Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58Cr-2-2019.pdf
PDF · 109.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-58Cr/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Vallovou v spore žalobcu: F.. X. Z., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX/XX, XXX XX N. J. I., zastúpeného: JUDr. Roman Škerlík, advokát, Letná 61, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: MPL TRADING spol. s r.o., Galvániho 8, 821 04 Bratislava, zastúpeným: Advokátska kancelária MAJLING & NINČAK, s.r.o., Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd návrh na odklad vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku rozhodcu Mgr. Andreja Gundela pod sp.zn. 598/18 zo dňa 09.10.2018 z a m i e t a .
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 11.02.2019 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 598/18 zo dňa 09.10.2018 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) vydaného rozhodcom Mgr. Andrejov Gundelom (ďalej len „rozhodcovský súd“).
2. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovský súd rozhodol, že žalobcu ako žalovaného zaviazal zaplatiť 14.307,04 Eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu 858,44 Eur. Žalobca namietol zákonnosť a dôvodnosť tohto rozsudku, nakoľko nevie, ktorý rozhodcovský súd daný rozsudok vydal. Nebol upovedomený o ustanovení rozhodcu a rozhodcovskom konaní a ani mu nebolo umožnené zúčastniť sa tohto konania. Má za to, že toto konanie podlieha spotrebiteľskému konaniu. Rozhodcovský rozsudok ho zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú a odporujúcu dobrým mravom. Žalobca popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. On vôbec nevedel, čo podpisuje, a vôbec nevie, či niečo také podpísal, ako je rozhodcovská zmluva. A ak niečo podpísal, nie je si vedomý toho, muselo mu byť nejako podstrčené, a teda bola využitá moja nevedomosť. Pokiaľ si spomína text bol písaný veľmi malými a nečitateľnými písmenami. So zmluvou nemal možnosť sa oboznámiť vopred, pred jej uzavretím. Popiera platnosť celej zmluvy, resp. to, že sa za niečo zaručil. Rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach doložky alebo rozsudok prekračuje právomoc dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom prípadne dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania a rovnako nevie, či nejaká dohoda sa uzavrela. V predmetnom konaní už raz rozhodca konal na podklade žaloby doručovanej rozhodcovi dňa 14.06.20417, avšak po tom, čo žalobca (správne žalovaný) vzal návrh späť rozhodca
vydal uznesenie, ktorým konanie o zaplatenie čiastky 14.604,21 Eur s prísl. a zmluvnou pokutou 876,27 Eur zastavil.
3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe a uviedol, že dňa 16.2.2017 došlo k uzavretiu Rámcovej kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej žalobca (správne žalovaný) dodával tovar spoločnosti BRILANT DOM SK s.r.o., IČO: 36 597 023, ktorá bola povinná za predmetný tovar zaplatiť. Súčasťou zmluvy bolo aj ručiteľské vyhlásenie žalobcu ako štatutárneho orgánu, v zmysle ktorého podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka žalovanému ako ručiteľ vyhlasuje, že preberá na seba ručiteľský záväzok za úhradu kúpnej ceny s prísl. a zmluvnou pokutou, ktorú spoločnosť bude povinná uhradiť na základe vystavených faktúr v zmysle zmluvy a uspokojí žalovaného v prípade, ak si spoločnosť nesplní svoje záväzky. Žalobca ako ručiteľ zároveň súhlasil s rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rámcovej kúpnej zmluve. Uvedená spoločnosť neplnila svoje záväzky, napriek viacerým výzvam a dňa 09.06.2017 podal žalovaný rozhodcovi návrh na začatie rozhodcovského konania v zmysle rámcovej kúpnej zmluvy, avšak