Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/111/2019

Potvrdené rozhodnutím 13Cob/201/2020
„Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpenému zástupcom ADVOKÁTI Műller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Y. O. X/A, XXX XX V. - U. U., v konaní o zaplatenie 243,90 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/111/2019-96 zo dňa 21. septembra 2020, takto rozhodol: Odvolanie žalovaného zo dňa 27.10.2020 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/111/2019-96 zo dňa 21. septembra 2020 (rozsudok pre zmeškanie) o d m i e t a . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Ing. JUDr. Michalom Repkovským v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený: ADVOKÁTI Műller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 243,90 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 243,90 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 243,90 EUR od 06.01.2019 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 01.07.2019, v upomínacom konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 243,90 EUR s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že dňa 29.10.2018 o 11:00 hod. v Žiline došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Z. E. X., EČV: K ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Diamant JD, s.r.o., IČO: 36441732, so sídlom: u Čajkov 526, 013 05 Belá (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla X. F. XXX, EČV: K ktorého držiteľom je TD COMPANY, s. r. o., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky U. D., EČV: K Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnú dňa XX.XX.XXXX na sumu 1200,- EUR s DPH. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 09.11.2018 do 21.11.2018, t. j. 13 dní, pričom výška denného nájmu predstavovala sumu 90,- EUR s DPH. V sume 1.200,- EUR s DPH je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR. Poškodený zároveň dňa 21.11.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1200,- EUR s DPH, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 28.11.2018. Náklady vo výške 1.200,- EUR s DPH boli poškodeným

vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.12.2018, zaslaného žalobcovi vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 17.12.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 956,10 EUR. Krátenie poistného plnenia bolo odôvodnené tým, že poistné plnenie bolo znížené o prevádzkové náklady a amortizáciu, pričom nie je zrejmé na základe akých parametrov žalovaný tuto sumu určil. Žalobca uviedol, že má za to, že náklady vo výške 1.200,- EUR s DPH boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatnil úroky z omeškania. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.12.2018 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 06.01.2019, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Uplatnený nárok vo výške 243,90 EUR spočíva v rozdiele sumy vo výške 1200,- EUR uvedenej na faktúre č. XXXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 956,10 EUR. 2. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom č.k. -0 zo dňa 17.07.2019 v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe.

3. Nakoľko proti uvedenému platobnému rozkazu bol podaný včas a vecne odôvodnený odpor žalovaným a žalobca zároveň navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci, Okresný súd Banská Bystrica dňa 06.09.2019 postúpil vec Okresnému súdu Žilina, ako súdu príslušnému vec prejednať.

4. Žalovaný sa v podanom odpore proti platobnému rozkazu č.k. -0 zo dňa 17.07.2019 vyjadril, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný uviedol, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 29.10.2018 o 11:00 hod. v Žiline k došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Z. E. X, EČV: K ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Diamant JD, s.r.o., IČO: 36441732, so sídlom: u Čajkov 526, 013 05 Belá (ďalej len „Poškodený“). K vzniku spôsobenej škody malo dôjsť prevádzkou motorového vozidla X. XXX, EČV: K v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva o nájme“), na základe ktorej prenajal žalobca Poškodenému náhradné motorové vozidlo značky U. D., EČV: K (ďalej len „Náhradné vozidlo“). Po ukončení doby trvania nájmu Náhradného vozidla vystavil žalobca Poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnú dňa XX.XX.XXXX na sumu 1200,- EUR s DPH (ďalej len „Faktúra“). Poškodený zároveň dňa 21.11.2018 mal postúpiť pohľadávku z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom Náhradného vozidla na žalobcu. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.12.2018 (ďalej len „Oznámenie o poistnom plnení“), zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom Náhradného vozidla vo výške 956,10 EUR. Žalovaný k samotnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom Náhradného vozidla uviedol, že žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizuje. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že tento nárok nevyplýva zo o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ani zo v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené má podľa vyjadrenia

