Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/42/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: K. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. K., o zaplatenie 395,90 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 30.12.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 395,90 eura s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania a to titulom náhrady poistného plnenia, ktoré žalobca vyplatil za žalovaného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.04.2016 okolo 10.00 hod. v Bratislave na Prievozskej ulici zavinil V. Q. ako vodič motorového vozidla zn. Fiat Marea EČV: K. XXXEL dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. Ford Focus EČV: Y. XXXDJ. Z titulu uzatvoreného povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: K. XXXEL (poistná zmluva č. 801035605) žalobca v rámci likvidácie vyplatil poistné plnenie celkom vo výške 395,90 eura, pričom išlo o interný regres žalobcu, nakoľko poškodený si uplatnil poistné plnenie zo svojho havarijného poistenia. Žalobca poukázal ďalej na skutočnosť, že žalovaný poistnú udalosť nenahlásil a to napriek opakovaným výzvam na jej nahlásenie, v dôsledku čoho tak bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa až 4 Z uvedeného dôvodu tak vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na postih vo výške 100 % vyplateného poistného plnenia, pričom žalovaný bol vyzvaný na jeho dobrovoľnú náhradu, avšak na výzvu nereagoval.

2. Okresný súd Levice vydal vo veci dňa 20.01.2020 platobný rozkaz sp. zn.: - 33, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením sp. zn.:

- 57 zo dňa 05.05.2020 zrušil.

3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami podľa a zároveň ho v zmysle vyzval, aby sa k nej vyjadril (uznesenie doručoval súd žalovanému podľa ). Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.

4. Súd v zmysle vyzval žalobcu na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby majúc za to, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom spore, keď žalovaný ako poistník neviedol osobné motorové vozidlo v mieste a v čase, kedy bola jeho prevádzkou bola spôsobená škodová

udalosť, v dôsledku čoho neboli podľa názoru súdu splnené predpoklady uvedené v hypotéze , ktorých splnenie je predpokladom pre priznanie nároku žalobcu na náhradu poistného plnenia vo vzťahu k žalovanému. Žalobca s predbežným právnym názorom súdu nesúhlasil, vo svojom vyjadrení zo dňa 04.08.2020 uviedol, že v ukladá poistenému povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní od jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky. Výslovne však nevymedzuje okruh osôb, ktoré je potrebné považovať za poistené. Argumentoval, že účelom právnej úpravy obsiahnutej v predmetného zákona je preventívne vplývať na subjekty, aby si riadne splnili povinnosti uložené zákonom a zároveň sankcionovať prípady, kedy si tieto povinnosti nesplnia. Uviedol, že ak by sa pripustil výklad súdu prvej inštancie, nebolo by vlastne možné vôbec sankcionovať za včasné neoznámenie škodovej udalosti poisteného, ktorý je aj poistníkom, ak zároveň nebol aj vodičom motorového vozidla. Pokiaľ mu však zákon ako poistenému ukladá takúto povinnosť, je nelogické aby zároveň aj nesankcionoval jej nesplnenie tak ako v iných prípadoch. V súlade s účelom postihového práva poisťovateľa je vykladať resp. vykladať pojem „spôsobenie škody“ nie doslovne ako zavinenie škody t. j. v zmysle subjektívnej zodpovednosti (v takom prípade by bol nositeľom povinnosti vrátiť vyplatené poistné plnenie iba vodič motorového vozidla, ktorý škodu zavinil), ale v zmysle existencie zodpovednosti za škodu. Iba skutočnosť, že subjekt bol vodičom motorového vozidla v čase dopravnej nehody ešte neznamená, že nehodu aj spôsobil a je subjektívne zodpovedný, hoci bola prevádzkou motorového vozidla spôsobená škoda. V takom prípade, ak by bola osoba vodiča vozidla odlišná od prevádzkovateľa (ako je tomu aj v prejednávanej veci) a zároveň by vodič poistnú udalosť nezavinil, napr. by bola spôsobená technickou závadou vozidla a súd by vykladal spôsobenie škody v intenciách zavinenia, nebolo by možné uplatniť postih za neoznámenie škodovej udalosti voči žiadnemu subjektu. Došlo by tak k paradoxnej situácii, že za porušenie povinností by poistený nemohol byť vôbec sankcionovaný. Žalobca zastáva názor, že nárok poisťovne na náhradu poistného plnenia vychádza z porušenia povinností určených v až 4 poisteným, a preto je nárok možné uplatniť vo všetkých prípadoch, keď je daná zodpovednosť subjektu za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, či už objektívneho alebo subjektívneho charakteru.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle prejednal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, oboznámil žalobu, hlásenie o škodovej udalosti, poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorového vozidla poškodeného, záznam o dopravnej nehode, poistnú zmluvu pre povinné zmluvné poistenie motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, výzvy na nahlásenie škodovej udalosti, kalkuláciu nákladov na opravu poškodeného vozidla, likvidáciu škodovej udalosti, detail poukazu, výzvy na náhradu poistného plnenia, doručenku k výzve, výsledok vyhľadávania v Obchodnom vestníku ohľadom žalovaného, platobný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn.: - 33 zo dňa 20.01.2020, uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn.: - 57 zo dňa 05.05.2020, uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn.: - 61 zo dňa 05.05.2020, vyjadrením žalobcu k výzve súdu, a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 21.04.2015 poistnú zmluvu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pre vozidlo Fiat Marea (VIN: O.) na dobu neurčitú, s predbežným poistením zodpovednosti od 21.04. 2015. Dňa 21.04.2016 okolo 10:00 hod. v Bratislave na ul. Prievozká, zavinil V. Q. ako vodič poisteného osobného motorového vozidla zn. Fiat Marea s EČV: K. XXXEL dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. Ford Focus s EČV: Y. XXXDJ. Žalobca výzvami zo dňa 02.05.2016, 02.06.2016, 17.06.2016 a 19.06.2016 vyzval žalovaného k nahláseniu škodovej udalosti v zmysle , avšak žalovaný poistnú udalosť poisťovni nenahlásil. Žalobca titulom uzatvoreného povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplatil v rámci likvidácie poistné plnenie vo výške 395,90 eura. Žalobca listom zo dňa 13.01.2017 a opätovne listom zo dňa 09.05.2017 oznámil žalovanému, že v zmysle si uplatňuje voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 395,90 eura, nakoľko v rozpore s predmetného zákona neoznámil vznik poistnej udalosti. Zároveň žalovaného vyzval, aby náhradu poistného zaplatil do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný si výzvu prevzal dňa 15.05.2017, náhradu poistného plnenia však žalobcovi neuhradil.

7. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto

zákona sa rozumie e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“), f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

8. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

9. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa až 4.

10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V prejednávanej veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, ktorú súd skúma ex offo. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú, nakoľko ide o poisťovateľa zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením poistnej zmluvy.

11. Právny nárok poisťovateľa obsiahnutý v , upravuje interný postih poisťovateľa, ktorý smeruje proti poistníkovi, za ktorého poisťovateľ nahradil škodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Interný postih poisťovateľa proti poistníkovi, nemá charakter nároku na náhradu škody, nie je totiž nárokom na náhradu škody podľa ustanovení , ale ide o osobitný nárok poisťovateľa titulom poistného vzťahu založeného zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v dôsledku čoho je tak treba rozlišovať tieto dva rôzne nároky, ktoré vyplývajú z dvoch rôznych hmotnoprávnych titulov.

12. Z hypotézy o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že na to, aby mal žalobca ako poisťovateľ proti žalovanému ako poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho plnil titulom škody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla, musia byť kumulatívne splnené všetky predpoklady uvedené v hypotéze tohto ustanovenia, a to spôsobenie škody poistníkom a skutočnosť, že poistník bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti obsiahnuté v až 4 , v danom prípade povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku. Poistníkom je na účely predmetného zákona subjekt, ktorý s poisťovateľom uzavrel poistnú zmluvu, pričom poistník nemusí byť vždy totožný s poisteným, t. j. osobou, na ktorú sa poistenie zodpovednosti podľa tohto zákona vzťahuje. Poisteným je subjekt, na ktorého zodpovednosť sa poistenie zodpovednosti vzťahuje, pričom poisteným je nielen prevádzkovateľ motorového vozidla, poistník, ale aj vodič, ktorý v mieste a v čase škodovej udalosti sedí za volantom vozidla. Oznamovaciu povinnosť podľa má poistený.

13. V konaní nebolo sporu o tom, že žalovaný ako poistník neviedol osobné motorové vozidlo Fiat Marea, EČV: K. XXXEL v mieste a v čase, kedy jeho prevádzkou bola spôsobená škoda (t. j. dňa 21.04.2016 okolo 10.00 hod. v Bratislave, na ulici Prievozská), teda škodu nespôsobil, pričom v tejto súvislosti je irelevantné, že žalovaný za túto škodu zodpovedá v zmysle ustanovenia . V konaní nebolo sporu ani o tom, že vodičom osobného motorového vozidla a teda subjektom, ktorý prevádzkou motorového vozidla škodu spôsobil, bol V. Q., poistený. Pojem „spôsobiť škodu“ nie je podľa názoru súdu možné zamieňať s pojmom „zodpovedať za škodu“, keď pojem spôsobiť škodu predpokladá protiprávne konanie, ktorého dôsledkom je spôsobená škoda. Za protiprávne konanie sa však nepovažuje len konanie, ktorým sa porušia pravidlá cestnej premávky ( o cestnej premávke), ale aj porušenie , ktorý každému ukladá povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí.

14. Vzhľadom na skutočnosť, keď žalovaný ako poistník, prevádzkou povinne zmluvne poisteného motorového vozidla škodu nespôsobil, nie sú podľa názoru súdu kumulatívne splnené predpoklady

uvedené v hypotéze , ktorých splnenie je predpokladom pre priznanie nároku žalobcu na náhradu poistného plnenia vo vzťahu k žalovanému, a preto má súd za to, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom spore, v dôsledku čoho tak súd žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v celom rozsahu zamietol.

15. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1CSP, keď žalovaný bol tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil, súd vyslovil, že žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).