Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-27-2024.pdf
PDF · 122.54 KB
Case nature
Subarea
12CoP/27/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - A. C. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., v konaní právne zastúpená: Mgr. Andrea Bobeková, advokátka, so sídlom Šachorová 24, Bratislava, otca - G. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, F., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 18. decembra 2023 č. k. 40P/42/2023-22, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I., II. a III. m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. dočasne zveril maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej vedenom pred Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. B3-40P/231/2022, výrokom II. zaviazal otca platiť výživné na maloletého A. v sume 150,- eur mesačne, splatné vždy do 15 - teho dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého A., s účinnosťou od 18.12.2023. Výrokom III. styk maloletého A. s otcom neurčil, zostáva na dohode rodičov. Výrokom IV. v zostávajúcej časti súd návrh matky zamietol a výrokom VI. nepriznal žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 2, § 52, § 58, § 360, § 365 ods. 1, § 366, § 367 ods. 1,, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. ods. 1, § 329 ods. veta prvá a ods. 2, § 330 ods. 1, § 336 ods. 1 až 3 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 28 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. , § 62 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z., Zákona o rodine. Vecne dôvodil, že preskúmal všetky skutočnosti, ktoré matka uviedla vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel záveru, že návrh je dôvodný. Súd sa stotožňuje so závermi navrhovateľky, že je potrebné, aby bolo rozhodnutím súdu dočasne upravené zverenie maloletého A. do osobnej starostlivosti matky. Je v najlepšom záujme maloletého A., pričom toto hľadisko je pre súd absolútnou prioritou, aby nebol maloletý vystavený potencionálnemu stresu, že z titulu existencie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa bude otec domáhať jej výkonu. Hoci rodičia si tento model, že dieťa je dočasne u matky, dohodli a dodržiavajú ho, ide však iba o ústnu dohodu bez garancie, že sa neporuší. V prípade, že existuje dôvodná pochybnosť o alkoholizme otca, čo opakovane dieťa avizovalo, je potrebné v konaní riadne prešetriť pomery na strane otca, zistiť, do akej miery je toto tvrdenie pravdivé a či otec prejaví ochotu riešiť tento problém primeranou liečbou. Všetko uvedené dokazovanie však prekračuje rámec konania o neodkladnom opatrení a bude predmetom konania vo veci samej, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. B3-231/2022. Na procesnej
platforme neodkladného opatrenia súd rozhoduje iba o neodkladnej potrebe, keď je ohrozený záujem maloletého dieťaťa, jeho život alebo zdravie a nevykonáva riadne dokazovanie. Súd vzhľadom na závery vyplývajúce z obsahu spisu rozhodol o jeho dočasnom zverení do starostlivosti matky, do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Rozhodol tak z dôvodu, že takéto rozhodnutie si želal samotný A., ktorý žiadal matku, aby mohol ísť bývať k nej a sám si bol od otca zobrať svoje veci. Vzhľadom na jeho vek 12 rokov a celkovú rozumovú vyspelosť súd musel zobrať do úvahy aj jeho názor. Domácnosť matky predstavuje pre dieťa stabilné, bezpečné a podnetné výchovné prostredie, v ktorom je predpoklad, že sa bude pozitívne rozvíjať vo všetkých smeroch. Súd rozhodoval najmä so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý bude týmto naplnený.
3. Súd zároveň styk otca s maloletým neurčil, keď matka už v návrhu uviedla, že kedykoľvek umožní styk otca s maloletým, ich vzťah vždy podporovala a bude podporovať, preto ponechal úpravu styku otca s maloletým na dohode rodičov. Preto návrh matky v tejto časti zamietol. Zároveň určil otcovi výživné v sume 150,- eur, hoci to matka v návrhu neuviedla, túto časť výroku súd doplnil ex offo, v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 366 CMP, podľa ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Suma určená súdom vo výške 150,- eur mesačne spĺňa predpoklad stanovený zákonom pre určenie výživného v konaní o nariadení neodkladného opatrenia.
4. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle citovaného ust. § 52 CMP.
5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku a § 62 Civilného mimosporového poriadku. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané výlučne na základe tvrdení matky bez toho, aby boli vôbec osvedčené. Dôkazom toho je aj samotný postoj maloletého dieťaťa, ktoré je od 11.12.2023 (s výnimkou pár dní) u otca a do domácnosti matky sa odmietal vrátiť pokým mu matka neprisľúbi, že mu ďalej umožní striedavú starostlivosť.