žalovaného preukazovať žalobcom predložená Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia žalovaný uviedol, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením . K úhrade Faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom podľa žalovaného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal, že poškodený bol Náhradné vozidlo nútený užívať. V Čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 21.11.2018 (ďalej len „Čestné prehlásenie“) síce poškodený uviedol, že mal od žalobcu zapožičané Náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti umiestnené v autoservise a nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo, a prenájom Náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom ďalej špecifikovaný (nehovoriac už o jeho preukázaní), preto ho žalovaný považuje za zjavne účelový. 5. Odpor žalovaného proti platobnému rozkazu č.k. -0 zo dňa 17.07.2019 bol žalobcovi doručený dňa 14.8.2019. Vo vyjadrení k odporu sa žalobca vyjadril, že odpor podaný žalovaným považujeme za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. K právnemu základu uplatneného nároku, vecnej legitimácii strán sporu a vzniku škody, žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“ Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. (Fekete, I.: , Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1498.) Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uplatnil za prenájom vozidla zn. U. D. podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. XXX/XXXX sumu vo výške 1.200,- EUR s DPH voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, žalobca poukázal v tejto časti na nesporný obsah dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky z XX.XX.XXXX podľa bodu 5, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky /na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo/ sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoje pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na to žalobca konštatoval splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy v spojení s , a , vo výške žalovanej istiny v sume 243,90 EUR zodpovedajúcej rozdielu sumy 1.200,- EUR s DPH a už poskytnutého plnenia v sume 956,10 EUR. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie

charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj zásada, že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo musí hneď vrátiť (dolo agit, qui petit, quod statim redditurus est); v rovine procesného práva to znamená, že nikto sa nemôže s úspechom domáhať žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť, pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. (Fekete, I.: , Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1708). V danej veci je relevantná skutočnosť, že poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. Tzn. že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Uvedený postup pri vzájomnom vysporiadaní nárokov súvisiacich s prenájmom vozidla negatívne zasahuje do majetkových práv poškodeného a je popretím inštitútu a funkcie náhrady škody, ktorou je minimalizovať a reparovať vplyv škodovej udalosti v majetkovej sfére poškodeného. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný uviedol, že je v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. K nutnosti prenájmu náhradného vozidla argumentáciu žalovaného v súvislosti s otázkou, či vôbec bol prenájom náhradného vozidla nutný, žalobca považuje za účelovú a bezpredmetnú, keďže žalovaný touto argumentáciou spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Žalobca poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich súkromných i pracovných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. K odpočtu tzv. prevádzkových nákladov žalobca uviedol, že z Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný krátil poistné plnenie o tzv. prevádzkové náklady vo výške 243,90 EUR. Tento postup zo strany žalovaného však nebol podložený nijakými dôkazmi ani argumentáciou, vzhľadom k čomu žalobca považuje uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Uvedená položka má predstavovať tzv. výdavky na prevádzku poškodeného vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla, ku ktorým by prišlo jeho používaním po dobu prenájmu náhradného vozidla. Žalobca poznamenal, že k uvedenému žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by tvrdenú skutočnosť preukázal. 6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu nevyjadril, ostal procesne nečinný. 7. Termín pojednávania súd vytýčil na deň 26.3.2020. Termín súd zrušil z dôvodu mimoriadnej situácie a nový termín pojednávania vytýčil na 17.09.2020. Následne súd vzhľadom na prerozdelenie a následné pridelenie predmetnej veci novému zákonnému sudcovi, termín pojednávania zrušil a pojednávanie vytýčil na deň 21.09.2020. Právny zástupca žalobcu mal doručenie predvolania na označený termín pojednávania včas a riadne vykázané dňom 21.8.2020 /č.l. 82/, právny zástupca žalovaného mal doručenie predvolania na označený termín pojednávania včas a riadne vykázané dňom 24.8.2020 /č.l. 84/. 8. Dňa 18.09.2020 právny zástupca žalovaného doručil do konania ospravedlnenie, v ktorom uviedol, že žalovaný a jeho právny zástupca, si vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, z dôvodu hospodárnosti konania (t. j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania), ako aj s poukazom na zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 a v záujme predchádzania vzniku škôd na zdraví a eliminovania šírenia nákazy, dovoľujú požiadať o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 21.09.2020 o 09.00 hod. 9. Na pojednávanie vo veci samej sa nedostavil právny zástupca žalovaného, ani žalovaný, hoci bolo predvolanie právnemu zástupcovi žalovaného riadne a včas doručené a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.

