Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/53/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného Mgr. Richardom Petrovom, advokátom so sídlom v Košiciach, Františkánska 3, IČO: 42098874, proti žalovanému: WMET INTERNATIONAL GROUP s.r.o. v likvidácii, so sídlom Michalská 7, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 44 067 941, zastúpenému: JUDr. Helena Hledíková, advokátka so sídlom v Bratislave 4, Matúšova 56/ A, IČO: 31772439, o zaplatenie 50.000,- eur s prísl., o odvolaní oboch sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -379 zo 16.1.2020, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanému z prísudku t.j. sumy 25.000,- eur v rozsahu 100 %.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie sumy 25.000,- eur s prísl. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 25.000,- eur s 9 % úrokom z omeškania od 10.2.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 16.9.2009 uzavreli VOLKSBANK Slovensko, a. s. (právny predchodca žalobcu) a žalovaný zmluvu pre podnikateľov a právnické osoby č. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej mu banka otvorila bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene eur. Podpisový vzor na nakladanie a disponovanie s účtom mala pri otvorení účtu len T. Q., trvalý pobyt: A. Q. O. XX, XXXXX V., D. U., ktorá je zároveň jedinou spoločníčkou a konateľkou žalovaného a od 13.5.2010 sa stal spoludisponentom účtu aj B. Q. T., trvalý pobyt ako spoločníčka a konateľka.

3. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky účinné 1.6.2011 (VOP).

4. Zo Žiadosti o nahlásenie hotovostného výberu urobenej telefonicky dňa 1.2.2012 a následne podpísanej B. Q. T. súd zistil, že požiadal žalovaný o hotovostný výber sumy 291.000,- eur dňa 3.2.2012 v pobočke banky v Bratislave na ul. Vysokej s tým, že žiada o vydanie 182 kusov bankoviek nominálnej hodnoty 500,- eur a 1.000 kusov bankoviek nominálnej hodnoty 200,- eur.

5. Z pokladničného dokladu banky zo dňa 3.2.2012 súd zistil, že doklad bol vytlačený ten deň o 11:59 a je v ňom uvedený výber sumy 291.000,- eur a poplatok 29,10 eur. V hornej časti dokladu sú čísla: 1000/20 a 282/500.

6. Toho istého dňa bola o 14.35 hodine vykonaná inventarizácia pokladne pracovníčky B. N. a zistené, že namiesto účtovného stavu 83.526,45 eur je fyzický stav pokladne 33.526,45 eur, a teda pokladňa má diferenciu 50.000,- eur. Inventarizácia bola vykonaná pracovníčkou banky pani B. Y., ktorá doklad spolu s pokladníčkou aj podpísala.

7. Z hlásenia o rozdiele na pokladni pracovníčky B. N. z toho istého dňa súd zistil, že na pokladni bol zistený schodok 50.000,- eur a že táto suma bola vyplatená B. Q. T. chybou tejto pracovníčky. Bol preverený kamerový záznam za prítomnosti pracovníka pána S., z ktorého vyplýva, že mu bola vyplatená čiastka 341.000,- eur. Klient bol kontaktovaný Y. B. a následne Y.. Q., ale poprel skutočnosť, že vybral o 50.000,- eur viac ako bol nahlásený výber.

8. Listom zo dňa 6.2.2012 banka vyzvala pani T. Q., výkonnú riaditeľku žalovaného na vydanie omylom vyplatenej sumy.

9. Toho istého dňa bola bankou spísaná a pokladníčkou pani N. podpísaná Dohoda o uznaní záväzku na základe Dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 1.12.2011, kde táto uznala schodok vo výške 50.000,- eur a zaviazala sa ho splniť zrážkami zo mzdy vo výške 210,- eur až do úplného zaplatenia s tým, že k tomu dáva súhlas. Zrážky zo mzdy jej však realizované neboli.

10. Zo záznamu spísaného pracovníkom banky pánom B. M. dňa 6.3.2012 súd zistil, že prvé dva výbery prebehli bez väčších problémov, pričom boli z celkovej sumy dotácie vydané prostriedky vo výške 250.000,- eur a 148.000,- eur. V balíku s prostriedkami dotácie zostalo po prvých dvoch výberoch spolu 341.000,- eur.

11. Následne došlo k vyplácaniu finančných prostriedkov v hotovosti žalovanému, pričom z vopred nahlásenej a klientom požadovanej skladby výberu vyplynulo, že výber mal obsahovať 182 ks 500 eurových bankoviek. Bankovky mali byť viazané v jednom balíku 100 kusov 500 eurových bankoviek ako úplný balík, v druhom balíčku 82 kusov 500 eurových bankoviek ako neúplný balíček.

12. Z kamerového záznamu je zjavné, že pokladníčka z igelitového balíčka na začiatku výberu pred ich prepočítaním vytiahla a na stôl rozložila a následne prepočítala celkovo 3 balíčky 500 eurových bankoviek. Počas prepočítavania 500 eurových bankoviek si klient uložil 200 eurové bankovky v 5 balíčkoch do papierových obalov na hotovosť a dva balíčky do jedného samostatného obalu. Pokladníčka prepočítala s najväčšou pravdepodobnosťou najprv dva úplné balíčky po 100 kusov 500 eurových bankoviek a následne neúplný balíček po 82 kusov 500 eurových bankoviek. Po prepočítaní boli 3 balíčky uložené pokladníčkou do podávača a klient si ich na druhej strane vytiahol. Následne si uložil 500 eurové bankovky v balíčkoch do 2 obalov a vložil si ich do vnútorného vrecka kabáta a pobočku opustil.