6. Matka otca prezentuje ako osobu, ktorá má dlhodobo nadužívať alkohol v miere, ktorá ju opakovane privádza do opitosti, z ktorého dôvodu bola nútená podať návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, pričom toto vyvrátil vo vyjadrení otca k návrhu matky. Poukazuje na skutočnosť, že z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd si spis vo veci samej nepripojil a s vyjadrením druhého účastníka konania sa nijako neoboznámil. Neoboznámil sa tak ani so správou kolízneho opatrovníka z rozhovoru s maloletým zo dňa 19.04.2023, ktorý na opakovane položené otázky zo strany kolízneho opatrovníka „neuviedol, že by otec mal problémy s alkoholom.“ Sám maloletý sa k nepravdivému tvrdeniu matky o nadužívaní alkoholu otcom vyjadruje tak, že otec konzumoval alkohol dva alebo tri krát do roka. Matka maloletého vedie k nulovej tolerancii konzumácie alkoholu, čo otec v zásade považuje za správne, matka však spoločensky prijateľnú mieru konzumácie alkoholu u otca pred dieťaťom prezentuje tak, že ide o alkoholizmus, čo mu zároveň intenzívne vsugerováva. Maloletý tak preto pod silným vplyvom matky citlivo reaguje na akýkoľvek alkohol, ale aj napríklad na zvýšenú únavu otca či na jeho skorší večerný odpočinok, čo však nie je následkom požitia alkoholu, ale jeho diabetu, steatózy pečene a pridružených metabolických ochorení ovplyvňujúcich jeho energetický potenciál (o ktorých maloletý z rozhodnutia otca nemá vedomosť). Otec naďalej trvá na tom, že jeho miera užívania alkoholu neprevyšuje spoločensky akceptovateľnú hranicu – občasne požije niekoľko decilitrov vína, čo objektívne pri jeho váhe a telesnej konštrukcii nespôsobuje opitosť. Nulová citlivosť jeho dieťaťa na akýkoľvek alkohol ho však primäla k tomu, že v záujme odstránenia rizika poškodenia jeho vzťahu so synom, navštevuje psychológa v úzko špecializovanom zariadení, kde sa podrobuje psychoterapii. Okrem toho akúkoľvek závislosť od alkoholu vyvracia aj správa hepatológa otca A. I. J., ktorú otec z dôvodu diagnózy steatóza pečene dlhodobo (od roku 2016) navštevuje raz za štvrťroka. Je absolútnou nepravdou, že by bol otec opitý v prítomnosti syna. Taktiež tvrdenie matky, že sa mala neskôr dozvedieť, že otec pod vplyvom alkoholu viedol motorové vozidlo, považuje za hrubú lož. Motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu viedol jediný krát v živote, ráno niekedy v roku 2006, išlo pritom o zbytkový alkohol v rozsahu 0,2 promile, pričom vedľa otca - šoféra sedela matka, ktorá s ním o tri roky neskôr uzatvorila manželstvo. Tvrdenia matky, že otec sa o syna nedokáže postarať sú absolútne nepodložené. Podľa vyjadrenia otca je maloletý osobou, ktorá manipuláciu zo strany rodiča – akokoľvek dobre mienenú dokáže hneď pomenovať a vyhraniť sa k nej. Takto sa maloletý ohradil aj voči nariadenému neodkladnému opatreniu, ktorý bol otcovi doručený v čase jeho starostlivosti o maloletého.
Povinnosť vyplývajúca otcovi z neodkladného opatrenia bola maloletému primerane odkomunikovaná, pričom už hneď prvotné vyjadrenia dieťaťa zneli tak, že ho matka zneužila a zradila jeho dôveru.
