Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/132/2014

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľky: X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, G., proti odporcom: 1) F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, P., 2) C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, P., obaja právne zastúpení: JUDr. Miloš Papcun, advokát so sídlom Vajanského 5270/1a, Piešťany, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade súd p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. III. Súd r u š í predbežné opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Piešťany dňa č. k. - 22 zo dňa 01.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2014 a vykonateľnosť dňa 12.09.2014.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2014 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej dňa 07.01.2014 medzi žalovaným v 1. rade ako darcom a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra G. dňa 24.01.2014 pod č. j. E. XX-XXXX a ktorej predmetom sú prevody nehnuteľností, a to pozemkov - parcela registra „C“ parc. č. 6314/2 zastavané plochy a nádvoria o výmera XX m2 a parcela registra „C“ parc. č. XXXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavieb - rodinný dom, číslo súpisné XXXX na parcele č. XXXX/X a garáž so skladom, číslo súpisné XXXX na parcele č. XXXX/X, v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu v podiele 1/2 z celku. Dôvodnosť podanej žaloby je založená na porušení predkupného práva žalobkyne ako spoluvlastníčky nehnuteľností, keď žalovaný v 1. rade ako podielový spoluvlastník nehnuteľností bezodplatne previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovanú v 2. rade bez toho, aby žalobkyni pred týmto právnym úkonom ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel.

2. Uznesením č. k. - 22 zo dňa 01.07.2014 súd na návrh žalobkyne zakázal žalovanej v 2. rade nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu

- Darovacej zmluvy zo dňa 07.01.2014, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho práva v podiele 1/2 z celku k nehnuteľnostiam v katastrálnom území G., zapísaných katastrálnym odborom Okresného úradu G. na LV č. XXXX - pozemok registra „C“- parcela č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ - parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba - rodinný dom, č. súpisné XXXX na parcele č. XXXX/X a stavba - garáž so skladom, číslo súpisné XXXX na parcele č. XXXX/X, najmä tieto nehnuteľnosti zaťažiť záložným právom, vecným bremenom, vložiť ich ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, previesť vlastnícke právo k nim na tretiu osobu a dať ich do prenájmu, a to až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť právneho úkonu Darovacej zmluvy zo dňa 07.01.2014 v konaní vedenom na Okresnom súde G..

3. Uznesením č. k. - 52 zo dňa 27.05.2015 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde G.Š. pod sp. zn. .

4. Uznesením č. k. - 95 zo dňa 27.05.2020 súd rozhodol o pokračovaní v konaní.

5. Podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 18.08.2020 žalobkyňa súdu doručila späťvatie žaloby, ktoré odôvodnila tým, že dňa 03.01.2020 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu G. č. k. zo dňa 03.10.2018, ktorým súd rozhodol, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre okres, obec a katastrálne územie G. ako: a) pozemok parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, b) pozemok parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria o výmer XX m2, c) stavba so súpisným číslom XXXX, druh stavby rodinný dom, postavený na pozemku parcelné číslo XXXX/X, d) stavba so súpisným číslom XXXX, druh stavby - garáž so skladom postavená na pozemku parcelné číslo XXXX/X. Súd v odôvodnení rozsudku bod 61 konštatoval, že žalovaný v 1. rade nebol v čase uzavretia Darovacej zmluvy so žalovanou v 2. rade vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ice na pozemkoch a preto nemohol toto právo previesť na žalovanú v 2. rade, teda Darovacia zmluva zo dňa 07.01.2014 je absolútne neplatná. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa berie žalobu späť. Dôvodom späťvzatia žaloby je skutočnosť, že súd v konaní č. po vykonaní rozsiahleho dokazovania prišiel k záveru, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností a darovacia zmluva je absolútne neplatná. Avšak žalobkyňa trvá na tom, aby boli žalovaní zaviazaní k náhrade trov konania, nakoľko zavinili ich vznik, keď porušili predkupné právo žalobkyne. Následne až po vykonaní rozsiahleho dokazovania v inom súdnom konaní bolo zistené, že darovacia zmluva je nielen relatívne neplatná, ale dokonca absolútne neplatná.

6. Súd z rozhodnutia č. k. - 154 zo dňa 03.10.2018 zistil, že súd určil, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľnosti Okresným úradom G., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre okres G., obec G. a katastrálne územie G. ako : stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku parcely registra "C" parcelné číslo XXXX/X, a stavba - garáž so skladom so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parcely registra "C" parcelné číslo XXXX/X a pozemok zapísaný ako pozemok parcely registra "C" parcelné číslo XXXX/ X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a pozemok zapísaný ako pozemok parcely registra "C" parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2.

7. Súd sa v uvedenom rozhodnutí okrem iného zaoberal aj otázkou platnosti zmluvy, ktorá uzatvorila žalobkyňa a F. T. a dospel k záveru, že takáto kúpna zmluva je absolútne neplatná a to podľa v spojení a 143a , z dôvodu obchádzania kogentných ustanovení o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom na záver o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a F. T. potom aj vo vzťahu k pozemkom ktoré boli predmetom uvedeného prevodu platí, že aj napriek tomu že F. T. bol ako vlastník pozemkov v jednej polovici zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností , taký zápis bol v rozpore s právnym stavom keďže nikdy vlastníkom pozemkov nebol, a keď darovacou zmluvou previedol tento spoluvlastnícky podiel k pozemkom na žalovanú, išlo o konanie nevlastníka v rozpore zo starou rímskou zásadou - „nemo plus iuris ab alium transfere potest quam ipse habet“ t. j. nikto nemôže na druhého previesť viac práva ako má on sám. Vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu teda na žalovanú nikdy neprešlo. (vzhľadom na skutočnosť, že k vkladu vlastníckeho práva došlo až v roku 2014 súd sa nemohol zaoberať otázkou prípadného vydržania vlastníckeho práva žalovanou nakoľko v prípade nehnuteľností zákon stanovuje uplynutie vydržacej doby u dobromyseľného držiteľa na 10 rokov a je zrejmé, že v prípade žalovanej ani v prípade započítania doby po ktorú boli pozemky zapísané na F. T. nedosiahla doba držby 10 rokov.