13. Z tohto záznamu súd zistil, že banka v snahe zistiť ako došlo k tejto škodovej udalosti, pričom jednoznačne to bolo identifikované ako chyba zamestnankyne pri prevzatí hotovosti a pri rozdelení sumy na hotovostné výbery, konštatovala aj možné zlepšenia vzhľadom na tento prípad, medzi ktorými je aj upraviť vhodnosť postupov pri vyplácaní finančných prostriedkov v hotovosti.

14. Stretnutie s klientom, a to žalovaným, sa uskutočnilo následne po zaslaní listu zo dňa 6.2.2012, a to dňa 8.2.2012, kde mu bolo vysvetlené, že banke je celá situácia nepríjemná a za chybu sa ospravedlňuje. Klient bol informovaný, že banka má kamerový záznam dokazujúci, že klient prostriedky prevzal, a preto ho banka žiada o ich vrátenie.

15. Dňa 20.2.2012 klient banku informoval, že stretnutie s protistranou sa pre neprítomnosť nemohlo konať skôr a uskutoční sa 22.2.2012 a následne bol aj banke doručený list zo dňa 2.3.2012, kde klient odmietol prevzatie vyššej sumy v hotovosti a požiadal o kópiu kamerového záznamu, ale táto mu nebola poskytnutá.

16. Za kľúčový dôkaz ale súd považuje videozáznam poskytnutý bankou, ktorý si prehral ako na pojednávaní, tak aj pri výsluchu a v prítomnosti pracovníčok banky, ktorých činnosť v tento deň a úkony, ktoré vykonávali, je na videozázname zachytená. Videozáznam je vo farebnom vyhotovení, preto je možné identifikovať jednotlivé druhy bankoviek, keďže bankovky nominálnej hodnoty 200 eur sú žltohnedej a nominálnej hodnoty 500 eur farby fialovej a aj dizajn oboch bankoviek je natoľko odlišný, že nie je možné si ich pomýliť.

17. Z tohto záznamu je nad všetku pochybnosť zrejmé, že síce nie je možné presne identifikovať počet bankoviek v každom pokladníčkou prinesenom balíku bankoviek, ale zakaždým pokladníčka z balíka sňala ochrannú pásku a zakaždým touto po prepočítaní bankoviek, každý jednotlivý balík bankoviek aj opáskovala a odovzdala takým spôsobom pánovi B. Q. T. desať balíčkov bankoviek nominálnej hodnoty 200 eur, čo spolu predstavovalo časť ním žiadaných finančných prostriedkov v hodnote 200.000,- eur. Zo záznamu nad všetku pochybnosť vyplýva aj to, že celý čas, aj keď bola vymenená čítačka, táto bola obrátená smerom k okienku tak, aby si mohol klient skontrolovať počet bankoviek, teda či sa mu ozaj vydáva také množstvo bankoviek určitej nominálnej hodnoty, ktoré žiadal.

XX. B. Q. T. vo výpovedi v trestnom konaní aj potvrdil, že „prepočítavač“ peňazí sledoval, aby bolo v tom balíčku 100 ks bankoviek. Z videozáznamu je zrejmé, že pokladníčka odovzdávala balíčky s bankovkami v nominálnej hodnote 200 eur jednotlivo po ich prepočítaní a dávala do podávača, a až potom, čo do podávača dala aj posledný, teda desiaty balíček, posunula všetky balíčky smerom ku klientovi a vyčkala, aby si ich mohol uložiť.

19. Z videozáznamu je zrejmé, že počítačka peňazí sa zasekávala už pri prepočítavaní druhého a následne ôsmeho až desiateho balíčka bankoviek nominálnej hodnoty 200 eur a bezradnosť pokladníčky pani N. aj druhej pracovníčky pani Š. z tejto situácie, pričom pani Š. sa počas odovzdávania hotovosti aj pozrela na hodinky, čo je zvyčajne prejavom toho, že sa niekto ponáhľa a obe sa zrejme aj ponáhľali na obed, čo aj potvrdila pokladníčka pani N., keď priznala, že už ju čakal priateľ, s ktorým mala ísť na obed. Preto zrejme po tom, čo videla pani Š. problémy s prepočítavaním posledného balíka 200 eurových bankoviek, rozhodla sa priniesť druhú čítačku a na tejto druhej čítačke došlo k prepočítaniu posledného balíka a odovzdaniu sumy 200.000,- eur. A hoci aj táto čítačka sa pri tomto poslednom balíku zasekávala, nechali ju inštalovanú.

20. Následne zobrala pokladníčka bankovky v nominálnej hodnote 500,- eur a zreteľne vidno, že boli opáskované v 3 balíčkoch, dva balíčky položila na pult a začala prepočítavať prvý balíček, avšak aj pri prepočítavaní tohto balíčka sa čítačka zasekávala a pani Š. k nej pristúpila a snažila sa jej pomôcť, pričom pokladníčka odstúpila od čítačky a jej to umožnila. Po prepočítaní tohto prvého balíka, pokladníčka ho dala do podávača a sňala pásku z druhého balíka a dala ho prepočítať počítačke. Tento balík bol prepočítaný bez problémov a daný do podávača, a na to zobrala tretí balík bankoviek v nominálnej hodnote 500,- eur, sňala z neho pásku a dala ho prepočítať do počítačky, kde opätovne prepočítanie prebehlo bez problémov a pridala tento tretí balíček k dvom balíčkom do podávača, na čo jej pani Š. posunula účtovný doklad na odovzdanie, ktorý dala k balíčkom. Následne obe vyčkali určitý čas pri okienku, kým si klient balíčky neodloží.

21. Pán B. Q. T. nesledoval prepočítavania 500 eurových bankoviek, preto sa nemohol ohradiť už pri ich daní v troch jednotlivých balíčkoch do podávača, ale zreteľne z videozáznamu vyplýva, že jeden balíček 500 eurových bankoviek podržal v pravej ruke a viditeľne sa čudoval tomuto balíčku, pretože zrejme nepredpokladal takýto obnos finančných prostriedkov. To, že sa jednalo o tri balíčky je zrejmé aj z toho, že si 500 eurové bankovky rozdelil každý do osobitného balíčka, takto si uložil aj do kabáta.