sa rozhodol dať spoločnosti a žalobcovi ešte jednu možnosť vyriešiť vec mimosúdnou cestnou a zobral návrh späť. Nakoľko nedošlo k úhrade dlhu žalovaný podal dňa 05.02.2018 návrh na začatie rozhodcovského konania v totožnom znení. Na tvrdenia žalobcu, že „nevedel čo podpisuje“, že mu bol podstrčený a že bola „využitá jeho nevedomosť“ uviedol, že tvrdenia sú nepravdivé. Ďalej žalobca v konaní nevystupoval ako spotrebiteľ, ale ako ručiteľ spoločnosti. Konateľ je povinný konať s odbornou starostlivosťou v zmysle Obchodného zákonníka. Zmluvné ustanovenie, s ktorým vyslovil súhlas, že žalobca podpisom rámcovej kúpnej zmluvy prehlásil, že si obsah tejto zmluvy a všeobecných obchodných podmienok tvoriacich jej neoddeliteľnú súčasť prečítal, pochopil ho a bez výhrad ho prijal slobodne, vážne a nie pod nátlakom. Žalobca sa nemôže dva roky po jej uzatvorení doslova vyhovárať, že si jej znenie neprečítal a že „nevedel, čo podpisuje“. Keďže žalobca vystupoval pri uzatváraní predmetnej zmluvy v postavení konateľa kupujúceho - spoločnosti - a zároveň v postavení ručiteľa za záväzky tejto spoločnosti, je zrejmé, že predmetnú rozhodcovskú doložku akceptoval jednak za spoločnosť a jednak za seba ako fyzickú osobu - ručiteľa. Žalobca zároveň súhlasil s rozhodcovskou doložkou v Zmluve - „Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli“. Počas celej existencie obchodného vzťahu nikdy nenamietol ustanovenie obsahujúce rozhodcovskú doložku, ani neprejavil nesúhlas s jej znením. Ručiteľská doložka sa vzťahuje na osobu žalobcu, ktorý svojim podpisom ako štatutár kupujúceho nespochybniteľne prevzal ručiteľský záväzok v zmysle Rámcovej kúpnej zmluvy, čím sa stal ručiteľom zmluvného vzťahu medzi kupujúcim a predávajúcim. Žalobca navrhuje zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodov § 40 ods. 1 písm. a) napriek tomu, že ich pred rozhodcovským súdom nenamietal (§ 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z.). Žalovaný úmyselne neprevzal ani jednu zásielku s návrhom na začatie rozhodcovského konania spolu s výzvou na vyjadrenie a to ani v jednom prípade, prevzal až konečné rozhodnutie - rozhodcovské uznesenie o zastavení konania a rozhodcovský rozsudok. Žalobca nikdy nenamietol ani jeden zo zákonných dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku a to i napriek skutočnosti, že o jeho vedení vedel, preto súd má postupovať tak, že na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku neprihliadal a navrhol žalobu zamietnuť.
4. Žalobca vo vyjadrení podľa § 167 ods. 3 C.s.p. uviedol, že žalobca nikdy nemal vôľu sa so žalovaným dohodnúť na rozhodcovskom konaní, konal výlučne len v mene spoločnosti BRILANT DOM SK s.r.o. ako jej konateľ, nie vo vlastnom mene. Žalobca nikdy neprejavil súhlas s rozhodcovským konaním voči jeho osobe. Nikdy neprejavil vôľu uzatvoriť ako fyzická osoba so žalovaným rozhodcovskú zmluvu. Všeobecné obchodné podmienky netvoria jeden celok so zmluvou a na nich sa nenachádza podpis žalobcu a to ani konateľa ani ako fyzickej osoby. Rozhodcovská zmluva ako aj ručiteľský záväzok nie sú obsiahnuté v samotnej zmluve, ale majú vyplývať zo všeobecných obchodných podmienok. Neobstojí argumentácia s ustanovení § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. Žalobca sa dozvedel o existencií rozhodcovského konania až doručením rozhodcovského rozsudku a dovtedy nemal vedomosť o ňom a nemohol uplatňovať námietky. Žalobca nebol upovedomený o ustanovení rozhodcu ani rozhodcovskom konaní ani mu nebolo umožnené sa zúčastniť a z rozhodcovského rozsudku nie je zrejmé, kedy mu bola zásielka zaslaná ani na akú adresu. Rozhodca nesprávne aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku o doručovaní.
