Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-148-2020.pdf
PDF · 115.17 KB
Case nature
Subarea
2Co/148/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobkyne B. I., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, P..Č.. X., Č. proti žalovanému K. I., L.. XX. XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, P..Č.. G.Á. XX, ubytovňa Ministerstva vnútra SR, Košice, zastúpeného advokátkou JUDr . Ivetou Rajtákovou so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 24.06.2020 č.k. 15C/54/2020-18
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o zákaze priblíženia sa žalovaného k maloletej dcére T. I., L.. XX.XX.XXXX a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o povinnosti žalobkyne na podanie žaloby vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu v obci Č., A.. X. rozostavaná stavba bez popisného čísla, postaveného na parcele reg. „C“ č. 1846/323 a pozemku - parcely reg. „C“ č. 1846/191, ktoré sú vedený Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Č., obec Č.S., M. T. - M..
M e n í uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia tak, že : Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa užívania rodinného domu v obci Č., ul. X. rozostavanej stavby bez popisného čísla postaveného na parcele reg. „C“ č. 1846/323 a pozemku parcely reg. „C“ č. 1846/191, ktoré sú vedené Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Č., M. Č., okres T. - M., do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania predmetných nehnuteľností.
Z a k a z u j e žalovanému na obdobie do 30.11.2020 priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v trestnom, občianskom, správnom konaní, na ktoré bude predvolaný v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch a s výnimkou realizácie práv a povinností žalovaného vyplývajúcich mu z rozhodnutí orgánov verejnej moci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie nimi sledovaného účelu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením uvedeným v záhlaví nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu špecifikovaných výrokom rozhodnutia do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ďalej žalovanému uložil, aby sa po dobu 6 mesiacov od doručenia uznesenia nepribližoval k žalobkyni a ich maloletej dcére T. I. na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou úkonov súvisiacich s konaním v trestnom, priestupkovom a civilnom spore, a napokon žalobkyni uložil povinnosť na podanie žaloby podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka o vylúčení žalovaného z užívania dotknutých nehnuteľností.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby sa žalovaný zdržal užívania rodinného domu v Č. a k nemu patriacich pozemkov a nepribližoval sa k žalobkyni a maloletej dcére účastníkov T. I. do úspešného absolvovania protialkoholickej liečby. Žalobkyňa návrh odôvodnila problémami v spolužití strán sporu vyplývajúcimi z nadmerného požívania alkoholu žalovaným, čo ju v priebehu manželského spolužitia opakovane viedlo k úteku od žalovaného, ktorý sa jej vyhrážal násilím. Žalovaný ju verbálne ponižoval nadávkami, osočovaním, tvrdením, že je neschopná, že skončí na ulici, vyhrážal sa jej, že ju zabije, a útočil na ňu aj fyzicky. V čase keď mala dcéra jeden rok ju vyfackal, v auguste 2019 v dôsledku jeho fyzického útoku po páde na zem stratila na krátky čas vedomie, po prebratí sa odišla zo spoločnej domácnosti k sestre, uvedený skutok však polícii nehlásila. Žalovaný po uvedených incidentoch opakovane prisľúbil zmenu správania, čomu verila, preto sa stále vrátila. Začiatkom roka 2019 si kúpili nehnuteľnosť v Čani s prísľubom novej budúcnosti ich vzťahu, no agresívne útoky žalovaného sa opakovali, čo bolo vyvolané aj finančnými problémami. Agresivita žalovaného sa negatívne odrazila aj na zdravotnom stave maloletej dcéry T. nar. v roku XXXX, ktorá sa začala v škôlke pomočovať, odmietala jedlo, doposiaľ sa bojí spať sama v izbe. Žalobkyňa uviedla, že posledný útok žalovaného sa udial dňa 21.06.2020, kedy sa jej pod vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím, pretože tvrdil, že ho vymkla z domu. Vzhľadom na jeho agresívne správanie privolala políciu. Príslušníkmi policajného zboru bol vykázaný zo spoločného obydlia, ona bola poučená o práve na podanie návrhu na neodkladné opatrenie.
