Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Csp-38-2020.pdf
PDF · 107.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 24785199, právne zastúpeného: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., Eliščino nábřeží 280/23, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ:01435400, konajúci prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: M. C., G.. XX.X.XXXX, Ť. XXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 468,43 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 468,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 468,43 Eur od 21.4.2017 do zaplatenia, všetko to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou v upomínacom konaní Okresnému súdu v Banskej Bystrici 19.12.2018 sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenie sumy 468,43 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 468,43 Eur od 21.4.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil skutočnosťou, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „spoločnosť“) uzatvorila so žalovanou dňa 24.5.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“) č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanej pôžičku vo výške 720,- Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov, pričom prvá splátka bola splatná 7. deň po poskytnutí finančných prostriedkov, t.j. 16.12.2015 a posledná splátka mala byť splatná 8.2.2017. Žalovaná sa touto zmluvou okrem iného zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru v sume 220,92 Eur. V žalobe ďalej uvádzal, že súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaná uzatvorila dňa 26.11.2015 (pred prijatím § 9 ods. 12, 13 zákona č. 129/2010 Z.z.) Zmluvu o poskytnutí služby Komfort. Nároky z nej sa však žalobca rozhodol v konaní neuplatňovať. Tvrdil, že žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila sumu 251,57 Eur a v tomto súdnom konaní si uplatnil len istinu vo výške 468,43 Eur a úrok z omeškania 5% ročne z istiny 468,43 Eur od 21.4.2017 do zaplatenia. Uvádzal tiež, že veriteľom sa stal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 31.3.2017, k účinnosti ktorej došlo 20.4.2017 a že zmena veriteľa bola oznámená žalovanej listom z 10.4.2017.
3. V rámci svojho procesného postupu Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 13Up/15/2019 zo 17.1.2019 ukladajúci žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 468,43 Eur a úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 468,43 Eur od 21.4.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 101,32 Eur. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor, v ktorom poprela pohľadávku čo do dôvodu aj výšky tvrdiac, že by priznaním žalovanej sumy na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu. Tvrdila, že v zmluve uzavretej s pôvodným veriteľom boli včlenené neprijateľné podmienky a zmluva nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom. S pôvodným veriteľom podpísala formulárovú zmluvu, pri ktorej nemohla ovplyvniť jej obsah. Tvrdila, že samotná zmluva je podľa nej neplatná pre zjavný rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona.
4. Žalobca po doručení odporu proti platobnému rozkazu včas doručeným podaním zo 14.5.2019 navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. V podstatnom argumentoval, že žalovaná vo svojom vyjadrení (odpore) neprodukuje žiadne relevantné dôkazy a jej argumentácia voči skutkovým tvrdeniam žalobcu je iba vo všeobecnej rovine, preto nie je ani možné relevantne reagovať na tieto námietky. Spochybňovanie nároku zo strany žalovanej považoval iba za účelové tvrdenia v snahe vyhnúť sa plneniu si svojich povinností. Žalovaný nárok je založený na oprávnenom nároku veriteľa dožadovať sa vrátenia poskytnutej veci od povinného, t.j. v tomto prípade (iba) poskytnutého peňažného plnenia. Okrem iného, právny poriadok predpokladá aj dobromyseľnosť pri snahe získať, resp. zväčšiť, svoj majetok, avšak v tomto prípade je reálna situácia taká, že žalovaná nevrátila ani len istinu, t.j. požičanú vec (nieto ešte dohodnutú odmenu), pričom vrátiť (akúkoľvek) vec vlastníkovi je základným princípom na úrovni elementárnej spravodlivosti.
5. V zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov sa tak podaním návrhu na pokračovanie v konaní platobný rozkaz zrušil a vec bola postúpená Okresnému súdu Bardejov na prerokovanie.
6. Tunajší súd doručil vyjadrenie (repliku) žalobcu na vyjadrenie žalovanej, ktorá v podaní z 8.7.2020 požiadala o preverenie zákonného nároku žalobcu, preverenie platného postúpenia pohľadávky a súčasne vzniesla námietku premlčania.
7. S poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- Eur konajúci súd spor prerokoval bez nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje rozhodnutie.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.11.2015, Zmluvou o poskytnutí služby KOMFORT 26.11.2015, Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 10.4.2017 a poštovým podacím hárkom osvedčujúcim doručovanie tohto oznámenia, predžalobnou výzvou zo 6.11.2018 a poštovým podacím hárkom o jej doručovaní, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 31.3.2017, výpisom splátok a úhrad úveru č. XXXXXXXXX, potvrdením o vyplatení pôžičky z 28.9.2018 a ďalšími zabezpečenými listinnými dôkazmi, pričom bol zistený tento skutkový stav.
9. Právny predchodca žalobcu dňa 26.11.2015 uzavrel so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V zmluve žalobca a žalovaná dojednali výšku úveru v sume 720,- Eur, úrokovú sadzbu 23,32% p.a., pričom úrok predstavoval 107,09 Eur, poplatok za garantovanú službu 113,83 Eur, RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 61,43%, priemerná hodnota RPMN vo výške 29,89%, celková čiastka tvorená súčtom úveru a celkových nákladov v sume 940,92 Eur, počet týždenných splátok 60, výška splátky 15,69 Eur a výška poslednej splátky 15,21 Eur, konečný deň splatnosti 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy.
10. Vo veci nebolo medzi stranami sporné, že žalovanej bola ako spotrebiteľský úver poskytnutá suma 720,- Eur a žalovaná na jeho úhradu zaplatila sumu 251,57 Eur. Uvedené vyplýva ako zo žalobcom doloženého výpisu splátok a úhrad, tak aj zo žalovanou predloženého dokladu u postupnom uhrádzaní splátok právnemu predchodcovi žalobcu.
11. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 10.4.2017, ktoré bolo žalovanej odoslané podľa pripojeného dôkazu 21.4.2017 vyplýva, že pohľadávka spoločnosti Provident Financial, s.r.o. zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a zmluvy o poskytnutí služby KOMFORT z 26.11.2015 bola vo výške 1 095,- Eur postúpená na žalobcu. Právnu skutočnosť postúpenia žalovanej pohľadávky na žalobcu potvrdzuje aj žalobcom predložený obsah zmluvy o postúpení pohľadávok z 31.3.2017.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
15. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. V zmysle § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
26. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
29. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Neprijateľnosť akýchkoľvek zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve má však spravidla len dôsledok čiastočnej neplatnosti zmluvy, nie však neplatnosť zmluvy ako takej.
30. Vzhľadom na rozsah uplatneného nároku, v rámci ktorého žalobca požaduje len zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi jeho právnym predchodcom poskytnutou sumou 720,- Eur a žalovanou zaplatenou sumou 251,57 Eur nemá žiaden právny význam skúmanie žalovanou neidentifikovaných zmluvných podmienok, ktoré sú podľa nej neprijateľné, alebo úžernícke, keďže žalobca nepožaduje žiadnu sumu, ktorá by mohla byť posúdená ako odplata za poskytnutý spotrebiteľský úver alebo ako neodôvodnená sankcia za jeho nesplácanie. Pre rozhodnutie súdu o veci je podstatné, že žalobca žalobou nepožadoval priznať žiadne príslušenstvo úverovej pohľadávky tvorené úrokmi v sume 107,09 Eur, poplatkom za garantovanú službu v sume 113,83 Eur ako aj poplatkom za službu KOMFORT ani im prislúchajúci úrok z omeškania. Pritom úrok z omeškania žiadal priznať až za obdobie po dosiahnutí dňa konečnej splatnosti úveru, t.j. po dni 26.1.2017 (žalobca uvádza deň 8.2.2017). Je tak nepochybné, že rozsah žalovaného nároku zodpovedá rozsahu nároku na splatenie poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov, preto nebolo potrebné hlbšie posudzovať splnenie § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch vyžadovaných náležitostí uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ani prípadným vyvodzovaním dôsledkov z ich nesplnenia v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto rozsah nároku by napokon žalobcovi vyplýval aj z v prípade, ak by bola celá zmluva o spotrebiteľskom úvere vyhodnotená ako neplatná (išlo by o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia), pre záver ktorý však súd nezistil v okolnostiach prípadu splnené podmienky. Nie je totiž zrejmé (a žalovaná ani nič konkrétne v konaní neprodukovala), v čom by mala byť predložená zmluva ako celok (teda nie len jej časti zaväzujúce žalovanú na úhradu úrokov a poplatkov) v rozpore s dobrými mravmi.
31. Na základe uvedeného tak súd považuje nárok uplatnený žalobcom, ktorý bol predmetom konania (468,43 Eur s príslušenstvom) za plne dôvodný, keďže právnemu predchodcovi žalobcu a po postúpení pohľadávky aj samotnému žalobcovi nepochybne z označeného spotrebiteľského úverového vzťahu vyplývalo právo na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, v danom prípade v žalobcom uplatnenej sume. Toto právo žalobcovi vyplýva zo základnej definície úveru ako takého zakotveného v § 497 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa pri poskytnutí úveru dlžník zaväzuje veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania (konečná splatnosť úveru podľa výpočtu súdu v zmysle zmluvy nastala 26.1.2017), pričom k postúpeniu tejto nebankovej pohľadávky na žalobcu došlo až po úplnej splatnosti úveru, konkrétne ku dňu 20.4.2017. Postúpenie tejto pohľadávky tak muselo byť vyhodnotené ako súladné s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu postúpenia tejto pohľadávky na žalobcu. Rovnako nemožno túto pohľadávku považovať za premlčanú, keďže k podaniu žaloby došlo 19.12.2018, teda všetky nezaplatené splátky úveru splatné po 19.12.2015 nemohli byť v čase uplatnenia práva na súde premlčané (v okolnostiach prípadu ide o všetky splátky okrem prvej splátky, ktorá bola nepochybne uhradená už prvou platbou žalovanej na splatenie úveru dňa 7.12.2015).
32. Preto súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 468,63 Eur ako aj úroku z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 5% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády zo sumy 468,63 Eur od 21.4.2017, ako to požadoval žalobca, keďže zo skutkových okolností prípadu možno taktiež ustáliť, že ku dňu, od ktorého sú úroky z omeškania žiadané, bola uplatnená pohľadávka zo spotrebiteľského úveru už úplne splatná (súd vychádzajúc z obsahu predloženej zmluvy dospel k záveru, že plná splatnosť spotrebiteľského úveru nastala 26.1.2017). Námietky žalovanej sú tak nedôvodné a žalobe bolo po posúdení obsahu zabezpečených listinných dôkazov v plnom rozsahu vyhovené. Dopytom súdu zistené príjmové pomery žalovanej (príjem zo závislej činnosti s vymeriavacím základom značne vyšším ako je minimálna mzda) neodôvodňujú ani rozloženie judikovaného dlhu na splátky, ktorých zročnosť by bolo inak možné odložiť za použitia § 232 ods. 3 C.s.p.
33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa ustanovenia § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 468,43 Eur s príslušenstvom,
ktorý bol v konaní posúdený ako plne dôvodný a preto má žalobca nárok aj na náhradu trov konania, a to v rozsahu 100%, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.