7. Matka uvádza, že nahrávku rozhovoru otca so synom zo dňa 12.10.2023 považuje za kľúčový dôkaz. Z nedoslovného prepisu časti rozhovoru nie je zrejmé, čo presne má byť kľúčové, resp. čo sa matka snaží dokázať. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či súd tento dôkaz vykonal (nahrávku súd otcovi napriek jeho opakovanej žiadosti doposiaľ nedoručil). Nahrávka telefonického rozhovoru bola vyhotovená bez vedomia a bez súhlasu otca a dokonca aj bez vedomia a súhlasu maloletého, keďže rozhovor sa udial v neprítomnosti matky. Keďže nahrávanie telefonických rozhovorov otca so synom považuje otec za narušenie súkromia, musí sa otec vyhraniť tak, že použitie zvukovej nahrávky zachytávajúcej jeho prejavy osobnosti v súdnom konaní namieta. Na ich vyhotovenie nedal súhlas, o ich existencii nemal vedomosť a pri súčasných technických možnostiach nevie potvrdiť ani ich pravosť a úplnosť. Rovnako nedal súhlas na ich použitie (§ 12 ods. 1 OZ) v súdnom konaní. Podľa čl. 16 ods. 2 CSP súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1 CSP. Judikatúra (II. ÚS (CZ) 1774/14) vychádza zo záveru, že použitie nezákonného dôkazu sa musí rovnať podmienkam krajnej núdze, či dovolenej svojpomoci, teda tento dôkaz by mal byť jediný, resp. zásadný. Za osobitne závažné považuje otec nepravdivé tvrdenia matky, že maloletý opakovane verbalizuje, že sa mu nechce žiť a chce zomrieť. Matka maloletého stigmatizuje a pripisuje mu pocity, ktoré nemá. Údajné depresívne nastavenie maloletého matka nikdy pred podaním návrhu otcovi nekomunikovala a nevšimol si ich na dieťati ani otec. Otec predpokladá, že matkine úmysly sú dobré a chce nadviazať komunikáciu s dieťaťom o jeho pocitoch, aby mu tak pomohla vyznať sa v nich. Matka v minulosti vzala maloletého k dvom psychológom, s oboma maloletý po úvodných stretnutiach odmietol spolupracovať s odôvodnením, že nemá žiaden problém, pre ktorý by mal navštevovať psychológa. Návštevu psychológa otec v komunikácii s dieťaťom opakovane podporil, podľa názoru otca je maloletý na svoj vek vyzretejší, čo mu môže spôsobovať problémy a preto chcel, aby mal priestor slobodne sa porozprávať s niekým kto by mu porozumel. Aj návštevu psychiatra, ktorú mu zariadila matka v 12/2023 otec podporil, v 01/2024 išiel na kontrolu psychiatrovi spolu s matkou a maloletým. Psychiater (A. K. A., F.) diagnózu maloletému neurčil žiadnu, a to ani po dlhom rozhovore s matkou a testových vyšetreniach maloletého. Maloletý A. je od 11.12.2023 v prevažnej miere u otca v jeho domácnosti. Ide o jeho vlastné rozhodnutie, ktoré otec, rovnako ako matka zakceptovali. Po dohode s matkou strávil maloletý Vianočné sviatky – 24.12.2023 až 26.12.2023 u matky, pričom následne odišiel do bydliska otca. V danom čase už matka disponovala neodkladným opatrením a s pobytom dieťaťa u otca ktorý značne presahuje ňou navrhovaný styk v rozsahu 16 hodín raz za dva týždne, súhlasila. Dňa 04.01.2024 keď boli rodičia spolu s maloletým na plánovanej kontrole u psychiatra, maloletý obom rodičom povedal, že po skončení zimných prázdnin (do 07.01.2024), ktoré strávi u otca, sa chce vrátiť k režimu striedania u oboch rodičov, s čím matka výslovne súhlasila.
8. Spolupráca rodičov v starostlivosti o maloletého bola až do času začatia sporného konania korektná, rodičia spolu komunikovali. Aj v aktuálnom období dokážu rodičia o potrebách dieťaťa komunikovať racionálne, pričom otec uvádza, že radikálna zmena v prístupe matky nastáva opakovane v bezprostrednej súvislosti s jej právnym poradenstvom, kedy matka názory náhle mení. Otec nikdy neľpel na presnom dodržiavaní intervalu starostlivosti, aj keď je pravdou, že intervaly starostlivosti si maloletý častejšie predlžoval u otca. Matka nemá jediný dôvod domnievať sa, že by otec svoj prístup zmenil a vynucoval si poslušnosť dieťaťa. Aj keď sa maloletý v 10/2023 rozhodol byť s matkou, otec jeho rozhodnutie rešpektoval, s dieťaťom komunikoval len telefonicky. Matka obavy z autoritatívneho vynucovania rozsudku o striedavej osobnej starostlivosti vyfabulovala, aby mohla tvrdiť splnenie podmienok neodkladného opatrenia.
