Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-23Pc/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v právnej veci navrhovateľa: D., proti manželke, ktorá návrh nepodala: D., v konaní o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľa D. a manželky, ktorá návrh nepodala D., uzavreté dňa 26.09.1980 v Nitre, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Nitre, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, r o z v á d z a.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 29.01.2020, podaným na tunajšom súde dňa 04.02.2020, sa navrhovateľ domáhal, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. 2. V návrhu okrem iného uviedol, že s odporkyňou sa zoznámil na strednej škole v roku 1978, bola to z mojej strany študentská láska. Postupom času sa ich vzťah prehĺbil a po dvojročnej známosti a otehotnení manželky dňa 26.09.1980 na Mestskom národnom výbore v Nitre uzatvorili manželstvo. Na svadbe manželka dieťatko potratila. V priebehu ďalších desiatich rokov potratila ešte niekoľkokrát. Manželstvo bolo bezdetné z dôvodu genetickej vady manželky. Na veľké naliehanie manželky si v roku 1991 adoptovali dievčatko Janu. S týmto rozhodnutím nesúhlasil, ale tak, ako všetko ostatné, si adopciu presadila. Výchova adoptovanej dcéry bola problematická a čím bola staršia, tým to bolo horšie. Už v tomto období začala na neho manželka reagovať podráždene a začalo dochádzať k roztržkám ohľadom výchovy adoptívnej dcéry, nakoľko sa nesprávala nikdy tak, ako si manželka predstavovala. Bola držaná ako sa hovorí „ na krátko „ , no i tak nezvládali jej výchovu. Chodili s ňou po psychológoch aj psychiatroch. Niekoľkokrát bola hospitalizovaná na psychiatrii. Odborníci potvrdili, že dcéra trpí poruchou správania. Keď mala asi 16 rokov, bola umiestnená do resocializačného zariadenia, nakoľko bola agresívna a ohrozovala ich zdravie. Po dovŕšení 18 rokov odišla z domu na ulicu. Zostali s manželkou sami. On sa realizoval v práci, ona nepracovala a ani si žiadnu prácu nehľadala. Keď boli spolu doma, neustále sme sa hádali. Tak radšej zostával do večera v práci. Adoptívna dcéra sa premenovala na svoje pôvodné priezvisko, porodila dve deti, ktoré jej zobrali úrady. Staršieho chlapca, ktorý je postihnutý detskou mozgovou obrnou, si znovu na naliehanie manželky zobrali do pestúnskej starostlivosti. Zo začiatku s tým nesúhlasil, nakoľko po zlej skúsenosti s jeho mamou, ktorú si adoptovali, už nemá dôveru v šťastný život. V súčasnej dobe všetci bývajú na spoločnej adrese. Manželka mu začala dávať najavo, že je neschopný, keď nedokáže zarobiť na rodinu za normálny pracovný čas. Jemu začalo vadiť, že si jeho snahu uživiť rodinu neváži. Manželka tak písala žiadosti o rozvod do zásuvky tak, aby ich vždy našiel. Roztržky s manželkou boli čoraz častejšie, až ostával v práci dlhšie aj vtedy, keď nemusel. Na otázku, že prečo je tak dlho v práci odpovedal, lebo mi tam je dobre a tam si ma vážia. Už minimálne päť rokov spolu intímne nežijú. Vždy, keď sa jej dotkol, tak mu povedala, že je odporný, aby som sa na seba pozrel. Manželka spí na prízemí a on na poschodí rodinného domu. Celá starosť o domácnosť a rodinu sa zúžila len na prízemie, psa a chlapca, ktorého majú v pestúnskej starostlivosti. Navrhovateľ do domu chodím iba spávať. Stravuje sa v práci a svoje poschodie si občas povysáva. Opakovane odporkyňu

vyzýval k spoločnému rozhovoru, ale vždy to skončilo tým, že ona sa o tom rozprávať nebude, lebo nie je pripravená na rozhovor, alebo že chce spať. K odporkyni po jej výroku „ Nikdy som ťa neľúbila „ stratil citový vzťah a nevidím nádej na jeho obnovu. Hádky sú stále častejšie a veľmi zle to vplýva aj na výchovu chlapca. Spolužitie s odporkyňou za takejto situácie sa pre navrhovateľa stalo neznesiteľným a snažím sa doma zdržovať čo najmenej . Manželstvo je tak vážne rozvrátené, že neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel.

3. Manželka, ktorá návrh vo veci nepodala vo svojom vyjadrení uviedla, že dôvody na rozvod popísané navrhovateľom sa nezakladajú na pravde a s návrhom na rozvod nesúhlasí, a to najmä s ohľadom na to, že spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloletého vnuka. Tento má k navrhovateľovi vybudovaný silný citový vzťah a má za to, že je potrebné sa zaoberať v konaní o rozvod aj starostlivosťou o maloletého.