10. Podľa ustanovenia (ďalej ako „“): Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 11. Podľa ustanovenia : Odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 12. Podľa , : Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. 13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21.9.2020 navrhol, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa . 14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného predpokladané ustanovením pre rozhodnutie o žalobe podľa . Žalovaný sa na pojednávanie vo veci nedostavil a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil, pričom o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie na návrh druhej strany bol v predvolaní poučený. 15. Vzhľadom na splnenie zákonom ustanovených podmienok súd žalobe žalobcu vyhovel rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ustanovenia . 16. Osobitne k podmienke podľa súd vzhľadom k písomnému ospravedlneniu neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 21.9.2020 podaním zo dňa 18.9.2020 /č.l. 85/ súd uvádza, že dôvody vymedzené právnym zástupcom žalovaného ako dôvody jeho neúčasti, ktoré právny zástupca žalovaného vztiahol aj na subjekt samotného žalovaného, ktorého súd na pojednávanie v tejto veci postupujúc podľa ani nepredvolával, nehodnotí ako vážne okolnosti na strane právneho zástupcu žalovaného v zmysle úpravy . Termín pojednávania v tejto veci bol doručený právnemu zástupcovi žalovaného predvolaním, ktoré prevzal s dostatočným časovým predstihom pred konaním tohto pojednávania a pri zachovaní lehoty na prípravu pojednávania najmenej päť dní predo dňom, kedy sa malo pojednávanie konať podľa . Napriek tomu, že konanie v tejto veci vzhľadom na predmet sporu je kvalifikovateľné ako konanie s nízkou hodnotou sporu podľa , súd vzhľadom na rozsiahlu argumentáciu žalobcu a samotnú procesnú obranu žalovaného vytýčil vo veci termín pojednávania a na toto pojednávanie právnych zástupcov strán predvolal. Už týmto svojím procesným postupom, konkrétne vo vzťahu k osobe právneho zástupcu žalovaného dal súd jednoznačne najavo, že jeho účasť na označenom termíne pojednávania nehodnotí ako nehospodárnu. Akékoľvek trovy konania, ktoré by vznikli ktorejkoľvek zo strán tohto konania, predstavujú nárok, ktorý súd pravidelne vysporiada pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle zásad podľa a nasledujúce a následne pri rozhodovaní o konkrétnej výške podľa , . Pokiaľ sa preto právny zástupca žalovaného neustanovil na vytýčený termín pojednávania z dôvodu hospodárnosti konania - t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov, nie je súdom tento dôvod hodnotený ako vážna okolnosť v zmysle úpravy . Rovnaký záver uvádza súd i k ďalšiemu dôvodu neúčasti vymedzenému právnym zástupcom žalovaného, a to neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť, vo vzťahu ku ktorým dôvodom zároveň súd dodáva, že zostali výlučne v rovine tvrdenia. V nadväznosti na to ani u týchto dôvodov nie je možné skonštatovať, že predstavujú vážne okolnosti na strane právneho zástupcu žalovaného v zmysle úpravy . Hoci zákon taxatívne nevymenováva, čo je možné považovať na ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní, resp. čo je možné považovať za vážnu okolnosť neúčasti na nariadenom pojednávaní, je už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov ustálené, že sa má jednať o okolnosť objektívnej povahy, ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca v možnosti účasti na nariadenom pojednávaní. Za ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať len závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Existenciu takejto vážnej okolnosti je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný, resp. jeho právny zástupca. Právny zástupca žalovaného takýto vážny ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní netvrdil a ani nepreukázal, keďže neodkladné pracovné

povinnosti, pracovná vyťaženosť a hospodárnosť konania nemajú charakter vážnych okolností neúčasti na nariadenom pojednávaní. Taktiež ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní vo vzťahu k zhoršujúcej sa epidemiologickej situácii spôsobenej ochorením COVID-19, súd nepovažuje za dôvodné, nakoľko v čase termínu pojednávania boli pre realizáciu pojednávania zabezpečené všetky opatrenia na to, aby pojednávanie mohlo prebehnúť riadne a bezpečne, za dodržania opatrení Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Prejednaniu veci v danom čase nebránila existencia žiadnej skutočnosti vo vzťahu k ochoreniu COVID-19, ktorá by bránila pojednávanie uskutočniť. 17. Podľa ustanovenia : Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. Podľa ustanovenia a : O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému v súlade s ustanovením nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie ( písmeno b) ). V takom prípade, ako aj proti výroku o nároku na náhradu trov konania, možno podať odvolanie do 15 dní ododňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podaniana trovy toho, kto podanie urobil. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel ( a ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrhna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).