9. Otec si uvedomuje, že obaja rodičia prezentujú výrazne odlišný postoj maloletého k otcovi a k jeho starostlivosti. Ide však o dieťa vo veku takmer trinásť rokov, ktorého intelekt a kognitívne schopnosti nezodpovedajú jeho biologickému veku. Otec preto navrhuje, aby súd aj v rámci neodkladného opatrenia vykonal výsluch maloletého na objektivizáciu tvrdení matky a na zistenie jeho názoru. Otec má za to, že neexistoval žiaden dôvod na zmenu doterajšieho, pokojného stavu v ktorom bola maloletému zabezpečená starostlivosť oboch rodičov a ktorá mu vyhovovala. Matkine obavy sú nepreukázané a vyfabulované. Skutková situácia nezodpovedá tvrdeniam matky, pričom z postoja dieťaťa je zrejmé, že neodkladné opatrenie nie je ani nevyhnutné, ale ani prospešné. Otec navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie č.k. 40P/42/2023-22 zo dňa 18.12.2023 v plnom rozsahu zrušil.
10. Otec sa ďalšom vyjadril k vyjadreniu matky z 15.01.2024. Potvrdil tvrdenia matky, že maloletý sa (od 19.01.2024) podľa svojho vlastného rozhodnutia v domácnostiach rodičov opäť strieda v režime striedavej osobnej starostlivosti a to v presne sedemdňovom intervale. Rovnako tak otec potvrdzuje tvrdenia matky, že maloletý je opäť viac fixovaný na otca. Otec odmieta tvrdenia matky, že vôľa maloletého A. tráviť s otcom čas je vyvolaná jeho citovou manipuláciou dieťaťa, vyvolávaním ľútosti a pod., alebo získavaním pozornosti dieťaťa hmotnými darmi. Maloletý A. je vo veku 13 rokov, obaja rodičia ho hodnotia ako nadpriemerne inteligentného, pričom podľa tvrdenia otca sa nadpriemerná inteligencia maloletého (navštevujúceho školu pre nadané deti) prejavuje aj v smere sebaistého vystupovania dieťaťa smerom navonok a v smere rozhodného určenia hraníc, ako k nemu môžu pristupovať iní ľudia vrátane rodičov. Matkou tvrdenej manipulácii by sa maloletý vzhľadom k svojej povahe, hneď vyhranil.
11. Tvrdenia matky, že otec v záujme získať si syna, robí ústupky v jeho výchove a v starostlivosti o neho nemajú žiaden základ a sú len domnienkami matky. Maloletý A. si riadne plní svoje povinnosti v škole, má výborný prospech, navštevuje krúžky v čase intervalu starostlivosti otca v takom rozsahu ako v čase intervalu starostlivosti matky, otec mu organizuje jeho voľný čas tak aby mal pestrý program vonku vrátane športu a kultúry. Jeho denný režim je obdobný u matky aj u otca. Pokiaľ ide o matkou tvrdené bagatelizovanie psychického zdravia maloletého A., uviedol, že matka sa opakovane snaží maloletého viesť k terapeutickým sedeniam u psychológa, čo samo dieťa odmieta ako nepotrebné. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že napriek tomu maloletého A. v minulosti opakovane motivoval k návšteve psychológa; je toho názoru, že rozhovor s odborníkom o jeho pocitoch nemôže nikdy uškodiť. Otec s návštevou maloletého A. u psychiatra súhlasil nie preto, že by vyhodnotil vážnu potrebu na strane maloletého, ale preto, lebo veril dobrým úmyslom matky a nemá dôvod brániť jej v starostlivosti o maloletého. Ak matka uvádza, že emočné problémy maloletého sa majú zhoršovať, pripomína otec, že do zastabilizovaného (od 01/2018) režimu striedavej osobnej starostlivosti sa dieťaťu proti jeho vôli zasiahlo a aktuálne je dieťa konfrontované neistotou ohľadne jeho budúcnosti a jeho vzťahu k obom rodičom.