22. Z účtovných dokladov banky a vykonanej inventúry je zrejmý schodok v pokladni pokladníčky pani N. práve o týchto 50.000,- eur, pričom súd nemal pochybnosti o tom, že by banka, ak by jej nebolo zrejmé, že skutočne došlo k mylnému vydaniu tejto sumy práve tomuto klientovi, riskovala svoje obchodné meno a dobrú povesť a išla do rizika sporu s týmto pre ňu významným zahraničným klientom, keď mala dohodnutú s pokladníčkou hmotnú zodpovednosť, a táto aj bez všetkého podpísala uznanie dlhu vo výške tohto schodku.

23. Pán B. Q. T. bol nielen spoludisponent účtu, teda mal oprávnenie vyberať z účtu finančné prostriedky, ale aj pre žalovaného pracoval, ako to uviedol pri svojej výpovedi v trestnom konaní, o čom svedčia

aj jeho znalosti o obchodných aktivitách a partneroch žalovaného, a to, že pravidelne uhrádzal ako uviedol trom až štyrom obchodným partnerom finančné prostriedky v hotovosti. Vzhľadom na rovnakú adresu trvalého pobytu jeho a jedinej spoločníčky a konateľky žalovaného možno usudzovať, že medzi nimi bol blízky vzťah a obaja sú uvedení v hlavnej účtovnej knihe žalovaného za obdobie roka 2012 v knihe partnerov aj s podnikateľskými identifikačnými číslami. V hlavnej účtovnej knihe za rok 2012 nie je uvedený žiaden účtovný záznam o platbe B. Q. T. ako zamestnancovi alebo sprostredkovateľovi ani ako obchodnému zástupcovi, rovnako ako voči T. Q., kde figuruje iba záznam o tom, že jej spoločnosť 28.12.2012 vrátila pôžičku vo výške 1.000.000,- eur. Medzi obchodnými partnermi žalovaného je však spoločnosť D. E. O., ktorej spoločníkom podľa informácií voľne dostupných z internetu pri kliknutí na obchodné meno spoločnosti, je B. Q. T. a sídlo tejto spoločnosti v D. je totožné s bydliskom B. Q. T. a T. Q.. Tieto skutočnosti dosvedčujú, že B. Q. T. konal v mene žalovaného a s plným vedomím žalovaného a akékoľvek právne úkony, ktoré vykonal, zaväzujú žalovanú spoločnosť, ktorá ani takéto konanie prekračujúce jeho oprávnenia nenamietala. Ak teda B. Q. T. disponoval s účtom žalovaného a robil následné právne úkony voči obchodným partnerom žalovaného, jeho konanie zaväzuje spoločnosť v celom rozsahu.

24. Súd preto zaviazal žalovaného k vydaniu tohto bezdôvodného obohatenia aj s príslušnými zákonnými úrokmi z omeškania podľa s poukazom na výšku úrokov z omeškania upravenú vládnym nariadením Začiatok plynutia nároku na úroky z omeškania, teda za čas, odkedy je žalovaný povinný vydať toto obohatenie stanovil oproti žalobe, ktorá ich žiadala od 7.2.2012, až od 10.2.2012, keďže dôkaz o doručení výzvy zo 6.2.2012 nepredložil; a tak súd považoval lehotu 3 dní za dobu na doručenie tejto výzvy, preto v prevyšujúcej časti žalobu ohľadom úrokov z omeškania zamietol.

25. Keďže o sumu 25.000,- eur s prísl. žalobca zobral žalobu v priebehu konania so súhlasom žalovaného späť, súd v tejto časti konanie zastavil podľa , .

26. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením s tým, že každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný, a preto súd vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obe sporové strany.

28. Žalobca podal odvolanie len proti výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil tak, že prizná žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % z tzv. prísudku, t.j. zo sumy 25.000,- eur.

29. Odvolanie odôvodnil ustanovením , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Poukázal na to, že súd pri posudzovaní pomeru úspechu strán sporu neprihliadol na dôvody a okolnosti späťvzatia žaloby v jej časti, a tento procesný úkon posúdil len z formálneho hľadiska ako dôvod jeho iba čiastočného úspechu vo veci. V konaní bolo preukázané, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo čiastočné plnenie uplatneného nároku druhým zo spoludlžníkov - svedkyňou B. N. a je nepochybné, že táto plnila dlh za žalovaného, čo vyplýva z meritórneho rozhodnutia súdu. Späťvzatie žaloby v časti uplatňovaného nároku v dôsledku čiastočného splnenia dlhu za žalovaného má v konečnom dôsledku zároveň spôsobiť aj jeho zbavenie sa povinnosti znášať akékoľvek trovy konania. Túto okolnosť nie je možné považovať za spravodlivé usporiadanie pomerov strán.

31. V súlade s potrebou spravodlivej a účinnej ochrany porušených práv by malo byť priznanie práva na náhradu trov konania v zmysle žalobcovi vychádzajúc zo sumy 25.000,- eur, na zaplatenie ktorej bol žalovaný zaviazaný.

32. Žalovaný podal odvolanie proti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.