3. Súd prvej inštancie mal listinnými dôkazmi preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rozostavaného rodinného domu v obci Č., ulica X. bez popisného čísla na parcele registra „C“ č. 1846/323 a pozemku parcele registra „ C“ č. 1846/191, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 04.02.2019 ako to vyplývalo z LV č. XXXX kat. územie Č.. Manželmi sú od roku 2009, z manželstva pochádza maloletá dcéra T. I., L.. XX.XX.XXXX.
4. Vychádzajúc z vyjadrení žalobkyne potvrdených lekárskou správou z 01.06.2014 o tom, že mala byť „prefackaná manželom“, záznamom OR PZ Košice - okolie zo dňa 21. 6. 2020 o podaní oznámenia o spáchaní priestupku žalovaným, potvrdením OR PZ Košice - okolie zo dňa 21. 6. 2020 o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia, súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na poskytnutie ochrany ohrozených práv žalobkyne nariadením neodkladného opatrenia.
5. Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa § 324, 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/,h/ Civilného sporového poriadku (CSP), § 329 ods. 1, 2 CSP, § 336 ods. 1, 3 CSP. V odôvodnení vymedzil teoretické východiská pri posudzovaní opodstatnenosti úpravy právnych pomerov strán neodkladným opatrení berúc do úvahy, že pri posudzovaní skutkového stavu tvrdeného žalobkyňou dochádza ku konkurencii práv na ochranu života a zdravia s právom na ochranu vlastníctva. Zdôraznil, že právo na ochranu života a zdravia ohrozovaného násilníkom má absolútnu povahu a je silnejšie ako právo vlastnícke. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu a jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, zaručeným Ústavou SR zakotvujúcej v sebe právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čo v sebe zahŕňa aj právo na pokojný rodinný život. Neznesiteľnosť spolužitia musí mať značnú intenzitu a musí byť dlhotrvajúca a stupňujúcej sa intenzity. Vychádzajúc zo žalobkyňou predložených listín a jej skutkových tvrdení považoval na účely poskytnutia ochrany v zmysle § 325 ods. 2 písm. d/, h/ CSP za dostatočne osvedčené ohrozenie psychickej a fyzickej integrity žalobkyne a existenciu jej dôvodnej obavy z hrozby násilia pre budúcnosť. Súd poukázal na to, že žalovaný počas dlhšieho obdobia požíva alkoholické nápoje, čo má za následok nárast jeho agresivity. Verbálne, prípadne až fyzicky útočí na žalobkyňu ako svoju manželku, ktorá tento tlak už neuniesla a zvolila krajnú možnosť, keď požiadala o pomoc príslušníkov policajného zboru, ktorí po zhodnotení situácie žalovaného vykázali zo spoločného obydlia. Za zodpovedajúce ohrozeniu práv žalobkyne a maloletej dcéry Kristíny, považoval uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa užívania spoločného obydlia a zákaz priblížiť sa k žalobkyni a k maloletej Kristíne, ktorý zásah do rodičovských práv žalovaného odôvodnil negatívnymi psychosomatickými prejavmi negatívnych vzťahov rodičov na zdraví maloletej. V zhode s § 336 ods. 1 CSP uložil žalobkyni povinnosť na podanie žaloby vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností, v ktorom konaní sa vyriešia všetky aspekty rozhodujúce pre posúdenie práv a povinností sporových strán vyplývajúcich z ich konania. K návrhu žalobkyne, ktorá žiadala určiť trvanie zákazu priblíženia do úspešného absolvovania protialkoholickej liečby uviedol, že takýto spôsob časového ohraničenia by bol neurčitý, preto zákaz priblíženia vymedzil na obdobie 6-tich mesiacov, predstavujúcich dostatočnú časovú rezervu na zmenu správania žalovaného. O nároku na
náhradu trov konania nerozhodoval, keďže neodkladné opatrenie nemalo povahu rozhodnutia vo veci samej, a o trovách konania bude preto rozhodnuté až v konaní o žalobe podanej žalobkyňou alebo v uznesení o zrušení neodkladného opatrenia.
6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný uplatňujúc podľa obsahu odvolania odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.
