Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

91Odi/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Adriánom Pažúrom v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. XXXX/XX, C., proti žalovanému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, C., o zrušenie oddlženia, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje oddlženie dlžníka E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX C., ku ktorému došlo rozhodnutím Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 4. júla 2017, pre nepoctivý zámer.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu 7.7.2023 navrhovala, aby súd zrušil oddlženie žalovaného na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. , ktorým zbavil žalovaného všetkých svojich záväzkov v rozsahu v akom neboli uspokojené v konkurze z dôvodu, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Zároveň žalobkyňa žiadala súd o priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že dňa 16.12.1992 ako predávajúca uzatvorila s dlžníkom E. D. a F. E. E. kúpnu zmluvu, ktorou som uvedeným osobám predala nehnuteľnosti – rodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele 2071/2 o výmere 158 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcelu 2070/2 o výmere 159 m2 druh pozemku záhrady, nachádzajúce sa na E. G. XX H. C. v katastrálnom území I. J., zapísané v tom čase na liste vlastníctva č. XXXX. Kúpna cena bola stanovená na 1 400 000 Kčs. Kúpna zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom Košice – mesto pod číslom R I 1836/92. Kupujúci v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nedisponovali peňažnými prostriedkami potrebnými na úhradu kúpnej ceny, súčasne vykonávali podnikateľskú činnosť ako spoločníci prostredníctvom spoločnosti ACOM, verejná obchodná spoločnosť, Košice. Peniaze potrebné na zaplatenie kúpnej ceny plánovali získať z podnikateľskej činnosti. Za týmto účelom žalobkyňa uzatvorila so spoločnosťou ACOM, verejná obchodná spoločnosť, Košice, IČO 17 081 220, so sídlom Boženy Němcovej 32, Košice, zmluvu o pôžičke na sumu 1 400 000 Kčs, pričom pôžička mala byť splatená najneskôr do 31.12.2002. Žalobkyňa požadovala zabezpečenie návratnosti pôžičky a v článku VI zmluvy sa kupujúci zaviazali zriadiť záložné právo na nehnuteľný majetok v spoluvlastníctve kupujúcich, čo osvedčili osobitne svojimi podpismi. Prejavom splnenia záväzku kupujúcich zriadiť záložné právo mala byť zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy. Táto zmluva bola uzatvorená 16.12.1992 a registrovaná Štátnym notárstvom Košice – mesto dňa 18.12.1992 pod číslom R III 1837/92. Podľa vtedy účinného registráciou na štátnom notárstve došlo ku vzniku záložného práva. Napriek tomu, že záložná zmluva bola uzatvorená a registrovaná štátnym notárstvom, nebola zapísaná na liste vlastníctva. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor k tomu na základe žiadosti žalobkyne o informácie uviedol, že predmetná záložná zmluva bola vrátená na

doplnenie, v tom čase jej nebola poskytnutá nijaká informácia o vrátení záložnej zmluvy na doplnenie, preto nemala dôvod predpokladať, že so záložnou zmluvou by mohol byť problém. Kupujúci realizovali rekonštrukciu nehnuteľností a prístavbu, v dôsledku čoho došlo k prepisu časti nehnuteľností na nový list vlastníctva XXXXX. Záložcom (kupujúcim) tento stav zjavne vyhovoval a na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva XXXX a neskôr aj na liste vlastníctva XXXXX v katastrálnom území Stredné mesto umožnili zriadiť nasledovné záložné práva:

- záložné právo na zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy č. 812 1041-649 v prospech Slovenskej štátnej sporiteľne v Bratislave, pobočka v Košiciach, ktorej vklad bol povolený pod značkou V 1821/93, zápis na liste vlastníctva XXXX,

- záložné právo na zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy č. v prospech Ľudovej banky a. s., pobočka Košice, ktorej vklad bol povolený pod značkou V-3524/97, zápis na liste vlastníctva XXXX,