8. Podľa § (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

11. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

12. Podľa , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem. Rozhodnutie o späťvzatí žaloby je závislé na súhlasnom, či nesúhlasnom stanovisku druhej strany sporu k danému procesnému úkonu žalobcu. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

14. Zo strany žalobkyne prišlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu. Dôvodom späťvzatia žaloby žalobkyňa uviedla skutočnosť, že súd v konaní č. k. po vykonaní rozsiahleho dokazovania prišiel k záveru, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností. Ďalej žalobkyňa v späťvzatí uviedla, že súd v odôvodní rozsudku (pozn. súdu č. k. -154 zo dňa 03.10.2018) bod 61. konštatoval, že žalovaný v 1. rade nebol v čase uzavretia Darovacej zmluvy so žalovanou v 2. rade vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 - ice na pozemkoch a preto nemohol toto právo previesť na žalovanú v 2. rade.

15. S poukazom na späťvzatie žaloby žalobkyňou v celom rozsahu, súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie voči žalovaným zastavil (výrok I.). Súhlas žalovaných nebol potrebný, vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu žaloby prišlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

16. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. Podľa , (1) neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. (2) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie. (3) Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.

18. Inštitút neodkladných a zabezpečovacích opatrení je novým v civilnom procesnom práve a nahradil tak inštitút predbežných opatrení, ktoré boli upravené v . Ustanovenie preferuje zrušenie neodkladného opatrenia súdom, ktorý ho nariadil. Účelom je predovšetkým právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že bude jednoznačne rozhodnutím súdu skonštatované, že účinky neodkladného opatrenia pominuli.

19. Keďže pominuli dôvody pre ktoré bolo predbežné opatrenie v tomto konaní nariadené súd zrušil predbežné opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Piešťany dňa č. k.

- 22 zo dňa 01.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2014 a vykonateľnosť dňa 12.09.2014 (výrok III.).

20. Podľa , (1) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 21. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu sporového konania voči žalovaným prišlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobkyne, aj na strane žalovaných. V tomto prípade, žalobkyňa zobrala žalobu späť, pričom dôvodom späťvzatia žaloby uviedla skutočnosť, že súd v konaní č. k. pre ktoré bolo toto predmetné konanie prerušené po vykonaní rozsiahleho dokazovania prišiel k záveru, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností a darovacia zmluva je absolútne neplatná. V tomto predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, že právny úkon - darovacia zmluva uzatvorená dňa 07.01.2014 medzi žalovaným ad 1) F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C. A.. Č.. XXXX/X, ako darcom a žalovanou ad2

- C. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.S., ul. G. Č.. XXXX/X ako obdarovanou, ktorej vklad bol

povolený Správou katastra G. dňa 24.01.2014 pod č. j. E. a ktorej predmetom sú prevody nehnuteľností

- pozemkov - pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, výmera XX m2, zastavené plochy a nádvoria a pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/X a stavba - garáž so skladom, č.s.XXXX na parcele číslo XXXX/X v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu 1 - ina z celku je neplatný. Žalobkyňa v podaní, v ktorom zobrala žalobu späť trvá na tom, aby boli žalovaní zaviazaní k náhrade trov konania, nakoľko zavinili ich vznik, keď porušili predkupné právo žalobkyne. Následne až po vykonaní rozsiahleho dokazovania v inom súdnom konaní bolo zistené, že darovacia zmluva je nielen relatívne neplatná, ale dokonca absolútne neplatná.

22. V zmysle citovaných zákonných ustanovení bolo pri rozhodovaní o náhrade trov konania potrebné vychádzať zo zásady zodpovednosti za zavinenie, pričom v tomto prípade bola žaloba zobratá v celom rozsahu späť s poukazom na rozhodnutie iného konania. V konaní č. k. - 154 súd v bode 61., na ktoré sa aj samotná žalobkyňa odvoláva v späťvzatí, súd konštatoval, že vzhľadom na záver o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a F. T. potom aj vo vzťahu k pozemkom ktoré boli predmetom uvedeného prevodu platí, že aj napriek tomu že F. T. bol ako vlastník pozemkov v jednej polovici zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností , taký zápis bol v rozpore s právnym stavom keďže nikdy vlastníkom pozemkov nebol, a keď darovacou zmluvou previedol tento spoluvlastnícky podiel k pozemkom na žalovanú, išlo o konanie nevlastníka v rozpore zo starou rímskou zásadou - „nemo plus iuris ab alium transfere potest quam ipse habet“ t. j. nikto nemôže na druhého previesť viac práva ako má on sám. Hoci v konaní posudzoval súd otázku platnosti napadnutej zmluvy ako predbežnú, uvedené nemá nijaký vplyv na potencionálnu úspešnosť alebo neúspešnosť žaloby podanej žalobkyňou v konaní . Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Žalobkyňa sa nárokov domáhala v dvoch súdnych konaniach paralelne, pričom mala vedomosť o tom, že spolu skutkovo súvisia a taktiež o tom, že predpokladom rozhodnutia vo veci je aj riešenie otázky, ktorá bola predmetom sporu . Súd má za to, že je to práve žalobkyňa, kto zavinil v danom prípade zastavenie konania, nakoľko sa rozhodla v konaní nepokračovať a vzala žalobu späť. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu. Pokiaľ jedna strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní úspešní vznikol podľa nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % (výrok II.). 24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.