7. Žalovaný uviedol, že pokiaľ mu súd uložil zákaz priblíženia sa k maloletej dcére, ide o konanie a rozhodovanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pretože zákaz priblíženia znamená v skutočnosti zákaz styku maloletej s otcom, o čom je oprávnený rozhodovať len súd v civilnom mimosporovom konaní, preto vo veci nerozhodol zákonný sudca. V ďalšom namietal existenciu dôvodov pre úpravu právnych pomerov strán neodkladným opatrení, keď nespochybnil existenciu rozporov medzi manželmi, avšak zdôraznil, že tieto nedosahujú intenzitu odôvodňujúcu zásah súdu v podobe neodkladného opatrenia. Ochrana obetí nemôže neproporcionálne obmedzovať základné práva osôb, voči ktorým neodkladné opatrenie smeruje. Tvrdenia žalobkyne označil z veľkej časti za nepravdivé, popierajúc nadmerné požívanie alkoholických nápojov, čo bolo podľa jeho názoru vylúčené povahou jeho pracovného zaradenia, keďže pracuje v štátnej službe v policajnom zbore a policajti sú podrobovaní dychovým skúškam. Uviedol, že alkohol konzumuje len v rozsahu bežnom ako väčšina populácie. Potvrdil, že k napätiu vo vzťahu medzi ním a žalobkyňou dochádzalo v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti v roku 2019, keďže sa často nachádzajú vo veľmi vypätej finančnej situácii a majú rozdielne názory na výdavky, ktoré je potrebné na dokončenie vynaložiť. Tak ako žalobkyňa, aj on zastáva názor, že ich vzájomné odcudzenie je takého charakteru, že rozvrat manželstva je nezvrátiteľný. Aj keď je pravdou, že počas hádok jeden na druhého nevyberane kričia, na žalobkyňu fyzicky neútočí ani sa jej nevyhráža napadnutím. Zdôraznil, že žalobkyňa je dlhodobo sledovaná pre epilepsiu, a aj v súčasnej dobe v stave vysokého zrušenia sa stáva, že sa začne triasť, stráca rovnováhu, vracia, čo však nemožno pričítať jemu na ťarchu. Tvrdenia žalobkyne považoval za nepravdivé aj preto, že podľa jeho názoru boli nelogické, keď v roku 2014, keď ju údajne mal prefackať, bola na lekárskom ošetrení, no v roku 2019, keď mal na ňu údajne fyzicky zaútočiť tak, že až spadla, bola chvíľu v bezvedomí, lekársku pomoc vôbec nevyhľadala a to ani na ďalší deň, čo sa javí ako ťažko uveriteľné v prípade takéhoto útoku. Rovnako tak dňa 21.6.2020, kedy bol vykázaný zo spoločného obydlia, kedy žalobkyňa zavolala na políciu, do jej príchodu spoločne čakali pred domom a fajčili, čo je ťažké si predstaviť v prípade, ak by u žalobkyne osoba žalovaného vyvolávala strach z fyzického napadnutia. K hádke dňa 21.6.2020 došlo potom, čo celý deň pracoval na dokončovaní rodinného domu. Žalobkyňa uvádza, že ho nevymkla z rodinného domu, no on tvrdí, že sa tak stalo, a hádka medzi nimi nenapĺňa obsah pojmu domáce násilie. Považoval za neprípustné zneužitie inštitútu neodkladného opatrenia, ak si žalobkyňa uľahčovala diskomfort plynúci z rozporov medzi nimi úpravou právnych pomerov tak, aby si zabezpečila pokoj od žalovaného, ktorý stav môže trvať až do prípadného vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaný vo vzťahu k maloletej dcére Kristíne uviedol, že hádky rodičov zaiste negatívne vplývajú na maloleté dieťa, odmietol však, aby sa ho maloletá bála, alebo aby sa jeho vzťah k nej prejavoval negatívne. Pokiaľ je tvrdené, že maloletá Kristína trpela nechutenstvom, bolesťami bruška, či mávala závraty, po opakovaných vyšetreniach bol zistený cervikokraniálny syndróm, podrobila sa rehabilitácii a príznaky ustúpili.
8. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
9. Krajský súd v Košiciach prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zhode s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a 380 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospejúc k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. V rozsahu, v ktorom bolo rozhodnutie vecne správne toto potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozhodnutie vo výroku týkajúcom sa maloletej T. I., pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. V časti, v ktorej neboli splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozhodnutia, ani na jeho zrušenie, napadnuté uznesenie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené v petite tohto rozhodnutia.
10. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke. Vady v skutkových zisteniach súdu spočívajú v nesprávnom postupe súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne prihliada na skutočnosti, ktoré preukázané neboli. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil súd iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak, nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
11. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie konal a rozhodol vo vzťahu k maloletej T. I., zaťažil tak konanie vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd koná a rozhoduje vo vzťahu k subjektom, ktoré sú označené ako strany sporu, výnimočne môže byť uložená neodkladným opatrením povinnosť tretej osobe nezúčastnenej na konaní, no práva možno rozhodnutím priznávať len tomu, kto je stranou sporu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, a len vo vzťahu k takému subjektu možno žalovanému uložiť tiež plnenie akejkoľvek povinnosti (§ 60 a nasl., § 354 CSP). Aj keď petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vzťahuje tiež k úprave práv a povinnosti žalovaného vo vzťahu k maloletej dcére, maloletá nie je v podanom návrhu ako strana sporu označená. Navyše v konaní pred súdom maloleté dieťa musí byť tiež zastúpené svojím zákonným zástupcom alebo kolíznym opatrovníkom. Vady návrhu, ktoré mali vplyv na splnenie procesných podmienok konania v civilnom sporovom konaní, súd neodstránil, a na tieto skutočnosti nereflektoval ani podľa zákona č. 161/2015 Z.z. o Civilnom mimosporovom poriadku (CMP). Žalovanému uložený zákaz priblíženia sa k jeho maloletej dcére, bez ohľadu na dočasnosť právnej úpravy, podstatným spôsobom zasahuje do výkonu jeho rodičovských práv a povinností, do práva na styk s dieťaťom, o ktorých rozhoduje súd iba v konaní vo veci starostlivosti o maloletých (§1, § 111 CMP), v ktorom konaní rovnako možno uplatniť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie o úprave pomerov žalobkyne a žalovaného ako manželov nenahrádza a nemôže nahradiť rozhodovanie vo veci úpravy ich práv a povinností ako rodičov k spoločnej maloletej dcére. Účastníkmi tohto konania musia byť tak obaja rodičia ako aj maloleté dieťa, zastúpené kolíznym opatrovníkom. Vzhľadom na zistené vady konania odvolací zrušil rozhodnutie vo výroku o zákaze priblíženia sa žalovaného k jeho maloletej dcére, s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude vyhodnotiť uvedený návrh podľa ustanovení zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a Civilného mimosporového poriadku, a postupovať vo veci v súlade s uvedenou právnou úpravou, Rozvrhom práce Okresného súdu Košice-okolie a stanoviskom žalobkyne. Z výpisu zo súdneho registra Okresného súdu Košice-okolie totiž vyplýva, že žalobkyňa iniciovala konanie o rozvod manželstva, úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, v súvislosti ktorým konaním mal byť tiež podaný návrh na neodkladné opatrenie týkajúce sa maloletého dieťaťa. V závislosti od charakteru uvedených konaní súd rozhodne o ďalšom procesnom postupe, či už o vylúčení veci na samostatné prejednanie ako návrh týkajúci sa starostlivosti súdu o maloletých resp. pripojeniu k inému prebiehajúcemu konaniu vo veci starostlivosti o mal. T. I., alebo možno uvažovať aj o dôvodoch na zastavenie konania pre prekážku už začatej, či eventuálne rozhodnutej veci, keď nie je vylúčené ani späťvzatie návrhu v tejto časti.
12. V ostatnom rozsahu odvolací súd zhodne zo súdom prvej inštancie dospel k záveru o potrebe neodkladnej úpravy právnych pomerov strán sporu, čomu zodpovedajúce obmedzenie žalovaného v zmysle § 325 ods. 1 písm. d/, h/ CSP uložené súdom prvej inštancie odvolací súd spresnil v záujme jednoznačnosti a vykonateľnosti výroku súdneho rozhodnutia.
13. Podľa § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/, h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (d), aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená (h).
16. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
17. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
18. Podľa § 329 ods. 2, 3 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
19. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
20. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
21. Ako vyplýva z ustanovení § 325, § 326 CSP, predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov vyplývajúcej z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti neodkladnej úpravy pomerov vyplývajúce z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadeným neodkladným opatrením pritom nemožno vytvoriť právny stav, ktorý by bol nenapraviteľný alebo vytvárajúci vzťah neprimeranosti, keď by zásah do práv dotknutej strany sporu bol neadekvátny miere, v akej navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil tvrdené porušenie práv a právom chránených záujmov.
22. Žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenia týkajúce sa obmedzení práv žalovaného na užívaní jeho obydlia a zákazu približovania sa k žalobkyni, sa dotýkajú zásady ochrany osôb, ktorých telesná alebo duševná integrita môžu byť ohrozené konaním osoby z neodkladného opatrenia povinnej. Neodkladné opatrenie tak slúži ochrane jednotlivca, ak existujú dôvody svedčiace o tom, že je ohrozená jeho telesná alebo duševná integrita, prípadne aj osobná sloboda alebo bezpečnosť.
23. Tak ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia, ktoré nemusí byť nevyhnutne fyzického charakteru. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci. Zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako vážne následky, ako fyzický útok. Obzvlášť závažné je psychické násilie v rodinných a partnerských vzťahoch, ktorého účelom je vzbudzovanie strachu z pozície zneužitia fyzickej, ekonomickej, či psychologickej nadvlády nad partnerom, dieťaťom, či iným členom rodiny, keďže sa deje často skryto a dlhodobo.
24. Žalovaný v odvolaní potvrdil existenciu konfliktov medzi stranami sporu plynúcich z manželského spolužitia, aj keď z jeho vyjadrení vyplýva iné vnímanie vzniknutej situácie, ktorej nepripisuje charakter fyzického, či psychického násilia voči žalobkyni. Žalobkyňa však na účely úpravy právnych pomerov strán neodkladným opatrením preukázala, že v dôsledku narušených vzťahov bola dňa 21.6.2020 žalovanému uložená orgánmi policajného zboru povinnosť opustiť spoločné obydlie. Pritom podľa
§ 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, takýto postup možno uplatniť len voči osobe, od ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Existenciu narušených vzťahov medzi stranami sporu žalobkyňa osvedčila aj lekárskou správu o vyšetrení po „prefackaní manželom“, i žalovaným nepopieranými psychosomatickými problémami maloletej dcéry.
25. Nakoľko konanie o neodkladnom opatrení je z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, v ktorom súd nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že na účely nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d/, h/ CSP žalobkyňa obsahom listinných dôkazov osvedčila dôvodné podozrenie z opakovaného psychického násilia páchaného žalovaným, ako aj existenciu fyzického útoku žalovaného. Predmetom ochrany je život a zdravie žalobkyne, čomu v súlade so zásadou proporcionality zodpovedá primerané obmedzenie práv žalovaného tak, aby došlo k minimalizácii resp. vylúčeniu možnosti akejkoľvek konfrontácie so žalobkyňou. Nariadeným neodkladným opatrením je možno predísť ďalším konfliktom tak vo vzťahu k žalobkyni, ako aj vo vzťahu k maloletej dcére. Právo na ochranu života a zdravia osoby ohrozenej, je prednejšie ako ochrana práva bývania, či vlastníckeho práva toho, kto sa násilia fyzického, či psychického dopúšťa.
26. Žalovaný môže subjektívne vnímať intenzitu existujúcich konfliktov inak, podstatné však je ako sa objektívne javia v kontexte práva jednotlivca nebyť vystavovaný akejkoľvek forme násilia. Zo skutkových tvrdení žalobkyne uvedených v návrhu a ňou predložených listinných dôkazov možno dospieť k záveru o osvedčení právom chráneného záujmu, ktorým je v tomto prípade ochrana života a zdravia žalobkyne. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že vyjadrenia žalobkyne sú v zásade nepravdivé, túto „nepravdivosť“ nemožno z ničoho vyvodiť, a svedčí to skôr o odlišnej, zľahčujúcej interpretácii žalovaného o tých skutočnostiach, ktoré vyznievajú v jeho neprospech. Existencia násilia a hrozby násilím bola doložená záznamom v lekárskej správe žalobkyne o preukázanom opuchu tváre po fyzickom útoku. Je nepochybné, že útočník, ktorý si neželá byť postihnutý zásahom súdu, či iným orgánom verejnej moci za svoje neadekvátne správanie, sa obvykle bráni popieraním svojho konania, resp. mu prisudzuje iný význam, či ho zľahčuje. Len fakt, že žalovaný je v štátnej službe policajného zboru vôbec nevylučuje, že požíva alkoholické nápoje v nadmernej miere a týmto spôsobom zapríčiňuje vznik vyhrotených vzťahov medzi manželmi ústiacich do fyzických a psychických atakov. Niet žiadneho sporu, že požitie alkoholu oslabuje ovládaciu schopnosť jednotlivca. Sám žalovaný potvrdzuje vážnu narušenosť vzťahu medzi partnermi, a aj len ním uvažované príležitostné požitie alkoholu je spôsobilé vyvolať život ohrozujúcu situáciu v napätých partnerských vzťahoch. Žalovaným predložená lekárska správa o zdravotnom stave maloletej dcéry potvrdzuje existenciu zdravotných ťažkostí dieťaťa. Aj keď žalovaný poukazuje na diagnostický záver o cervikokraniálnom syndróme, vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré nedokáže spracovávať napätie vo vzťahoch medzi rodičmi nemožno vylúčiť, že v skutočnosti ide o následok psychického stresu z konfliktného rodinného prostredia, ako na to poukazovala žalobkyňa.
