Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-10-2020.pdf
PDF · 102.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-14P/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom vo veci starostlivosti o maloletého S.R. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov: matky K. J., nar. XX. XX. XXXX, C. C. R. X. XX a otca S.Á. J., nar. XX. XX. XXXX, K. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu veľký Krtíš č. k. 7P/150/2015-39 zo dňa 18. 01. 2016 vo výroku III. o výživnom tak, že otec maloletého S. J., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého S. J., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným v sume 100 Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky K. J., nar. XX. XX. XXXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 01. 2020 domáhala zvýšenia výživného na maloletého zo strany otca, naposledy určeného rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7P/150/2015 v sume 70 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Návrh odôvodnila tým, že maloletý začal navštevovať škôlku a od septembra nastupuje do školy a výživné od otca spolu s príjmami matky nepokryjú náklady na jeho výživu.
2. Otec navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko požadovanú sumu výživného považuje na 5- ročné dieťa za prehnanú. Pri poslednom určení výživného na sumu 70 Eur vychádzal súd z vtedajšieho príjmu otca na úrovni minimálnej mzdy. Súčasný príjem otca spočíva len v polovičnom úväzku vo firme DREVOS v Krupine. Okrem toho je ženatý a s terajšou manželkou má 3-ročného syna, takže má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Syn a manželka sú astmatici, čo je dosť finančne náročné a okrem toho má manželka aj dcéru z predchádzajúceho manželstva vo veku 16 rokov, na ktorú dostáva výživné v sume 60 Eur.
3. Opatrovník navrhol návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť s tým, že konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca a oboznámením sa s pracovnou zmluvou matky, potvrdením o príjme otca, lekárskymi správami, správou ÚPSVaR VK, lustráciami v registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni a obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P/150/2015, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
5. Výživné na maloletého bolo naposledy určené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7P/150/2015-39 zo dňa 18. 01. 2016, ktorým súd manželstvo rodičov výrokom I. rozviedol, výrokom II. zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a výrokom III. zaviazal otca prispievať na výživu maloletého výživným v sume 70 Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že o maloletého sa starala výlučne matka, ktorá starostlivosť zabezpečovala zodpovedne, pričom výkonom osobnej starostlivosti si zároveň plnila vyživovaciu povinnosť. Príjem otca zo zamestnania predstavoval sumu 450 Eur, vzhľadom k čomu mu súd určil vyživovaciu povinnosť vo výške 70 Eur mesačne na pokrytie výdavkov maloletého zodpovedajúcich jeho útlemu veku, najmä ošatenie, hygienické plienky, hygienické potreby a strava.
6. Z výsluchu matky v súdenej veci vyplynulo, že v čase posledného rozhodnutia poberala len prídavok na dieťa v sume 23 Eur, v súčasnosti v sume 25 Eur. Odvtedy je nezamestnaná, hľadá si prácu, avšak neúspešne. Na úrade práce evidovaná nebola, nakoľko nemala peniaze dochádzať autobusom na kontroly na úrad každý mesiac. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie matky je základoškolské. Posledné 2 - 3 mesiace pracuje na dohodu ako upratovačka v Bory Mall v Bratislave so zárobkom približne 125 Eur mesačne. Pracovať do Bratislavy chodí matka len občas, vtedy sa o maloletého stará jej matka, inak sa matka zdržiava vo svojom bydlisku. Ako výdavky na maloletého uviedla oblečenie - v septembri 2020 mu kupovala veci do škôlky za sumu 100 Eur, predtým v mesiacoch júl, august po 50 Eur. Pokiaľ ide o stravovanie maloletého, tento je silný alergik a nemôže jesť niektoré potraviny, najmä kyslé ovocie a väčšinou jedáva len biele jogurty a polievky. Na jeho stravovanie matka vynaloží sumu približne 100 Eur mesačne. Na vlastné stravovanie vynaloží matka sumu 50 až 60 Eur mesačne a na stravovanie celej domácnosti pozostávajúcej zo 4 osôb (matka, maloletý a rodičia matky) vynaložia sumu spolu 250 Eur mesačne. Maloletý pre svoje alergie navštevuje lekára v Leviciach, kde sú mu predpisované lieky, na ktoré matka dopláca sumu 20 Eur mesačne. Alergie maloletého sa okrem obmedzenia v stravovaní prejavujú aj tým, že nemôže nosiť niektoré druhy oblečenia, vtedy sa hneď vyhádže. Maloletý v súčasnosti navštevuje škôlku v predškolskom roku v dôsledku čoho sa za návštevu neplatí, platí sa však 7 Eur mesačne za stravu. Do školy maloletý nenastupuje tento rok, ako matka uviedla v návrhu, ale až budúci rok. Škôlka sa nachádza v obci, kde matka s maloletým žije, a preto nie sú žiadne výdavky na dochádzanie do škôlky. Na hygienu maloletého matka vynaloží sumu približne 15 Eur na šampón, kefku, pastu a iné bežné potreby. Výdavky na maloletého, ktoré prevyšujú výživné hradí otec matky, ktorý dosahuje príjem z brigád. Matka iné vyživovacie povinnosti okrem maloletého nemá.
