Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Ondko, v spore žalobcu: BK SERVIS s.r.o., so sídlom Prašná 6, 040 18 Košice - Krásna, IČO: 36 586 188, zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 237,68 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 237,68 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 237,68 € od 20.04.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 08.07.2019, tunajšiemu súdu postúpenou dňa 23.06.2020, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 237,86 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa 25.02.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Y. E. T., EČV: X., ktoré v tom čase patrilo poškodenému Miroslavovi Guľášovi, bytom Vyšná Myšľa 317, 044 15 Vyšná Myšľa. Škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla s EČV: X., povinne zmluvne poisteného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8013920793. Poškodený dal motorové vozidlo opraviť u žalobcu. Náklady na opravu predstavovali sumu vo výške 2.388,00 €, ktorá bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20190056. Žalobcovi bolo oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Žalovaným priznaná a uhradená bola suma vo výške 2.150,32 €. Celková nepriznaná suma vo výške 237,68 € bola poškodeným postúpená na žalobcu. Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Poškodený, resp. žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, ktorý vzniká už vznikom škody a nie až opravou poškodeného vozidla. Výška nároku sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada zaplatiť sumu za vykonanú opravu, pri ktorej postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Žalovaný krátil nárok žalobcu v dôsledku,

že opravu vykonal neautorizovaný servis, pričom svojvoľne určil výšku normohodiny v sume 20,00 € s DPH. Žalobca si účtoval náklady na cenu práce vo výške 30,00 € bez DPH, resp. 36,00 € s DPH, čo je v porovnaní s inými servismi v danom regióne cena výhodnejšia alebo porovnateľná a obvyklá. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Žalovaný krátil poistné plnenie tiež z dôvodu lakovacej konštanty, ktorá zahŕňa okrem ceny farby aj spotrebný materiál ako je napr. riedilo, acetón, striekacie kabíny a pod. Pri oprave tohto motorového vozidla bolo potrebné použiť lak, aký malo auto pôvodne, čo malo vplyv aj na technológiu opravy a množstvo lakovacieho materiálu, či lakovacie práce.

2. Na základe predložených listín vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 24.07.2019 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, ktorým uplatnený nárok neuznal.

3. Odpor bol odôvodnený tým, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku nebola žalovanému doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Podľa žalovaného návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá podľa ustanovenia (ďalej len „“). Žalobca mal v žalobnom návrhu označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, týkajúcich sa škodovej udalosti, zo strany poškodeného. Niektoré údaje o podstatných náležitostiach síce vyplývajú z príloh, čo však nie je postačujúce. Žalovaný taktiež namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, teda poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, preto nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok a teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla). Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s (ďalej len „“). Žalovaný považoval takýto právny úkon za absolútne neplatný. Súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia pohľadávky. Samotný predmet zmluvy považoval za rozporuplný, nejasný a za presne nešpecifikovaný. Žalobcom uplatnený nárok bol podľa žalovaného nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. Poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. , podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že zrozumiteľne a určito opísal skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nemôže dôjsť k zámene s iným skutkom. Poistná udalosť je špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že uplatnená pohľadávka predstavuje nárok na náhradu škody, ktorý vznikol krátením časti nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnili poškodený, resp. žalobca, voči žalovanému v zmysle . Z podstaty poistenia nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady poisteného rizika, tieto preukázať poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal finančné dopady poisteného rizika, za ktoré sa v pravidelnom intervale uhrádza poistné. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Zo zákona nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t. j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku

škodovej udalosti už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. V zmysle ustálenej judikatúry nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží, pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy, no je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Rozsah náhrady škody by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Žalovaný už čiastočne plnil, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu. Poškodený, ako veriteľ, postúpil krátený nárok na náhradu škody, ktorý mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi. Ustanovenie taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie tam uvedený nie je, t. j. je možné ho platne postúpiť. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Postupník nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Vzhľadom na čiastočnosť plnenie zo strany žalovaného je spornou len výška priznaného plnenia na náhradu škody a nie samotná existencia škody. Žalovaný tým, že priznal a uhradil poškodenému nárok na náhradu škody, hoci len v čiastočnom rozsahu, fakticky uznal, že na strane poškodeného skutočne ku škode došlo. Tým, že žalovaný čiastočne priznal poškodenému nárok na náhradu škody v čiastočnom rozsahu písomne uznal svoj dlh, t. j. uznal záväzok vzniknutý z poistnej udalosti, ktorý je povinný uhradiť poškodenému. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Obdobné námietky týkajúce sa aktívnej vecnej legitimácie boli už predmetom súdneho preskúmavania v desiatkach sporov, kde súdy tieto námietky považovali za nedôvodné. V článku II zmluvy o postúpení pohľadávky postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postúpenej pohľadávky je úplná a správna, preto musí mať vedomosť o tom, že tieto pohľadávky sú predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Oznámenia o poistnom plnení žalovaného sú nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný tvrdí, že poskytol poistné plnenia vo výške primeraných nákladov na opravu vozidla, no neuviedol ako a podľa čoho tieto stanovil. Neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaný riadnym spôsobom nezdôvodnil závery vykonaného krátenia poistného plnenia, čím porušil svoju povinnosť vykonať riadne šetrenie škodovej udalosti. Závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad, keďže žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa . Najvyšší súd SR nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa má aplikovať so začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, t. j. splnenia nepeňažnej povinnosti.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to registrácie nových osobných automobilov SR (č. l. 10 - 11), faktúry č. 20190056 (č. l. 12), kalkulácie nákladov na opravu (č. l. 13 - 14), oznámenia o poistnom plnení (č. l. 15), cenníkom prác jednotlivých servisov (č. l. 16 - 18) a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.04.2019 (č. l. 19), pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Dňa 25.02.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Y. E. T., EČV: X., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému J. E., bytom T. J. XXX, XXX XX T. J.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla s EČV: , ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8013920793. Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť u žalobcu. Náklady na opravu motorového vozidla boli v sume 2.388,00 €, ktorá bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20190056. Žalobcovi bolo oznámené, že dňa 04.04.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Žalovaným priznaná a uhradená bola suma vo výške 2.150,32 €.

7. Z faktúry č. 20190056 vystavenej žalobcom poškodenému vyplýva, že náklady na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu vo výške 2.388,00 €, pozostávajúcu z nákladov

na dodaný materiál vo výške 1.822,31 €, z vykonaných prác vyúčtovaných vo výške 168,00 € a z DPH vo výške 398,06 €. Prílohu faktúry tvorila kalkulácia nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v celkovej výške 2.388,37 €.

8. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 05.04.2019 vyplýva, že dňa 04.04.2019 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložil výpočet výšky plnenia v sume 2.150,32 €. Podľa likvidátora boli pri výpočte poistného plnenia priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 €/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Podľa obhliadky po oprave nebolo lakované rozšírenie blatníka. Zrážka predstavovala sumu 237,68 €.

9. Z Registrácie nových osobných automobilov v SR (september 2011) vyplýva kategorizácia poškodeného motorového vozidla zn. Y. E. T., a to SUV.

10. Z predložených cenníkov jednotlivých autoservisov v danom regióne pre tento typ motorového vozidla vyplýva obvyklá cena mechanických prác v rozmedzí od 39,60 € s DPH do 75,60 € s DPH a obvyklá cena klampiarskych a lakovacích prác v rozmedzí od 44,40 € s DPH do 92,00 € bez DPH.

11. Dňa 25.04.2019 poškodený ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému, vzniknutej z poistnej udalosti č. 8013920793 zo dňa 25.02.2019, vo výške 237,68 €, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a škodou už vyplatenou žalovaným a jej príslušenstva.

12. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

13. Podľa , , , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

14. Podľa , , , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

15. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa , , poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

17. Podľa , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

18. Podľa , , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

19. Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

20. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

21. Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

22. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa , , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

24. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu časti škody vo výške 237,68 € s príslušenstvom, z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie poistnej zmluvy, vznik a priebeh škodovej udalosti, ako ani čiastočné poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného. Spornou však ostala absencia zákonných náležitostí žaloby, doručenie faktúry žalovanému, platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a s ňou súvisiaca aktívna vecná legitimácia žalobcu, ako aj dôvodnosť krátenia poistného plnenia a nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania.