27. Rovnako fakt, že žalobkyňa neohlásila každý útok žalovaného nedokazuje v kontexte opisovaného správania žalovaného (nadradený, útočný, agresívny postoj), že k takémuto útoku nedošlo. Ochrana žalobkyne navrhovaným neodkladným opatrením je plne opodstatnená a nepredstavuje neprimeraný zásah do práv žalovaného a nie je ani zneužitím postavenia obete - žalobkyne. Naopak z popisu skutkových okolností žalobkyňou i vyjadrení žalovaného je nanajvýš pravdepodobný záver, že medzi stranami sporu existovali dlhotrvajúce nezhody, ktoré vyústili nielen do agresívnych slovných výmen, ale aj do psychického a fyzického násilia žalovaného na žalobkyňu. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie na potrebe obmedzenia žalovaného vo výkone jeho práva vlastníctva a práva bývania zdržaním sa užívania spoločnej nehnuteľnosti, ktoré časové obmedzenie do právoplatného skončenia konania vo veci samej odvolací súd upresnil identifikáciou predmetu konania, ktorým je konanie o vylúčenie žalovaného s užívania nehnuteľností, na podanie ktorej žaloby je žalobkyňa povinná. Rovnako tak odvolací súd pristúpil k jednoznačnému určeniu časového obdobia po ktorý má trvať zákaz priblíženia k žalobkyni, ktorý určil na dobu do 30. 11. 2020 do vzdialenosti zohľadňujúcej reálne potreby a právnu úpravu aj v iných oblastiach právach. Žalobkyňa požadovala zákaz priblíženia sa vo väzbe na ukončenie protialkoholickej liečby žalovaného, čo správne súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedostatočne určité, keď nie je zrejmé, či a kedy by vôbec žalovaný mal taký proces liečenia podstúpiť, preto zákaz priblíženia stanovil na dobu 6 mesiacov od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobkyňa zohľadňujúc charakter konania žalovaného žiadala v pomere k do úvahy prichádzajúcemu zákazu, či obmedzeniu vstupu žalovaného do obydlia o
miernejšiu formu obmedzenia jeho práv, predpokladajúc, že po odstránení tvrdenej príčiny negatívneho správania žalovaného, môže dôjsť aj k zmene v pomeroch strán. Zohľadniac uvedené, odvolací súd považoval za zodpovedajúce účelu žiadaného neodkladného opatrenia stanovenie doby trvania zákazu priblíženia sa k žalobkyni čas do 30. 11. 2020, po ktorom období by žalovaný mal byť spôsobilý na bezkonfliktné (nenásilné) zvládnutie nevynúteného stretnutia so žalobkyňou, inak zadá dôvody na trvalejšie obmedzenie vzťahov i závažnejší zásah do svojich práv. Žalobkyňa je oprávnená opätovne sa domáhať ochrany svojich práv zákazom priblíženia, či obmedzenia kontaktov po uvedenej dobe, ak bude vystavená psychickým, či fyzickým útokom žalovaného.
28. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemá povahu rozhodnutia vo veci samej, nakoľko naň nadväzuje ďalšie konanie, o trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej, t. j. v konaní o žalobe podanej žalobkyňou podľa § 336 ods. 1, 2 CSP, alebo v uznesení o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 336 ods. 3 CSP.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).