- záložné právo na zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy č. 350195 zo dňa 01.10.1997 v prospech Ľudovej banky a. s., ktorej vklad bol povolený pod značkou V-259/99, zápis na liste vlastníctva XXXXX O tom, že záložná zmluva nie je zapísaná ako ťarcha na liste vlastníctva, sa žalobkyňa dozvedela až v roku 2000 pri návšteve katastra nehnuteľností. Následne žiadala opravu a zápis záložného práva, to však bolo Správou katastra v Košiciach odmietnuté s poukazom na chýbajúce informácie v záložnej zmluve. Správa katastra tiež uviedla, že zmluva bola vrátená na doplnenie, avšak neposkytla nijakú informáciu o tom, komu bola zmluva vrátená. Rovnako nebola vyzvaná uplatniť si svoje právo na súde, hoci podľa § 38 ods. 1 vtedy účinného katastrálneho zákona, jej takáto výzva mala byť doručená. Kupujúci aj napriek vyššie popísanej situácii so záložnou zmluvou, neboli nijako nápomocní odstrániť nedostatky na zmluve a súčasne nevyvíjali žiadnu aktivitu s cieľom ponúknuť zriadenie záložného práva na iné nehnuteľnosti v ich spoluvlastníctve. V roku 2001 navyše jeden zo spoluvlastníkov RNDr. Jozef Jirásek v rozpore s článkom II bodu 2 záložnej zmluvy previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva XXXX na E. D., čím sa E. D. stal výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností. Pokiaľ ide o pôžičku – splácanie kúpnej ceny, z istiny bolo žalobkyni do roku 2000 splatených 400 000 Sk. Už v roku 2000 sa voči E. D. viedli exekúcie. V roku 2001 v tiesni (záložné právo v prospech žalobkyne nebolo zapísané v katastri nehnuteľností a voči E. D. sa viedla exekúcia predajom nehnuteľností) a pod vyhrážkami E. D., že nezaplatí už nič, podpísala so spätnou účinnosťou dohodu, ktorou sa zaviazal vrátiť iba časť nesplatenej istiny v priebehu 3 – 4 rokov bez akýchkoľvek úrokov. Z tejto dohody bolo zaplatených iba niekoľko splátok a zvyšná časť záväzku zostala neuhradená. Vzhľadom na neuhradený záväzok sa žalobkyňa obrátila na súd. Okresný súd Košice II uložil rozsudkom v konaní pod spisovou značkou E. D. zaplatiť sumu 304 000 Sk (10 090,95 eur). Keďže svoje povinnosti si E. D. nesplnil ani po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, bolo voči nemu vedené exekučné konanie pod spisovou značkou , pričom exekučným súdom bol Okresný súd Košice I a súdnym exekútorom JUDr. Ján Sokol. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný E. D. sa v minulosti dopúšťal konania, ktoré malo za cieľ poškodiť žalobkyňu ako záložnú veriteľku. Hoci spolu s F. E. E. disponovali nehnuteľnosťami, na ktoré mohlo byť zriadené záložné právo, tento záväzok si riadne nesplnili a naopak zneužili skutočnosť, že záložné právo nebolo zapísané v katastri nehnuteľností v prospech žalobkyne a uzatvárali ďalšie záložné zmluvy. Dôsledkom tejto činnosti bolo aj to, že E. D. sa zadlžil vo väčšej miere, než by si mohol na vzhľadom na svoje majetkové pomery dovoliť. Aj táto skutočnosť prispela k jeho finančným problémom. K návrhu na vyhlásenie konkurzu priložil žalovaný zoznam veriteľov, v ktorom pri mene žalobkyne bola uvedená neexistujúca adresa B. D. XXXX/X, XXX XX K.. V jej prípade ide o pohľadávku fyzickej osoby, ktorú nenadobudla postúpením, prevodom ani prechodom, správca konkurznej podstaty jej preto bol podľa zákona povinný oznámiť vyhlásenie konkurzu. Pochopiteľne túto svoju povinnosť si môže úspešne splniť iba v prípade, ak disponuje správnou adresou veriteľa – fyzickej osoby. Adresa veriteľa – fyzickej osoby je teda dôležitou informáciou v konkurznom konaní a za jej neposkytnutie je zodpovedný dlžník. Dlžník je pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu povinne zastúpený Centrom právnej pomoci a súčasne podľa zákona správca poučí dlžníka o jeho povinnostiach ako aj o následkoch ich nesplnenia. Týmto je zabezpečené, aby si aj inak práva neznalý dlžník uvedomil všetky svoje povinnosti a možné sankcie za ich nesplnenie. Navyše žalovanému musela byť adresa žalobkyne známa z korešpondencie, ktorú obdržal od súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola v súvislosti s exekučným konaním . S prihliadnutím na vyššie uvedené možno uvedenie neexistujúcej adresy v zozname veriteľov hodnotiť ako úmyselný krok žalovaného. Dôsledkom tohto kroku bolo, že správca jej nedoručil oznámenie o vyhlásení konkurzu. O tom, že sa správca pokúsil doručiť oznámenie o vyhlásení konkurzu, sa žalobkyňa dozvedela až z uznesenia o zamietnutí sťažnosti proti zastaveniu exekúcie v októbri 2022. Následne si od správcu vyžiadala zoznam veriteľov. Medzi prihlásenými pohľadávkami