5. Žalovaný sa vyjadril podľa § 167 ods. 4 C.s.p. a uviedol, že je v súlade s platnými predpismi ak do obsahu zmluvy resp. do všeobecných obchodných podmienok tvoriacich jej neoddeliteľnú súčasť je vložený zabezpečovací inštitút (ručenie). Žalobca žalovanému predložil svoj občiansky preukaz za účelom preukázania totožnosti a účelom poskytnutia osobných údajov ako fyzickej osoby. Medzi žalovaným a spoločnosťou BRILANT DOM SK s.r.o. bola už uzatvorená takmer totožná rámcová
kúpna zmluva so Všeobecnými obchodnými podmienkami s obsiahnutou rozhodcovskou doložkou a ručiteľským vyhlásením. dňa 19.05.2016, ktorú žalobca bez výhrad podpísal. Ďalej uviedol, že všeobecné obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s ňou pevne spojené a s podpisom žalobcu. V čl. VII ods. 2 Rámcovej kúpnej zmluvy je výslovne uvedené, že Všeobecné obchodné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalobcova spoločnosť odoberala od žalovaného materiál, pričom žalobca počas niekoľkých rokov nenamietal znenie jediného ustanovenia zmluvy, tá mu vyhovovala a robí tak teraz účelovo, keď má plniť. Nemôže byť na ťarchu žalovaného ako predávajúceho, že kupujúci, jeho konateľ a ručiteľ, sa neoboznámili riadne s každým jedným ustanovením zmluvy a obchodných podmienok. Žalobca bol o rozhodcovskom konaní upovedomený zásielkou od rozhodcu, ktorá bola vrátená ako nedoručená - neprevzatá v odbernej lehote. Rozhodca zásielku doručoval žalobcovi na adresu uvedenú v Registri obyvateľov, ktorá mu bola vrátená dňa 05.03.2018. Žalobca mal 18 dní na prebratie zásielky na pošte, no neurobil tak a teraz nemôže tvrdiť, že nebol upovedomený. Zároveň na rovnakej adrese trvalého pobytu žalobca prebral rozsudok. Rozhodca správne doručoval, žalobca ak by si predmetnú poštovú zásielku riadne prevzal, bol by o začatí rozhodcovského konania upovedomený a mohol sa zúčastniť. Žalobca nepredložil námietky podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z.
6. Ako prostriedky procesnej procesného útoku okrem skutkových tvrdení uvedených v bode 2 a 4 použil a do spisu doložil listinné dôkazy: rozhodcovský rozsudok zo dňa 09.10.2018, rozhodcovské uznesenie zo dňa 13.11.2017, späťvzatie návrhu 28.09.2017, pričom iné prostriedky procesného útoku nevyužil.
7. Ako prostriedky procesnej obrany žalovaný okrem skutkových tvrdení uvedených v bode 3 a 5 použil a do spisu doložil listinné dôkazy Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 19.05.2016, výzvu na zaplatenie dlhu zo dňa 20.12.2016 a 20.03.2017, fotokópiu obálky s doručovanou žalobou, kópiu občianskeho preukazu žalobcu, odpoveď Ministerstva vnútra SR, doručenku s doručovaním rozhodcovského rozsudku.
