Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-58Cr/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Vallovou v spore žalobcu: BETOMA, s.r.o., Radvanská 510/7, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 47 563 290, zastúpeného: JUDr. Mgr. Lucia Príčová, advokátka, Na Troskách 12, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: CRH (Slovensko) a.s., 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973, zastúpeného: LG LEGAL s.r.o., Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 47 255 692, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave pod sp. zn. Rsp V-61/2018 zo dňa 10.07.2019 z a m i e t a.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 30.09.2019 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. Rsp V-61/2018 zo dňa 10.07.2019 vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.10.2018 podal žalovaný žalobu na rozhodcovský súd na základe objednávky, ktorá obsahovala rozhodcovskú doložku. Podľa neho je neplatná, lebo nebola podpísaná konajúcou osobou, nebola uzavretá zo strany žalobcu a p. P. ako fyzická osoba prenajímajúca si linku, hnuteľnú vec od žalobcu nedisponoval plnou mocou od žalobcu, nebol jeho konateľom a ani nevystupoval v zmluvných vzťahoch s tretími osobami. Nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v mene žalobcu a teda právomoc rozhodcovského súdu nie je založená na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 02.08.2019.

3. Okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení ako prostriedky procesného útoku použil a k žalobe pripojil dôkazy: Rozhodcovský rozsudok zo dňa 10.07.2019, vyjadrenie datované 13.02.2019, kúpna zmluva zo dňa 20.06.2018, všeobecné obchodné podmienky, vyjadrenie datované 05.05.2019, vyjadrenie žalovaného datované 15.03.2019, upovedomenie o začatí exekúcie.

4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe a uviedol, že námietky žalobcu sú prakticky totožné s tými, ktoré uvádzal v rozhodcovskom konaní. Žalovaný v rozhodcovskom konaní ani v žalobe žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo pán P. disponoval emailom žalobcu a jeho pečiatkou, ktorú preukázateľne použiteľne používa žalobca pri podpisovaní dokumentov vrátane podaní na rozhodcovský súd.

5. Prostriedky procesnej obrany okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení použil a do spisu doložil objednávku zo dňa 04.04.2018 (č.l. 38), vyjadrenie žalovaného zo dňa 09.01.2019 a 15.03.2019, dodací list, navrhol pripojiť rozhodcovský spis.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a z nesporných skutkových tvrdení a podstatných dôkazov uvedených v bode 2 a 5 zistil tento skutkový stav veci:

7. Žalovaný v postavení žalobcu proti žalobcovi v postavení žalovaného podal dňa 17.10.2018 žalobu na Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory o zaplatenie 2.432,81 Eur s príslušenstvom. V OBJEDNÁVKE CEMENT 2018 zo dňa 4.4.2018 sa žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci si dohodli rozhodcovskú doložku pre riešenie sporov v prospech Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Za kupujúceho túto objednávku vybavil p. P. a opatril ju pečiatkou spoločnosti žalobu. Rozhodcovský súd vydal dňa 10.07.2019 rozhodcovský rozsudok pod sp.zn. Rsp V-61/2018, ktorým žalobe vyhovel. Právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky uvedenej v objednávke zo dňa 04.04.2018. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobca podal žalobnú odpoveď dňa 01.12.2018, v ktorej uviedol, že: „z priložených dokladov k žalobe je zrejmé, že tovar si objednal pán P., čo potvrdil svojim podpisom. Pán P. mal so spoločnosťou žalobcu uzatvorenú nájomnú zmluvu na vibrovací stroj a nemal žiadne oprávnenie konať za spoločnosť žalobcu. Z toho dôvodu žaloba je neoprávnená, nakoľko žalobca si od žalovaného nič neobjednal a žiadal žalobu zamietnuť“. V rozhodcovskom konaní podal žalobca ďalšie vyjadrenie datované dňa 13.02.2019 a 05.05.2019 ohľadom uplatneného nároku, navrhoval v nich žalobu zamietnuť. Neplatnosť alebo neuzavretie rozhodcovskej zmluvy v celom rozhodcovskom konaní nenamietal.

8. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 02.08.2019.

9. Podľa , rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

10. Podľa , rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 11. Podľa rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

12. Podľa o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa tohto zákona.

13. Podľa súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

14. Podľa ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

15. Podľa na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

16. Podľa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

17. Podľa súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

18. Podľa rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

19. Podľa účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej.

20. Žalobca v rozhodcovskom konaní ako žalovaný a žalovaný ako žalobca boli účastníkmi rozhodcovského konania Rsp V-61/2018 vedeného na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, čím je daná aktívna a pasívna legitimácia v zmysle Žalobca prevzal dňa 02.08.2019 rozhodcovský rozsudok a žaloba o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku bola na súde podaná dňa 30.09.2019 t. j. včas podľa Žalobca sa domáhal domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa a bod 3

21. Na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

22. Všeobecný súd môže vstupovať do postupu a rozhodcovských rozhodnutí v rozsahu a medziach o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní“). Je povinný prihliadať na celé rozhodcovské konanie a na uplatňovanie jednotlivých práv a plnenie povinností účastníkov toho ktorého rozhodcovského konania. Na uplatnené dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobcom súd prihliadne len za predpokladu, že boli namietnuté v rozhodcovskom konaní v lehote uvedenej v zákona o rozhodcovskom konaní.

23. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca v rozhodcovskom konaní využil právo vyjadriť sa k žalobe podaním žalobnej odpovede, čo je prvým úkonom vo veci samej, pričom celá jeho obrana v rozhodcovskom konaní spočívala v popieraní hmotnoprávneho nároku žalovaného. Avšak žalobca najneskôr so žalobnou odpoveďou nevyužil právo namietať právomoc Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory rozhodovať spor medzi žalobcom a žalovaným o zaplatenie 2.432,81 Eur s príslušenstvom. Žalobca včas nenamietol uzavretie písomnej rozhodcovskej zmluvy v kúpnej zmluve označenej ako OBJEDNÁVKA Cement 2018 zo dňa 4.4.2018. Lehota namietať právomoc je ustanovená v § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, keď žalobca v tejto lehote toto oprávnenie nevyužil, teda s oprávnením rozhodcovského súdu rozhodovať tento spor súhlasil.

24. Námietka žalobcu, že v podaní v podaní zo dňa 5.5.2019 namietol spôsob uzavretia kúpnej zmluvy ako všeobecných obchodných podmienok a tým aj namietol uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, nie je

dôvodná, keďže toto podanie bolo až jeho tretím úkonom vo veci samej teda po lehote a naviac týmto podaním nespochybňoval oprávnenie rozhodcovského súdu prejednávať a rozhodovať uplatnený nárok, keďže žalobca nenavrhoval rozhodcovské konanie zastaviť, ale zamietnuť.

25. Tiež s poukazom na § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva medzi sporovými stranami považuje za uzavretú v rozsahu predmetnej žaloby, nakoľko žalobca v žalobnej odpovedi existenciu rozhodcovskej zmluvy nenamietol.

26. Súd je obligatórne povinný skúmať dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Predmet sporu sporových strán teda zaplatenie kúpnej ceny bolo podľa platného práva možné a dovolené riešiť v rozhodcovskom konaní (, , Z.z). Vo vzťahu k skúmaniu porušenia verejného poriadku súd uvádza, že súdna kontrola súladu rozhodcovského sporu s verejným poriadkom za žiadnych okolností nezakladá meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku. Súd konštatuje, že v predmetnom rozhodcovskom spore žiadne porušenie verejného poriadku nezistil.

27. Keďže žalobca podal návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku a žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebolo vyhovené, s poukazom na ust. súd o tomto návrhu rozhodol tak, že ho zamietol.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Žalovaný mal proti žalobcovi plný úspech, preto mu s poukazom na citované ustanovenie priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške tohto nároku bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - ) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).