25. Žalovaný sa bránil tým, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená. Namietol tiež, že žaloba nespĺňa zákonné kritériá podľa ustanovenia , keď žalobca nešpecifikoval základné údaje o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch zo strany poškodeného. Zároveň namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, teda poškodený ako dlžník žalobcu nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Predmet zmluvy považoval za rozporuplný, nejasný a za presne nešpecifikovaný. Namietol aj uplatnené úroky z omeškania, keďže táto povinnosť vzniká doručením rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a teda do omeškania by sa mohol dostať až v prípade nesplnenia povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím.

26. K namietanej absencii podstatných náležitostí žaloby súd uvádza, že žalobca riadne, úplne a spoľahlivo opísal rozhodujúce skutočnosti, keď poistnú udalosť zakladajúcu nárok na náhradu škody v žalobe špecifikoval dostatočne určito a zrozumiteľne, bez možnosti jej zámeny s akoukoľvek inou poistnou udalosťou. Aj keď žalovaný namietol nedostatočné opísanie realizovaných úkonoch zo strany poškodeného, zákonnosť postupu poškodeného, či riadne splnenie povinností z jeho strany nespochybnil.

27. Žalovaný ďalej namietal, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a teda nárok neeviduje vo svojom účtovníctve, napriek tomu však podstatnú časť uplatneného poistného plnenia poškodenému poskytol, ba čo viac sám v prílohe k Oznámeniu o poistnom plnení zo dňa 05.04.2019 výslovne uvádza faktúru za opravu vozidla číslo: 20190056 na sumu 2.388,00 €, preto najneskôr v tento deň mu sporná faktúra musela byť doručená.

28. K absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a teda k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd uvádza, že nárok na poistné plnenie v tomto prípade vzniká už okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, teda právna skutočnosť, ktorá podmieňuje

vznik nároku na poistné plnenie, je vznik škodovej udalosti. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.04.2019 mal súd nepochybne preukázané, že poškodený platne postúpil pohľadávku voči žalovanému vo výške 237,68 €, predstavujúcu rozdiel medzi fakturovanou sumou za opravu poškodeného motorového vozidla a škodou vyplatenou žalovaným. Postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, predstavuje nárok na poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia. Skutočná vôľa postupcu previesť pohľadávku bola v predloženej zmluve jednoznačne vyjadrená, pričom postupovaná pohľadávka bola dostatočne špecifikovaná čo do výšky a dôvodu jej vzniku. Pri výklade právnych úkonov vo všeobecnosti platí princíp preferencie platnosti právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu nemá byť teda zásadou, ale výnimkou, a to iba v prípade, ak právny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. V danej veci mal postupca (poškodený) voči žalovanému pohľadávku na poskytnutie poistného plnenia zo škodovej udalosti vo výške faktúry vystavenej servisom, ktorý vykonal opravu. Postúpená pohľadávka poškodeného sa pritom týkala tej časti fakturovanej sumy, ktorá predstavovala časť poistného plnenia, ktorá doposiaľ zo strany žalovaného uhradená nebola. Z uvedených dôvodov súd zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za platný právny úkon, teda zmluvou na žalobcu prešli všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou, a preto je aktívne vecne legitimovaným v tomto spore.

29. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 25.02.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Y. E. T., EČV: X., za ktorú zodpovedá vodič motorového vozidla v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8013920793. Poškodený si nechal motorové vozidlo opraviť u žalobcu, pričom celkové náklady na opravu motorového vozidla predstavovali sumu vo výške 2.388,00 €, ktorá bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20190056. Žalovaný však poskytol poškodenému len časť poistného plnenia vo výške 2.150,32 €. Poškodenému neposkytol časť poistného plnenia vo výške 237,68 €, čo predstavuje krátenie nákladov na lakovací materiál a na cenu práce.

