Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu H. X., Q.. X.X.XXXX, U. J. XXXX/X, XXX XX Y. zastúpený JUDr. Jánom Holotom, advokátom, so sídlom Komenského č. 2791/35, 069 01 Snina proti žalovanému: Mesto Snina, so sídlom Strojárska 2060/95, 069 01 Snina, IČO: 00 323 560 o náhradu škody vo výške 2.490,- eur takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o zaplatenie 2.490,- eur z a m i e t a.

II. Súd stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal 3. 1. 2020 na tunajší súd žalobu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť škodu vo výške 2.490,- eur do troch 3 od právoplatnosti rozsudku a aby mu súd priznal nárok náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že bol vlastníkom motorového vozidla Y. O., EČV Y a žalovaný je správcom miestnych komunikácií v meste Y.. Dňa XX. 5. XXXX žalobca prechádzal so svojím motorovým vozidlom po ulici J. v Y. v čase približne o 22:30 hodine. Žalobca ďalej uviedol, že na tejto ulici pred rodinným domom súpisné číslo 2594 sa nachádza kanalizačná šachta. V dôsledku toho, že poklop kanalizačnej šachty bol pootvorený, nakoľko jeho spodné upevnenie je v zlom technickom stave, žalobca predným kolesom vošiel do kanalizačnej šachty, pričom došlo k poškodeniu vozidla - vystrelili dva predné airbagy, poškodila sa predná náprava, čelné sklo a došlo k ohrozeniu života a zdravia osôb vo vnútri vozidla. Poisťovňou bola konštatovaná totálna škoda. Žalobca namiesto okamžite privolal hliadku polície. Pre úplnosť žalobca uviedol, že chyba poklopu kanalizačnej šachty trvala dlhšiu dobu a obyvatelia ulice Mierovej tento chybový stav pred dňom 23. 5. 2019 opakovane nahlasovali. Podľa žalobcu škoda na jeho vozidle bola stanovená vo výške 2.490,- eur. Žalobca žalovaného opakovane vyzýval na náhradu vzniknutej škody, avšak žalovaný na jeho výzvu opakovane zaslal vyjadrenie, že vzniknutú škodu neuznáva a žalobcovi nezaplatí.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov a správou poisťovne, avšak žalobca ani na výzvu súdu správu poisťovne nepredložil.

4. Súd doručoval žalovanému podľa ust. a (ďalej len „") žalobu, s procesným poučením a s uznesením s výzvou na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný prevzal dňa k 10. 2. 2020.

5. Podaním doručeným dňa 14. 2. 2020 sa žalovaný vyjadril k žalobe a ku skutkovému stavu uviedol, že na základe žiadosti o zaplatenie náhrady škody zo dňa 30. 10. 2019 žalobca požiadal žalovaného o zaplatenie sumy 2.490,- eur, ktorá škoda mala nastať v dôsledku skutočnosti, že dňa 23. 5. 2019 prechádzal žalobca svojim motorovým vozidlom po ulici J. v Y., kde pred rodinným domom č. XXXX má byť pootvorený poklop kanalizačnej šachty, do ktorého žalobca mal vojsť kolesom s tým, že chyba poklopu kanalizačnej šachty mala trvať už dlhšie a obyvateľmi mala byť opakovane nahlasovaná. Žalovaný písomnou odpoveďou zo dňa 11. 11. 2019 žalobcovi uviedol, že kanalizačná šachta pred týmto rodinným domom nie vo vlastníctve mesta Snina, ale vo vlastníctve spoločnosti VVS, a. s. a z uvedeného dôvodu žalobcovi uviedli, aby sa obrátil s náhradou škody naje vlastníka.

Žalobca opätovne listom zo dňa 18. 11. 2019 požiadal žalovaného o náhradu škody, ktorú doplnil zaslaním rozhodnutia KS v Bratislave sp. zn. zo dňa 22. 10. 2013, ale nedoplnil podstatnou skutočnosťou a to preukázaním relevantných podkladov preukazujúcich výšku škody. Žalovaný listom zo dňa 21. 11. 2019 požiadal OO PZ Y. o poskytnutie vyjadrenia, či zo strany polície bola šetrená predmetná škodová udalosť, pričom OO PZ Y. aj potvrdilo danú skutočnosť listom zo dňa 2. 12. 2019. Zároveň žalovaný kontaktoval aj Mestskú políciu v Y., ktorá uviedla, že v knihe denných záznamov neeviduje žiadne hlásenia ohľadne poškodeného predmetného poklopu od 1. 5. 2019 do 24. 5. 2019. Preto žalobca odpovede zo dňa 16. 12. 2019 opätovne žalobcovi odporúčal, aby sa so svojou žiadosťou obrátil na vlastníka kanalizačnej šachty.

