Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_28Sa-5-2020.pdf
PDF · 104.84 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci žalobcu: N. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXX/XX, B. C., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, so sídlom Dukelská štvrť č. 941/10, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11.09.2019 podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. V odôvodnení uviedla, že žalobca bol uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Výsledok posúdenia zdravotného stavu je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo 17.07.2019. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 17. júlom 2019, získal 1 866 dní obdobia dôchodkového poistenia podľa osobného listu dôchodkového poistenia. Ku dňu vzniku invalidity tak získal 5 rokov a 41 dní dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Súčasťou rozhodnutia je osobný list dôchodkového poistenia a odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 17.07.2019.
2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval generálny riaditeľ žalovaného, ktorý rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2019 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica dňa 14.10.2019, ktorý predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. Posudkový lekár posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 29. októbra 2019 s tým záverom, že zhubný nádor hrubého čreva po odstránení časti hrubého čreva je rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ktoré je hodnotené s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, čo je horná hranica predpísaného rozpätia od 50 % do 60 %. Horná hranica je zdôvodnená infiltráciou lymfatických uzlín v okolí. Degeneratívne zmeny pravého
bedrového kĺbu ako stav po trieštivej zlomenine v roku 2007 je ochorením, ktoré má vplyv na celkovú výšku miery poklesu, ktorá bola zvýšená o 10 %. Dátum vzniku invalidity od 17.07.2019 po operácii hemikolektomii zo dňa 07.12.2018 predpokladá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bez ohľadu na pooperačnú chemoterapeutickú liečbu a jej výsledok. Účastník konania medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil. Účastník ku dňu vzniku invalidity, t.j. 17. júla 2019 dosiahol vek 39 rokov, preto splnenie zákonom stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v súlade s § 72 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení podmienené získaním najmenej osem rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Keďže získal len 5 rokov a 41 dní obdobia dôchodkového poistenia, nesplnil podmienku stanovenú v zákone o sociálnom poistení v § 70 ods. 1, a preto mu jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku bola správne zamietnutá. Účastníkovi nebolo zhodnotené obdobie, kedy bol po 31.12.2003 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.01.2004 do 23.03.2004, od 21.03.2005 do 12.10.2005, od 16.11.2010 do 30.11.2010, od 04.03.2011 do 30.04.2012 a od 17.08.2015 do 13.01.2016, nakoľko uvedené nie sú obdobím dôchodkového poistenia v zmysle § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Rovnako mu nebolo zhodnotené ani obdobie, kedy mal prerušené povinné dôchodkové poistenie podľa § 26 citovaného zákona. Nebolo mu zhodnotené ani obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.01.2001 do 31.07.2002 a od 28.08.2003 do 31.12.2003, počas ktorého nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, pretože ich nemožno považovať za náhradnú dobu podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.. K námietke účastníka, ktorou žiada o poskytnutie informácie o výške finančnej čiastky, ktorú má uhradiť, aby získal potrebnú dobu dôchodkového poistenia, uviedol, že za súčasného právneho a skutkového stavu, t.j. dátumom vzniku invalidity od 17.07.2019 by účastníkovi ani po dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za obdobia, kedy mal prerušené poistenie podľa § 26 zákona o sociálnom poistení a za obdobia, kedy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003, nevznikol nárok na invalidný dôchodok, nakoľko by nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. K námietke, ktorou namieta, že nežiada priznať invalidný dôchodok od 17.07.2019, ale omnoho skôr, je potrebné uviesť, že tento dátum je uvedený v žiadosti o priznanie invalidného dôchodku a určenie dátumu vzniku invalidity je podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Žiadal o preskúmanie uvedeného rozhodnutia, pričom žiadal o zmenu, resp. prehodnotenie, zrušenie rozhodnutia žalovaného v jeho prospech, teda aby žalovaný jeho žiadosť o invalidný dôchodok prijal, uznal a akceptoval, t.j. invalidný dôchodok mu schválil.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.06.2020. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Medicínsku podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobca splnil. Splnenie zákonom stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia je v súlade s § 72 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, preto je potrebné získať najmenej osem rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Tým, že žalobca dosiahol len 5 rokov a 41 dní, nesplnil zákonom stanovenú podmienku. Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 06.07.2020. Uviedol, že trvá, aby mu bolo umožnené zaplatenie chýbajúceho obdobia Sociálnej poisťovne k dosiahnutiu vybavenia dôchodku.
6. Žalovaný k repliku žalobcu dupliku nepodal.
