Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4S-1-2024.pdf
PDF · 83.19 KB
Case nature
Subarea
4S/1/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., trvale bytom: C. D. X/X, XXX XX E. F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, právne zastúpený: Mgr. Mária Čechová, advokátka, so sídlom Slnečná 38/A, 900 26 Slovenský Grob, proti žalovanému: Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor, so sídlom Radničné námestie 7, 902 01 Pezinok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V-1694/2014 zo dňa 16.02.2023, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave dňa 11.12.2023 správnu žalobu (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o povolení vkladu č. V-1694/2014 zo dňa 16.02.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalobca napadnuté rozhodnutie k žalobe nepriložil, a to ani po výzve správneho súdu; súčasne v podanej žalobe uviedol, že mu bolo napadnuté rozhodnutie oznámené dňa 10.10.2023, o čom však nepredložil žiaden dôkaz. Krajský súd žalobu postúpil dňa 04.01.2024 Správnemu súdu v Bratislave.
2. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 14.03.2023, ktorým navrhol žalobu zamietnuť. Súčasne správnemu súdu predložil administratívny spis týkajúci sa veci.
3. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
4. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
5. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
6. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
8. Podľa 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
9. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
10. Z dôvodu, že žalobca žalobou žiada preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané dňa 16.02.2023 (t. j. takmer 10 mesiacov pred podaním správnej žaloby), správny súd v prvom rade pristúpil k skúmaniu toho, či bola žaloba podaná včas v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote od oznámenia napadnutého rozhodnutia (tak ako to predpokladá § 181 ods. 1 SSP).
11. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie mu bolo oznámené dňa 10.10.2023, o čom však nepredložil žiaden dôkaz. Správny súd tak nemal za preukázané oznámenie napadnutého rozhodnutia dňa 10.10.2023, a preto na tento dátum neprihliadal.
12. Správny súd preskúmal preložený administratívny spis za účelom preskúmania podmienky včasnosti podania žaloby. Ako vyplýva z administratívneho spisu, napadnuté rozhodnutie bolo ďalšiemu účastníkovi konania (pani G. B.) doručené dňa 03.03.2023 a žalobcovi dňa 23.02.2024, teda niekoľko mesiacov po podaní správnej žaloby a po viac ako roku od vydania napadnutého rozhodnutia. Existuje tak zjavný rozpor s tým, čo uvádzal žalobca v žalobe (oznámenie napadnutého rozhodnutia dňa 10.10.2023) a čo vyplýva z administratívneho spisu. Súčasne správny súd zistil, že žalovaný v podaní zo dňa 21.09.2023 oznámil žalobcovi, že žalovaný vklad vlastníckeho práva povolil dňa 16.02.2023. Správny súd tak uvádza, že je potrebné ustáliť, od akého dátumu je nutné rátať začiatok lehoty na podanie správnej žaloby.
13. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručované poštovou zásielkou určenou do vlastných rúk so službou opakovaného doručenia a zásielka sa žalovanému vrátila dňa 22.03.2023 ako neprevzatá v odbernej lehote. Ako vyplýva z pripojenej obálky, zásielka bola podaná na prepravu dňa 24.02.2023 a bola opakovane doručovaná, a to dňa 28.02.2023. Od opakovaného doručenia po vrátenie zásielky žalovanému tak uplynulo 24 dní. Zásielka bola doručovaná na adresu žalobcu: B. XXXX/XX, XXX XX B.. Z doručenky súčasne vyplýva, že žalobca si napadnuté rozhodnutie osobne prevzal až dňa 23.02.2024, teda po viac ako roku od vydania napadnutého rozhodnutia a súčasne až po podaní správnej žaloby. Ako vyplýva z administratívneho spisu, zásielka s napadnutým rozhodnutím bola doručovaná na adresu žalobcu, na ktorú žalovaný zasielal žalobcovi zásielky a tieto boli žalobcovi doručené – napr. rozhodnutie zo dňa 19.06.2014, rozhodnutie zo dňa 20.10.2014.
14. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o vklade vlastníckeho práva a aplikoval vo vzťahu k doručovaniu napadnutého rozhodnutia tzv. fikciu doručenia. Z dôvodu, že si žalobca napadnuté rozhodnutie osobne prevzal, a to dňa 23.02.2024, je potrebné sa vysporiadať s kolíziou tzv. fiktívneho doručovania (22.03.2023) a osobného doručovania (23.02.2024).
15. Správny súd uvádza, že Správny poriadok jasne upravuje doručovanie do vlastných rúk a posledná veta § 24 ods. 2 Správneho poriadku predstavuje výnimku zo zásady, že doručenie pôsobí až od okamihu, keď sa písomnosť dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu na to, či sa adresát o uložení úradnej zásielky na pošte fakticky dozvedel alebo nedozvedel, zo zákona vyplýva, že uplynutím tejto zákonnej lehoty sa má za to, že mu bola písomnosť doručená - ide o právnu fikciu doručenia písomnosti.
16. Vo vzťahu k prejednávanej veci išlo o doručovanie v správnom konaní, a preto bolo potrebné postupovať podľa ustanovenia § 24 Správneho poriadku. Z uvedeného vyplýva, že na uplatnenie fikcie doručenia musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: (i) adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, (ii) v mieste doručenia sa zdržiava, (iii) doručovateľ vhodným
spôsobom adresáta upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť a (iv) nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný.