Podľa žalovaného sa jedná o zamieňanie pojmov kanalizačnej a vodárenskej šachty, nakoľko skutočným vlastníkom šachty je VVS, a. s. a zaujímavou skutočnosťou na celej veci sa žalobcovi javí aj to, že nárok na náhradu škody, ktorá sa mala stať 23. 5. 2019, si žalobca u žalovaného uplatnil po uplynutí piatich mesiacov.

K právnej úprave žalovaný poukázal na ustanovenia , a , , , zákona číslo 135/61 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a na ustanovenia a a vyhlášky číslo , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách.

Žalovaný navrhol súdu žalobu zamietnuť, pretože nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný namietol pasívnu legitimáciu v spore, pretože je toho názoru, že za škodu nezodpovedá z dôvodu, že nie vlastníkom vodárenskej šachty. Poklop kanalizačného vedenia - vodárenskej šachty, do ktorého žalobca narazil, mal uzatvárať kanalizáciu, ktorá neslúži výlučne na odvádzanie povrchových vôd z pozemnej komunikácie a jedná sa o verejnú kanalizáciu slúžiacu verejnej potrebe na hromadné odvádzanie odpadových vôd, o čom svedčí aj umiestnenie v strede vozovky. Podľa žalovaného sa v danom prípade jednoznačne jednalo o stav poklopu vodárenské šachty a nie o závadu v zjazdnosti vozovky. V záver žalovaný zdôraznil, že žalobca nepredložil relevantné podklady preukazujúce vznik a výšku škody ani reláciu od príslušného orgánu pojednávajúceho o miere zavinenia žalobcu na škodovej udalosti.

6. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil listiny - žiadosť o zaplatenie náhrady škody zo dňa 30. 10. 2019, odpoveď na žiadosť zo dňa 31. 10. 2019, žiadosť o náhradu škody - odpoveď zo dňa 11. 11. 2019, žiadosť o zaplatenie náhrady škody doplnenie zo dňa 18. 11. 2019, žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 21. 11. 2019, odpoveď na žiadosť zo dňa 2. 12. 2019, odpoveď na žiadosť o náhradu škody zo dňa 16. 12. 2019.

7. Súd doručoval žalobcovi podľa ust. vyjadrenie žalovaného s prílohami, procesné poučenie a uznesenie s výzvou na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré si žalobca prevzal dňa 29. 2. 2020. Dňa 16. 3. 2020 bolo súdu doručené stanovisko žalobcu, v ktorom uviedol, že s obsahom a závermi žalovaného nesúhlasí, pretože k poškodeniu jeho motorového vozidla došlo na miestnej komunikácií a táto je vo vlastníctve žalovaného. Vo vzťahu k miestnym komunikáciám upravuje povinnosti dotknutých účastníkov cestný zákon, ktorý zaväzuje vlastníka komunikácie k povinnosti udržiavať ju v stave zodpovedajúcom jeho účelu, na ktorý je určená a prípadné závady v zjazdnosti bez prieťahov odstraňovať. Žalobca poukázal, že podľa ustanovení cestného zákona, aj podľa platnej judikatúry, poklop kanalizačnej šachty súčasťou miestnej komunikácie, keďže slúži na zabezpečenie bezpečnej a plynulej premávky na nej a zodpovednosť správcu komunikácie je objektívna. Žalobca má za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný v danom spore o náhradu škody.

8. Súd doručoval žalovanému podľa ust. vyjadrenie žalobcu s výzvou na vyjadrenie, ktoré si žalovaný prevzal dňa 16. 4. 2020. Žalovaný v podaní doručenom dňa 24. 4. 2020 zotrval na obsahu predošlého vyjadrenia, v ktorom podrobne vysvetlil svoj postoj k veci. Žalovaný opätovne namietol svoju pasívnu legitimáciu a zároveň uviedol, že žalobca opätovne nezdokladoval výšku žalovanej sumy, ktorá by mala predstavovať spôsobenú škodu na jeho motorovom vozidle.

9. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 22.9.2020 a zároveň vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili, čím navrhujú vykonať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a, prípadne uviedli ďalšie skutočnosti, ako aj pripojili listinný čaká, na ktoré sa odvolávajú s poukazom na ustanovenie v spojení s a .

10. Žalobca dňa 2. 7. 2020 doručil doklady o výške vzniknutej škody, ktoré doposiaľ nemal k dispozícii a získal ich až teraz zo strany poisťovne, a to oznámenie o totálnej škode zo dňa 23. 5. 2019 a výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla ku dnu 23. 5. 2019.

11. Žalovaný v podaní doručenom dňa 9. 7. 2020 uviedol, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá a zotrval na obsahu svojich predošlých vyjadreniach.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22.9.2020 zotrval na podanej žalobe, pričom k listinám doteraz predložených žalobcom predložil rozhodnutia súdov, a to Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. a Krajského súdu Bratislava sp. zn. , ktoré súdy rozhodovali o obdobnej veci a z ktorých vyplýva, že poklop kanalizačný alebo horúcovodný je súčasťou miestnej komunikácie a v prípade jeho absencie, ide o závadu zjazdnosti, za ktorú zodpovedá vlastník miestnej komunikácie.

13. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 22.9.2020 poukázal na svoje doterajšie podania s dôrazom na to, že v tomto spore nie sú pasívne legitimovaní. Ďalej navrhol vykonať dôkaz vyžiadaním si správy o šetrení škodovej udalosti od príslušného dopravného inšpektorátu, keďže im bola doručená odpoveď nie v takom obsahu, v akom si predstavovali. Ďalej namietol výšku škody, nakoľko z predloženého oznámenia o totálnej škode doručenej žalobcovi z poisťovne nevyplýva, aká je výška škody. Zástupca žalovaného dal súdu na zváženie rozšírenie účastníkov na strane žalovaného a to o Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť, ktorá je podľa ich názoru vlastníkom kanalizačného poklopu a zodpovednou osobou za vznik škody žalobcovi. Ďalej súdu na podporu svojej argumentácie predložil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. , z ktorého vyplýva, že je potrebné rozlišovať správcu poklopu a správcu vozovky.

14. Súd sa oboznámil so žalobou, ako aj s písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, s listinami, ktoré predložili strany sporu a výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav:

15. Listom zo dňa 23. 5. 2019 Komunálna poisťovňa, a.s. oznámila žalobcovi ku škodovej udalosti číslo 8014063957, že na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia a nákladov na opravu vozidla EVČ: vypočítaných technikom Slovexperty, poisťovňa posudzovala rentabilitu opravy vozidla. Keďže vypočítané náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla, poisťovňa vyhlásila škodu na vozidle žalobcu za totálnu škodu - neekonomickú opravu. V tomto oznámení poisťovňa tiež uviedla, že v prípade, ak škodovú udalosť posúdi ako poistnú udalosť, poisťovňa poskytne poistné plnenie vypočítané podľa algoritmu pre výpočet výšky poistného plnenia pri totálnej škode a bude poskytnuté v súlade s príslušnými ustanoveniami , všeobecnými poistnými podmienkami, osobitnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou príslušnej poistnej zmluvy.

16. Žalobca tiež predložil výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla k číslu poistnej udalosti 8014063957 ku dňu 23.5.2019 , pričom sa posudzovalo motorové vozidlo, SETA O., ev. č. Y V tomto výpočte sú uvedené údaje o identifikácii vozidla, základných technických údajov, výbave vozidla, východiskovej hodnote vozidla (obstarávacia cena 14.280,02 eur) a následne je uvedený výpočet amortizácie vozidla, technickej hodnoty vozidla a koeficient predajnosti.

Ďalej z tohto výpočtu vyplýva, že všeobecný hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom mieste a čase v peniazoch, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyv trhu a vyjadruje hodnotu vozidla pre jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu. Ide o súčin technickej hodnoty vozidla a koeficientom predajnosti, v danom prípade technická hodnota vozidla je 3,099,62 eur a koeficient predajnosti 1,0604 a výsledkom je všeobecná hodnota vozidla vo výške 3.286,84 eur.

Výpočet bol spracovaný dňa 25.7.2019 a vypracovaný Hirtlom.