33. Odvolanie odôvodnil ustanovením , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením ísm. h) , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

34. Poukázal na to, že z videozáznamu z bezpečnostnej kamery v diskrétnej zóne pobočky žalobcu, o ktorý sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí oprel, je nad všetku pochybnosť zrejmé, že síce nie je možné presne identifikovať počet bankoviek v každom, pokladníčkou prinesenou balíku bankoviek, ale zakaždým pokladníčka z balíka sňala ochrannú pásku, a zakaždým touto, po prepočítaní bankoviek, každý jednotlivý balík bankoviek aj opáskovala a odovzdala pánovi B. Q. T. 10 balíčkov bankoviek v nominálnej hodnoty 200,- eur, čo spolu predstavovalo sumu 200.000,- eur. Nie je zrejmé, ako súd mohol na základe predmetného videozáznamu, ktorý považuje za kľúčový dôkaz, uzavrieť, že pánovi B. Q. T. boli odovzdané finančné prostriedky v hodnote 200.000,- eur, keďže súd v úvode jeho argumentácie (bod 66 rozsudku) priznáva, že nie je možné presne identifikovať počet bankoviek v každom, pokladníčkou prinesenom balíku bankoviek.

35. Súd nevzal do úvahy, že pán B. Q. T. sa pozastavil nad skutočnosťou, prečo 500 eurové bankovky nie sú balíčkované po 100 kusov. Okrem uvedeného je z videozáznamu zrejmé, že pán B. Q. T. nesledoval prepočítavanie 500 eurových bankoviek. Súdom zdôraznené pozastavenie sa nad tretím balíčkom mohlo byť spôsobené akoukoľvek skutočnosťou.

36. Z odôvodnenia súdu je zrejmé, že sa nevyporiadal s faktom, že tieto finančné prostriedky mohli byť komukoľvek počas predmetného dňa. V daný deň, t.j. 3.2.2012 boli uskutočnené spolu 3 nadlimitné výbery. Okrem uvedeného pokladníčka pani N. vo svojej výpovedi na polícii z 23.10.2012 uviedla, že bola počas dňa dodatočne dotovať svoju pokladňu v hlavnom trezore pre klienta - A., O..U..L...

37. Z videozáznamu, ktorý je súčasťou spisu, vyplýva, že výber hotovosti spoločnosťou A., O..U..L.. uskutočnený 3.2.2012 v čase 10:51 až 10:54:32 vôbec neprebehol v diskrétnej zóne pobočky žalobcu a nie je zrejmé, koľko kusov bankoviek a v akej hodnote bolo tejto spoločnosti pokladníčkou žalobcu B.D. N. vydaných, pričom pokladničný doklad znie na sumu 243.000,- eur. Táto skutočnosť je v rozpore so záverom súdu v bode 77 rozsudku, že rovnako listinné dôkazy, účtovné doklady a videozáznam preukazujú to, že tak nedošlo vyplatením finančnej hotovosti predchádzajúcim dvom klientom, ale práve tomuto klientovi, čo dosvedčuje videozáznam.

38. Z pohybov pani N. na videozázname z 3.2.2012 o 12:15:11, teda bezprostredne po ukončení výdaja hotovosti, možno usúdiť, že pani N. mala zámer uzavrieť dvere na trezore, avšak namiesto toho išla pomôcť pani Š. s odpojením čítačky bankoviek a následne sa už k úkonu smerujúcemu bezprostredne k uzavretiu trezoru nevrátila a opustila diskrétnu zónu pobočky žalobcu. Súd však vôbec nezvažoval možnosť, že predmetný schodok mohol vzniknúť iným spôsobom ako údajným vyplatením vyššej sumy žalovanému. Výsluchom ani jedného svedka nevyplynulo, že by predmetný schodok vo výške 50.000,- eur bol spôsobený práve pri vyplácaní peňažných prostriedkov žalovanému, prípadne, že by bolo jasné, aký počet bankoviek obsahujú jednotlivé balíčky. Súd však napriek uvedenému mylne tento dôkaz považuje za kľúčový dôkaz, ktorý má preukazovať, že disponent žalovaného údajne prevzal nejaké peňažné prostriedky naviac.

39. Výpovede pokladníčky B. N. a jej kolegyne L. Š., ako aj výpoveď riaditeľky pobočky B. Y. taktiež nedokazujú okolnosť prevzatia spornej sumy finančných prostriedkov disponentom žalovaného.

40. Totiž pokladníčka pani N. 8.2.2012 uviedla, že až po návrate z obeda, prerátaní a vybavení ďalšieho klienta, prišla na to, že chýbajúce peniaze asi vyplatila pánovi Q. T.. Z výpovede riaditeľky pobočky B. Y. z 25.11.2019 vyplýva, že pani N. nevedela povedať s určitosťou ako mohol vzniknúť predmetný schodok.

41. Z výsluchu tak B. Y., ako aj B. Helebrantovej vyplynulo, že pani N. už ráno prerátavala a prerozdeľovala peňažné prostriedky podľa jednotlivých objednávok do jednotlivých balíčkov, ktoré následne uložila do trezoru v diskrétnej miestnosti. Je teda nepochybné, že pokladníčka žalobcu - pani N. pred vydaním hotovosti žalovanému prerátavala jednotlivé bankovky minimálne dvakrát, čo znamená, že jednotlivé balíky minimálne dvakrát rozobrala a následne podľa potreby jednotlivého klienta opäť

zložila. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu však nie je zrejmé, ako mohol dospieť k presvedčeniu o počte bankoviek v jednotlivých balíčkoch.

42. Pokladníčka žalobcu pani N. bola skúsená pracovníčka a dostala na zaučenie nového zamestnanca pobočky, pani N. minimálne dvakrát prepočítala v kľude a bez časového stresu peňažné prostriedky pred ich vydaním klientom, jej prácu sledovala ďalšia skúsená pracovníčka L. Š., z výpovede L. Š., ako aj pani N. vyplýva, že pani N. v predmetný deň nebola roztržitá, unavená, nervózna a nevyzerala, že sa niekam ponáhľa, pani N. mala ako pomôcku aj súpisku, na ktorej bola uvedená požadovaná skladba bankoviek v požadovanom počte.

