Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-2090-2020.pdf
PDF · 94.65 KB
Case nature
Subarea
8Ek/2090/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Claims Collection, s.r.o., so sídlom Národná 16A, 010 01 Žilina, IČO: 51 875 101, práv. zast.: Mgr. Michal Zeman, advokát so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42137730 proti povinnému: ROCHMEX, s.r.o., so sídlom Rožňava, so sídlom M. Kukučína 5, 048 01 Rožňava, IČO: 31 683 592, o vymoženie 11.292,15 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej pod sp. zn. 64EX 1/2021 súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Bohumil Husťák, exekútorský úrad so sídlom Žriedlova 3, 040 01 Košice, práv. zast.: Advokátska kancelária Hopferova s.r.o, so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice, IČO: 47 254 220, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/2090/2020 zo dňa 16. 10. 2023, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/2090/2020 zo dňa 16. 10. 2023 tak, že súd námietkam oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 64EX 1/21-14 zo dňa 03. 08. 2023 v y h o v u j e a Upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 64EX 1/21-14 zo dňa 03. 08. 2023 z r u š u j e .
II. Súd podľa § 32 Exekučného poriadku u k l a d á súdnemu exekútorovi v exekúcii postupovať podľa § 105 a nasl. Exekučného poriadku a opätovne realizovať spôsob vykonania exekúcie prikázaním peňažnej pohľadávky povinného voči A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. X, XXX XX E..
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/2090/2020 zo dňa 16. 10. 2023 vyššia súdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že námietkam oprávneného nie je možné vyhovieť. K tvrdeniu oprávneného, v ktorom namieta nemajetnosť povinného ako dôvod zastavenia exekúcie uvádza, že počas vedenia exekúcie súdny exekútor vykonáva šetrenie a potrebné lustrácie za účelom zistenia majetku povinného. Zároveň súdny exekútor musí rešpektovať a jeho vedenie exekúcie má zohľadňovať zásady hospodárnosti a efektívnosti konania. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že účelom zmeneného dôvodu nemajetnosti právnických osôb (oproti predchádzajúcej právnej úprave platnej do 31. 03. 2017) je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné úspešné skončenie z dôvodu nedostatku majetku povinného. Exekučný poriadok v platnom a účinnom znení upravuje povinnosť súdneho exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak nebol zistený majetok aspoň na úhradu trov konania do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného exekvovania majetku povinného. Právny zástupca oprávneného pri podaných námietkach, podľa názoru súdu, neuviedol postačujúci dôvod, na základe ktorého by bolo možné čo i len predpokladať nesprávne vydané upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť právnickej osoby. Právny zástupca oprávneného poukázal na to, že súdny exekútor uvádza v Upovedomení o zastavení, že povinný je vlastníkom motorových vozidiel, a je teda zrejmé, že počas 30 mesiacov sa zistil majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou. Z uvedeného je najmä v nadväznosti na dátumy registrácií uvedených motorových vozidiel len ťažko možné predpokladať, a to vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky, že by došlo k
jej uspokojeniu práve speňažením týchto motorových vozidiel a zároveň je potrebné uviesť, že uvedenej exekúcii predchádzajú ešte tri skôr začaté exekúcie voči povinnému. Súdny exekútor vykonával početné a pravidelné lustrácie majetkových pomerov povinného o čom svedčí aj 53 strán spisového materiálu, kde sú uvedené všetky lustrácie zo strany súdneho exekútora. O spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do výkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie, ako aj vyhodnotenie majetkovej situácie povinného sa spája s rozsahom vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinného. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov vymáhania posudzuje sám súdny exekútor. Po preskúmaní námietok oprávneného súd dospel k záveru, že oprávnený nepreukázal dôvody, pre ktoré by mal súd námietkam vyhovieť, a preto vyššia súdna úradníčka rozhodla tak, že námietky oprávneného voči Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora v zmysle ust. § 61n ods. 4 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietla.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil oprávnený tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že povinný je vlastníkom vozidiel MERCEDES-BENZ 815, (ii) JSU P PRAKTIK V a (iii) ŠKODA OCTAVIA. Je teda zrejmé, že počas 30 mesiacov sa zistil majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, a to vyššie uvedené vozidlá. Argumentácia súdu v Uznesení ohľadom toho, že len ťažko možno predpokladať uspokojenie pohľadávok oprávneného speňažením vyššie uvedeným automobilov, je ničím nepodložená úvaha súdu. Súd uvedené uvádza iba ako svoj predpoklad, avšak tento nijako neosvedčuje. Neodkazuje ani napr. na priemerné ceny takýchto automobilov, pričom však záhadným spôsobom „vie“, že „len ťažko možno predpokladať uspokojenie oprávneného“. § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku nevyžaduje, aby v lehote 30 mesiacov bol majetok aj zexekuovaný alebo inak zablokovaný. Postačí len zistenie majetku. Aj keby mal na bankových účtoch povinný napr. iba 100,- Eur, išlo by o zistený majetok, pričom by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie. V tomto prípade by bolo uspokojenie pohľadávok oprávneného pravdepodobnejšie ešte v menšom rozsahu ako pri predaji vyššie uvedených vozidiel a to bez ohľadu na skutočnosť, že by existovali aj iní veritelia v poradí pred oprávneným. Ďalej poukázal na to, že z exekučného konania a jeho spisového materiálu vyplýva, že povinný má pohľadávku voči A. B. na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.500,- Eur v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Oprávnený podal aj návrh na prikázanie tejto pohľadávky podaním zo dňa 06. 12. 2022. Na základe uvedeného návrhu súdny exekútor vydal dňa 14. 12. 2022 exekučný príkaz na prikázanie pohľadávky povinného voči A. B. oprávnenému. Uvedený exekučný príkaz bol však zmätočný, a to z dôvodu jeho neurčitosti. Z uvedeného exekučného príkazu vôbec nie je zrejmé, aká pohľadávka sa prikazuje – ide o zjavný nezmysel a v podstate o nulitné rozhodnutie (oprávnený sa snažil komunikovať neformálne s exekútorom za účelom opravy exekučného príkazu, avšak namiesto toho došlo k zastaveniu exekúcie). Oprávnený reálne na podklade exekučného príkazu nevie ani podať poddĺžnickú žalobu. Nesprávnosť exekučného príkazu však nič nemení na skutočnosti, že povinný má majetok, a to pohľadávku voči A. B. na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.500,- Eur v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (tak, ako bola zdôvodnená v podaní oprávneného zo dňa 06. 12. 2022). Uvedená pohľadávka predstavuje majetok – ide o majetkové právo patriace povinnému, ktoré bolo prikázané oprávnenému. V tomto smere napríklad poukazujeme na § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorý vyžaduje dosiahnutie určitého výťažku (aspoň 15,- Eur). Po oprave exekučného príkazu (po vydaní riadneho exekučného príkazu, v ktorom bude vymedzená prikazovaná pohľadávka) bude oprávnený môcť podať poddlžnícku žalobu. Záver súdu o tom, že dlžník je nemajetný je zjavne arbitrárny. Nakoľko z exekučného spisu vyplýva existencia pohľadávky povinného voči A. B., absentuje riadne odôvodnenie údajnej nemajetnosti povinného, čím sa súd dopúšťa svojvôle a odopretia práva na ochranu majetku a spravodlivého konania. Oprávnený napokon poukázal aj na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu, konkrétne napríklad na uznesenie súdu zo dňa 29. 09. 2023, sp. zn. 20Ek 713/2020.