do konkurzu bola aj pohľadávka spoločnosti Slovenská konsolidačná, a. s., ktorá okrem iného pozostáva aj z nasledovného:

- penále za oneskorenú úhradu dane z prevodu a prechodu nehnuteľností predpísané platobným výmerom č. 667/2302329/05/V zo dňa 17.3.2005, ktorý vydal Daňový úrad Turčianske Teplice,

- penále za oneskorenú úhradu dane z prevodu a prechodu nehnuteľností predpísané platobným výmerom č. 667/2300233/05/V zo dňa 17.3.2005, ktorý vydal Daňový úrad Turčianske Teplice,

- penále za oneskorenú úhradu dane z prevodu a prechodu nehnuteľností predpísané platobným výmerom č. 667/23011737/05/V zo dňa 23.9.2006, ktorý vydal Daňový úrad Turčianske Teplice,

- penále za oneskorenú úhradu dane z prevodu a prechodu nehnuteľností prepísané platobným výmerom č. 667/23071765/05/V zo dňa 23.9.2006, ktorý vydal Daňový úrad Turčianske Teplice Uvedené platobné výmery naznačujú, že žalovaný bol v minulosti vlastníkom nehnuteľností v okrese Turčianske Teplice a týchto nehnuteľností sa následne zbavil predajom. Nemožno vylúčiť, že aj v tomto prípade išlo o konanie s cieľom poškodiť niektorých veriteľov a zvýhodniť iných veriteľov (napríklad tým, že peniaze nadobudnuté z predaja by sa použili iba na úhradu vybraných záväzkov). Tlačivo daňového priznania k dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v tom čase obsahovalo aj bližšie údaje o príslušnej transakcii – príslušný katastrálny úrad, číslo a dátum zápisu práv k nehnuteľnostiam. Žalovaný bol tiež v minulosti vlastníkom alebo spoluvlastníkom tohto nehnuteľného majetku:

- rodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele 2071/2 nachádzajúce sa na Jesenského ul. 25 v Košiciach v katastrálnom území I. J. H. C., zapísané v tom čase na liste vlastníctva č. XXXX,

- rodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele 2071/1 a parcela 2070/1 nachádzajúce sa na E. G. XX H. C. v katastrálnom území I. J. H. C., zapísané v tom čase na liste vlastníctva č. XXX,

- rodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele 2070/2 nachádzajúce sa na E. G. XX H. C. v katastrálnom území I. J. H. C., zapísané v tom čase na liste vlastníctva č. XXXXX, pozemok parcelné číslo 1411/12, druh pozemku záhrady, nachádzajúce sa v katastrálnom území D. L. H. C. zapísané v tom čase na liste vlastníctva XXXX Vlastníctvo vyššie uvedeného nehnuteľného majetku je dôvodom, pre ktorý je potrebné podľa zákona prísnejšie prihliadať na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer žalovaného. Žalovaný bol v minulosti spoločníkom alebo aj štatutárnym orgánom resp. členom štatutárneho orgánu v nasledovných obchodných spoločnostiach:

- ACASE spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, IČO 31 668 054 – žalovaný bol spoločníkom,

- ACOM Košice, spol. s r. o., so sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO 36191 728 – žalovaný bol jediný spoločník a jediný konateľ,

- ACOM, spol. s r. o., so sídlom Boženy Němcovej 32, 040 01 Košice, IČO 31 673 490 – žalovaný bol spoločník a jediný konateľ, spoločnosť bola právnym nástupcom ACOM, verejná obchodná spoločnosť Košice, so sídlom Boženy Němcovej 32, 040 01 Košice, IČO 17 081 220,

- CompuGraph, spol. s r. o., so sídlom Festivalové námestie 2, Košice, IČO 17 146 321 – žalovaný bol spoločníkom,

- aisha&graf spol. s r. o. so sídlom Námestie sv. Egídia 52/54, Poprad, IČO 31 688 519 – žalovaný bol spoločníkom,

- ACOM Poprad, spol. s r. o. so sídlom Námestie sv. Egídia 52/54, Poprad, IČO 31 671 551 – žalovaný bol spoločníkom,

- T.C.ACOM, spol. s r. o., so sídlom Saratovská 26, 841 02 Bratislava, IČO 35 704 322 - žalovaný bol spoločníkom a konateľom (ako konateľ mohol konať aj samostatne),

- TRACO KOŠICE spol. s r. o., so sídlom Jesenského 25, Košice, IČO 31 658 784 – žalovaný bolo spoločníkom. Spoločnosti ACOM, spol. s r. o. a ACOM Košice, spol. s r. o., v ktorých bol žalovaný jediným konateľom, zanikli ex offo výmazom z dôvodu neplnenia si povinnosti voči obchodnému registru. Spoločnosť T.C.ACOM, spol. s r. o., v ktorej bol žalovaný jedným z konateľov, zanikla z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Žalovaný v minulosti od 1.6.1990 do 30.6.1999 prevádzkoval aj živnosť, pričom bol vedený v živnostenskom registri Okresného úradu Košice pod IČO 10 685 855.Vyššie uvedené skutočnosti poukazujú na rozsiahle skúsenosti žalovaného s podnikaním ako aj na vlastníctvo významnejšieho majetku (obchodné podiely) a teda podľa zákona je potrebné prísnejšie prihliadať na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer žalovaného. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa uviedla, že sú dané dôvody na zrušenie oddlženie žalovaného podľa a

3. K žalobe sa žalovaný písomne nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil napriek tomu, že súd mal doručenie žaloby a uznesenia podľa a predvolania na pojednávanie riadne vykázané (28.10.2023 a 30.1.2024).

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s predloženými listinnými dôkazmi, pripojeným spismi, výpoveďou žalobkyne, a zistil tento skutkový stav.

5. Z pripojeného spisu Okresným súdu Košice II sp. zn. súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -174 zo dňa 14.9.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.11.2006, bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni 304.000,- Sk a nahradiť trovy konania 15.200,- Sk, z dôvodu zostatku neuhradenej kúpnej ceny.

