Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoCsp-33-2023.pdf
PDF · 117.86 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/33/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a členov senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, D., o zaplatenie 626,15 eura, s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 33Csp/107/2021-124 zo dňa 14.3.2023 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 626,15 eura s príslušenstvom (úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 626,15 eura od 15.7.2021 do zaplatenia). Žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
2. Súd prvej inštancie v tejto veci rozhodol prvýkrát rozsudkom zo dňa 8.6.2022, ktorým žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania proti žalobcovi. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 11CoCsp/63/2022- 98 zo dňa 31.10.2022 rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie s tým, aby v ďalšom konaní súd zabezpečil dostatočný skutkový podklad pre posúdenie platnosti zosplatnenia úveru a premlčania nároku. Súd prvej inštancie potom čo mu bola vec vrátená sa opätovne zaoberal zosplatnením úveru a premlčaním nároku, pričom v ďalšom konaní skutkovo vyšiel z nespornosti tvrdenia žalobcu o tom, že postupca uzavrel 29.12.2013 so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere č. 4312136730, na základe ktorej bol poskytnutý účelový úver 196,80 Eura a zároveň kreditný limit (úverový rámec) 500 eur, na základe ktorého mohol žalovaný po zaslaní platobnej karty revolvingový úver opakovane čerpať. Zároveň súd zistil, že postupca listom zo dňa 11.10.2018 vyzval žalovaného na splatenie celého úveru čerpaného na základe zmluvy č. 4312136730, a to spolu vo výške 2.470,33 Eura do 15 dní od spísania výzvy. Listom z 22.7.2021 postupca žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu a vyzval ho na zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy novému veriteľovi. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný v období od 2.9.2014 do 13.5.2018 úver v rôznych výškach čerpal tak, že do dátumu posledného výberu/ čerpania 13.5.2018, kedy zrealizoval výber vo výške 140 Eur, vyčerpal spolu 7.278,72 eura. Rovnako mal súd za preukázané, že žalovaný postupne realizoval úhrady vo výške spolu 6.652,57 eura v období medzi 30.9.2014 - 4.6.2018.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 52, § 53 ods.9, §54a, §101, §103, §524 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 261 ods.3 písm.d) a §497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď postupca vystupoval v tomto záväzkovom vzťahu ako dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný do zmluvného vzťahu vstupoval ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci výkonu svojho podnikania, resp. povolania, čo nebolo žalobcom ani tvrdené a nevyplynulo zo Zmluvy o úvere a ani z iných listinných dôkazov predložených žalobcom. Úverová zmluva sa síce riadi Obchodným zákonníkom (§497 a nasl.), ale spravuje sa v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca bol vecne legitimovaný na uplatnenie nároku, potom, čo sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo 14.7.2021 stal majiteľom pohľadávky voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania. Postúpenie bolo podľa súdu prvej inštancie v súlade s ustanoveniami § 17 ods. 1 a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní nebolo sporné a uvedené vyplynulo z vykonaného dokazovania, že strany sporu uzavreli zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský účelový úver na kúpu tovaru vo výške 196,80 eura a zároveň kreditný limit (úverový rámec) 500 eur, na základe ktorého mohol žalovaný po zaslaní platobnej karty revolvingový úver opakovane čerpať (Hlava 1. §1 OP). Žalobca výpisom týkajúcim sa žalovaného, jeho platobnou históriou, deklaroval reálne čerpanie peňažných prostriedkov spolu vo výške 7.278,72 eura v období od 2.9.2014 do 13.5.2018, kedy žalovaný realizoval posledné čerpanie vo výške 140 eur, a tiež postupné úhrady vo výške spolu 6.652,57 eura v období medzi 30.9.2014- 4.6.2018. Súd prvej inštancie po vrátení veci viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie sa opätovne zaoberal otázkou zosplatnenia úveru a premlčania nároku. Nakoľko žalovaný nezaplatil celú čerpanú