3. Súdny exekútor k podanej sťažnosti uviedol, že nezistil taký majetok povinného, ktorý by mohol byť zexekvovaný. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ust. § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok“) považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť - ktorá však v inom exekučnom konaní vedenom proti tomu istému povinnému nemusí platiť, pretože ten istý majetok v inom exekučnom konaní exekvovateľný bude (napr. oprávnený v inom exekučnom konaní je záložným veriteľom) a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného,
čiže absolútnu nemajetnosť (teda „majetok, alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou...“, na rozdiel od dikcie obdobného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) v znení do 31. marca 2017 „majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie“). Toto konštatovanie považuje súdny exekútor za zásadné a to jedna k pre posúdenie splnenia predpokladov pre zastavenie exekúcie exekútorom, ale taktiež pre ďalšie právne následky zastavenia exekúcie z tohto dôvodu. Súdny exekútor podotýka, že v zmysle dikcie zákonného ust. § 61n Exekučného poriadku je povinnosťou exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu, nie jeho oprávnením. Pod zexekvovaním majetku sa logicky rozumie, buď zablokovanie daného majetku (to znamená uskutočnenie procesného úkonu exekútora, ktorým vzniká inhibitorium in concreto a arrestatorium), alebo dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. V tomto konkrétnom prípade súdny exekútor zablokoval tri motorové vozidlá, ktoré boli zistené v rámci lustrácií. Jednalo sa o vozidlá s dátumom 1. evidencie v rokoch 2006, 2007 a 2014, na ktorých viazli štyri predchádzajúce blokácie. Predmetný majetok nemožno považovať za majetok zexekvovateľný.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
10. Podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť bola v konečnom dôsledku podaná dôvodne, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie zmenil tak, že námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyhovel a upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného zrušil.
12. Sťažnostný súd v prvom rade pripomína, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje právne súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie
majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinnej a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 30 mesiacov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.
13. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že pre súd prvej inštancie, ktorý rozhoduje o sťažnosti, je rozhodujúci stav, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia o sťažnosti. Preto súd prvej inštancie musí prihliadnuť aj na nové skutočnosti a dôkazy, tzv. novoty, ku ktorým došlo po rozhodnutí súdnym úradníkom, pričom takouto novotou bola zo strany oprávneného tvrdená existencia ďalšieho majetku povinného v podobe peňažnej pohľadávky povinného voči A. B. titulom zmluvnej pokuty vo výške 12.500,-Eur v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Vo vzťahu k tejto pohľadávke oprávnený poukázal na to, že súdny exekútor na jeho podnet síce vydal exekučný príkaz na prikázanie inej peňažnej pohľadávky, avšak oprávnený namietal neurčitosť tohto exekučného príkazu, v dôsledku čoho nemohol iniciovať konanie o poddlžníckej žalobe.
14. Aj vo svetle vyššie spomenutej novej argumentácie oprávneného sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu musí konštatovať, že hoci súdny exekútor po šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že povinný nevlastní žiaden iný exekvovateľný majetok, vzhľadom na existenciu inej peňažnej pohľadávky povinného voči dlžníkovi povinného sťažnostný súd považuje vydané upovedomenie o zastavení exekúcie za predčasné. Práve v dôsledku existencie peňažnej pohľadávky povinného voči dlžníkovi nemožno prijať jednoznačný záver o nemajetnosti povinného, pričom od zexekvovania tejto pohľadávky (t.j. od vydania príkazu na začatie exekúcie prikázaním tejto peňažnej pohľadávky) začína plynúť nová 30 mesačná lehota podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. V tomto smere sťažnostný súd ďalej poukazuje na to, že vo veci zohľadnil aj skutočnosť, že po oboznámení sa s predloženým exekučným príkazom prikázaním inej peňažnej pohľadávky zo dňa 14. 12. 2022 treba súhlasiť s oprávneným, že tento exekučný príkaz je neurčitý, čo do popisu peňažnej pohľadávky, ktorá sa prikazuje dlžníkovi povinného plniť v prospech oprávneného v tejto exekúcii, keď obsahuje len identifikáciu dlžníka povinného a sumu pohľadávky, ktorú má dlžník povinného plniť v prospech exekúcie. Z obsahu exekučného príkazu však nevyplýva druhové označenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky povinného, čo je nevyhnutné aj pre následné vymedzenie predmetu poddlžníckej žaloby. Pokiaľ by totiž povinný mal voči označenému dlžníkovi viaceré pohľadávky, musí byť zrejmé, ktorá konkrétna pohľadávka sa dlžníkovi prikazuje plniť, pretože len vo vzťahu k tejto pohľadávke si následne oprávnený môže uplatniť právo na podanie poddlžníckej žaloby (viď. § 109 Exekučného poriadku). Teda len vo vzťahu ku tejto konkrétnej pohľadávke prechádza na oprávneného právo žalovať ju. Exekučný príkaz prikázaním inej peňažnej pohľadávky zo dňa 14. 12. 2022 tak pre svoju neurčitosť nevyvolal zákonom predvídané právne následky v podobe prechodu aktívnej legitimácie na podanie žaloby o zaplatenie pohľadávky z povinného na oprávneného. Tak príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky ako i exekučný príkaz musia obsahovať takú identifikáciu pohľadávky, aby nedošlo k jej zámene s inou pohľadávkou, ktorú môže mať povinný voči svojmu dlžníkovi.
