Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Csp-52-2020.pdf
PDF · 115.91 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/52/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, 949 11 Nitra, zast. JUDr. Peter Vachan, advokát, Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 12 389,83 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 11 600,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11 826,77 eur od 02.11.2019 do 29.04.2020 a zo sumy 11 037,57 eur od 30.04.2020 zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 87,26 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v upomínacom konaní domáhal, aby mu žalovaná zaplatila sumu 12 389,83 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 11 826,77 eur od 02.11.2019 do zaplatenia. Uviedol, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 15.05.2018 úverovú zmluvu č. 4805016980 (ďalej len „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 13 490 eur zo strany žalobcu. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 293,44 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatila, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 17.10.2019 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 15 dní na splnenie povinností a táto lehota na plnenie jej uplynula dňa 01.11.2019. Žalovaná v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradila, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatnil v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Žalovaná ku dňu podania žaloby celkovo uhradila sumu 3897,08 eur. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške 12 389,83 eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške 320,99 eur (13.-16. splátka), úroku vo výške 563,06 eur (úrok 13.-16. splátky) a zosplatnenej istiny vo výške 11 505,78 eur (istinu splátok po zosplatnení za 17.-72. splátky).
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 28.02.2020 pod sp. zn. 31Up/264/2020 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu odpor. Uviedla v ňom, že neuznáva
žalobcom uplatnený návrh v celom rozsahu, pretože ad 1) žalobca neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta a poukázala na § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o tzv. bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru; ad 2) zmluva o úvere predstavovala tzv. refinančný úver, teda poskytnutím úveru vo výške 13 490 eur došlo k splateniu predchádzajúcich úverov poskytnutých priamo od žalobcu. Oprávnenosť výšky odhadovaného zostatku všetkých splatených úverových zmlúv neposudzoval žiadny súd, ale iba žalobca v postavení nebankového subjektu. Žalovaná zastáva názor, že zmluvy o úvere, z ktorých dlžné sumy boli uhradené refinančným úverom, sú jednoznačne bezúročné a bez poplatkov a takýmto spôsobom žalobca obchádza zákon a koná v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka preto takýto refinančný úver možno vyhodnotiť ako neplatný právny úkon a vyzvala žalobcu na predloženie všetkých týchto zmlúv o úvere a upriamila pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/173/2017; ad 3) ide o spotrebiteľský právny vzťah, preto žalobca by postupoval v súlade zo zákonom, ak by najskôr vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok a zároveň ju upozornil, že ak v stanovenej lehote neuhradí omeškané splátky, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ( § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Až následne mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň odkázala na rozhodnutie súdov v tomto smere. Podľa nej žalobca ani len konkrétne skutkovo netvrdil, že by vyššie spomínanému listu zo dňa 20.5.2013 (označenému ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) takéto upozornenie predchádzalo. Následne konštatovala, že pre rozpor so zákonom - s § 53 ods. 9 Obč. zák. - je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neplatným právnym úkonom (§ 39 Obč. zák.). Okrem toho ukončenie zmluvy je riešené v obchodných podmienkach. Žalovaná ako spotrebiteľ bola síce v zmluve o úvere poučená o svojej povinnosti splatiť celý čerpaný úver za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia zmluvných povinností), samotná dohoda o práve veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je len súčasťou úverových zmluvných podmienok žalobcu, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami a teda netvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Keďže žalobca nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu. Žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby, keďže v tejto časti bola žaloba podaná predčasne.