43. Súd prvej inštancie tieto dôkazy teda nedostatočne vyhodnotil a náležite sa s nimi nevyporiadal.

44. Žalobca predložil do spisu ako dôkazný prostriedok pokladničné doklady o výbere hotovosti klientmi, ktorí si v daný deň 3.2.2012 vyberali nadlimitnú hotovosť. Na žiadnom z pokladničných blokov prvých dvoch klientov nie je uvedený počet a nominálna hodnota vyplatených bankoviek, tieto údaje sú uvedené len na pokladničnom bloku žalovaného, ktorý žalobca predložil. Rovnako žalovaný nikdy v minulosti neobržal pokladničný doklad s takýmto údajom. Samotný videozáznam potvrdzuje, že L. Š. po prepočítaní bankoviek na čítačke podala žalovanému pokladničný doklad bez toho, aby ona sama, alebo ktokoľvek iný tam niečo dodatočne dopisoval. Tomuto rozporu sa však súd prvej inštancie nevenoval a nebral ho do úvahy.

45. Súd prvej inštancie uzavrel, že pán Q. T. musel prepočítavať peniaze, pretože vyplácal svojmu dodávateľovi faktúry v cca o 6.000,- eur nižšej sume, pán Q. T. prišiel na to, že dostal o 50.000,- eur väčší obnos hotovosti už v banke, prípadne neskôr už v aute a túto sumu nevyplatil svojmu obchodnému partnerovi a pán Q. T. vo svojich vyjadreniach zavádzal pri tvrdení skutočností ohľadom vyplatenia faktúr dodávateľovi. Nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie k takýmto záverom dospel.

46. Z predložených účtovných dokladov vyplýva, že žalovaný v danom období vykonával transakcie podobného druhu niekoľkokrát týždenne, pričom si tieto nemôže podrobne pamätať, rovnako pri niektorých mohli nastať aj chybné vyplnenia údajov na jednotlivých dokladoch. Preto na rozdielnosti niektorých tvrdení žalovaného nie je možné postaviť závery súdu ohľadom nevierohodnosti jeho výpovedí a podporovať závery smerujúce k preukázaniu tvrdení rozhodujúcich pre predmetné konanie v neprospech žalovaného.

47. Súd nesprávne posúdil aj dohodu o uznaní záväzku z 3.2.2012, ktorou pani N. pôvodne uznala predmetný dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky. Následne 5.10.2017 uzavrel žalobca s pani N. novú dohodu, v ktorej bol pôvodný záväzok nahradený povinnosťou úhrady sumy 25.000,- eur. Nie je zrejmé, čo žalobcu k takýmto krokom viedlo, pretože sa tým sám ukrátil o svoj nárok na úhradu plnej sumy. Súd uzavrel, že predmetnou dohodou nedošlo k postúpeniu tohto záväzku zo žalobcu na pani N., avšak v takom prípade by došlo k stavu, kedy by si žalovaný uplatňoval nárok na zaplatenie 50.000,- eur súčasne od pani N., ako aj od žalovaného, čo je neprípustné.

48. Žiaden z vykonaných dôkazov nepreukazuje skutočnosť, že žalovaný od žalobcu prevzal inú sumu ako 291.000,- eur, a tým sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalobca totiž v konaní neprodukoval ani jeden priamy dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia.

49. V skutočnosti z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný na pobočke žalobcu uskutočnil peňažný výber v celkovej výške 291.000,- eur a táto suma bola minimálne dvakrát prepočítaná minimálne dvoma zamestnancami a v 13-tich balíčkoch odovzdaná disponentovi žalovaného, žalovaný prostredníctvom disponenta pána B. Q. T. sumu 291.000,- eur prevzal, v rovnakej výške zaúčtoval vo svojom účtovníctve a následne odovzdal svojmu obchodnému partnerovi po tom, ako z nej odčlenil rozdiel predstavujúci sumu na faktúrach a údajoch na pokladničnom doklade vydanom žalobcom. Ak by súd na základe vykonaných dôkazov mohol dospieť k záverom uvedeným v predmetnom rozhodnutí, neexistovala by žiadna ochrana klienta banky. Akýkoľvek zamestnanec na pokladni v banke by v takom prípade jednoduchou zmenou počtu bankoviek vo zväzkoch mohol okradnúť banku a zodpovednosť za toto konanie by v podobe bezdôvodného obohatenia niesol klient banky, ktorý tomuto konaniu nemohol žiadnym spôsobom zabrániť. V bankovníctve je pre opačné prípady štandardne zaužívaná prax, že banka nezodpovedá za nezrovnalosti zistené mimo prepážky.

50. K podaným odvolaniam sa sporové strany vzájomne nevyjadrili.

51. So zreteľom na obsah odvolaní sporových strán, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto ostatné výroky napadnutého rozsudku (o zastavení konania o sumu 25.000,- eur s prísl. a zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania), ktoré odvolaniami strán napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť ( ).

52. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné, zatiaľ čo odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

53. Pokiaľ ide o vec samú, súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené vady konania (či už v podobe nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, alebo v polohe inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).

54. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( ).

55. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadok, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ).