15. Súčasne, zmätočným pre súd prvej inštancie je aj okolnosť, že oprávnený v rámci podanej sťažnosti tvrdí existenciu pohľadávky vo výške 12.500,-Eur v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, avšak predloženým exekučným príkazom prikázaním inej peňažnej pohľadávky zo dňa 14. 12. 2022 súdny exekútor vyzval dlžníka povinného na zaplatenie pohľadávky vo výške 20.591,80 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 11.292,15 Eur od 15. 12. 2022 do zaplatenia bez toho, aby špecifikoval právny titul pohľadávky, ako už súd uviedol vyššie. Ak súdny exekútor zistil aj inú pohľadávku, uvedené z exekučného príkazu nevyplýva.
16. Za zisteného skutkového stavu tak sťažnostný súd musí konštatovať, že súdny exekútor vo veci nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom, v dôsledku čoho bolo oprávnenému upreté právo na podanie poddlžníckej žaloby. Pre úspech v konaní o poddlžníckej žalobe totiž musí oprávnený preukázať aktívnu legitimáciu pre podanie poddlžníckej žaloby, ďalej existenciu pohľadávky medzi povinným a jeho dlžníkom, a taktiež, že táto pohľadávka je splatná v čase doručenia exekučného príkazu resp. že sa stala splatnou neskôr. Možno doplniť, že nemajetnosť povinného bude možné konštatovať až v prípade neúspechu oprávneného v konaní o poddlžníckej žalobe, prípadne ak by oprávnený poddlžnícku žalobu nepodal a uplynulo by 30 mesiacov od vydania príkazu na začatie exekúcie prikázaním dotknutej peňažnej pohľadávky. Za stavu, že povinný disponuje pohľadávkou voči svojmu dlžníkovi, z ktorej by sa oprávnený mohol uspokojiť, však toho času nie je dôvod, aby bola exekúcia zastavená a trovy súdneho exekútora hradil oprávnený.
17. V ostatnom (existencia motorových vozidiel) sťažnostný súd nemôže s argumentáciou oprávneného súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na strohej existencii majetku povinného, ktorý sa reálne nedá speňažiť. Uvedené nezodpovedá účelu, ktorý zákonodarca sledoval prijatím právnej úpravy v § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Jednoznačne má sťažnostný súd za to, že pokračovať v exekúcii možno len pri existencii majetku, ktorý reálne možno speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný vlastní nejaký majetok, ktorý je nespeňažiteľný, resp. speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba konštatovať, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie.
18. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/2090/2020 zo dňa 16. 10. 2023 vyhodnotil v konečnom dôsledku ako dôvodnú, námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 64EX 1/21-14 zo dňa 03. 08. 2023 boli podané oprávnene, a preto napadnuté uznesenie zmenil tak, že námietkam vyhovel a Upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 64EX 1/21-14 zo dňa 03. 08. 2023 ako vydané predčasne zrušil.
19. Vzhľadom na zistený skutkový stav sťažnostný súd zároveň súdnemu exekútorovi uložil v zmysle § 32 Exekučného poriadku pokyn, aby v exekúcii ďalej postupoval podľa § 105 a nasl. Exekučného poriadku, a teda aby nanovo realizoval spôsob vykonania exekúcie prikázaním peňažnej pohľadávky povinného voči A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. X, XXX XX E., pričom je nevyhnutné, aby rámci svojich úkonov prikazovanú pohľadávku náležitým spôsobom identifikoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).