7. Z výsluchu otca v súdenej veci vyplynulo, že v súčasnosti pracuje u zamestnávateľa Vladimír Jambrich DREVOS ako stolár vo výrobe nábytku na polovičný úväzok, kde dosahuje príjem približne 359 Eur v čistom. Nie je možné, aby u súčasného zamestnávateľa pracoval na plný úväzok, pričom rozsah práce závisí od zákaziek, ktoré mu zamestnávateľ dá. Predtým bol otec zamestnaný v Hontianskych Tesároch, kde dosahoval príjem 560 až 570 Eur, avšak k ukončeniu zamestnania došlo, pretože sa mu narodil druhý syn, jeho manželka si pichala inzulín a nemal toľko voľna, aby sa im mohol venovať. Taktiež sa stalo, že sa mu do zamestnania chodili vyhrážať rodičia matky, pričom jeho zamestnávateľ uviedol, že toto bolo dôvod ukončenia pracovného pomeru. K ukončeniu však nedošlo výpoveďou, ale dohodou. Pokiaľ ide o dosiahnuté vzdelanie, otec má nedokončenú strednú školu v odbore železiarstvo. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi I., ktorý je astmatik a stáva sa (niekedy 2-3 krát do týždňa, inokedy ani raz), že otec musí prísť do škôlky aplikovať mu inhalátor, a preto nemôže pracovať na plný úväzok. Syna I. vozí do škôlky do Kláštoriec, čo je približne 17 až 18 km od súčasného bydliska otca. Maloletý sa v škôlke nachádza celý týždeň. V okolí obce kde žijú ani v Krupine, kde pracuje súčasná manželka otca nie je voľné miesto v škôlke. Jeho súčasná manželka a matka maloletého I. - Q. J. je zamestnaná v Krupine s príjmom okolo 530 Eur mesačne s pracovnou dobou od 07:00 hod. do 17:00 hod., pričom nemôže odísť z práce a postarať sa o maloletého I.. Zároveň je chorá na astmu a cukrovku. Mesačné výdavky otca predstavujú: hypotéka na kúpu bytu, ktorý obýva so súčasnou manželkou 73 Eur, elektrika 57 Eur, bytový fond 25 Eur, internet 16 Eur, poistka, ktorú platí jeho manželka na svoju dcéru 25 Eur, exekučne strhávaných 73 Eur za úver, ktorý si brali rodičia matky maloletého na kúpu televízora, ale úver bol napísaný na otca, úver 60 Eur za nábytok, ktorý bolo potrebné zakúpiť do súčasnej domácnosti otca pri nasťahovaní, škôlka na maloletého I. 30 Eur, poistka na byt 30 Eur, voda od 15 do 17 Eur, stravovanie na celú domácnosť otca 100 až 200 Eur podľa toho koľko im zvýši a 160 Eur na benzín za cestu do práce a do škôlky maloletého I. a na inhalátory pre maloletého I., kde otec nevedel uviesť presnú sumu. Súčasná manželka otca má výdavky na inzulín v sume 100 Eur mesačne.