56. Tieto ustanovenia sú aplikovateľné v prejednávanej veci s ohľadom na ustanovenie , .

57. Podľa článku 12 VOP, a) banka zodpovedá len za priame straty a škody ňou zavinené, t.j. ktoré vznikli klientovi v dôsledku porušenia, resp. nesplnenia povinnosti bankou, a to úmyselne alebo z nedbanlivosti. b) Banka má právo preskúmať Klientom predkladané písomnosti, ktoré je na základe zmluvy s Klientom povinná prevziať, ale nezodpovedá za ich pravosť, úplnosť, platnosť, právoplatnosť, účinnosť, správnosť prekladu. Banka nezodpovedá ani za zhodu predkladaných písomností so skutkovým a právnym stavom. c) Banka nezodpovedá za škodu a iné dôsledky spôsobené: i. nesprávnym vystavením Platobných príkazov alebo iných dokladov alebo ich falšovaním Klientom alebo ním oprávnenou osobou; ii. predložením falšovaných alebo pozmeňovaných dokladov a listín; iii. rozdielmi v peňažnej hotovosti, zistenými mimo pokladničnej priehradky; iv. zmenou hodnoty Platobného prostriedku; v. akceptovaním úkonov tých osôb, ktoré odôvodnene považuje na základe predložených dokladov a listín za oprávnené konať; vi. chybami, poruchami a nedorozumeniami v telefonickom, telegrafickom alebo ďalekopisnom styku, ktoré Banka nezavinila; vii. nesprávnym použitím Autentifikačných údajov a iných Bezpečnostných prvkov Klientom alebo Držiteľom platobnej karty; viii. zneužitím Dôverných informácií týkajúcich sa Klienta, ktoré mu Banka na základe objednanej služby posiela prostredníctvom elektronických médií; ix. nesprávnym oznámením alebo neoznámením zmien kompetencií osôb oprávnených v Podpisovom vzore; x. nedodržaním lehoty a kvality spôsobu spracovania cezhraničnej Platobnej operácie bankou Príjemcu alebo sprostredkujúcou bankou;

xi. nevykonaním peňažnými prostriedkami nekrytej cezhraničnej Platobnej operácie alebo neinformovaním Klienta o tom, že jeho Platobný účet nevykazuje dostatočný zostatok peňažných prostriedkov na jej uskutočnenie; xii. Klientovi ako Majiteľovi účtu konaním iného používateľa Platobných služieb. d) Banka nezodpovedá Klientovi za škodu spôsobenú v súvislosti s nesplnením akejkoľvek povinnosti Klientom alebo jej časti, najmä, nie však výlučne povinnosti získať akýkoľvek predchádzajúci súhlas, povolenie alebo splniť oznamovaciu povinnosť podľa osobitných právnych predpisov. Banka nezodpovedá Klientovi za škodu spôsobenú konaním alebo opomenutím akýchkoľvek štátnych orgánov, inštitúcií, právnických a fyzických osôb, ktorých súčinnosť je požadovaná k plneniu povinnosti Banky v súvislosti s vykonaním Bankového obchodu. e) Banka nezodpovedá Klientovi za škodu spôsobenú nesplnením alebo oneskoreným plnením svojich povinností alebo ich časti v dôsledku okolností mimo jej priamej kontroly vrátane vyššej moci, prerušenia, spomalenia alebo výpadku (úplného alebo čiastočného) dodávky elektrickej energie, činnosti počítača (hardvéru alebo softvéru) alebo komunikačných prostriedkov a služieb, v dôsledku štrajkov pošty alebo iných štrajkov, rozhodnutí civilných alebo vojenských orgánov, sabotáže, teroristických akcií, vojny a iných zásahov štátnej alebo verejnej moci, občianskych nepokojov a vzbúr, štrajkov a iných sporov v oblasti priemyslu, stavov ohrozenia, epidémií, povodni, zemetrasení, požiarov a iných katastrof, zmien v právnych predpisoch, rozhodnutí súdov alebo orgánov štátnej správy alebo samosprávy a nemožnosti prevziať alebo načas získať potrebné povolenia, stanoviská, zariadenia alebo služby. f) Banka nezodpovedá Klientovi za škodu spôsobenú zneužitím Podpisových vzorov oprávnenými osobami Klienta alebo iných kontrolných mechanizmov používaných na overenie totožnosti osôb konajúcich za Klienta s výnimkou, ak k takému zneužitiu dôjde v dôsledku úmyselného konania alebo hrubej nedbanlivosti na strane Banky. g) Banka nezodpovedá Klientovi za škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku zmeny kurzovej hodnoty meny euro alebo cudzej meny. h) Banka nezodpovedá za škodu spôsobenú prípadným sprístupnením Dôverných informácii o Klientovi vzniknutú útokom cez verejnú telefónnu sieť, GSM, internet alebo iné technické zariadenia mimo Banky. i) Banka nezodpovedá za škodu, ktorá Klientovi vznikne v dôsledku akéhokoľvek konania, resp. opomenutia tretej osoby, ktorej služby pri vykonávaní Bankových obchodov Banka využíva alebo ktorej dala do úschovy tovar, cenné papiere a dokumenty, ktorých majiteľom je Klient (napr. centrálny depozitár cenných papierov, burza) s výnimkou, ak sa preukáže, že Banka pri výbere tejto osoby nepostupovala s primeranou odbornou starostlivosťou. j) V prípade vzniku povinnosti Banky nahradiť Klientovi spôsobenú škodu nie je Banka povinná uhradiť Klientovi ušlý zisk, pokiaľ osobitný právny predpis neustanovuje inak. k) Ak Klient, ktorý nie je Spotrebiteľom, poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu s Bankou, je povinný nahradiť Banke tým spôsobenú škodu, a to aj v prípade, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami inak vylučujúcimi zodpovednosť. l) Klient je povinný Banke bezodkladne na jej žiadosť nahradiť vzniknuté priame alebo nepriame škody v súvislosti so záväzkovým vzťahom s Klientom v dôsledku splnenia akejkoľvek povinnosti Banky zo zmluvy uzavretej s Klientom (vrátane vykonania pokynov a inštrukcií Klienta, o ktorých sa Banka dôvodne domnieva, že ich Klient schválil), v dôsledku porušenia alebo opomenutia povinností Klienta alebo v dôsledku nepravdivosti alebo nesprávnosti ktoréhokoľvek vyhlásenia Klienta, a to bez ohľadu na to, či Klient mal alebo mohol mať vplyv na tieto okolnosti alebo udalosti. m) Týmito ustanoveniami nie sú dotknuté ostatné ustanovenia VOP, ktoré upravujú zodpovednostné vzťahy medzi Bankou a Klientom, ani ustanovenia príslušných OP.

58. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Volksbank Slovensko, a.s. bola uzavretá zmluva pre podnikateľov a právnické osoby pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej banka otvorila účet pre tohto právneho predchodcu žalobcu pod č. XXXXXXXXXX/XXXX v peňažnej mene euro. Pán B. Q. T. bol (spolu s ďalšou osobou T. Q.) spoludisponentom tohto účtu.

59. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že dôkazy vykonané na súde prvej inštancie jednoznačne preukazujú prevzatie sumy 50.000,- eur nad rámec žiadanej sumy 291.000,- eur disponentom žalovaného - B. Q. T.. Všetky dôkazy, ktoré boli vykonané vo svojom kontexte túto okolnosť potvrdzujú, pričom možno vychádzať predovšetkým z kamerového záznamu, ktorý monitoroval priebeh predmetného preberania finančných prostriedkov disponentom žalovaného. O priebehu udalosti na základe tohto kamerového záznamu a hodnovernosti tohto technického prostriedku nemá odvolací súd

pochybnosti so zreteľom na to, že tento kamerový záznam bol preskúmaný jednak pracovníkom banky B. M., vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave I, odbor kriminálnej polícii, II. oddelenie vyšetrovania a napokon aj súdom prvej inštancie. Tento videozáznam v zmysle vyššie naznačeného treba vyhodnotiť v kontexte so svedeckými výpoveďami, a to predovšetkým svedkýň B. N. a L. Š., ktoré súd prvej inštancie vypočul.

60. Zo všetkých týchto dôkazov nepochybne vyplýva, že disponent žalovaného B. Q. T. mal v zmysle predchádzajúceho nahlásenia prevziať v pobočke právneho predchodcu žalobcu sumu 291.000,- eur, avšak bola mu vydaná suma o 50.000,- eur vyššia. Stalo sa tak v dôsledku zlyhania ľudského (zamestnankyňa banky) a čiastočne aj technického faktora pri odovzdávaní a preberaní týchto finančných prostriedkov.

61. V zásade možno konštatovať, že v dôsledku toho, že bankovky, ktoré boli pripravené na odovzdanie disponentovi žalovaného, boli nové, technické prostriedky určené na prepočítavanie bankoviek, tzv. čítačky nepracovali riadne a aj v dôsledku tejto situácie došlo k odovzdaniu vyššej sumy finančných prostriedkov disponentovi žalovaného než ako tomu malo v skutočnosti byť.

62. Nie sú pochybnosti o prevzatí sumy 200.000,- eur, ktorá bola disponentovi žalovaného odovzdaná v 200 eurových bankovkách, ktorá mu bola odovzdaná tak, že prevzal 10 kusov balíčkov týchto bankoviek po 100 kusov, teda celkom 1.000 kusov 200 eurových bankoviek, čo predstavuje sumu 200.000,- eur.

63. Následne malo byť disponentovi žalovaného odovzdaných celkom 82 kusov 500 eurových bankoviek (taktiež vlastne v zmysle predchádzajúcej požiadavky žalovaného na štruktúru preberanej hotovosti) po 500,- eur, čiže následne malo byť 182 kusov bankoviek (taktiež v zmysle požiadavky žalovaného na štruktúru preberanej hotovosti), čo predstavovalo sumu 91.000,- eur tak, aby bola naplnená požiadavka žalovaného ako klienta na celkovú sumu 291.000,- eur.

64. Okolnosť, že bankovky sú viazané v balíčkoch po 100 kusov, nebola v tomto konaní spochybnená, vyplýva nepochybne z výpovedi svedkov (predovšetkým B. N. a L. Š., ako aj podporne riaditeľky pobočky Y. v trestnom konaní), pričom disponentovi žalovaného mali byť odovzdané dva balíčky takýchto bankoviek, t.j. jeden úplný v počte 100 kusov a druhý neúplný v počte 82 kusov, čo by predstavovalo sumu spomínaných 91.000,- eur. Ako však vyplynulo z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie, odovzdané boli celkom tri balíčky bankoviek, teda dva v počte 100 kusov a napokon tzv. neúplný balíček v sume 82 kusov.

65. Ako bolo vyššie naznačené, tieto okolnosti nepochybne z kamerového záznamu a z výpovede svedkov v konečnom dôsledku vyplývajú a súd prvej inštancie tieto okolnosti aj správne vyhodnotil. Na rozdiel od žalovaného odvolací súd konštatuje, že nemožno opomenúť aj preukázaný údiv disponenta žalovaného pri preberaní predmetnej hotovosti, že dostáva v skutočnosti tri balíčky bankoviek namiesto (podľa všetkého) očakávaných dvoch balíčkov. Ako bolo vyššie naznačené, okolnosť, že v balíčku sa nachádza 100 bankoviek, nie je možné spochybniť so zreteľom na nepochybné údaje, ktoré zo svedeckých výpovedí vyplynuli. V tomto kontexte je dostatočným vysvetlením väčšieho počtu balíčkov odovzdaných disponentovi žalovaného okolnosť, ktorá vyplynula z výpovede svedkyne B. N., ktorá potvrdila, že okrem dvoch balíčkov 500 eurových bankoviek určených disponentovi žalovaného, objednala táto svedkyňa z hlavnej pokladne aj ďalší balíček v počte 100 kusov 500 eurových bankoviek, ktorý bol však určený pre interné potreby pobočky a tento bol omylom vydaný disponentovi žalovaného. O takomto priebehu udalostí nemá pochybnosti ani odvolací súd.