4. Súd vo veci nariadil termín pojednávania.

5. Pred samotným začatím pojednávania súd účastníkov konania viedol k zmierlivému vyriešeniu vzniknutej situácie. Účastníkom návrhov návštevu mediátora resp. psychologickej poradne. Navrhovateľ uvedenú návštevu odmietol a trval na svojom návrhu.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie, návrhom zo dňa 04.02.2020 na č.l. 1-2, sobášnym listom na č.l. 3, potvrdením o pobyte na č.l. 4, vyjadrením manželky, ktorá návrh nepodala zo dňa 27.02.2020 na č.l. 13, listinami o spôsobe spoločného hospodárenie manželky, ktorá návrh nepodala, na č.l. 26 - 30, listinami o spôsobe spoločného hospodárenia navrhovateľa, na č.l. 32 - 35, zápisnicou zo dňa 15.06.2020, na č.l. 36-38 z ktorého zistil tento skutkový a právny stav.

7. Z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že s manželkou, ktorá návrh vo veci nepodala žijú v spoločnej domácnosti, a to tak, že manželka býva na prízemí a on bývam na poschodí, ich rodinného domu. Vnuk si vyberá, s kým bude chcieť spať. Navrhovateľ ďalej uviedol, že s manželkou, ktorá návrh nepodala intímne nežije viac ako 5 rokov.

8. Výsluch manželky, ktorá vo veci návrh nepodala potvrdil, že s navrhovateľom žijú v jednom dome, manžel spáva na poschodí a ona na prízemí. Dôvodom oddelených spální však bolo chrápanie manžela. Manželka zároveň uviedla, že s navrhovateľom intímne nežijú spolu 4 roky.

9. K otázke spoločného hospodárenia obaja zhodne uviedli, že navrhovateľova a manželkina výplata chodila na jej účet, ku ktorému mal navrhovateľ zriadené len dispozičné právo, posledné dva mesiace jej však dáva finančné prostriedky v hotovosti, nakoľko jeho plat vo firme činí 850,- Eur v čistom a manželkin 650,- Eur v čistom. Odovzdáva jej preto 1000,- Eur a 500,- Eur si ponecháva, nakoľko aj on potrebuje z niečoho žiť. K samotnému hospodáreniu s finančnými prostriedkami uviedol, že na bežnom účte bolo približne 10.000,- Eur, s ktorými môže disponovať manželka.

10. V rámci záverečných rečí navrhovateľ zotrval na svojich vyjadreniach a tiež uviedol, že manželstvo posledných pár rokov nefungovalo, manželka pre neho nemá pekného slova a s ľútosťou priznal, že už ani on pre ňu. Manželka uviedla, že naďalej nesúhlasí s rozvodom, nakoľko jej to kresťanská viera nedovoľuje, je to pre ňu ponižujúce, že musí pred súdom riešiť ich hádky, ako i to, že pravým dôvodom rozvodu je vzťah manžela k jeho kolegyni, u ktorej trávi viac času.

11. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. Ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie

a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní mieru rozvratu vzťahov medzi manželmi. Postavenie obidvoch manželov je rovnoprávne a pri uzavieraní manželstva, za jeho trvania, ako aj pri rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu ku svojim deťom.

14. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva.

15. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené podmienky.

16. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej manželstvom.

17. Podľa názoru súdu je manželstvo účastníkov nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Len ťažko možno hovoriť o funkčnom vzťahu, v ktorom jeden z manželov za žiadnych okolností nechce s druhým zotrvať vo zväzku. Súd pripúšťa rozdielnosť pohľadov a subjektívnych pocitov oboch účastníkov na intenzitu rozvratu, ale z vonkajších prejavov je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené. Navrhovateľ má plné právo domáhať sa na súde rozvodu manželstva, aj keď na samotný rozvod nárok nemá, a súd tak rozhodne až po zvážení splnených podmienok. Je výlučne vecou navrhovateľa, aké motívy a pohnútky ho vedú k rozhodnutiu nezotrvať s manželkou v manželskom zväzku a k rozvodu. Ak súd dospeje k záveru, že sú tu také vážne a zásadné dôvody a príčiny vedúce k rozvratu, prihliadne na ne bez hlbšieho skúmania subjektívnych pocitov manželky, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala, a ktorá, hoci s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, prejavuje citovú náklonnosť k navrhovateľovi. Navrhovateľ v konaní vyslovil svoj slobodný názor a uviedol dôvody, ktoré ho k rozvodu viedli, ako aj dôvody, prečo nechce ďalej žiť s manželkou.

18. Súd mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov dlhšiu dobu neplní svoje funkcie a to, že minimálne 4 roky spolu intímne nežijú, a napriek tomu, že žijú v spoločnom rodinnom dome „de facto“ nežijú v spoločnej domácnosti, keďže navrhovateľ obýva prvé poschodie rodinného domu a manželka, ktorá návrh vo veci nepodala prízemie rodinného domu. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že už nemá záujem zachovať manželstvo a vylúčil možnosť jeho obnovy. Súd dospel k záveru, že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.

19. V zmysle žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Účastníci konania takýto návrh nepodali, preto súd o trovách konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Piešťany, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.