7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd sám nezistil žiaden dôvod na nariadenie pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 199 a nasl. SSP v celom rozsahu, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), pričom nezistil žiaden dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žiadosťou o dôchodok požiadal žalobca o invalidný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku 17.07.2019 a s dátumom spísania žiadosti 17.07.2019. Dôchodok žiadal priznať od 17.07.2019 ako to vyplýva zo žiadosti, ktorú vlastnoručne podpísal. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 17. júla 2019, ktorý bol vyhotovený v rámci prvostupňového správneho konania, vyplýva, že vzhľadom na diagnostikovaný adenokarcinóm bola chirurgický odstránená polovica hrubého čreva, vykonaná 28. novembra 2018 a účastník následne absolvoval injekčnú a tabletkovú formu chemoterapie. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zhubný nádor čreva a konečníka, po odstránení lokalizovaných črevných nádorov, časti hrubého čreva alebo rekta s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, na ostatné zdravotné ochorenia s navýšením o 10 %. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70 %. Dátum vzniku miery poklesu stanovil lekár na základe doložených zdravotných vyšetrení dňa 17.07.2019. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorého prílohou bol osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplývajú jednotlivé obdobia dôchodkového poistenia žalobcu pred vznikom invalidity podľa jednotlivých rokov. Z uvedeného vyplýva, že dosiahol celkovo 1 866 dní, v čom boli zarátané obdobia: v roku 1995 doba evidovanej nezamestnanosti, v roku 1996 doba evidovanej nezamestnanosti, doba zamestnania a doba nároku na nemocenské, v roku 1997 doba evidovanej nezamestnanosti, v roku 1998 doba evidovanej nezamestnanosti, v roku 1999 doba evidovanej nezamestnanosti, v roku 2000 doba evidovanej nezamestnanosti, doba zamestnania a doba nároku na nemocenské, v roku 2002 doba zamestnania a nemocenské, v roku 2008 doba zamestnania, v roku 2010 doba zamestnania a v roku 2017 doba zamestnania. Po odvolaní žalobcu bola vypracovaná lekárska správa druhého stupňa zo dňa 29.10.2019 Sociálnou poisťovňou, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove. Zároveň bol vypracovaný odborný lekársky posudok. Rovnako ako prvostupňový lekársky posudok bolo ustálené, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je choroba tráviacej sústavy, a to zhubný nádor čreva a konečníka po odstránení lokalizovaných črevných nádorov, časti hrubého čreva alebo rekta s mierou poklesu 60 %. Došlo aj k zvýšeniu percentuálnej miery o 10 % pre degeneratívne zmeny pravého bedrového kĺbu III. stupňa s poruchou funkcie stredne ťažkého stupňa. Dňa 07.12.2018 sa podrobil chirurgickému výkonu - hemikolektomii pravo pre diagnostikovaný zhubný nádor hrubého čreva v oblasti pečeňového zakrivenia. Po operácii absolvoval injekčnú a tabletkovú chemoterapiu. Ide o výrazne nonkompliantného pacienta s odmietaním vyšetrenia a liečby, čo výrazne predĺžilo diagnostiku nádoru hrubého čreva a následnú liečbu. Zhubný nádor hrubého čreva je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a je hodnotené na hornej hranici predpísaného rozpätia 60 %. Degeneratívne zmeny pravého bedrového kĺbu ako stav po trieštivej zlomenine acetabula v roku 2007 s porušenou funkciou bedrového kĺbu je ochorením, ktoré má vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zvýšenie o 10 % je odôvodnené. Dátum vzniku invalidity od 17.07.2019 po operácii 07.12.2018 predpokladá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bez ohľadu na pooperačnú chemoterapeutickú liečbu a jej výsledok. Pokiaľ by sa riešila polytrauma pri havárii v roku 2007 samostatne, došlo by k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie viac ako 25 %, čo by nesplnilo podmienky na mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na invaliditu. Stotožnil sa aj s dátumom vzniku invalidity 17.07.2019. Následne bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré ako podklad zobralo uvedený odborný lekársky posudok.
10. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 13.12.2019 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 60 ods. 1 citovaného zákona obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 72 ods. 1 písm. e) citovaného zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov.
Podľa § 72 ods. 2 citovaného zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
Podľa § 142 ods. 3 citovaného zákona poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a) mala prerušené poistenie podľa § 26, b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), c) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
Podľa § 255 ods. 1 citovaného zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.
Podľa § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov doba nezamestnanosti získaná do 31. decembra 2000 sa hodnotí od 1. januára 2001 podľa predpisov platných v období, v ktorom táto doba bola získaná.