8. V rámci vyjadrenia k výsluchu otca matka uviedla, že je pravdou, že išla so svojim otcom do zamestnania otca kvôli tomu, že jej otec chcel, aby sa dali dokopy, aby maloletý vyrastal s oboma rodičmi. Stalo sa však len to, že po príchode im zamestnávateľ uviedol, že otec nie je v práci.
9. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že matka má len jedno maloleté dieťa - maloletého S. J., otec má okrem maloletého S. J. aj ďalšieho syna, maloletého I. J., nar. XX. XX. XXXX a manželku Q. J., nar. XX. XX. XXXX. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka nie je evidovaná ako zamestnanec ani ako SZČO. Otec je evidovaný ako zamestnanec od 01. 07. 2016 u zamestnávateľa Vladimír Jambrich DREVOS, Majerský rad 70, Krupina, IČO: 33 288 607. Zo mzdového listu vyplýva, že priemerný zárobok otca dosiahol v roku 2019 sumu 290,20 Eur, pričom z aktuálneho potvrdenia o príjme vyplýva, že za mesiace jún, júl a august 2020 dosiahol otec čistú mzdu v sumách 342,53 Eur, 386,85 Eur a 359,14 Eur. Z pracovnej zmluvy vyplýva, že matka má od 01. 08. 2020 uzavretú zmluvu so spoločnosťou Global Holding Services, s. r. o. so základnou mzdou 145 Eur mesačne s výškou pracovného úväzku 1/4, pričom podľa potvrdenia o príjme bola matke za august 2020 vyplatená čistá mzda 125,57 Eur. Zo správy ÚPSVaR Veľký Krtíš vyplýva, že matka nie je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá prídavok na dieťa vo výške 24,95 Eur.
10. Z lekárskych správ predložených otcom vyplýva, že maloletý I. J. má diagnózu astma bronchiale a Q. J. má diagnózy astma a diabetes.
11. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého možno súdne rozhodnutie o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súd má za to, že od posledného rozhodnutia o výživnom (č. k. 7P/150/2015-39) nastala relevantná zmena pomerov. V čase posledného rozhodnutia mal maloletý 1 rok, pričom v súčasnosti má 5 rokov a už samotné uplynutie takejto doby predstavuje zmenu pomerov na strane maloletého. V pôvodnom rozhodnutí súd ako výdavky na výživu maloletého zohľadnil, že ide o dieťa útleho veku, ktoré potrebuje najmä plienky a s tým súvisiace hygienické potreby, čo už neplatí za súčasného stavu pri 5-ročnom dieťati, ktoré má iné potreby. Zmena pomerov taktiež nastala v tom, že maloletý navštevuje škôlku, s čím sú spojené iné výdavky, ako keď bol v sústavnej osobnej starostlivosti matky v domácom prostredí. Táto skutočnosť zároveň predstavuje aj zmenu pomerov na strane matky, ktorá sa za súčasného stavu môže zamestnať, keďže už nemusí vykonávať celodennú osobnú starostlivosť o maloletého.