8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a nežiadal odročenie pojednávania, a za prítomnosti žalovaného súd vec meritórne prejednal a nesporných skutkových tvrdení a dôkazov v uvedených v bode 6 a 7 zistil tento skutkový stav veci:
9. Žalovaný v postavení žalobcu proti žalobcovi v postavení žalovaného podal dňa 09.02.2018 žalobu na rozhodcovský súd ad hoc rozhodcu Mgr. Andreja Gundela o zaplatenie 14.307,04 Eur s prísl. a zmluvnej pokuty. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súdu bolo zistené, že ani jedna zo strán nie je spotrebiteľom. Zjednaná Rozhodcovská zmluva (doložka) bola súčasťou Všeobecných obchodných podmienok zo dňa 16.02.2017 uzatvorených s Rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 16.02.2017 medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou BRILANT DOM SK s.r.o., IČO: 36 597 023 so sídlom Harichovce, Družstevná 44, ktorej je žalovaný (žalobca) štatutárnym orgánom (konateľom) a to čl. 7 ods. 1 VOP, pričom s jej znením s poukazom na čl. 5 ods. 2 VOP žalovaný rovnako súhlasil, čím založil právomoc rozhodcu konať a rozhodovať v tomto spore. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že rozhodca zaslal žalovanému výzvu k žalobnej odpovedi. Odoslaná zásielka sa vrátila rozhodcovi dňa 13.03.2018 z dôvodu, že si ju neprevzal v odbernej lehote.
10. Rozhodcovským uznesením pod sp. zn. 366/17 zo dňa 13.11.2017 rozhodca Mgr. Andrej Gundel v právnej veci žalobcu: MPL TRADING spol. s r.o., IČO: 31 388 639 proti žalovanému 1/ X. Z., nar. XX.XX.XXXX a žalovanému 2/ Hedge Fund s.r.o., o zaplatenie 14.604,21 Eur s prísl. a zmluvnej pokuty konanie zastavil a to na základe späťvzatia návrhu žalobcom zo dňa 28.09.2017.
11. Z fotokópie nedoručenej zásielky vyplýva, že žalobcovi na adresu je trvalého pobytu od Mgr. Andreja Gundela, rozhodcu bola doručovaná zásielka označená ako výzva žalovanému a žaloba sp. zn. 598/18 a to do vlastných rúk dňa 14.2.2018 s opakovaným doručením dňa 15.2.2018, uložením dňa 15.2.2018 s plnou úložnou lehotu a rozhodcovi sa vrátila s poznámkou 13.03.2018 s poznámkou pošty o jej neprevzatí v odbernej lehote.
12. Ministerstvo vnútra na žiadosť rozhodcu Mgr. Andreja Gundela o vydanie potvrdenia o trvalom/ prechodnom pomere oznámil adresu trvalého pobytu žalobcu: V. XXX/XX, časť N. J. I., N. J. I..
13. Rozhodcovský rozsudok pod sp.zn. 598/18 bol doručený žalobcovi dňa 13.12.2018.
14. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
15. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
16. Podľa § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
17. Podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
18. Podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
19. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.
20. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku (osobitným zákonom je zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
21. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi
na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
22. Podľa § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.
23. Žalobca ako žalovaný a žalovaný ako žalobca boli účastníkmi rozhodcovského konania 598/18, čím je daná aktívna a pasívna legitimácia v zmysle § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. Žalobca prevzal dňa 13.12.2018 rozhodcovský rozsudok a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná 11.02.2019 t. j. včas podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. Napriek splneniu týchto predpokladov súd na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
24. Všeobecný súd môže vstupovať do postupu a rozhodcovských rozhodnutí v rozsahu a medziach zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Je povinný prihliadať na celé rozhodcovské konanie a na uplatňovanie jednotlivých práv a plnenie povinností účastníkov toho ktorého rozhodcovského konania s poukazom na § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Každý účastník rozhodcovského konania je povinný dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku namietať priamo v rozhodcovskom konaní v lehote na to ustanovenej inak bez zbytočného odkladu. Zákon o rozhodcovskom konaní okrem toho v ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ukladá žalobcovi domáhajúcemu sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nielen tvrdiť dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, ale ich aj preukázať. To znamená, že žalobca je povinný už v samotnej žalobe tvrdiť dôvody a všetky tieto dôvody preukazovať a to všetko najneskôr do 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku.