11. Správny súd vzhľadom na všeobecne formulovanú správnu žalobu, prihliadnuc na to, že sa jedná o žalobu v sociálnych veciach, v ktorom súdnom konaní nie je viazaný žalobnými bodmi, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a zisťoval, či v postupe žalovaného, pri zisťovaní skutkového stavu alebo právnom posúdení veci nedošlo k takému pochybeniu, ktorého dôsledkom by bola nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd však takúto vadu nenašiel, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov.
12. V prvom rade sa správny súd zaoberal otázkou, a to aj vzhľadom na podané odvolanie žalobcu v správnom konaní, o správnosti stanovenia dátumu vzniku invalidity na 17.07.2019. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, rozhodujúcim zdravotným postihnutím je choroba tráviacej sústavy, a to zhubný nádor čreva a konečníka. Hoci žalobca subjektívne pociťoval zdravotné problémy dlhodobo, odmietal liečbu, čo vyplýva aj z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 07.12.2018, podľa ktorej bol v júni 2018 hospitalizovaný k operačnému riešeniu, avšak v deň operácie túto odmietol. K operácii došlo až dňa 29.11.2018, ako to vyplýva z tejto prepúšťacej správy (časť Terapia:
29.11.2018: Hemicolectomia I.dx). Následne bola aplikovaná chemoterapia, a preto dátum stanovenia vzniku invalidity na júl 2019 priamo časovo nadväzuje na exaktné zistenie a liečenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu v novembri resp. v decembri 2018 a vykonanú chemoterapiu v následnom období pol roka. Samotná polytrauma utrpená pri havárii v roku 2007 by samostatne nebola dôvodom na vznik invalidity, pretože by došlo k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie viac ako 25 %. Bola len dôvodom za zvýšenie celkovej výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, čo je maximálne zvýšenie. Skutkové zistenia teda preukazujú, že dátum vzniku invalidity bol určený v súlade s nimi.
13. Ďalej sa správny súd zaoberal základnou námietkou žalobcu, ktorá vyplýva aj z jeho repliky k vyjadreniu žalovaného, a to že žiadal, aby mohol chýbajúce poistné doplatiť. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalobca medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil, pretože bol uznaný za invalidného, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má od 17. júla 2019 mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % (tým je splnená podmienka § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Pre splnenie nároku na invalidný dôchodok je však potrebné aj kumulatívne splnenie ďalšej podmienky stanovenej v § 70 ods. 1 citovaného zákona, a to získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 citovaného zákona. Vzhľadom na to, že v čase vzniku invalidity žalobcu, t.j. k 17. júlu 2019 tento dosiahol vek 39 rokov, vzťahuje sa naň osem ročná doba obdobia dôchodkového poistenia v zmysle § 72 ods. 1 písm. e) citovaného zákona. Z dostupných dokladov však bolo preukázané, že nedosiahol potrebný počet rokov, ale len 5 rokov a 41 dní. Presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou prvostupňového rozhodnutia. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia je potom konkrétne uvedené, ktoré doby neboli žalobcovi uznané a prečo. Jedná sa jednak o obdobie jeho vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01. januára 2001 do 31. júla 2002 a od 28. augusta 2003 do 31. decembra 2003. Doby získané pred 01.01.2004 by sa v zmysle § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení mohli započítať ako náhradné doby podľa zákona č. 100/1988 Zb., avšak musela by byť splnená aj podmienka stanovená v § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., teda muselo by ísť o doby evidovanej nezamestnanosti získané do 31.12.2000. Len tieto doby evidovanej nezamestnanosti sa automaticky započítavajú do doby poistenia ako náhradná doba, a to aj v prípade, ak účastníkovi počas nich nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Za doby od 01.01.2001 do 31. decembra 2003 by musela byť žalobcovi aj vyplácaná podpora v nezamestnanosti (nielen jeho vedenie v evidencii nezamestnaných ako tomu bolo v období pred 01.01.2001). Túto podmienku však žalobca nesplnil, pretože bol len vedený v evidencii, ale podpora mu vyplácaná nebola. Ďalej mu neboli zhodnotené doby, kedy od 01.01.2004 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nakoľko uvedené doby od účinnosti zákona o sociálnom poistení nie sú obdobím dôchodkového poistenia v zmysle § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Tiež mu neboli zhodnotené ani doby v roku 2017, kedy mal prerušené povinné dôchodkové poistenie podľa § 26 zákona o sociálnom poistení, pretože ani tieto obdobia nie sú obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 tohto zákona. Ostatné doby mu zhodnotené boli. Jedná sa o doby jeho zamestnania, ďalej doby evidencie nezamestnanosti pred 01. januárom 2001 (bez potreby poberania podpory) a doby nároku na nemocenské pred 01. januárom 2004. Správny súd nezistil žiadne pochybenie pri výpočte doby dôchodkového poistenia.