12. Keďže došlo k zmene pomerov, súd prehodnotil rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom v prvom rade prihliadol na súčasné odôvodnené potreby maloletého, ako oprávnenej osoby z výživného. Súd pri posudzovaní výdavkov na oprávnené potreby maloletého vychádzal z výsluchu matky, pričom ako pravidelné mesačné výdavky na maloletého ustálil sumu 66 Eur na ošatenie ako priemer výdavkov vynaložených matkou za posledné 3 mesiace (100 Eur - september, 50 Eur - august a 50 Eur - júl). Súd ďalej posudzoval rozsah výdavkov na stravovanie maloletého, pričom sumu 100 Eur mesačne uvedenú matkou považoval za prehnanú. Z výsluchu matky vyplynulo, že na svoje vlastné stravovanie minie len približne polovičnú sumu 50 až 60 Eur, pričom na stravovanie na celú 4-člennú domácnosť vynaložia sumu spolu 250 Eur. Z tejto sumy nemôže na maloletého pripadať až suma 100 Eur aj s poukazom na to, že maloletý sa stravuje aj v škôlke, za čo sa platí samostatne, a teda jeho podiel na celkových výdavkoch na stravovaní musí byť nižší ako u ostatných členov domácnosti. Preto súd ako odôvodnené výdavky na stravovanie maloletého z celkovej sumy 250 Eur vynaložených na 4-člennú domácnosť ustálil sumu 50 Eur. Súd taktiež za odôvodnené potreby maloletého považoval nákup hygienických pomôcok uvedených matkou v sume 15 Eur mesačne, ktoré zahŕňajú primerané bežné hygienické potreby ako šampón, zubná kefka a pasta. Medzi výdavky na odôvodnené potreby maloletého zahrnul súd aj sumu 7 Eur mesačne na stravovanie v škôlke a sumu 20 Eur ako doplatok na lieky, nakoľko maloletý je alergik. Súd nemal dôvod pochybovať o týchto výdavkoch maloletého, nakoľko matka vo svojom výsluchu presne opísala aké alergie maloletý má (na niektoré druhy potravín a oblečenia) aj s uvedením následkov (alergická reakcia v podobe vyhádzania sa). Z vyššie uvedeného vyplýva, že na pokrytie bežných mesačných výdavkov maloletého je potrebné vynaložiť približne sumu 160 Eur, čo súd považoval za primerané vzhľadom na vek maloletého a s poukazom na to, že podľa vyššie uvedeného výpočtu ide o bežné výdavky na maloleté dieťa.
13. Je zrejmé, že nie je možné úplne presne stanoviť výšku výdavkov na maloletého, nakoľko tieto môžu každý mesiac mierne varírovať a taktiež sa môžu okrem vyššie uvedených pravidelných mesačných
výdavkov vyskytovať aj nepravidelné alebo jednorazové výdavky. Vyššie uvedené výdavky vôbec nezohľadňujú napr. výdavky maloletého na voľnočasové aktivity, na pokrytie ktorých má maloletý z výživného tiež nárok. Súd však poukazuje na to, že okrem vyživovacej povinnosti od rodičov je výživa maloletého pokrytá aj štátnou dávkou v podobe rodinného prídavku, ktorú poberá matka podľa potvrdenia ÚPSVaR Veľký Krtíš aktuálne v sume 24,95 Eur. Práve z tejto sumy sa môžu pokryť ostatné výdavky na maloletého neuvedené v odseku 12 tohto odôvodnenia. Preto rodičom maloletého ostáva splniť ich vyživovaciu povinnosť v rozsahu spolu 160 Eur mesačne.
14. Súd ďalej v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, posudzoval to, ktorý z rodičov, ako povinných osôb z výživného, sa má v akej miere na vyživovacej povinnosti podieľať. V súlade s uvedeným zákonným ustanovením súd neprihliada len na skutočné príjmy rodičov, ale na všetky možnosti a schopnosti príjem dosahovať (tzv. potencionalita príjmov). Z vykonaného dokazovania má súd za to, že schopnosti a možnosti obidvoch rodičov dosahovať príjem sú na približne rovnakej úrovni. Ako vyplynulo z ich výsluchov, obaja majú dokončené len základoškolské vzdelanie (otec strednú školu nedokončil), a teda majú rovnakú pracovnú kvalifikáciu. Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá už nevykonáva celodennú starostlivosť o maloletého, ktorý navštevuje škôlku, čo umožňuje matke zamestnať sa. Je tak v možnostiach matky dosahovať príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy, ktorá podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 324/2019 Z. z. predstavovala v roku 2020 sumu 580 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by matke bránili pracovať. Podľa návrhu matky navštevoval maloletý škôlku už v minulom školskom roku, a teda mala dosť času nájsť si zamestnanie aspoň s minimálnou mzdou. Preto súd nemohol prihliadnuť na to, že matka je v súčasnosti zamestnaná len na štvrtinový úväzok so mzdou približne 125 Eur mesačne.