12. Vedené konanie zásadne ovplyvňuje psychickú pohodu maloletého, ktorý má rovnako rád oboch rodičov a prejavuje túžbu, aby jeho rodičia mali uspokojivejší vzťah, dokonca, aby mohol čas tráviť s oboma spoločne. Matka vo svojom vyjadrení opakovane poukazuje na údajný alkoholizmus otca, ktorý dokonca nazýva niekoľkoročným. Z predloženej správy hepatológa A. J. je zrejmé, že otcove klinické hodnoty sa s alkoholizmom vylučujú (správa z 29.11.2023). Odmietanie tohto dôkazu matkou, však otca neprekvapuje, vyvracia totiž sebaisté tvrdenia matky. Otec naďalej navštevuje psychológa v AD Clinic (správa z 06.12.2023). Na vyvrátenie tvrdení matky o alkoholizme otca podstupuje otec na svoju vlastnú žiadosť odbery biologického materiálu na zistenie prítomnosti alkoholu. Odbery podstupuje od 24.01.2024 pravidelne každý týždeň a to v Centre pre liečbu drogových závislostí (zisťovanú hodnotu U-EtG možno detegovať do 96 hod od požitia alkoholu).
13. Psychológ po opakovanom vyšetrení v odbornom vyjadrení z 24.02.2024 skonštatoval, že sa u otca nejedná o závislosť na alkohole, ani o psychické zmeny spôsobené nadužívaním alkoholu. Uviedol, že u otca nenachádza osobnostné zmeny charakteristické pre závislých na alkohole: organicita, impulzivita, agresivita, osobnostná deteriorácia a depravácia. Konštatoval depresívnu symptomatológiu otca, ktorá je podľa neho v kombinácii s jeho kardiovaskulárnym rizikom väčším ohrozením otca ako je jeho „pod racionálnou kontrolou majúci vzťah k alkoholu prejavujúci sa príležitostným pitím, nevybočujúcim z pásma populačnej normy.“
14. Otec už vo svojom odvolaní uviedol, že súhlasí s tvrdením, že o prostredí maloletého majú rozhodovať jeho rodičia a nie maloletý sám. Napriek tomu však trvá na tom, že pocity maloletého nemožno odmietať, ale naopak je potrebné ich akceptovať a dať mu najavo, že jeho rodičia rozhodnú vždy so zreteľom na to, aby bolo najlepšie práve jemu. Matka pobyt dieťaťa u otca (takmer nepretržitý od 11.12.2023 do 07.01.2024 a striedavý od 07.01.2024, resp. od 12.01.2024 doposiaľ) sama toleruje. Vie, že maloletý v piatok po vyučovaní odchádza k otcovi do jeho domácnosti, kde s ním je celý nasledujúci týždeň. S maloletým A. počas intervalu starostlivosti otca aj komunikuje. Neodkladné opatrenie neplní za súčasnej situácie žiaden účel, pričom z postoja dieťaťa je dôvodné predpokladať, že by ho neplnilo ani v najbližšej budúcnosti. Otec zotrváva na svojom odvolacom návrhu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu zrušil.
15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou, účastníčkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
16. Predmetom konania je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otcovi upravil styk s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň vždy v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.
17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté otcom v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia sčasti vyhovel a voči ktorému bolo zo strany otca podané odvolanie.
18. V zmysle § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
20. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
22. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Podľa Článku 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta základných práv“), pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
24. Podľa Článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
25. Podľa Článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
26. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.
27. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
28. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
29. V konaní starostlivosti o maloleté deti pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je potrebné preukazovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ale postačuje preukázanie bezodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom konaní takáto potreba osvedčená nebola. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať postup štandardného procesného dokazovania. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti.
30. Z obsahu spisu vyplynulo, že matka svoje tvrdenia mala osvedčiť predložením fotografie, správou z úradného záznamu a záznamu z prvého stretnutia rodičov v konaní vedenom pod sp. zn. 40P/231/2022. Doložila súdu aj USB kľúč s nahrávkou maloletého a otca.
31. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že súd sa stotožňuje so závermi navrhovateľky, že je potrebné, aby bolo rozhodnutím súdu dočasne upravené zverenie maloletého A. do osobnej starostlivosti matky. Je v najlepšom záujme maloletého A., pričom toto hľadisko je pre súd absolútnou prioritou, aby nebol maloletý vystavený potencionálnemu stresu, že z titulu existencie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa bude otec domáhať jej výkonu. V prípade, že existuje dôvodná pochybnosť o alkoholizme otca, čo opakovane dieťa avizovalo, je potrebné v konaní riadne prešetriť pomery na strane otca, zistiť, do akej miery je toto tvrdenie pravdivé a či otec prejaví ochotu riešiť tento problém primeranou liečbou. Všetko uvedené dokazovanie však prekračuje rámec konania o neodkladnom opatrení a bude predmetom konania vo veci samej, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. B3-231/2022. Uviedol tiež, že takéto rozhodnutie si želal samotný A., ktorý žiadal matku, aby mohol ísť bývať k nej a sám si bol od otca zobrať svoje veci. Vzhľadom na jeho vek 12 rokov a celkovú rozumovú vyspelosť súd musel zobrať do úvahy aj jeho názor.
32. Pokiaľ ide hlavný dôvod, pre ktorý matka žiadala zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti do právoplatného skončenia konania vo veci samej malo byť nadmerné požívanie alkoholu zo strany otca a tiež tá skutočnosť, že v dôsledku toho došlo k zanedbávaniu povinností otca a k zhoršeniu psychického stavu maloletého syna. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že v prípade, ak existuje dôvodná pochybnosť o alkoholizme otca, čo opakovane dieťa avizovalo, je potrebné v konaní riadne prešetriť
pomery na strane otca, zistiť, do akej miery je toto tvrdenie pravdivé a či otec prejaví ochotu riešiť tento problém primeranou liečbou.
33. Všetko uvedené dokazovanie však prekračuje rámec konania o neodkladnom opatrení a bude predmetom konania vo veci samej, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. B3-231/2022. Otec maloletého doložil potvrdenia o svojich odberoch biologického materiálu, ako aj odborným vyjadrením Psychologickej ambulancie NUSCH, a.s. Bratislava, ktoré vyvracajú matkou uvádzané tvrdenia, v dôsledku čoho odvolací súd nemá osvedčené tvrdenie matky maloletého o nadmernom užívaní alkoholu zo strany resp. o jeho alkoholizme. Hoci maloleté dieťa navštevuje terapeutické sedenia u psychológa, uvedené neodôvodňuje a neosvedčuje potrebu meniť súdom nastavenú formu starostlivosti o maloletého a to neodkladným opatrením. Takáto naliehavosť tu nebola osvedčená, aj keď na strane otca je možné uvažovať o individuálnych zlyhaniach v starostlivosti o maloletého, ktoré sa však budú predmetom dokazovania vo veci samej.
34. Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo rodičov maloletého bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 30. januára 2020 sp.z. 39P/277/2019 v zmysle ktorého súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý A. na čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou po 200 eur mesačne. Takto upravená forma starostlivosti rodičov o maloletého aj prebiehala, keď podľa vyjadrenia otca prebieha aj v súčasnosti, hoci nie v presne stanovených časových intervaloch. O maloletého je postarané i naďalej formou striedavej osobnej starostlivosti, skutočnosti tvrdené matkou nemal odvolací súd za osvedčené, pričom starostlivosť o maloletého je riadne zabezpečená (opak preukázaný nie je), a prvoradý je záujem maloletého, ktorý si vyžaduje oboch rodičov. Pokiaľ aj naďalej prebieha starostlivosť o maloletého v zmysle rodičovskej dohody, z vyjadrenia rodičov je zrejmé, že rešpektujú názor maloletého, odvolací súd nevidí naliehavú potrebu do tohto stavu zasahovať formou neodkladného opatrenia. Na zistenie, či aj naďalej je vhodná forma striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, resp. ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre starostlivosť o dieťa, sa vyžaduje vykonanie dokazovania, ktoré presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktoré bude vykonané v konaní vo veci samej. Úprava pomerov formou neodkladného opatrenia, ako aj zmena takejto úpravy má byť výnimočná s prihliadnutím na charakter tohto inštitútu.
35. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade splnené neboli. V konaní nebolo osvedčené, že situácia ohľadom starostlivosti o maloletého si vyžaduje bezodkladnú úpravu formou neodkladného opatrenia a z uvedeného dôvodu tak nebolo dôvodné rozhodovať ani o úprave vyživovacej povinnosti otca.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenie nie je opodstatnený a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výrokov I., II. a III. s použitím ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
37. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
38. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie, nepriznal nárok na náhradu trov konania.
39. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).