Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-60-2020.pdf
PDF · 97.51 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22C/60/2020
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobcu: Záhradková osada ZO SZZ „Dudváh" Kocurice č. 16-103, so sídlom Hlavná 903/66, Drahovce, proti žalovanému: J. S., rod. S., nar. X.XX.XXXX, bytom F.B. XXXX/XX, W. - K., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 26.8.2020, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 26.8.2020, sa žalobca domával nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému vstupovať do osady č. IV ZO SZZ č. 16 - 103 W. - F., K. a zdržať sa akýchkoľvek činností, vedúcich k obmedzovaniu členov žalobcu do doby, kým nenadobudne právoplatnosť rozhodnutie správnych orgánov konajúcich v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon č. 64/1997 Z. z.“ alebo „zákon o užívaní pozemkov.“).
2. Neodkladnosť potreby úpravy pomerov žalobca odôvodnil skutočnosťou, že počas prebiehajúceho správneho konania vedeného Okresným úradom Trnava pod sp. zn. OU-TT-OOP-2020/016301 vykonáva žalovaný úkony smerujúce proti záujmom členov žalobcu, a zabraňuje im v plnení povinností a vo využívaní ich práv, pričom konaním žalovaného dochádza k vzniku škody, a žiadna iná inštitúcia než súd nevie urobiť opatrenia, ktoré by smerovali k zabráneniu vzniku týchto škôd. V návrhu uviedol, že žalobca je organizáciou, zriadenou v katastrálnom území W. - K., ktorá bola založená v roku 1982, a pozostáva zo štyroch samostatných osád (I., II., III. a IV.). V súčasnosti prebieha vysporiadanie pozemkov v záhradkových osadách podľa zákona o užívaní pozemkov. List vlastníctva k pozemku osady č. IV. má žalovaný. Osada je riadne oplotená s jedným vstupom - s bránou, ktorá sa zamyká visiacim zámkom. Osada je o rozlohe cca 32 árov rozdelená po 4 áre na člena žalobcu, spolu túto osadu užíva osem členov. Žalovaný od roku 2011 postupne odrezával zámky brány (cca 12), čo bolo dôvodom rozkradnutia 8 studní, 8 kovových 200 a 500 - litrových sudov na vodu, 8 kovových dební na náradie, záhradné náradie, rozkrádanie úrody ovocia. Týmto konaním žalovaného vznikla žalobcovi a jeho členom škoda značného rozsahu, a opakovane túto situáciu riešila polícia. V likvidačnej činnosti žalovaný pokračoval tak, že reťazou uzamkol bránu do osady, pričom vo vnútri osady za bránou natiahol bielo-červenú pásku, ktorú používa polícia pri zabezpečovaní miesta činu, na ktorú zavesil oznam: „SÚKROMNÝ POZEMOK, ZÁKAZ VSTUPU, V OBJEKTE SA NACHADZAJÚ NÁŠLAPNÉ PASCE !!!“ Takto znemožnil prístup záhradkárom k užívaniu pozemkov. Po intervencii predsedu základnej organizácie, pána Ľ.L. V., vždy bránu odomkol. Takéto schválnosti robil dva až trikrát do roka. Naposledy asi dňa 14.4.2020, kedy bránu uzamkol, a zatarasil vyrezanými stromčekmi a kríkmi zvnútra osady, pričom v priebehu jeho činnosti bolo rozpletené pletivo osady na niekoľkých miestach. Znova natiahol zvnútra brány pásku, kde zavesil nápis: „SÚKROMNÝ POZEMOK! ZÁKAZ VSTUPU info: POLICIA, SÚDRUHOVIA JE KONIEC!“ Po tomto čine požiadal člen organizácie, T.. V. F., E.., predsedu
Ľ. V.Š. o intervenciu za účelom jarného postreku 20 stromov a vykosenia pozemku. Žalovaný ignoroval jeho osobnú aj telefonickú snahu. Preto ďalší člen organizácie, J.. V. S., odstránil reťaz so zámkom na bráne, nakoľko i on potreboval robiť jarný rez stromov, postrek stromov a kosenie trávy. T.. V. F., E.. podal na polícii osobne oznámenie o nekalej činnosti žalovaného, spolu s fotodokumentáciou zamknutej brány a zavesenej výstrahy. Polícia vypočula predsedu základnej organizácie, pána Ľ. V., aj žalovaného. Následne polícia postúpila vec Okresnému úradu