15. Pokiaľ ide o otca maloletého, súd taktiež nemohol prihliadnuť na to, že dosahuje príjem na úrovni v priemere 360 Eur mesačne na polovičný úväzok, ako to vyplynulo z jeho výsluchu a potvrdenia o príjme. Otec je podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni zamestnaný u súčasného zamestnávateľa viac ako 4 roky, čo súd považuje za dostatočne dlhú dobu, aby sa buď prepracoval na pracovnú pozíciu s plným pracovným úväzkom a ak to nie je možné, aby si našiel iné zamestnanie na plný úväzok, a tak by dosahoval aspoň príjem na úrovni vyššie uvedenej minimálnej mzdy (580 Eur mesačne), ktorá je vyššia ako súčasný príjem otca. V tomto smere súd poukazuje aj na to, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, nakoľko z jeho výsluchu vyplynulo, že u predošlého zamestnávateľa v Hontianskych Tesároch príjem na uvedenej úrovni dosahoval (okolo 560 - 570 Eur), pričom takýto príjem (na úrovni minimálnej mzdy) dosahoval aj pri poslednom rozhodnutí súdu o výživnom. Pokiaľ ide o dôvody, ktoré otec uviedol ako ukončenie zamestnania, nebolo preukázané, že k tomuto došlo pre vyhrážanie rodičov matky maloletého, nakoľko v tomto smere ostali tvrdenia rodičov rozporné, kde matka uviedla, že síce išla so svojim otcom do zamestnania otca, avšak ten im mal len povedať, že otec sa v práci nenachádza. Vykonaným dokazovaním sa tak nepotvrdilo tvrdenie otca, že k ukončeniu zamestnania došlo zavinením zo strany matky alebo jej rodičov. Súd taktiež poukazuje na to, že podľa výsluchu otca k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou a nie výpoveďou. V čase ukončenia pracovného pomeru si otec bol vedomý, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému a pokiaľ sám nemá zabezpečené iné zamestnanie, kde by dosahoval podobný príjem, nemôže sa svojim vlastným právnym úkonom (dohodou so zamestnávateľom) takéhoto zamestnania vzdať. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine, súd nemôže na takúto zmenu zamestnania prihliadnuť a vychádza z toho, že otec má schopnosti a možnosti dosahovať príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy.
16. Súd taktiež na strane otca neprihliadol na zmenu pomerov v tom, že sa mu narodilo ďalšie maloleté dieťa - maloletý I. J.. Pokiaľ sa otec rozhodol splodiť ďalšie maloleté dieťa, je jeho povinnosťou zabezpečiť si dostatočný príjem na to, aby dokázal pokryť potreby oboch svojich maloletých detí. Narodenie ďalšieho dieťaťa nemôže mať za následok zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti ustanovenej zákonom voči skôr narodenému dieťaťu rodiča. Otec ďalej uviedol, že predošlé zamestnanie musel ukončiť a v súčasnom zamestnaní je len na polovičnom úväzku z dôvodu zdravotných problémov maloletého I. a súčasnej manželky otca. Z predložených lekárskych správ má súd preukázaný zhoršený zdravotný stav maloletého I. aj súčasnej manželky otca, pričom obaja majú astmu a manželka má diabetes. Takáto situácia v rodine otca je síce komplikovaná, nie je však neriešiteľná. Súd poukazuje na to, že z výsluchu otca vyplynulo, že jeho manželka je zamestnaná na plný úväzok (s pracovnou dobou od 07:00 hod. do 17:00 hod.), kde dosahuje dokonca vyšší príjem ako on. Jej zdravotné obmedzenia teda nie sú až tak závažné, aby jej bránili pracovať. Pokiaľ ide o
maloletého, tento sa podľa výsluchu otca celý týždeň nachádza v škôlke. Je síce pravdou, že otec musí za ním niekedy z práce odbehnúť za účelom aplikácie inhalátora, avšak aj táto situácia sa dá riešiť, napr. presunutím maloletého do škôlky v blízkosti bydliska otca alebo v mieste výkonu práce otca alebo si tieto úlohy môžu prehodiť s manželkou. Takéto riešenie by vyžadovalo zmenu zamestnania alebo jeho inú úpravu, prípadne ďalšie zmeny (napr. presťahovanie sa), je však zodpovednosťou otca, aby našiel vhodné riešenie svojej aktuálnej životnej situácie. Súčasný stav, kedy maloletého vozí do škôlky vzdialenej 18 km od miesta bydliska je nezodpovedným riešením, ktorý nemôže dlhodobo pretrvávať. Takýto stav nemôže odôvodniť neplnenie vyživovacej povinnosti k maloletému S. J., prípadne jej plnenie v menšom rozsahu.