17. V predmetnej veci nebolo sporné, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručované a žalobca nebol zastihnutý. Z administratívneho spisu vyplýva, že zásielka bola žalobcovi opakovane doručovaná, a to dňa 28.02.2023 a aj napriek tomu si žalobca zásielku neprevzal. Zásielka bola žalobcovi doručovaná na adresu, na ktorú boli žalobcovi zo strany žalovaného doručované aj iné zásielky a iná adresa nebola žalovanému zo strany žalobcu do času vydania napadnutého rozhodnutia uvedená. Nedoručená zásielka sa žalovanému vrátila dňa 22.03.2023, a tento deň sa s odkazom na § 24 ods. 2 Správneho poriadku považuje za dátum doručenia napadnutého rozhodnutia. Správny súd má za to, že žalovaný pri doručovaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so Správnym poriadkom.
18. To, že si žalobca zásielku osobne prevzal o rok neskôr nemá vplyv na to, že sa aplikuje fikcia doručenia, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade, žalovaný postupoval pri doručovaní rozhodnutia procesne správne a z dôvodu, že žalobcovi boli poskytnuté všetky možnosti na včasné prevzatie napadnutého rozhodnutia, tieto možnosti nevyužil. V druhom rade je potrebné prihliadnuť aj na princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva – zatiaľ čo si ďalší účastník konania napadnuté rozhodnutie prevzal riadne a včas, a to 03.03.2023, žalobca si napadnuté rozhodnutie prevzal po viac ako roku od doručovania a po tom ako boli vykonané všetky procesné možnosti doručovania do vlastných rúk, ktoré Správny poriadok ponúka. Ak by sa prijala premisa, že sa má prihliadnuť na osobné doručenie po viac ako roku od doručovania napadnutého rozhodnutia, išlo by o obchádzanie zákona, ktorý má presne stanovené procesné pravidlá doručovania a k porušeniu právnej istoty možných ďalších účastníkov konania, ktorí sa spoliehajú na princíp právnej istoty. Súčasne je potrebné uviesť, že takýmto spôsobom by sa umelo predlžovali lehoty na podanie žaloby, čo je taktiež v rozpore s princípom právnej istoty účastníkov administratívnych konaní.
19. Správny súd uvádza, že základným predpokladom efektívneho správneho konania je vzájomná súčinnosť a spolupráca správnych orgánov a účastníkov konania. Práve v zmysle tohoto základného princípu je nutné vidieť a hodnotiť konkrétne počínanie účastníkov konania. Rovnako v tomto smere je totiž nutné vidieť praktické naplnenie zmluvného poňatia štátu, predstavujúceho konsenzuálny odraz presvedčenia občanov o nutnosti existencie tejto inštitúcie na ochranu základných práv a slobôd. Vo svojich dôsledkoch by sa totiž tento základný vzorec právnych vzťahov javil ako úplne neefektívny, ak by sa v praxi pripustilo zneužívanie jednotlivých procesných inštitútov na obchádzanie a cielené obštrukcie, v konečnom dôsledku znemožňujúcom faktické pôsobenie práva (k tomu rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn.: 5As/44/2007, ktorý bol prebratý aj kasačným súdom, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Sžrk/6/2020 zo dňa 20.01.2021). Súčasne možno z daného rozsudku vyvodiť, že doručenie správneho rozhodnutia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel; neskoršie faktické prevzatie rozhodnutia nemá na právne účinky doručenia už žiadny vplyv.
20. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o nemožnosti vyzdvihnúť si písomnosť v ustanovenej lehote, o ktorej plynutí a právnych dôsledkoch jej márneho uplynutia bol účastník v oznámení o uložení písomnosti poučený, postihuje účastníka konania, nie správny orgán. Taktiež z vyššie uvedeného rozhodnutia vyplýva, že ak sa zdržiaval účastník konania na danej adrese od začatia konania, v jeho priebehu preukázateľne preberal písomnosti, ktoré mu tam boli doručované správnym orgánom, pričom nič nenasvedčovalo tomu, že by mal úmysel zmeniť miesto pobytu, správnemu orgánu neoznámil inú adresu na doručovanie a až po vyzdvihnutí písomnosti, u ktorej nastala fikcia doručenia, tvrdil, že v dobe doručovania bolo miesto jeho pobytu odlišné, nemôže takáto námietka účinky doručenia zvrátiť. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca v podanej žalobe ani netvrdil, že v čase doručovania napadnutého rozhodnutia by sa na uvedenej adrese nezdržiaval, prípadne, že vidí pri doručovaní napadnutého rozhodnutia iné vady.
21. Súčasne správny súd pokladá za potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžo/134/2008 zo dňa 14.08.2008, v ktorom sa zaoberal aj otázkou právnej fikcie a vyslovil, že v prípade náhradného doručovania je § 24 Správneho poriadku konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí ustanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj
odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu.
22. S odkazom na vyššie uvedené východiská správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené / oznámené dňa 22.03.2023, teda dňom, kedy sa zásielka s napadnutým rozhodnutím vrátila žalovanému (v súlade s § 24 ods. 2 Správneho poriadku). Od tohto dňa tak žalobcovi začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby, ktorá uplynula dňa 22.05.2023. Žalobca tak podal žalobu oneskorene, a preto správny súd aplikoval § 98 ods. 1 písm. d) SSP a žalobu odmietol ako oneskorene podanú. 23. O trovách konania správny súd rozhodol s odkazom na § 170 písm. a) SSP, ktorý jasne stanovuje, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žalobca bola odmietnutá.
24. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).