Piešťany z dôvodu, že ide o občianskoprávny spor. Predsedovi základnej organizácie bolo povedané, že prípad bol ukončený, a že okresný úrad nemá v kompetencii žalovanému niečo prikazovať. Po vypočutí na polícii žalovaný síce bránu nezamkol, ale zvnútra osady spravil zátarasu brány vysekanými drevinami. Člen základnej organizácie, J.. V. S., spravil cez dreviny úzky priechod do záhrady. Následne žalovaný telefonicky kontaktoval predsedu základnej organizácie a vyhrážal sa, že s buldozérom zrovná osadu. Keď mu predseda oznámil, že T.. V. F., E.. musí urobiť postrek proti múčnatke a chrastavitosti stromov, resp. vošiek, žalovaný na to reagoval, že už nebude mať čo striekať. T.. V. F.Č., E.. išiel dňa 1.7.2020 skontrolovať stromy, spozoroval podľa vyschnutia, že boli postriekané tri veľkoplodé bystrické slivky. Dve z nich mali úrodu po 50 kg, čo je škoda 300 eur/rok v priemere 3000 eur za 10 rokov. Pri odchode zo záhrady bol v osade pán F. fyzicky atakovaný žalovaným, ktorý sprostými nadávkami a vyhrážkami obhajoval, že je to jeho súkromný pozemok, ktorý musí opustiť. Po výmene názorov, kto je, a prečo rieši spor s členmi osady, ktorí majú svoje užívacie práva a povinnosti, odišli z osady. Po týždni sa scenár zopakoval aj s J.. S., ktorý bol atakovaný pri kosení záhrady. Náhradu za škody, ktoré spôsobil žalovaný, si osada bude nárokovať po vyčíslení škody súdnym znalcom. Žalobca ďalej uviedol, že správne konanie, vedené Okresným úradom Trnava pod sp. zn. OUTT-OOP-2020/016301, smeruje k vysporiadaniu vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade, ktoré umožnil zákon o užívaní pozemkov. Vysporiadanie vo vzťahu k vlastníkovi, ktorý dal svoj pozemok do odplatného nájmu družstvu, a družstvo následne do užívania záhradkovej osade ZO SZZ, bolo legálne, a členovia záhradkovej osady sa o im zverený majetok zodpovedne desaťročia starali a zveľaďovali ho. Správne konanie trvá od roku 2007, kedy užívatelia pozemkov (združení pod žalobcom) podali návrh na vysporiadanie vlastníckych práv v zmysle spomínaného zákona.
3. K návrhu pripojil žalobca 7 ks fotografií, potvrdenie Obvodného oddelenia PZ Piešťany zo dňa 8.7.2020, rozhodnutia Okresného úradu Piešťany zo dňa 10.10.2019 a zo dňa 11.3.2020. V návrhu však neuviedol svoje IČO, nepripojil stanovy ani žiadny iný doklad preukazujúci jeho existenciu (právnu subjektivitu) a jeho štatutárny orgán oprávnený za neho konať.
4. Konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu (§ 156 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/).
5. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
6. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
7. Podľa § 18 ods. 2 OZ, právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
8. Podľa § 19 ods. 1 OZ, na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 19 ods. 2 OZ, právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
10. Podľa § 19a ods. 2 OZ, právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 20 ods. 1 OZ, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
12. Podľa § 20 ods. 2 OZ, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z., zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo.
14. Podľa § 2 ods. 1 a 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 83/1990 Zb.“), občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len "združenia") a združovať sa v nich. Združenia sú právnickými osobami. Do ich postavenia a činnosti môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona.
15. Združenie vzniká registráciou. Návrh na registráciu sa podáva Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"; § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb.).