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že schopnosti a možnosti oboch rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť sú približne na rovnakej úrovni, kde obaja môžu dosahovať aspoň minimálnu mzdu, teda vyšší zárobok ako v súčasnosti. Pri stanovení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd v súlade s ustanovením § 62 ods. 4 Zákona o rodine, prihliadol na to, ktorý z rodičov sa v akej miere o maloletého osobnej stará. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, v ktorej je počas celú dobu od posledného rozhodnutia súdu, a teda osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva výlučne matka. Vzhľadom na vek maloletého, ktorý je stále v predškolskom veku je zrejmé, že matka musí výkonu osobnej starostlivosti venovať značný čas. Nejde však až o taký veľký rozsah ako pri poslednom rozhodovaní súdu, kedy mal maloletý len jeden rok, nakoľko maloletý trávi časť času aj v škôlke. Je síce pravdou, že matka pracuje v Bratislave, avšak tu sa nachádza pre štvrtinový pracovný úväzok len časť mesiaca. Navyše v tomto čase osobnú starostlivosť o maloletého nezabezpečuje jeho otec, ale matka matky. Došlo teda k čiastočnej zmene oproti pôvodnému rozsudku, kedy si matka svoju vyživovaciu povinnosť plnila takmer výlučne výkonom osobnej starostlivosti. Za súčasného stavu preto súd zohľadnil mieru osobnej starostlivosti matky o maloletého v menšom rozsahu ako pri poslednom rozhodnutí a považoval za spravodlivé rozdeliť znášanie vyživovacej povinnosti medzi rodičov v pomere matka : otec na úrovni približne 1 : 2. Pri takomto pomere z ustálených výdavkov na maloletého v sume približne 160 Eur by mala matka pokryť sumu 60 Eur a otec sumu 100 Eur. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že je dôvod na zvýšenie výživného zo strany otca, avšak nie na sumu 150 Eur, ako to navrhovala matka, ktorá je vzhľadom na ustálené výdavky na maloletého privysoká (dosahuje takmer celú sumu pravidelných mesačných výdavkov), pričom aj matka musí svojou vlastnou aktivitou zabezpečiť finančné prostriedky na pokrytie časti potrieb maloletého. Preto súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletého z pôvodne určených 70 Eur na sumu 100 Eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Keďže matka navrhovala aj v písomnom podaní aj v ústnom prednese na pojednávaní zvýšiť výživné až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu, súd návrhu v tomto smere vyhovel.
18. Súd záverom uvádza, že došlo k zvýšeniu výživného zo strany otca len o sumu 30 Eur mesačne, pričom vzhľadom na vyššie popísanú potencionalitu príjmov otca je v jeho možnostiach svoj príjem zvýšiť aspoň o túto sumu. Súd zároveň nemohol zohľadniť všetky výdavky uvedené otcom v súlade s ustanovením § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd neberie do úvahy tie výdavky rodiča, ktoré nie je nutné vynaložiť. Súd za takéto výdavky považoval sumu 73 Eur, ktorá je otcovi strhávané exekučne za úver, ktorý si podľa jeho výsluchu brali rodičia matky na kúpu televízora, avšak bol napísaný na otca. Pokiaľ otec nechal na svoju osobu napísať úver ako dlžník, bolo to jeho nezodpovedné rozhodnutie, ktoré nemôže byť v neprospech maloletého v podobe zníženia rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči nemu, a preto minimálne o tento výdavok by mali byť výdavky otca nižšie, v dôsledku čoho je schopný splniť súdom určenú vyživovaciu povinnosť.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého v mimosporových konania nemá žiadne z účastníkov na náhradu trov nárok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.