66. V tomto kontexte nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalovaného, ktoré spochybňujú hodnovernosť svedkyne B. N. s poukazom na to, že 8.2.2012, teda 5 dní po predmetnom výbere hotovosti uviedla, že tieto finančné prostriedky asi vyplatila pánovi Q. T.. Túto okolnosť mala potvrdzovať svedkyňa B. Y. pri výsluchu 25.11.2019 s poukazom na to, že pani N. nevedela povedať s určitosťou ako mohol vzniknúť predmetný schodok.

67. Tieto námietky nemožno považovať za námietky, ktoré by mohli privodiť iné skutkové zistenia, než ku ktorým dospel súd prvej inštancie a iné hodnotenie preukázaných dejov, ktoré sa kritického dňa na pobočke právneho predchodcu žalovaného udiali, pretože pochybnosti svedkyne N. o tom, ako došlo k predmetnému schodku, ktoré prezentovala krátko po predmetnej škodovej udalosti sú pochopiteľné

a určitá okolnosť neistoty pri tak závažnej udalosti taktiež.. Počet bankoviek v balíčku, t.j. 100 kusov z výpovede svedkýň N. i Š. nepochybne vyplynul.

68. Rovnako nemožno spochybniť zistený skutkový stav súdom prvej inštancie na základe toho, že tak B. N., ako aj L. Š. boli skúsené zamestnankyne právneho predchodcu žalovaného, pričom zamestnankyňa N. nebola v uvedený deň nervózna, unavená, alebo roztržitá. Taktiež nemožno spochybniť skutkové okolnosti zistené súdom prvej inštancie tým, že na pokladničnom bloku žalovaného sú uvedené údaje, ktoré v minulosti alebo vo vzťahu k iným klientom na pokladničnom bloku uvedené neboli, t.j. počet a nominálna hodnota vyplatených bankoviek. Táto okolnosť nepreukazuje nič čo by malo spochybniť tvrdenia žalobcu produkované v tomto konaní a skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré na ne nadväzujú.

69. Nemožno súhlasiť ani s odvolacou námietkou žalovaného spočívajúcou v tom, že disponent žalovaného po prevzatí finančných prostriedkov v pobočke právneho predchodcu žalobcu postupoval podľa obvyklej praxe, odpočítal z obdržanej hotovosti sumu 6.000,- eur a zvyšok finančných prostriedkov odovzdal svojmu obchodnému partnerovi. Táto okolnosť totiž nevyvracia súdu prvej inštancie, že disponentovi žalovaného boli vydané finančné prostriedky v skutočnosti v sume o 50.000,- eur vyššej, než na akú mal nárok a že o tejto okolnosti disponent žalovaného už vedel pri preberaní predmetných finančných prostriedkov, pretože to vyplýva z kamerového záznamu.

70. Nároky, ktoré sú uplatňované žalobcom v tomto konaní po čiastočnom späťvzatí žaloby nemožno spochybniť ani tým, že 3.2.2012 bola uzavretá dohoda o uznaní záväzku s B. N., v ktorom táto zamestnankyňa uznala predmetný dlh voči právnemu predchodcovi žalobcu a následne bola táto dohoda nahradená inou z 5.10.2017, v ktorej bol pôvodný záväzok nahradený povinnosťou úhrady sumy 25.000,- eur. Tieto okolnosti nijako nespochybňujú dôvodnosť nárokov žalobcu, ktoré v tomto konaní uplatňuje a nežiada viac než sumu, na ktorú má nárok v dôsledku zisteného schodku, t.j. na celkovú sumu 50.000,- eur.

71. So zreteľom na všetky tieto okolnosti sú skutkové zistenia i právne posúdenie prejednávanej veci súdom prvej inštancie správne, nemožno konštatovať žiadne pochybenia týkajúce sa vád konania, ktoré by mohli mať za následok znemožnenie výkonu procesných práv sporovej strany (t.j. žalovaného) alebo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto postupom podľa odvolací súd rozsudok vo výroku o veci samej, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 25.000,- eur s prísl. ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v tomto smere súdom prvej inštancie v odôvodnení jeho rozhodnutia ( ).

72. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania vo vzťahu medzi sporovými stranami, ktorým súd prvej inštancie právo na náhradu trov nepriznal žiadnej zo sporových strán, treba konštatovať, že nemožno tento výrok považovať za vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie nevyhodnotil dostatočne dôvody, pre ktoré vzal žalobca žalobu späť o sumu 25.000,- eur.

73. V podaní na č.l. 353 spisu žalobca totiž poukázal na to, že v dôsledku novej dohody s bývalou zamestnankyňou B. N. z 5.10.2017 bola mu uhradená suma 25.000,- eur (a to aj v dôsledku predchádzajúceho splácania dlžnej sumy touto bývalou zamestnankyňou), a preto vzal žalobu o túto sumu späť. Nemožno konštatovať, aby táto okolnosť - uznanie a zaplatenie záväzku v rozsahu 25.000,- eur bývalou zamestnankyňou právneho predchodcu žalobcu malo byť hodnotené ako zavinenie žalobcu na čiastočnom zastavení konania v dôsledku tohto čiastočného späťvzatia žaloby. Treba zdôrazniť, že v tomto smere išlo o dohodu medzi žalobcom a bývalou zamestnankyňou jeho právneho predchodcu, ktorá (keďže išlo o dohodu) nezávisela len od jeho vôle, ale bola výsledkom úvahy a konania inej osoby (spomínanej bývalej zamestnankyne právneho predchodcu žalobcu a späťvzatie žaloby bolo logickým dôsledkom takejto dohody. To však neznamená, že by sa nemal hodnotiť úspech žalobcu v tomto konaní na základe tzv. prísudku, teda sumy 25.000,- eur s prísl., ktorú v konečnom dôsledku v tomto konaní vysúdil a bol v tomto smere úspešný. Preto postupom podľa odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil a určil, že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanému v rozsahu prísudku, t.j. sumy 25.000,- eur.

74. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu

trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

75. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).