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že nesúhlasí s tým, že ako veriteľ riadne neposúdil schopnosť spotrebiteľa (žalovaného) splácať spotrebiteľský uver v zmysle § 7 zák. č. 129/2010 Z. z. Preveril si bonitu klienta s odbornou starostlivosťou, a to takým spôsobom, že neposkytuje úvery osobám, ktoré nemajú v evidencii obyvateľstva uvedený trvalý pobyt, ďalej osobám pracujúcim na dohodu o pracovnej činnosti, osobám pracujúcim na dohodu o vykonaní práce, nezamestnaným osobám, osobám poberajúcim sociálne dávky či dávky v hmotnej núdzi, ako ani klientom s trvalým zdrojom príjmu, pokiaľ je tento príjem nižší ako 210 eur, ako ani klientom evidovaných v databáze SOLUS- neplatiči. Žalovaná uviedla pri uzatváraní úverovej zmluvy, že má podnájom, nemá žiadne deti, je rozvedená, zdroj príjmu zamestnanec, zamestnaná od 11/2010, zamestnávateľ Agility Logistics s.r.o., pričom svoj príjem preukázala potvrdením o výške príjmu, čistý príjem/dôchodok 680 eur. Žalovaná poskytla všetky potrebné údaje pri spisovaní úverovej zmluvy a svojím podpisom potvrdila ich správnosť a pravdivosť. Každá úverová zmluva je pri uzatváraní hodnotená individuálne, na základe všetkých údajov a informácii a musí prejsť schvaľovacím procesom. Žalobca mal za to, že žalovaná bude schopná splácať predmetný úver za dohodnutých podmienok. Súčasťou každej úverovej zmluvy sú aj úverové podmienky ako neoddeliteľná súčasť zmluvného vzťahu a v samom úvode v Hlave 2. Uzatvorenie úverovej zmluvy týchto úverových podmienok svojim podpisom zmluvy žalovaná prehlasuje, že ak uvedie zdroj príjmu zamestnanec, prehlasuje, že pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas, minimálne po dobu trvania zmluvného vzťahu s veriteľom, nie je v skúšobnej dobe, ako aj to, že pracovný pomer trvá, nebol vypovedaný a ani iným spôsobom nekončí. Žalobca má za to, že skúmal bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou. Žalobca takisto ozrejmil, že v každom individuálnom prípade pri uzavieraní zmlúv zisťuje v prístupných registroch aj ďalšie údaje svojich klientoch, okrem iného aj to, či nie sú v evidencii tzv. neplatičov. V súvislosti s otázkou zosplatnenia žalobca poukázal na to, že riadne dodržal a striktne postupoval v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaná bola niekoľkokrát upozorňovaná na vzniknutý dlh aj na porušenie platobnej disciplíny, či už písomnou formou, alebo zasielaním textových správ na mobilný telefón, ktorý je uvedený v predmetnej úverovej zmluve. Podaniu žaloby predchádzalo viacero informovaní a výziev žalovanej k úhrade dlhu. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že strata výhody splátok bola dohodnutá v úverovej zmluve a pred samotným zosplatnením bola žalovaná na túto možnosť upozornená, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2019, sp. zn. 6Cdo 113/2018, vo vzťahu k nároku na úroky z úveru do zosplatnenia ako aj kumulácii úrokov a úrokov z omeškania. Žalobca ďalej uviedol, že o refinancovanie požiadala
sama žalovaná, žalobca poskytol uvedený spotrebiteľský úver v súlade s § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Žalobca nemá žiadnu dôkaznú povinnosť vo vzťahu k prieskumu refinancovania zmluvných vzťahov, pretože to prekračuje predmet tohto konania. Žalovanej nebráni žiadna okolnosť v tom, aby sama začala súdne konanie ohľadne tejto otázky. Z výpisu z účtu je zrejmé, že aká čiastka bola poskytnutá na daný úver, ktorý bol vyplatený. Žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky na vyplatenie nasledujúcich záväzkov žalovaného: pohľadávky v Home Credit Slovakia s.r.o. vo výške 7 246 eur, vo výške 330 eur a v Consumer Finance Holding s.r.o. vo výške 4 911 eur. Následne zostávajúcu časť istiny úveru vo výške 1 003 eur poskytol žalovanej neúčelovo. To znamená, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 13 490 eur (7246 eur + 330 eur + 4911 eur + 1003 eur = 13 490 eur). Na základe vyššie uvedených skutočností je preukázané, že každá zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
4. Dňa 26.08.2020 bol súdu doručený návrh na pribratie do konania zo strany občianskeho združenia Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov, a to z dôvodu, že podporuje a pomáha všetkým spotrebiteľom v ochrane ich práv podľa platnej legislatívy.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom právni zástupcovia strán sporu sa ho nezúčastnili a svoju neúčasť ospravedlnili, zároveň súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná po podaní žalobného návrhu uhradila žalobcovi sumu 789,20 eur a navrhol, aby súd umožnil žalovanej uhrádzať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 100 eur, splatných k 27. dňu kalendárneho mesiaca pod stratou výhody splátok.
6. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, žalovanej, vykonal dokazovanie listinami, ktoré boli súčasťou spisu, a to zmluvou o úvere, úverovými podmienkami, výzvou na splatenie úveru s poštovým hárkom, výzvou k plneniu dlžnej sumy, úverovou správou, internými informáciami, výpismi z účtu, z čerpania úveru, predžalobnou výzvou, pričom zistil tento skutkový a právny stav.
7. Medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere - účelový a revolvingový úver dňa 15.05.2018. V zmluve sú uvedené údaje o žalovanej ako aj zdroj jej príjmu s tým, že zároveň udelila žalobcovi súhlas so spracovaním jej osobných údajov v súvislosti s overovaním jej bonity, platobnej disciplíny a dôveryhodnosti. Okrem toho podpísala vyhlásenie, že disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na uhradenie svojich záväzkov, vrátene záväzkov z tejto zmluvy ako aj to, že považuje svoju finančnú situáciu za primeranú svojim záväzkom. Celková výška úveru bola 13 490 eur, výška mesačnej splátky 293,44 eur, počet splátok 72, ročná úroková sadzba 16,36 %, RPMN 17,7%, odplata 16,36%, priemerná RPMN 8,58%, celková čiastka splatná žalovanou 21 127,68 eur, dátum prvej splátky 30.06.2018, termín konečnej splatnosti 15.05.2024. Súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár s rozpisom splátok na istinu a úrok. Podľa prílohy č. 1 k zmluve časť istiny úveru podľa písm. a) vo výške 12 487 eur (7 246 eur + 4 911 eur + 330 eur) bola účelovo viazaná na zaplatenie záväzkov žalovanej zo zmlúv, ktoré uzatvorila tak so žalobcom ako aj s Consumer Finance Holding, a.s. Zostávajúca časť úveru vo výške 1 003 eur (písm. b) prílohy č. 1) bola poskytnutá bez účelu a bola poukázaná v prospech účtu žalovanej.
8. Podľa prehľadu čerpania, splátok a úhrad bol prevodom na účet žalovanej čerpaný úver v sume 13 490 eur. Žalovaná uhradila celkovo sumu 3 897,08 eur, pričom výzvou žalobcu zo dňa 24.08.2019 bola vyzvaná k zaplateniu dlžnej čiastky úveru v sume 735,60 eur. Výzva zo dňa 24.08.2019 bola žalovanej odoslaná zo strany žalobcu doporučenou zásielkou 2. triedy dňa 27.08.2019, a to podľa hlavy 11 §4 zmluvných podmienok. Touto výzvou, v ktorej bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžných splátok, bola upozornená aj na možnosť okamžitého zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Z prehľadu splátok je zrejmé, že žalovaná bola v omeškaní už od splátky 10., teda bola takisto v omeškaní so splátkami 11 až 16. Následne z dôvodu, že žalovaná nenapravila platobnú disciplínu, a aj keď čiastočne uhradila nejaké sumy, neboli z jej strany uhradené dlžné splátky v celom rozsahu, žalobca pristúpil dňa 17.10 2019 k zosplatneniu celého úveru. Výzvu na splatenie celého dlhu zo dňa 17.10.2019 odoslal žalobca žalovanej doporučenou zásielkou 2. triedy dňa 18.10.2019.
9. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona), účinného
v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 7 ods. 1 zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
12. Podľa § 7 ods. 2 zákona, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), h), k) zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.
15. Podľa § 11 ods. 2 zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180501.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180501.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180501.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180501.html> sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 20 až 43 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20180501.html>.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 17. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver jednorazovo a v konkrétnej výške, táto skutočnosť ani nebola sporná. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
24. K sporným skutkovým tvrdeniam ohľadne platnosti samotnej zmluvy, jej náležitostí podľa právnych predpisov (ktoré sa na tento vzťah aplikujú), ako aj preverenia bonity žalovanej, predčasného ukončeniu zmluvy, súd dospel vykonaným dokazovaním k nasledovnému záveru.
25. Zmluva bola uzavretá písomne, obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom, preto súd nepovažoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poskytol úver žalovanej, preukázateľne žalovaná čiastočne úver hradila, keď následne prestala splácať úver pravidelne, pričom zo zmluvy lehota splatnosti vyplývala. Rovnako bola splnená aj podmienka uvedenia dátumu trvania zmluvy, výška splátok, počet splátok. Rovnako zmluva obsahuje zákonom požadované údaje, výšku ročnej percentuálnej miery nákladov a priemerné ročné percentuálne náklady (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017,sp. zn. 4 Cdo/211/2017).
26. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver na predčasné splatenie jej peňažných záväzkov vo výške 12 487 eur a časť úveru v sume 1 003 eur nebola účelovo viazaná. Veriteľ preveril dostatočným spôsobom jej bonitu ako klienta, vyplýva to aj z prehľadu úverovej správy, výpisu z jej účtu ako aj jej prehlásenia o zdroji a výške jej príjmu. Veriteľ v tomto prípade posúdil podľa súdu s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom vzal do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa. Z dôvodu, že žalobca si svoje povinnosti splnil, nedošlo k zneužitiu práva ani ku konaniu v rozpore so zákonom.
27. V súlade s obchodnými podmienkami žalovaná musí vrátiť veriteľovi všetky peňažné prostriedky, ktoré jej poskytol v súlade s podmienkami zmluvy o úvere. Súd zistil, že zo strany žalobcu bol dodržaný postup, ktorý vymedzuje zákon pri vyhlásení predčasného splatenia úveru, tj. žalovaná bola žalobcom vyzvaná na zaplatenie dlžnej splátky a upozornená na možnosť zosplatnenia úveru. Pretože dlžnú sumu 735,60 eur, uvedenú vo výzve zo dňa 24.08.2019, nezaplatila, vzniklo žalobcovi oprávnenie rozhodnúť o predčasnej splatnosti celého úveru, a to ku dňu 17.10.2019. V tomto smere súd uvádza, že úverové podmienky (hlava 6, § 2 až §5) obsahujú ustanovenia o právach a povinnostiach strán a dôsledkoch ich porušenia. Ak aj žalobca úpravu predčasnej splatnosti úveru nezahrnul priamo do zmluvy a odkazuje na listiny ako všeobecné úverové podmienky, je v zásade prípustné uplatňovanie takýchto obchodných podmienok. Spravidla si zmluvné strany dohodnú obsah práv a povinností priamo v zmluve, ale nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných obchodných podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené uplatnenie zmluvných podmienok však nie je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami dobrej viery alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. V danej veci žalobca postupoval podľa zmluvy a obchodných podmienok, keď z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej vyhlásil úver za predčasne splatný, pričom dodržal tak podmienky zmluvne dojednané ako aj zákonom stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Okrem toho súd poznamenáva, že žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uvádzala list žalobcu zo dňa 20.05.2013 ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktorý ale s touto vecou nijako nesúvisí.