sumu, postupca mu doručil výzvu zo dňa 11.10.2018, ktorá bola súčasne písomným oznámením adresovaným žalovanému o zosplatnenie predmetného úveru. Uvedenou výzvou postupca upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva a stanovil lehotu 15 dní na zaplatenie dlžnej čiastky (už zosplatnenej). Predmetná výzva bola postupcom odoslaná na prepravu žalovanému dňa 15.10.2018 ( fotokópia poštového podacieho hárku č. EPH141087287) a zároveň mal súd za preukázané splnenie aj druhej podmienky, a to uplynutie troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, preto považoval mimoriadne zosplatnenie úveru postupcom za platné a súladné s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Keďže bola žaloba podaná v čase účinnosti §54a Občianskeho zákonníka, súd skúmal ex offo, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ v danom prípade nie je premlčané. Súd prvej inštancie skonštatoval, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (citovaný § 53 ods. 9). Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Súd prvej inštancie vyjadril svoj názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu. Súd uzatvoril, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že splatnosť jednotlivých splátok revolvingového úveru bola v úverových podmienkach upravená tak, že dlžník bol povinný poskytnutý úver splácať vždy k 20. dňu v mesiaci; prvá splátka sa stala splatnou k 20. dňu mesiaca, ktorý nasledoval po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu. Z platobnej histórie bolo pritom zrejmé, že prvý výber realizoval žalovaný 2. 9. 2014. Prvá splátka revolvingového úveru bola preto splatná k 20. 10. 2014 a každá ďalšia k 20. dňu kalendárneho mesiaca, ktorému predchádzalo čerpanie peňažných prostriedkov poskytnutých mu postupcom. Z platobnej histórie nepochybne vyplynulo, že posledné čerpanie vo výške 140 eur realizoval žalovaný 13. 5. 2018, po ktorom dátume splatnosť najbližšej splátky nastala 20. 5. 2018 a následne 20. 6. 2018. Súd uplatnený nárok vzhľadom na
dohodnutý termín splatnosti považoval za premlčaný (§ 54a Občianskeho zákonníka), keďže žalobca ho na súde uplatnil až 11. 10. 2021. Všeobecná trojročná premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti úveru v danom prípade začala plynúť tri mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac máj 2018, t.j. dňa 21. 9. 2018 a nakoľko k uplatneniu práva došlo na súde dňa 12. 10. 2021, teda po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 21. 9. 2021, došlo k premlčaniu nároku.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto ich náhradu súd proti žalobcovi nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania. Žalobca ako odvolacie dôvody uviedol: 1. nesprávny procesný postup, ktorým súd znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že 2. súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že 3. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca v tom, že súd prvej inštancie opomenul aplikovať ustanovenia zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v justícii v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID- 19, ktorý zásadným spôsobom zmenil posúdenie plynutia premlčacej doby. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym právnym záverom ohľadom premlčania nároku žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s neplynutím lehôt počas pandémie COVID-19. Podľa žalobcu, na súde sa mohol prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby, ktorá začala plynúť od omeškania žalovaného so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (splátky splatnej 20.5.2018, ako napokon uviedol aj konajúci súd). Najskorším dňom, kedy sa v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka právo mohlo vykonať prvý raz je deň 21.8.2018 (i keď súd uviedol dokonca až 21.9.2018). Premlčacia doba by tak v predmetnom prípade uplynula až dňa 5.11.2022 (21.8.2021 +76 dní v zmysle zákona č. 62/2020Z.z.) a pokiaľ žalobca podal žalobu na súde dňa 11.10.2021, žaloba bola podaná na súde včas. V súvislosti s týmto jeho tvrdením žalobca poukázal aj na niektoré rozhodnutia krajských súdov SR. Žalobca ďalej namietal aplikáciu nesprávneho právneho predpisu, a to § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) v spojení s § 565 OZ a § 103 OZ, následkom čoho súd nesprávne určil začiatok plynutia premlčacej doby. Uvedenú námietku žalobca odôvodnil tým, že v konaní uplatnil nárok zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. 