6. Z pripojeného konkurzného spisu vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. súd zistil, že dňa 20.6.2017 podal žalovaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. -20 zo dňa 4.7.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.7.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze, ustanovil správcu konkurznej podstaty. Zo zoznamu veriteľov vyplýva, že žalobkyňa bola jednou z 19-tich veriteľov. Zo zoznamu aktuálneho majetku a zoznamu majetku väčšej hodnoty vyplýva vyhlásenie žalovaného, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľné veci. Z indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcii vyplýva, že na žalovaného bola vedená jedna exekúcia.

7. Zo správ o stave konkurzného konania ustanoveného správcu súd zistil, že žalovaný vlastnil nehnuteľný majetok na LV č. XXXX, nachádzajúci sa okrese C., M. C. – Vyšné Opátske, ktorý správca zhrnul do Súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa – Slovenská republika – Daňový úrad Košice, ktorý bol speňažený za 210 eur, iný majetok väčšej hodnoty nevlastnil (nebol vlastníkom alebo držiteľom vozidla a nebol vlastníkom ani podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky 5 rokov pred vyhlásením konkurzu), že dňa 20.7.2018 písomne upovedomil veriteľov dlžníka – fyzické osoby o vyhlásení konkurzu, niekoľkokrát realizoval stretnutie s dlžníkom a poučil ho o následkoch vyhlásenia konkurzu, vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok, po vykonaní všetkých úkonov uzavrel, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu (celkový počet prihlásených veriteľov, ktorí prihlásili pohľadávky bol 6; celková prihlásená suma pohľadávok spolu bola 43.010,21 eur, žalobkyňa nebola uvedená medzi veriteľmi), na základe čoho došlo k zrušeniu konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

8. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. [ štvrtá veta o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)]

9. (1) Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. (3) Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok .[, ]

10. (1) Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. (2) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú. (4) Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. [, , ]

11. (1) Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovia veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. (2) Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov. (3) Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. (4) Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. (5) Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma. [, , , , ]

12. (4) Správca písomne upovedomí každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v zozname veriteľov, ako aj dotknutého správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, že bol vyhlásený konkurz. Správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname veriteľov, ktorý zostavil dlžník. [ ]

13. Z vykonaného dokazovanie mal súd za nesporné, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k. -20 zo dňa 4.7.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.7.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, že žalovaný ako dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná ako veriteľ žalovaného (rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -174 zo dňa 14.9.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.11.2006, bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni 304.000,- Sk a nahradiť

trovy konania 15.200,- Sk, z dôvodu zostatku neuhradenej kúpnej ceny), ktorú pohľadávku vymáhala v exekučnom konaní (exekučné konanie vedené pod spisovou značkou , exekučným súdom bol Okresný súd Košice I a súdnym exekútorom JUDr. Ján Sokol).

15. Na základe podanej žaloby, predmetom dokazovania bolo preukázanie, že sú dané dôvody na zrušenie oddlženia žalovaného podľa – v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu dlžník uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, a podľa – zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, pre nepoctivý zámer.