28. O poskytnutie úveru formou refinancovania požiadala žalobcu samotná žalovaná, pričom posudzovanie a prieskum refinancovaných úverov nebolo predmetom tohto sporu a v tomto smere súd nemal povinnosť, aj keď žalovaná je spotrebiteľom, tieto zmluvné vzťahy žalovanej preverovať.
29. Na základe toho, že mal súd preukázané, že žalovaná z poskytnutého úveru uhradila do podania žaloby žalobcovi 3 897,08 eur, preto mal pôvodne nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 320,99 eur, dlžných úrokov z úveru do dňa zosplatnenia v sume 563,06 eur a zosplatnenej istiny v sume 11 505,78 eur. Súd žalobcovi priznal sumu 11 600,63 eur, pretože mal vykonaným dokazovaním preukázané, že zo strany žalovanej bola po podaní žaloby uhradená suma vo výške 789,20 eur. Uvedená skutočnosť vyplývala z prehľadu transankcií žalovanej v UniCreditBank zo dňa 29.04.2020, keď na účet žalobcu s uvedením variabilného čísla zmluvy vykonala žalovaná platbu s poznámkou istina. S poukazom na to súd žalobu žalobcu nad priznanú sumu zamietol. Žalobca súdu napriek tomu, že žalovaná zaplatila túto sumu už dňa 29.04.2020, nenavrhol čiastočné späťvzatie žaloby v tejto časti.
30. Okrem toho žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, predstavujúcej dlžnú istinu, dlžný úrok do zosplatnenia úveru a zosplatnenú dlžnú istinu. V tejto časti súd uvádza, že ak dôjde k predčasnému zosplatneniu úveru na základe jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu, vznikol (tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane zmluvných úrokov (uplatnených do predčasného zosplatnenia istiny vo výške 563,06 eur) ako aj zákonných úrokov z omeškania. Tým, že sa dostala žalovaná do omeškania, priznal súd žalobcovi zákonný úrok z omeškania tak z dlžnej istiny ako aj z nezaplatených úrokov až do zaplatenia, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15-dňovej lehoty na splnenie povinnosti žalovanej, teda od 02.11.2019 a následne po čiastočnej úhrade v sume 789,20 eur zo dňa 29.04.2020 už z nižšej sumy 11 037,57 eur od 30.04.2020 až do zaplatenia; a to podľa ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. č.87/1995 Z. z.
31. Súd nepovolil splácanie dlžnej sumy žalovanej v splátkach, pretože žalovaná svoju žiadosť žiadnym spôsobom neodôvodnila a práve úver, ktorého zaplatenie je predmetom tohto sporu, bol poskytnutý
žalovanej práve na vyplatenie iných úverov. Okrem toho jej návrh nebol ani dostatočne určitý a práve žalovaná bola tá, ktorá porušila zmluvu, keď prestala hradiť vopred dohodnuté mesačné splátky riadne a včas. Súd okrem iného konštatuje, že neprihliadol na podanie občianskeho združenia Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov, pretože neobsahovalo jednu zo všeobecných náležitostí podania, a to podpis podľa § 127 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku. Z predmetného podania bolo zrejmé, že ide o kópiu podpisu, ktorý by mal patriť osobe s menom a priezviskom H. G., predseda. Predmetné občianske združenie je evidované na Ministerstve vnútra SR, pričom ako štatutárny orgán je evidovaná Simona Kohútová, nar. 27.04.1996, a to od 11.08.2020. Túto informáciu súd zistil z verejne dostupnej informácie na internete, preto je zrejmé, že podanie nebolo urobené ani štatutárnym orgánom občianskeho združenia, evidovaným v registri združení.
32. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Celková výška uplatneného nároku bola vo výške 12 389,83 eur. Žalobca bol úspešný v časti istiny vo výške 11 600,63 Eur (93,63 %) a žalovaná v časti istiny vo výške 789,20 Eur (6,37 %). Čistý procesný úspech žalobcu tak predstavuje 87,26 %. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 87,26%, pričom o výške náhrady rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu k nároku o trovách konania, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 Civilného sporového poriadku a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.