4312136730 zo dňa 29.12.2013. Na základe Zmluvy o revolvingovom úvere žalovaný čerpal prostredníctvom platobnej karty peňažné prostriedky v celkovej sume 7.278,72 Eur a na splatenie úveru uhradil len sumu 6.652,57 Eur, pričom podanou žalobou sa domáha úhrady sumy vo výške 626,15 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami s úhradami žalovaného. Žalobca má za to, že v zmluve absentuje dohoda o plnení v splátkach na dobu určitú. Dohodnutý bol len predschválený úverový rámec do výšky 500 Eur. Posudzovaný spotrebiteľský revolvingový úver je špecifickým bankovým produktom, na základe ktorého žalovaný čerpal peňažné prostriedky, ktoré bol povinný vrátiť. Končený termín splatnosti revolvingového úveru však nebol zmluvne dohodnutý, ako ani konkrétny počet splátok. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, čo vyplýva z Úverových podmienok spoločnosti Home Credit. Pôvodný veriteľ, spoločnosť Home Credit Slovakia, s.r.o. si stanovil čas povinnosti pre vyplatenie dlhu dlžníkom, a to zaslaním podania zo dňa 11.10.2018, v ktorom žalovaného vyzval na splnenie dlhu v zmysle § 563 OZ. Zmluva bola vypovedaná listom zo dňa 11.10.2018 bez ohľadu na jej názov s označením ako „Výzva k splateniu celého úveru“. Na základe tohto podania právny predchodca žalobcu vypovedal uzatvorenú Zmluvu, čím mu zároveň vznikol voči žalovanému nárok domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle § 563 OZ. Na základe toho má žalobca za nesporné, že právny predchodca žalobcu vyzval písomným podaním zo dňa 11.10.2018 na zaplatenie dlhu, a vyzval ho tak v súlade s § 563 OZ k úhrade dlhu vzniknutého zo Zmluvy. Premlčacia doba v zmysle § 101 OZ začala plynúť najskôr dňa 12.10.2018, t.j. odo dňa nasledujúceho po vyhotovení výpovede zmluvy. Žalobca zastáva názor, že premlčacia doba nemohla začať plynúť pred výzvou na zaplatenie dlhu zo Zmluvy, nakoľko žalobcovo právo nebolo actio nata, a teda v prípade podania žaloby na príslušný súd pred zaslaním výpovede a ukončením zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným by bola žaloba zamietnutá ako predčasne podaná, nakoľko žalovaný mohol v zmysle uzatvorenej Zmluvy naďalej čerpať finančné prostriedky do výšky úverového limitu a splácať pohľadávku spôsobom dojednaným v Zmluve. Žalobca má preto za to, že svoj nárok si mohol s úspechom uplatniť na súde až po ukončení zmluvy, a preto
k začatiu plynutia premlčacej doby došlo najskôr dňa 12.10.2018. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 11.10.2021 má žalobca za to, že si svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby a pokiaľ súd prvej inštancie dospel k opačným záverom, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za to, že v súlade s § 563 OZ došlo výzvou zo dňa 11.10.2018 zo strany pôvodného veriteľa k uplatneniu si svojho práva, keď od dlžníka požadoval splatenie dlhu, nakoľko v čase trvania dlhu nebol dohodnutý čas jeho úplného splatenia a až touto výzvou pôvodný veriteľ určil splatnosť predmetného záväzku žalovaného. Premlčacia doba tak v zmysle § 101 OZ nepochybne začala plynúť odo dňa nasledujúceho po dni vyhotovenia výpovede zmluvy, t.j. odo dňa 12.10.2018 a uplynula by najneskôr dňa 12.10.2021. Žaloba bola podaná na súde dňa 11.10.2021, teda bola podaná pred uplynutím premlčacej doby, preto má žalobca za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k opačnému záveru.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 v spojení s § 367 ods. 2 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom premlčania uplatneného nároku.
9. K odvolacím dôvodom, ktoré žalobca v odvolaní uplatnil odvolací súd uvádza, že o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, by išlo vtedy, ak by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Vychádzajúc z takto definovaného odvolacieho dôvodu je zrejmé, že v preskúmavanom konaní tento odvolací dôvod naplnený nebol.
10. K ďalšiemu žalobcom uvádzanému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je nutné uviesť, že sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne. Musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 191 a nasl. CSP.