17. Žalobca dňa 31. 10. 2019 doručil žalovanému žiadosť o zaplatenie náhrady škody, pretože dňa 23. 5. 2019 prechádzal svojím motorovým vozidlom po ul. J. v Y. v čase okolo 22:30 hod. a kolesom narazil do pootvoreného poklopu kanalizačnej šachty, čoho dôsledkom bolo poškodenie vozidla a poisťovňou bola konštatovaná totálna škoda. Žalobca žiadal žalovaného o zaplatenie škody 2.490,- eur.

18. Žalovaný v liste zo dňa 31. 10. 2019 odosielaným z oddelenia správy majetku a služieb do právneho oddelenia uviedol k jej žiadosti žalobcu, že uvedená šachta, na ktorej došlo k poškodeniu osobného vozidla žalobcu nachádzajúca sa pred domom J. XXXX, nie je vo vlastníctve žalovaného, ale je vo vlastníctve VVS, a. s..

19. Žalovaný odpoveďou zo dňa 11. 11. 2019 žalobcovi uviedol, že kanalizačná šachta nachádzajúca sa pred domom J. XXXX v Y. nie je jeho vlastníctvom, ale je vo vlastníctve v spoločnosti VVS, a. s.. Žalobca tiež žalovanému odporučil, aby sa so žiadosťou obrátil na vlastníka kanalizačnej šachty.

20. Žalobca listom zo dňa 18. 11. 2019 opätovne žalovaného požiadal o náhradu škody, pričom pre potvrdenie opodstatnenia svojej žiadosti žalovanému zaslal rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 22. 10. 2013, ktorým bol riešený obdobný prípad a v ktorom bolo rozhodnuté, že pasívnu vecnú legitimáciu v takomto prípade má vlastník komunikácie, na ktorej k vzniku škody došlo.

21. Žiadosťou zo dňa 21. 11. 2019 žalovaný požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru Y. o vyjadrenie, či zo strany polície bola šetrená udalosť, ku ktorej malo dôjsť dňa 23. 5. 2019 pred rodinným domom č. XXXX v Y. na ul. J. motorovým vozidlom EVČ: Y

22. Obvodné oddelenie Policajného zboru v Snine listom zo dňa 2. 12. 2019 na žiadosť žalovaného odpovedalo, že vec bola tunajším oddelením riešená ako škodová udalosť.

23. Mestská polícia v Snine k žiadosti žalobcu zo dňa 18. 11. 2019 sa vyjadrila a uviedla, že v knihe denných záznamov žiadne hlásenie ohľadom poškodenia poklopu na ul. J. v Y. od 1. 5. 2019 do 24. 5. 2019 neeviduje.

24. Žalobca na pojednávaní dňa 22.9.2019 uviedol, že všetko má súd uvedené v žalobe a všetko dokladoval, pričom on prišiel o svoj majetok a cíti, že nik za to nie zodpovedný. Ku škodovej udalosti žalobca uviedol, že išiel neskoro večer domov z práce, pričom pršalo, boli mláky a poklop bol pootvorený, čo si však on už nestihol všimnúť a narazil do pootvorenej šachty, následkom čoho došlo k zničeniu jeho motorového vozidla. Na otázku súdu žalobca uviedol, že ráno poklop nebol pootvorený, pričom on ráno nešiel do roboty, išiel až poobede, avšak ani poobede tento kanalizačný poklop pootvorený nebol, keďže prechádzal popri ňom a to by si určite všimol.

Žalobca si škodu uplatňoval aj voči Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá tiež jeho žiadosť o náhradu škody zamietla, pretože uviedli, že nenesú za to zodpovednosť. Túto vec prešetrovala Komunálna poisťovňa a zistila, že auto bolo totálne zničené a vodárenská spoločnosť sa žalobcovi vyjadrila, že za túto škodu nenesú zodpovednosť, preto si žalobca uplatnil škodu následne voči žalovanému. Žalobca je toho názoru, že kanalizačný poklop je súčasťou miestnej komunikácie, ktorá patrí mestu Snina.

Žalobca po incidente si motorové vozidlo nechal pritiahnuť do svojho domu, kde dlho stálo, neskôr ho dal do šrotu a odhlásil z evidencie motorových vozidiel. K výške škody žalobca uviedol, že o sume 2.490,- eur sa dozvedel od technika zo Slovexperty, ktorý vykonával obhliadku vozidla a ktorý mu uviedol, že takú by malo auto hodnotu, keby ho predával v danom čase, avšak následne keď si vyžiadal dokumenty z komunálnej poisťovne, z týchto vyplynulo, že výška škody je iná a to vo výške 3.286,84 eur, avšak v čase, keď žiadal výšku škody od mesta Snina a keď podával žalobu, tieto dokumenty od poisťovne žalobca ešte nemal. Keďže na automobile bola konštatovaná zo strany poisťovne totálna škoda, žalobca dňa 28.08.2019 motorové vozidlo nechal vyradiť z evidencie vozidiel.

