Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Csp-40-2023.pdf
PDF · 77.34 KB
No categories available
9Csp/40/2023
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v spore žalobcu Solarmont s.r.o., so sídlom Budatínska 3230/16, 851 06 Bratislava- mestská časť Petržalka, IČO:51 466 643 právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom, so sídlom Bernolákova 18, 028 01 Trstená proti žalovanému A. B., nar.XX.XX.XXXX, XXX XX C. XX zastúpenému Mgr. Jurajom Berežným, advokátom, so sídlom Centrálna 2/38, 089 01 Svidník o zaplatenie XXX,-XXX s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. III. Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 9,80 eur na bankový účet číslo D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo E., F., a to prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. – prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 21.08.2023 na Okresnom súde Námestovo domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu XXX,-XXX s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy XXX,-XXX od 25.08.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobou uplatnený nárok odôvodnil tak, že ide o nezaplatenú cenu za ním vykonané dielo vyúčtovanú žalovanému faktúrou číslo XXXXXXXXX zo dňa 10.08.2020 znejúcou na sumu XXX,-XXX.
2. Za podanú žalobu žalobca dňa 27.09.2023 zaplatil súdny poplatok vo výške 16,50 eur.
3. Okresný súd Námestovo o žalobe rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému žalovaný podal odpor ktorý odôvodnil tým, že dňa 06.07.2020 mu žalobca za vykonané dielo vystavil faktúru číslo XXXXXXXXX so splatnosťou do 20.07.2020 znejúcu na sumu X.XXX,-XXX, ktorú dňa 17.08.2020 uhradil tak, že zaplatil presne podľa pokynov žalobcu sumu 3.089,-eur, teda o 1.500,-eur menej ako bola faktúrovaná suma, nakoľko faktúra bola vystavená vrátane dotácie vo výške 1.500,-eur. Tvrdil, že potom, čo ho kontaktoval právny zástupca žalobcu predžalobnou výzvou, kde sa domáhal úhrady sumy 530,-eur, hneď toho istého dňa ho kontaktoval e-mailom a uviedol mu, že faktúra ako bola doručená bola aj uhradená, na čo mu už neprišla žiadna odpoveď. Uviedol, že má za to, že svoju povinnosť voči žalobcovi má splnenú v celom rozsahu.
4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zároveň vzniesol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Námestovo a tak vec bola postúpená Okresnému súdu Bardejov.
5. Po doručení odporu žalovaného na vyjadrenie žalobcovi tento písomným podaním zo dňa 19.03.2024 súdu oznámil, že berie žalobu v celom rozsahu späť, žiada konanie zastaviť a vrátiť mu zaplatený súdny poplatok na tam uvedený účet. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, k tomu uviedol, že vzhľadom na
skutočnosť, že z jeho strany došlo k dovolenému procesnému úkonu, navrhuje, aby z existencie týchto dôvodov hodných osobitného zreteľa súd výnimočne nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania.
6. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Podľa § 146 ods.2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. Keďže žalobca svoju žalobu vzal v celom rozsahu späť pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, a teda súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa nevyžaduje, nakoľko nejde ani o prípad podľa § 146 ods.2 CSP, súd v prvom výroku tohto uznesenia postupujúc podľa § 144, § 145 ods.1 a § 146 ods.1 CSP konanie bez ďalšieho zastavil.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1 a 2 CSP.
12. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. O nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods.1 CSP). Zo spisu vyplýva vznik trov žalovaného ( trovy jeho právneho zastúpenia).
14. Z pojmu „procesné zavinenie“ použitého v ustanovení § 256 ods.1 CSP jasne vyplýva, že z hľadiska zásady zodpovednosti za zavinenie ako inštitútu procesného práva rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania bez ohľadu na to, či samotná žaloba z hmotnoprávneho hľadiska by obstála alebo nie. Ak žalobca vezme žalobu späť a preukáže procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania ( z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu, napríklad že dôvodom späťvzatia žaloby je uspokojenie nároku žalobcu žalovaným po začatí konania) je stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania žalovaný. Ak ale žalobca vezme žalobu späť a nepreukáže že stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania je žalovaný, v zásade platí, že stranou, ktorá ( svojim dispozitívnym úkonom- späťvzatím žaloby) procesne zavinila zastavenie konania je žalobca. Prvkom zavinenia na strane žalobcu môže byť aj náhoda, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa bránil.
15. Keďže žalobca nepreukázal, ani netvrdil, žeby dôvodom späťvzatia žaloby bolo tu správanie ( plnenie) žalovaného po podaní žaloby, z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil tu žalobca a preto súdu v zmysle § 256 ods.1 CSP vznikla povinnosť priznať náhradu trov konania protistrane, teda žalovanému.
16. Žalobca odvolávajúc sa na to, že z jeho strany došlo k dovolenému procesnému úkonu žiadal nepriznať žiadnej zo strán náhradu trov konania považujúc to za dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Žalobca neuviedol, čo mal na mysli pod pojmom „dovolený procesný úkon“, teda či samotné podanie žaloby alebo jej späťvzatie, avšak v žiadnom prípade toto tvrdenie nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa odôvodňujúcim výnimočnú aplikáciu § 257 CSP. Späťvzatie žaloby, majúce za následok zastavenie konania ako aj podanie žaloby sú bezosporu dovolenými procesnými úkonmi, ak by však samotná táto skutočnosť mala byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu, tak potom § 256 ods.1 CSP ukladajúci súdu skúmať, ktorá strana procesne zavinila zastavenie konania a následne priznať náhradu trov konania protistrane by nemal absolútne žiaden zmysel.
19. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému. Žalobca je obchodná spoločnosť, bol právne zastúpený, dobrovoľne podal žalobu, ktorú po podaní odporu žalovaným proti platobnému rozkazu dobrovoľne vzal späť, čím procesne zavinil zastavenie konania a vznik jeho trov na strane žalovaného. Vzhľadom na uvedené, súd v súlade s ust.§ 256 ods.1 CSP a § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že priznal náhradu trov konania žalovanému, keďže zastavenie konania tu procesne zavinil žalobca a ním tvrdený dôvod, ktorý považuje za hodný osobitného zreteľa takým dôvodom nie je. Keďže žiadne iné dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by žalovanému nemala byť priznaná náhrada trov konania žalobca nepreukázal ani netvrdil, a nevyplývajú ani zo spisu, nebol dôvod na aplikáciu § 257 CSP, ktorého použitie podľa rokmi ustálenej súdnej praxe ( napr. R 34/1982) je namieste len vo výnimočných prípadoch a má sa vykladať prísne reštriktívne, čo koniec koncov priamo vyplýva aj z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu Civilného sporového poriadku.
20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust.§ 262 ods.2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. K zastaveniu konania došlo pred prvým pojednávaním. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keďže žaloba sa vzala späť pred prvým pojednávaním sa žalobcovi vracia zaplatený súdny poplatok za žalobu, v zmysle odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia krátený o 6,70 eur, čo k vráteniu činí súdny poplatok vo výške 9,80 eur.
22. Podľa § 11 ods.10 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.
23. Keďže žalobca uviedol číslo účtu na ktorý žiada vrátiť súdny poplatok v tvare uvedenom vo výroku III tohto uznesenia, súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením uviedol v tomto výroku toto číslo účtu.
24. V zmysle ust. § 11 ods.6 citovaného zákona poplatok vo výške 9,80 eur bude žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia vrátený prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému E- KOLOK ktorým je Slovenská pošta, a.s.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.