25. V predmetnej veci súd teda vychádzal z preukázaných dôvodov uvedených žalobcom a súčasne, či boli uplatnené včas.
26. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozhodcovský súd doručoval žalobu s výzvou na vyjadrenie, opakovane, žalobcovi na adresu jeho trvalého pobytu, pričom žalobca si zásielku v 18 dňovej odbernej lehote neprevzal. Ďalej bolo preukázané, že rozhodcovský súd zisťoval v registri obyvateľov adresu trvalého pobytu žalobu a zistil, že je zhodná s adresou, na ktorú odoslal žalobu t.j. rozhodcovský súd vynaložil primerané úsilie na zistenie doručovacej adresy. S poukazom na § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní sa preto žaloba žalobcovi považuje za doručenú. Súd v nadväznosti na § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní uvádza, že použitie ustanovenia § 116 ods. 2 C.s.p. je v rozhodcovskom konaní nepoužiteľné, nakoľko to povaha veci nepripúšťa, keďže rozhodcovský súd nemá úradnú tabuľu súdu ani webovú stránku príslušného súdu. Žalobca v žalobe vôbec netvrdil (a ani nepreukazoval) akékoľvek dôvody, ktoré by mu bránili prevziať zásielku so žalobou od rozhodcovského súdu. Toto správanie žalobcu, má za následok, že žalobca sa rozhodol všetky procesné oprávnenia, ktoré mu zákon o rozhodcovskom konaní, nevyužiť. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca v rozhodcovskom konaní vôbec nevyužil právo namietať akékoľvek dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku. Keďže v rozhodcovskom konaní neboli namietnuté žiadne dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd s poukazom na § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní na dôvody uvedené v žalobe nemohol prihliadať.
27. Súd s ohľadom na námietky žalobcu, že nebol upovedomený o ustanovení rozhodcu, nebolo mu umožnené zúčastniť sa, rozhodcovské konanie neprebiehalo podľa dohody účastníkov, dodáva, že sám žalobca sa v rozhodcovskom konaní rozhodol nevyužiť právo zúčastniť sa rozhodcovského konania a preto nemôže v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku tieto dôvody namietať. Čo sa týka právomoci rozhodcovského súdu, súd uvádza, že žalobca nevyužil právo v rozhodcovskom konaní namietnuť neplatnosť či neexistenciu rozhodcovskej zmluvy najneskôr doručením žalobnej odpovede (§ 21 ods. 2 prvej vety zák. č. 244/2002 Z.z.). Zmeškanie tejto lehoty má za následok, že rozhodcovská zmluva je uzavretá tacitným spôsobom. Na námietku žalobcu, že je spotrebiteľom, súd uvádza, že žalobca oprávnenie namietať túto skutočnosť do vydania rozhodcovského rozsudku taktiež nevyužil (§ 21 ods. 2 druhej vety zákona č. 244/2002 Z.z.).
28. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalobcu súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (III. ÚS 209/04).
29. Súd poukazuje na zásadu - neznalosť zákona neospravedlňuje, nakoľko vyhlásením zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v Zbierke zákonov sa žalobcovi dňom jeho vyhlásenia sa uvedený zákon, vrátane práv a povinností z nich plynucich, stal známym (§ 15 zák. č. 400/2015 Z. z.). Tiež poukazuje na starorímsku zásadu - „práva patria len bdelým“ (vigilantibus iura scripta sunt) (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011.
30. Súd je obligatórne povinný skúmať dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní. Predmet sporu sporových strán bolo podľa platného práva možné a dovolené riešiť v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 2, ods. 3, ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z). Vo vzťahu k skúmaniu porušenia verejného poriadku súd uvádza, že súdna kontrola súladu rozhodcovského sporu s verejným poriadkom za žiadnych okolností nezakladá meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku. Súd konštatuje, že v predmetnom rozhodcovskom spore žiadne porušenie verejného poriadku nezistil.
31. Keďže žalobca podal návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku a súd žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nevyhovel, s poukazom na ust. § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku neodložil.
32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Žalovaný mal proti žalobcovi plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka.
V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 C.s.p.).