16. Ustanovenia o skúmaní nepoctivého zámeru boli zavedené do až účinnosťou , teda dňa 1. januára 2017 (ktorým bol predmetný novelizovaný). Súd pri posudzovaní nepoctivého zámeru preto musí vychádzať i z okolností, ktoré nastali ešte pred zavedením tohto inštitútu. Ide vlastne o ex post kontrolu poctivého zámeru dlžníka, ktorú môže voči dlžníkovi iniciovať v zásade každý veriteľ dotknutý oddlžením. Uvedené vyslovene vyplýva z ustanovení upravujúcich zrušenie oddlženia pre nepoctivý záver, napr. v , a . V predmetných ustanoveniach sa spomína iba formulácia ,,zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať“, čo svedčí o tom, že zo strany zákonodarcu nebolo stanovené žiadne ohraničenie ohľadne skúmania správania sa dlžníka. Uvedené znamená, že súd je oprávnený skúmať spätne správanie sa dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie bez nejakého časového obmedzenia do minulosti. Avšak tu je potrebné podotknúť, že správanie dlžníka môže súd posudzovať za obdobie v rozsahu námietok dotknutého veriteľa a zisteného skutkového stavu v každom prípade individuálne s prihliadnutím na dopad tohto správania na platobnú neschopnosť dlžníka, či jeho zadlženie a na ne/ možnosť uspokojenia pohľadávky dotknutého veriteľa. Toto obdobie posudzovania správania dlžníka spätne pred podaním návrhu na oddlženie nie je ohraničené žiadnou zákonnou lehotou. Pri opačnom názore by zavedená právna úprava nepoctivého zámeru dlžníka nemohla napĺňať účel, pre ktorý bola prijatá, nemohla by byť aplikovateľná na vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou novely , a zároveň by žiadnym spôsobom nebola zabezpečená ochrana veriteľa, čím by na druhej strane nemohol byť v týchto prípadoch bez rozumného dôvodu postihnutý nepoctivý zámer dlžníka spojený s jeho oddlžením. Zároveň nie je ani daná ucelená a konečná definícia nepoctivého zámeru, pričom okrem príkladmo vymenovaných správaní za správanie s nepoctivým zámerom možno vo všeobecnosti považovať také správanie dlžníka, z ktorého nie je možné vyvodiť jeho úprimnú snahu riešiť svoj dlh/ dlhy podľa svojich možností a schopností, a ktorého dopadom je neuspokojenie pohľadávky veriteľa/ veriteľov bez vážneho, akceptovateľného dôvodu (takým dôvodom by mohol byť napr. vážny zdravotný stav, pre ktorý nemôže vykonávať zárobkovú činnosť a nevlastní majetok dostatočnej hodnoty, pričom sa predtým účelovo nezbavil svojho iného majetku). Teda podľa vyššie uvedeného sa skúmajú okolnosti/ správanie dlžníka, ktoré nastali nielen po oddlžení dlžníka, ale aj tie, ktoré nastali ešte pred podaním takéhoto návrhu, t.j. do minulosti.

17. Pri posudzovaní nepoctivého zámeru je podľa súdu potrebné sa sústrediť predovšetkým na ekonomické správanie sa dlžníka, a to pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie, ako aj po jeho podaní. Rozhodujúce je však skutkové tvrdenie žalobcu – vymedzenie konkrétneho správania sa žalovaného dlžníka – v žalobe o zrušenie oddlženia. Pri posudzovaní veriteľom namietaného správania sa dlžníka je potrebné zobrať do úvahy súdu, či sa týmto správaním dlžník priviedol úmyselne do stavu platobnej neschopnosti, prípadne, či sa zadlžoval bez potrebnej obozretnosti (nedbanlivostne), či neuhradenie záväzku veriteľa nebolo cielené (v záujme ho poškodiť alebo zvýhodniť iného veriteľa), teda z akých dôvodov neuhradil veriteľov záväzok. V rámci tejto úvahy treba posúdiť, či cieľom jeho ekonomického správania bola úprimná snaha dlh uhradiť zo svojho zdroja príjmov, teda v rámci svojich zárobkových možností (napr. zo zamestnania, či inej zárobkovej alebo podnikateľskej činnosti), či sa nezbavoval účelovo svojho majetku a náhrady zaň (napr. pre zvýhodnenie iného veriteľa alebo pre vedenie vlastného súkromného života nad svoje možnosti s prihliadnutím na jeho príjmy a záväzky), či nerozširoval bez rozvahy svoje dlhy a pod. Je potrebné teda posúdiť, či žalobcom namietnuté správanie dlžníka možno vyhodnotiť tak, že sa úmyselne privodil do platobnej neschopnosti, či cielene vyvolal svoju nemajetnosť alebo si z nedbanlivosti privodil zadlženie, a tak uhradiť dlh veriteľa nechcel alebo nemohol.