30. Pri posudzovaní dôvodnosti krátenia poistného plnenia súd v prvom rade skúmal, či zo strany poškodeného došlo k riadnemu splneniu jeho povinností a následne, či bol žalovaný oprávnený krátiť poistné plnenie v predmetnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania akýmkoľvek spôsobom nevyplynulo, že by poškodený porušil niektorú svoju povinnosť a nevykonal všetky úkony potrebné k uplatneniu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a preto mu patrí nárok na úhradu skutočnej škody podľa ustanovenia . Poškodením motorového vozidla iným vozidlom, povinne zmluvne poisteným za zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, mu totiž vznikla majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do stavu pred škodovou udalosťou. Žalovaný bol povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla za škodcu. Žalovaný akýmkoľvek spôsobom nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia, ani že by poškodeného vyzval na preukázanie vyčíslených nákladov na opravu vozidla. Z predloženej faktúry vyplývajú celkové náklady na opravu vozidla vo výške 2.388,00 €, pozostávajúce z nákladov na dodaný materiál vo výške 1.822,31 €, z vykonaných prác vyúčtovaných vo výške 168,00 € a z DPH vo výške 398,06 €. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení len stroho konštatoval priznanie primeraných nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 €/NH s DPH a primeraných nákladov na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %), bez riadneho odôvodnenia, či preukázania opodstatnenosti krátenia poistného plnenia. Súd mal za to, že predložená faktúra preukazuje náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na to, aby poškodené vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Ak žalovaný dospel k záveru, že poškodený dostatočným spôsobom nepreukázal výšku nákladov za vykonanú opravu, mal tohto vyzvať na ich preukázanie, a to aj s označením a odôvodnením požadovaných dokladov. Napriek absencii riadneho odôvodnenia krátenia ceny práce (normohodín) žalovaným, súd uvádza, že z predložených cenníkov prác autoservisov je zrejmé, že žalobca účtovanou cenou práce vo výške 36,00 €/NH s DPH neprekročil cenu normohodín obvyklú v danom regióne pre príslušný typ motorového vozidla. Žalobca teda predložil listinné dôkazy hodnoverne preukazujúce výšku nákladov na opravu daného motorového vozidla. Súd na záver uvádza, že nemôže byť na ťarchu poškodeného (resp. žalobcu), že si na opravu motorového vozidla vybral neautorizovaný servis, preto žalovaný nebol oprávnený krátiť poistné plnenie bez riadneho odôvodnenia tohto krátenia.

31. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že žalobca všetky tvrdené skutočnosti riadne preukázal, naopak námietky žalovaného súd považoval za nedôvodné a

nedostatočne preukázané. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení v priebehu konania neoznačil ani nepredložil akýkoľvek dôkaz. Súd mal preto za preukázané, že došlo k vzniku škody na motorovom vozidle, za ktorú zodpovedá vodič motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený si svoje povinnosti spojené s uplatnením poistného plnenia riadne splnil, avšak žalovaný svoj záväzok nahradiť poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením vozidla v celom rozsahu nesplnil. V konaní nebolo preukázané, že by krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bolo dôvodné, preto súd dospel k záveru, že bolo povinnosťou žalovaného nahradiť poškodenému škodu v celej jej výške, t. j. aj v žalobcom uplatnenej sume 237,68 €, preto súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a žalobe v celom jej rozsahu vyhovel.

32. Podľa , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

33. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. V zmysle ustanovenia je poistné plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 04.04.2019, preto bolo poistné plnenie splatné dňa 19.04.2019. Žalovaný však poškodenému poistné plnenie neposkytol v celej uplatnenej výške, kedy toto bez riadneho odôvodnenia krátil v časti 237,68 €. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok poskytnúť poškodenému poistné plnenie v celom rozsahu riadne a včas, dostal sa do omeškania s jeho splnením, čím vzniklo žalobcovi právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v zákonnej sadzbe platnej k prvému dňu omeškania, ktoré mu súd priznal v uplatnenom rozsahu.

36. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že tento v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, keďže mal vo veci plný úspech s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresom súde Košice I, písomne v listinnej podobe v dvoch rovnopisoch alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).