14. S týmto posúdením súvisí požiadavka žalobcu o možnosť doplatenia poistného za jednotlivé doby, ktoré mu neboli zarátané, aby mu vznikol nárok na invalidný dôchodok. V prvom rade je potrebné konštatovať, že v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalobca iné doby ako doby poistenia, ktoré mu boli uznané, nepreukázal. Pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto pokiaľ k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalobca poistné nedoplatil a nevznikol mu z toho nárok na započítanie týchto dôb do doby dôchodkového poistenia, potom by sa ani následným doplatením poistného (po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia) výpočet dôb poistenia existujúci k momentu právoplatnosti rozhodnutia nezmenil. Nie je preto možné ako nezákonnosť rozhodnutia namietať, že by žalobca chcel poistné doplatiť a z tohto dôvodu tieto doby započítať.
15. K možnosti zaplatiť poistné dodatočne správny súd dodáva, že podľa § 142 ods. 3 písm. a) a c) zákona o sociálnom poistení poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého mala osoba prerušené poistenie alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003. V danom prípade by sa jednalo o obdobia od 01.01.2004 do 23.03.2004, od 21.03.2005 do 12.10.2005, od 16.11.2010 do 30.11.2010, od 04.03.2011 do 30.04.2012 a od 17.08.2015
do 13.01.2016 a tiež obdobia prerušeného povinného dôchodkového poistenia v roku 2017 (od 11.04. do 19.04, dni 12.05., 22.05., 01.06., 06.06., 12.06., 19.06., 20.06. a 26.06.). Treba si uvedomiť, že pokiaľ by aj za všetky tieto dni žalobca poistné doplatil, spočítaním tohto obdobia s obdobím, ktoré mu bolo uznané (5 rokov a 41 dní) je zrejmé, že by nesplnil potrebný počet rokov, t.j. osem rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Teda treba skonštatovať, že samotné doplatenie poistného v zmysle § 142 zákona o sociálnom poistení by žalobcovi neprinieslo výhodnejšie právne postavenie a nedosiahol by vznik nároku na invalidný dôchodok.
16. Samozrejme, získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia je možné v zmysle § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení aj dobrovoľným dôchodkovým poistením. V zmysle § 23 zákona o sociálnom poistení však dobrovoľné dôchodkové poistenie vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie. Žalobca žiadnu prihlášku na dobrovoľné poistenie fyzickej osoby nepodal a preto nie je a ani nebol účastný na tejto forme poistenia. Nemal z tohto titulu žiadnu povinnosť platiť poistné a preto v súčasnej dobe ani nemôže žiadať o doplatenie poistného. Zároveň zákon o sociálnom poistení neumožňuje sa po vzniku invalidity dobrovoľne dôchodkovo poistiť a z tohto si odvodzovať započítanie obdobia dôchodkového poistenia, pretože podľa § 72 ods. 2 citovaného zákona sa počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Inak povedané, ak chcel žalobca využiť tento inštitút, bolo potrebné, aby sa dobrovoľne dôchodkovo poistil už pred vznikom invalidity, z tohto titulu platil poistné a potom by bolo možné aj tieto doby započítať na doby dôchodkového poistenia.
17. Správny súd preto musí konštatovať, že žalobca nesplnil jednu z kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na invalidný dôchodok, a to získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Všetky preukázané doby dôchodkového poistenia mu boli riadne započítané; neboli mu započítané tie doby, ktoré nemožno považovať za náhradné doby alebo nie sú obdobím dôchodkového poistenia a neboli mu započítané ani doby, kedy mal povinné dôchodkové poistenie prerušené. Nepreukázal tiež, že by pred vznikom invalidity bol dobrovoľne dôchodkovo poistený, čím by si obdobie dôchodkového poistenia navýšil. Pokiaľ by aj doplatil poistné za doby, kedy mal poistenie prerušené podľa § 26 zákona o sociálnom poistení a za doby, kedy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003, ide o také obdobie, ktoré by v súčte s obdobím, ktoré mu bolo uznané, nepresiahlo obdobie osem rokov, ktoré je potrebné ako minimálne obdobie dôchodkového poistenia. Z tohto dôvodu správny súd konštatuje, že žalovaný správne rozhodol, keď žalobcovi nárok na invalidný dôchodok nepriznal. Keďže správny súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezákonnosti, správnu žalobu zamietol.
18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že správny súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.