18. Súd zároveň podotýka, že je nutné rozlišovať ako definuje poctivý zámer a nepoctivý zámer, nakoľko každý z nich je v vymedzený aj s ohľadom na časový úsek jeho skúmania inak. Zatiaľ čo zákon určuje poctivý zámer len na základe správania dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu alebo na určenie splátkového kalendára, tak takmer všetky skutkové podstaty uvedené v sa zameriavajú na správanie dlžníka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo na obdobie počas konkurzu, pričom dôkazné bremeno preukázania nepoctivého zámeru dlžníka podľa vo vzťahu k jednotlivým príkladmo vymenovaným skutkovým podstatám nepoctivého zámeru v ťaží veriteľa – žalobkyňu. Dané sa vyslovene vzťahuje aj na skutkovú podstatu uvedenú v pod písm. c), – v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu dlžník uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu; zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Bezpochyby je zrejmé, že v predmetnom ustanovení sa neuvádza žiadne časové ohraničenie vymedzené konkrétnou lehotou, ktorá by súd obmedzovala pri posudzovaní poctivosti zámeru dlžníka spätne pred podaním návrhu na jeho oddlženie konkurzom v rámci konania o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

19. V predmetnej veci podľa súdu žalobkyňa dôkazné bremeno preukázania nepoctivého zámeru dlžníka ako žalovaného [§ 166g ods. 2 písm. c), písm. h)] uniesla.

20. Vo vzťahu ku tvrdeniam žalobkyne, ohľadne nepoctivého zámeru žalovaného ako dlžníka v predmetom konkurznom konaní, ktorá svoju pochybnosť založila na tom, že žalovaný v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu dlžník uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu a zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, t.j. nepoctivý zámer žalovaného odôvodnil zákonným ustanovením , súd uvádza, že tieto skutkové tvrdenia mal v spore nepochybne preukázané.

21. V zmysle citovaného ustanovenia spočíva bremeno dôkazu, že dlžník mal nepoctivý zámer na žalobkyni. V priebehu konania mal súd preukázané, že žalovaný nemal v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu pravidelný príjem, preto s poukazom na definíciu platobnej neschopnosti fyzickej osoby obsiahnutú v možno uzavrieť, že žalovaný nebol schopný plniť 180 dní po splatnosti iný svoj peňažný záväzok voči inému veriteľovi. Platobnú neschopnosť žalovaného potvrdzuje skutočnosť, že mal dlhy po splatnosti voči 19-tim veriteľom. Zároveň súd poukazuje na to, že v zmysle správy o stave konkurzného konania ustanoveného správcu celkový počet prihlásených veriteľov, ktorí prihlásili pohľadávky bol 6; celková prihlásená suma pohľadávok spolu bola 43.010,21 eur, žalobkyňa nebola uvedená medzi veriteľmi, na základe čoho došlo k zrušeniu konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. V tomto prípade žalovaný teda zjavne svoje dlhy schopný plniť nebol

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd ďalej uvádza, vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré sú v zhode z vykonaným dokazovaním, že možno jednoznačne vyvodiť záver, že žalovaný mal snahu poškodiť veriteľa a teda žalobkyňu, pretože k návrhu na vyhlásenie konkurzu priložil žalovaný zoznam veriteľov, v ktorom pri mene žalobkyne bola uvedená neexistujúca adresa B. D. XXXX/X, XXX XX K.. V prípade žalobkyne ide o pohľadávku fyzickej osoby, ktorú nenadobudla postúpením, prevodom ani prechodom, správca konkurznej podstaty jej teda podľa bol povinný oznámiť vyhlásenie konkurzu, pričom uvedené oznámenie mal povinnosť doručiť na adresy uvedené v zozname veriteľov, ktorý zostavil dlžník. Z uvedeného dôvodu sa súd v celom rozsahu stotožňuje s tvrdením žalobkyne v podanej žalobe, že adresa veriteľa – fyzickej osoby je dôležitou informáciou v konkurznom konaní a za jej neposkytnutie je zodpovedný dlžník. Je zrejmé, že adresa žalobkyne musela byť žalovanému známa už od vzniku ich právneho vzťahu, najneskôr od vzniku povinnosti uloženej rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -174 zo dňa 14.9.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.11.2006, ktorá (adresa) bola známa žalovanému aj čase trvania exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola v súvislosti s exekučným konaním . Zo strany žalovaného teda ide o úmyselne konanie, nepoctivý zámer žalovaného priamo vyplýva zo zákonného ustanovenia .

