohlo v tom čase dôjsť k poraneniu, napríklad nárazom auta. Odvolací súd považuje danú obranu za špekuláciu, z lekárskeho ošetrenia po útoku psa žalovaného nebolo lekárom zistené zranenie nárazom auta, alebo iným spôsobom, ako útokom psa žalovaného. Navyše hypoteticky, aj keby došlo k ďalšiemu poraneniu v čase keď pes žalobkyne ušiel, ktorý útek bol vyvolaný útokom psa žalovaného na neho, tak aj prípadný tupý náraz utrpený následne je dôsledkom útoku psa žalovaného, nakoľko ak by nedošlo k danému útoku, pes žalobkyne by neušiel. Nie je ani dôvodné pozerať na svedka U.. T.Š. ako na zaujatého. Vypovedal jednak pod poučením, že musí vypovedať pravdu a je ošetrujúcim lekárom, ktorý videl bezprostredne ihneď po útoku stav psa žalobkyne, je teda odborníkom, lekárom, ktorý videl stav psa žalobkyne po útoku. Len to, že je ošetrujúcim lekárom psa žalobkyne neznamená, že je zaujatý a nedôveryhodný, ako sa snaží navodiť žalovaný vo svojich vyjadreniach. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevzhliadol žiadne spoluzavinenie žalobkyne. Žalovaný vidí spoluzavinenie žalobkyne v tom, že kričal na žalobkyňu, aby si chytila psa, keď videl, že jeho pes sa rozbehol na jej psa. Odvolací súd danú argumentáciu hodnotí ako nedôvodnú, nakoľko uznaným vinným za priestupok bol jednoznačne žalovaný, ktorý absolútne nemal svojho psa pod kontrolu, jeho pes ho nepočúval a jeho pes vyvolal útok bez toho, aby pes žalobkyne, či žalobkyňa dali k útoku nejakú príčinu. To, že žalovaný kričal na žalobkyňu, keď videl, že jeho pes nekontrolovane sa rozbehol za psom žalobkyne, aby si rýchlo psa chytila, neznamená, že ak tak žalobkyňa neurobila (napríklad z dôvodu, že to nemusela počuť, alebo ako uviedla, časovo nestihla svojho psa poriadne chytiť na ruky), že jej možno pripísať spoluzavinenie za útok a zranenie jej psa. Taktiež sa odvolací súd plne stotožňuje s určením výšky škody, ktorá jednoznačne pozostáva z nákladov vynaložených na zdravotné úkony súvisiace s operáciou a inými výkonmi, ktoré bolo potrebné vykonať, a ktoré boli vykonané na odstránenie poranení, ktoré boli zapríčinené útokom psa žalovaného. Ide o náklady, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť na v podstate nápravu zdravotného stavu psa žalobkyne do stavu pred útokom. Poukazovanie na to, že šteňa rasy psa žalobkyne stojí cca. 100-150,- eur, a preto táto suma by mala byť braná do úvahy ako škoda, je podľa odvolacieho súdu nedôvodné a až cynické, keď pes je živá bytosť, so svojimi jedinečnými povahovými črtami, majiteľ má vytvorenú citovú väzbu práve ku konkrétnemu psovi. Nie je možné uviesť, že v prípade zranení, má dať psa utratiť, lebo operácia stojí viac ako nové šteňa. Nemožno dospieť k záveru, že náklady na operáciu, ktoré sú vyššie ako suma nového psa, že by boli neopodstatnené.

17. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne a preto ho potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s a . Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).