11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
12. Odvolací súd sa v intenciách odvolaním vymedzeného zamerania odvolacieho prieskumu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalobcu v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP), odvolací súd jeho dôvody z relevantných hľadísk nastolených odvolaním precizuje. Keďže odôvodnenia a rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje (uznesenie Ústavného súdu SR sp, zn. IV. ÚS 350/2009 z 8. októbra 2009).
13. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu skonštatoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, preto súd prvej inštancie správne ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si veriteľ v danom prípade uplatňuje nie je premlčané. Je zrejmé, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere. Revolvingový úver je variáciou spotrebiteľského úveru a možno ho čerpať opakovane. Poskytuje sa vo forme povoleného prečerpania alebo kreditnej karty (úverová karta). Ide o špeciálny typ úveru, ktorého výška sa neustále dopĺňa po stanovenú hranicu. Jeho podstata spočíva v tom, že veriteľ poskytne klientovi úverový rámec a umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania veriteľa. Ak klient čerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, má k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná, a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 10 pre tento typ úveru (úver formou povoleného prečerpania) explicitne predpokladá spôsob určenia splatnosti úveru buď na požiadanie veriteľa (§ 563 Občianskeho zákonníka), alebo uplynutím lehoty troch mesiacov. Zákonná úprava tak predpokladá možnosť určiť, že splatnosť úveru formou povoleného prečerpania môže byť určená aj na požiadanie veriteľa (§ 563 Občianskeho zákonníka). Tým však nie je vylúčené, aby forma plnenia tohto typu úveru, nadväzujúc aj na určenie okamihu jeho splatnosti, bola dohodnutá v splátkach. Spôsob určenia splácania úveru, resp. okamih jeho splatnosti je tak závislý od výsledku kontraktácie zmluvných strán.
14. Žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia § 53 ods. 9 a §565 Občianskeho zákonníka, nakoľko nesprávne vychádzal z predpokladu, že medzi zmluvnými stranami úverového vzťahu bolo dojednané plnenie v splátkach. Odvolací súd však po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu musí konštatovať, že odvolacie argumenty žalobcu sú v rozpore nielen s predloženými listinnými dôkazmi, ale aj so samotným skutkovým tvrdením žalobcu v ním podanej žalobe, v ktorej uviedol: „Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy“.
15. Z obsahu Zmluvu o revolvingovom úvere a Úverových podmienok spotrebiteľského a revolvingového úveru vyplýva, že revolvingový úver (úver z karty) ako druhý produkt zmluvy bol dohodnutý na dobu neurčitú, čo je výslovne upravené v Úverových podmienkach, konkrétne Hlava 8 § 9 a uvedenú skutočnosť tvrdí aj žalobca. Spornosť sa týka posúdenia otázky, či bolo dojednané plnenie v splátkach. Odvolací súd na tomto mieste nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v zmluve nebolo dojednané plnenie v splátkach, nakoľko Úverové podmienky v Hlave 11 §1 výslovne upravujú, že poskytnutý úver z karty sa musí splácať riadne a včas v pravidelných mesačných splátkach vždy k 20.dňu v mesiaci, pričom prvá splátka sa stáva splatnou k 20.dňu mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu úveru z karty. Tieto podmienky stanovili aj výšku splátky úveru z karty- Hlava 12 §1, ako aj zosplatnenie úveru (Hlava 7 §3). Z uvedeného je zrejmé, že medzi pôvodným veriteľom (žalobcom) a dlžníkom došlo k dohode o tom, že úver bude splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu o absencii dohody o plnení v splátkach. Tvrdenie žalobcu, že k jednorazovému zosplatneniu úveru podľa §565 OZ nedošlo, ale išlo iba o výzvu pôvodného veriteľa na splatenie dlhu podľa § 563 OZ, považuje odvolací súd za ničím nepodložené a žalobcom nepreukázané. Žalobca tiež tvrdil, že jeho listom adresovaným žalovanému zo dňa 11.10.2018, ktorým vyzval k splatenie
celého úveru došlo k vypovedaniu zmluvy. Uvedené tvrdenie žalobcu je v rozpore s predloženým listinným dôkazom, nakoľko predmetná listina je jednoznačne označená ako: „Výzva k splateniu celého úveru“ a ani z jej obsahu nemožno vyvodiť záver, že zo strany žalobcu išlo o vypovedanie úverovej zmluvy.
16. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
19. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v danej veci správne posúdil právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský, a vzhľadom na to, že bolo dohodnuté plnenie v splátkach, správne aplikoval ustanovenia § 565 OZ a § 103 OZ, za súčasného aplikovania ustanovenia § 53 ods. 9 OZ. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ umožňuje uplatniť právo na zosplatnenie úveru v zmysle § 565 OZ až po minimálne trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou. V tejto časti je ustanovenie § 53 ods. 9 OZ lex specialis k § 565 druhá veta OZ, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Druhú vetu § 565 OZ je potrebné interpretovať tak, že možnosť vykonať právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky vzniká veriteľovi uplynutím trojmesačného omeškania s niektorou splátkou a trvá do okamihu, kedy by uplynulo trojmesačné omeškanie s ďalšou splátkou, teda kedy by vznikla veriteľovi podľa § 53 ods. 9 OZ nová (ďalšia) možnosť toto právo uplatniť. V zmysle § 103 OZ platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti tej splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada. Premlčanie celého zvyšku dlhu preto nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že v danom prípade považuje mimoriadne zosplatnenie úveru postupcom za platné a súladne z § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nakoľko všeobecná premlčacia doba pre uplatnenie zosplatneného úveru začala plynúť tri mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac máj 2018, t.j. dňa 21.9.2018, uplynula dňa 21.9.2021, pričom k uplatneniu práva došlo na súde až dňa 12.10.2021, teda v čase kedy bol nárok žalobcu už premlčaný.
20. Žalobca tiež v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o premlčaní nároku uplatneného žalobou aj z dôvodu, že súd opomenul aplikovať ustanovenia zákona č. 62/2020 Z.z., ktorým sa zásadným spôsobom zmenilo plynutie premlčacej doby.
21. Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
22. Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z., lehoty ustanovené právnymi predpismi súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
23. Odvolací súd aj v súvislosti s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nezohľadnil ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z., ktorým sa podľa žalobcu predlžujú premlčacie lehoty o 76 dní, musí konštatovať, že uvedená námietka je nedôvodná. Vychádzajúc z dôvodovej správy k tomuto zákonu je zrejmé, že účelom zákonodarcu bola ochrana osôb v období časovo definovaných v § 1 a § 8 tohto zákona (v
čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021), pred premlčaním alebo zánikom práv v dôsledku obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID-19, ktoré by mohli zabrániť uplatňovaniu alebo bráneniu ich práv na súde. Uvedené ustanovenia zákona upravujú spočívanie iba tých lehôt, ktoré by vo vyššie uvedenom časovom rozpätí uplynuli a po odpadnutí prekážky – v tomto prípade zákonom vymedzených termínov, ich plynutie pokračuje. Tieto ustanovenia si však nemožno vykladať tak, že v danom vymedzenom časovom období neplynú (prerušujú sa) všetky premlčacie lehoty, ktoré plynuli počas obdobia vymedzeného v citovaných ustanoveniach. Zákon č. 62/2020 Z.z. sa pri posudzovaní otázky premlčacia aplikuje len v prípadoch, kedy premlčacie lehoty mali uplynúť, t.j. ich koniec mal pripadnúť na obdobie v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021. Nejde o zákonné neplynutie všetkých premlčacích lehôt tak, ako to mienil žalobca. Nemožno preto dať za pravdu žalobcovi, že premlčacia doba (ktorá v danom prípade uplynula dňa 21.9.2021), teda mimo obdobia definovaného v § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z., neplynula po dobu 76 dní, resp. jej uplynutie sa o 76 dní posunulo.
24. Odvolací súd z týchto dôvodov s použitím § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok v jeho zamietavom výroku, a tiež vo výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalovaného v spore, ktorému však trovy konania nevznikli.
25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému, ktorý zostal v odvolacom konaní procesne úplne pasívny, trovy odvolacieho konania preukázateľné nevznikli (zo spisu nevyplývajú žiadne trovy, ktoré by mu vznikli v súvislosti s odvolaním), preto ani žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania teda rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.