23. Zároveň, vzhľadom na vyššie uvedené, súd vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sú v zhode z vykonaným dokazovaním (súd ich obsiahlo uviedol v bode 2. odôvodnenia vychádzajúc zo znenia žaloby žalobkyne), má za to, že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa – žalobkyňu (žalobkyňa požadovala zabezpečenie návratnosti pôžičky zriadením záložného právo na nehnuteľný majetok v spoluvlastníctve kupujúcich, záložná zmluva nebola žalovaným zapísaná ako ťarcha na liste vlastníctva, na liste vlastníctva XXXX a neskôr aj na liste vlastníctva XXXXX umožnil žalovaný zriadiť záložné právo na zabezpečenie nových záväzkov v prospech iných osôb, jeden zo spoluvlastníkov F. E. E. previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva XXXX na žalovaného, ktorý sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností, žalovaný bol vlastníkom nehnuteľností v okrese Turčianske Teplice, ktorých sa následne zbavil predajom). Žalovaný sa teda jednoznačne zadlžoval vo väčšej miere, než by si mohol na vzhľadom na svoje majetkové pomery dovoliť a z predaja nehnuteľností zrejme uspokojoval iných veriteľov než žalobkyňu, voči ktorej mal záväzok ešte z uzavretej zmluvy o pôžičke na sumu 1 400 000 Kčs. Zo strany žalovaného teda ide o úmyselne konanie, nepoctivý zámer žalovaného priamo vyplýva zo zákonného ustanovenia § 166g ods. 2 písm. h).

24. V neposlednom rade, v záujme spravodlivého rozhodovania, súd zvážil vyššie uvedené okolnosti právneho vzťahu aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o osobitné konanie na základe týkajúce sa oddlženia formou osobného bankrotu. Ustanovenia o poctivom zámere smerujú k tomu, aby poctivý zámer nebol posudzovaný mechanicky, ale bol vedený kritériami úvah prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu a najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. V tomto prípade sa súd priklonil k prísnejšiemu posúdeniu okolností na stranu žalovaného z dôvodu, že u žalovaného ako dlžníka ide o osobu, ktorý v minulosti mal významnejší majetok, mala skúsenosti s podnikaním, pôsobila ako vedúci zamestnanec a pôsobila v orgánoch právnickej osoby, má vysokoškolské vzdelanie.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd vyhovel žalobe v celom rozsahu

26. Súd pokladá záverom za potrebné zdôrazniť, že strany majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. To znamená, že na procesných stranách je nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť svoje tvrdenia preukázať. To platí pre obe procesné strany, v prípade žalobcu navyše platí povinnosť uniesť dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Vo vzťahu k pasivite žalovaného, ktorý sa k žalobe písomne nevyjadril a na pojednávanie sa napriek predvolaniu nedostavil súd uvádza, že súd nemôže nahrádzať aktivitu žalovaného t.j. žalovaný, ak chce byť v konaní úspešný, musí označiť resp. preukázať svoje tvrdenia. Pasivita žalovaného v sporovom konaní má za následok, že súd vyhovie žalobe žalobcu, ak žalobca unesie dôkazne bremeno, čo bolo aj v tomto prípade.

27. O nároku na náhradu trov konania ( ) súd rozhodol v súlade s ustanovením tak, že plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ustanovenia rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde Košice. [ ].

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [ )].

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [ ].

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.