16. Podľa ust. § 11a ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb., ktoré ustanovenie bolo zavedené do zákona č. 83/1990 Zb. s účinnosťou od 1.1.2019, štatutárny orgán združenia je povinný do 15 dní oznámiť ministerstvu zriadenie organizačnej jednotky združenia, ktorá koná vo svojom mene, a zmenu údajov o organizačnej jednotke, ktorá koná vo svojom mene. Oznámenie o zriadení organizačnej jednotky združenia musí obsahovať názov, adresu sídla, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, cieľ činnosti, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby oprávnenej konať v mene organizačnej jednotky. Štatutárny orgán združenia je povinný do 15 dní oznámiť ministerstvu zánik organizačnej jednotky združenia a dôvod jej zániku. K oznámeniu podľa prvej vety a tretej vety musia byť pripojené dokumenty osvedčujúce skutočnosti pre zápis týchto údajov.
17. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 83/1990 Zb., za združenia už vzniknuté podľa tohto zákona sa považujú dobrovoľné organizácie, ktoré vznikli po 30. septembri 1951 alebo ktoré boli za dobrovoľné organizácie vyhlásené podľa zákona č. 68/1951 Zb. o dobrovoľných organizáciách a zhromaždeniach a ktoré nezanikli. Tieto organizácie sú iba povinné do 30. júna 1990 oznámiť ministerstvu uvedenému v § 7 ods. 1, prípadne § 11 svoj názov, sídlo a stanovy. Spolky vzniknuté pred 1.októbrom 1951 sa považujú za združenia už vzniknuté podľa tohto zákona, pokiaľ nezanikli. Sú povinné do 30.júna 1990 oznámiť ministerstvu uvedenému v § 7 ods. 1, prípadne § 11 ods. 4 svoj názov a sídlo. Pokiaľ toto neurobia, ministerstvo sa ich opýta, či hodlajú aj naďalej vyvíjať činnosť. Ak spolok nesplní povinnosť podľa druhej vety ani do 31.12.1990, bude sa predpokladať, že týmto dňom zanikol.
18. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb., údaje o združeniach (§ 9 ods. 2) uvedených v odseku 1 a 2 oznámi ministerstvo (§ 7 ods. 1) Federálnemu štatistickému úradu na evidenciu.
19. Podľa § 20a (Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2019) ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb., občianske združenie, odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov, ktoré zriadili organizačné jednotky, ktoré konajú vo svojom mene a nezanikli pred 1. januárom 2019, sú povinné ministerstvu písomne zaslať do 31. decembra 2019 aktuálne údaje o týchto organizačných jednotkách v rozsahu názov, adresa sídla, identifikačné číslo organizácie, spolu s menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom narodenia a rodným číslom fyzickej osoby oprávnenej konať v mene každej organizačnej jednotky občianskeho združenia, odborovej organizácie alebo organizácie zamestnávateľov s uvedením dňa vzniku tejto funkcie, spolu s dokumentmi, ktoré osvedčujú ich zriadenie. Zápis údajov vykoná ministerstvo bezodkladne po oznámení úplných údajov.
20. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
21. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
22. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
23. Súd je povinný kedykoľvek v priebehu konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť. Jednou z procesných podmienok je aj procesná subjektivita podľa § 61 CSP, ktorá sa odvíja od hmotnoprávnej subjektivity vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti. Hmotnoprávna subjektivita pri právnických osobách vzniká dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak. K uvedenému súd poznamenáva, že zriadenou záhradkovou osadou v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku (tzv. „veľká zmluva“) medzi záhradkárskou organizáciou alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala niektoré z taxatívne vymedzených práv tam vymedzených. Inak povedané, okrem podmienky zriadenia záhradkovej osady do 24.6.1991 je tu aj podmienka existencie tzv. veľkej zmluvy uzavretej spôsobom a za podmienok vyplývajúcich z vtedy platných a účinných právnych predpisov, a teda záhradková osada musí byť zriadená riadne, za splnenia všetkých zákonných podmienok. Keďže v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán, je povinnosťou navrhujúcej strany svoje tvrdenia náležite osvedčiť predloženými dôkazmi. V danom prípade žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že má právnu subjektivitu, že jeho štatutárnym orgánom je predseda, a ktorá konkrétna osoba v súčasnosti zastáva funkciu tohto štatutárneho orgánu. Neuviedol ani IČO, ktoré Štatistický úrad SR prideľuje všetkým právnickým osobám v Slovenskej republike. Súdu sa nepodarilo z verejných registrov a evidencií zistiť, že by bol žalobca zapísaný v evidencii občianskych združení alebo v evidencii občianskych združení s potvrdenou činnosťou, vedených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, keďže súdu je z jeho úradnej činnosti, ako aj z verejne prístupnej evidencie občianskych združení a z evidencie občianskych združení s potvrdenou činnosťou, známe, že Slovenský zväz záhradkárov je vedený v evidencii občianskych združení s potvrdenou činnosťou, vrátane jeho organizačných jednotiek. Súčasťou výpisu o evidencii Slovenského zväzu záhradkárov a jeho organizačných jednotiek, pričom medzi jeho organizačnými zložkami nie je uvedený ani žalobca, a ani p. Ľubomír Matúš nie je uvedený ako štatutár žiadnej z týchto organizačných zložiek. Žalobca nie je evidovaný ani v evidencii občianskych združení, v ktorej sú zapísané niektoré základné organizácie Slovenského zväzu záhradkárov.
24. Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov, tak ako je označená v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je evidovaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ani v evidencii občianskych združení, ani v evidencii občianskych združení s potvrdenou činnosťou. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 19 ods. 1, 2 zákona č. 83/1990 Zb., podľa ktorého, za združenia už vzniknuté podľa tohto zákona sa považujú dobrovoľné organizácie, ktoré vznikli po 30. septembri 1951 alebo ktoré boli za dobrovoľné organizácie vyhlásené podľa zákona č. 68/1951 Zb. o dobrovoľných organizáciách a zhromaždeniach a ktoré nezanikli. Taktiež je nevyhnutné spomenúť prechodné ustanovenie § 20a ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb., podľa ktorého občianske združenia, ktoré zriadili organizačné jednotky, ktoré konajú vo svojom mene a nezanikli pred 1. januárom 2019, boli povinné Ministerstvu vnútra SR písomne zaslať do 31. decembra 2019 aktuálne údaje o týchto organizačných jednotkách v zákonom uvedenom rozsahu. Nemožno opomenúť ust. § 19 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb., podľa ktorého údaje o združeniach oznámi ministerstvo štatistickému úradu na evidenciu.
25. V danom prípade žalobca vôbec neosvedčil, že by mal právnu subjektivitu vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti, a ani tomu zodpovedajúcu procesnú subjektivitu, teda spôsobilosť byť subjektom súdneho sporu. Jeho právnu subjektivitu sa nepodarilo súdu overiť ani z verejných registrov a evidencií. Keďže žalobca v čase začatia tohto sporu nemal právnu subjektivitu, ani tomu zodpovedajúcu procesnú subjektivitu, a nedostatok procesnej subjektivity strany sporu v čase začatia konania patrí medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, na základe vyššie uvedených skutočností a
citovaných zákonných ustanovení súdu neostávalo nič iné, iba postupovať podľa § 62 CSP, a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť.
26. Iba pre úplnosť súd dodáva, že i v prípade, ak by žalobca osvedčil svoju právnu subjektivitu, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by nebolo možné vyhovieť pre neurčitosť a nevykonateľnosť oboch navrhovaných petitov. Prvý petit je neurčitý pre absenciu riadnej špecifikácie predmetnej nehnuteľnosti uvedením katastrálneho územia, čísla LV, parcelného čísla, druhu a výmery pozemku, príp. pozemkov. Druhý petit je neurčitý pre nedostatočnú špecifikáciu rozhodnutí správnych orgánov, do právoplatnosti ktorých by malo byť obmedzené trvanie navrhovaného neodkladného opatrenia.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Nakoľko týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení. Keďže žalobca bol v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neúspešný, žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Nakoľko žalovanému zo spisu žiadne preukázateľné účelné trovy konania o neodkladnom opatrení nevznikli, za použitia základných princípov podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP (hospodárnosť konania), v spojení s § 262 ods. 2 CSP, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).