25. K výpovedi žalobcu zástupca žalovaného rozporoval tvrdenia uvedené žalobcom vo svojej výpovedi s jeho tvrdeniami uvedenými v článku 3 žaloby, v ktorej žalobca uviedol, že chyba poklopu kanalizačnej šachty trvala dlhšiu dobu a obyvatelia Mierovej ulice tento stav pred dňom 23.05.2019 opakovane nahlasovali, pričom teraz vo svojej výpovedi žalobca uviedol, že poklop bol v poriadku, keď okolo neho v tento deň prechádzal. Ďalej zástupca žalovaného poukázal, že doteraz nebola preukázaná relevantná výška škody, a až teraz žalobca uvádza relevantné skutočnosti, odkiaľ sa o výške škody dozvedel. Tak isto zástupca žalovaného poukazuje, že škodová udalosť bola šetrená políciou, ktorej výsledky nie sú známe, teda nepoznajú ani mieru zavinenia na strane žalobcu na tejto škodovej udalosti.

26. Žalobca k vyjadreniu zástupcu žalovaného uviedol, že nevie zdokladovať o tom, že táto chyba bola hlásená jeho susedmi, avšak túto skutočnosť sa dozvedel až deň po nehode od svojich susedov, že chybný kanalizačný poklop hlásili Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, pričom tiež žalobca poukazuje, že prítomná privolaná policajná hliadka v čase nehody volala Technickým službám mesta Snina, aby prišli na dané miesto, avšak v tom čase už na technických službách nikto nebol, prítomný bol iba strážnik.

Právny stav

27. Podľa ust. (ďalej len ako „") každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ust. a uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

28. Podľa ust. o obecnom zriadení účinného ku dňu vzniku škody obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce.

Podľa ust. o obecnom zriadení majetok obce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila.

29. Podľa ust. a o majetku obcí účinného ku dňu vzniku škody, obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom majetku obce (ďalej len „"), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu. Správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú nadobudol vlastnou činnosťou. alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v súlade so štatútom mesta.

30. Podľa ust. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účinného ku dňu vzniku škody (ďalej len ako „cestný zákon") miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Miestne komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.

Podľa ust. § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

Podľa ust. § 3 ods. 6 cestného zákona vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

Podľa ust. § 4b ods. 1 cestného zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.

Podľa ust. cestného zákona ak na elektrických, telekomunikačných, vodovodných, kanalizačných a iných vedeniach (ďalej len „vedenie") uložených v pozemných komunikáciách nastane porucha a vznikne nebezpečenstvo všeobecného ohrozenia, vlastník alebo tohto vedenia neodkladne vykoná opatrenia potrebné na zamedzenie rozšírenia škôd a zaistenie bezpečnej premávky na komunikácii. Odstránenie takej poruchy na vedeniach je zvláštnym užívaním, na ktoré sa vopred nevyžaduje povolenie cestného správneho orgánu. Vlastník alebo vedenia je povinný do 12 hodín od zistenia oznámiť vznik poruchy vlastníkovi alebo správcovi pozemnej komunikácie. Cestný správny orgán na základe žiadosti predloženej vlastníkom alebo vedenia dodatočne vydaným rozhodnutím určí podmienky uvedenia diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie do pôvodného stavu na náklady vlastníka alebo vedenia. Správny poplatok sa za toto dodatočne vydané povolenie nevyberá.

Podľa ust. § 9 ods. 1 prvá veta cestného zákona závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

Podľa ust. § 9a ods. 2 cestného zákona správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

31. Podľa ust. vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účinnej v čase vzniku škody (ďalej len ako „vyhláška") súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky, cestná zeleň, odpočívadlá, odstavné pruhy a plochy pre zastávky hromadnej verejnej dopravy, dopravné značky a zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a stanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné ostrovčeky a hlásnice. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy križovatiek a protihlukové múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku.

Podľa ust. § 8 ods. 4 vyhlášky kanalizácia včítane úprav na odvádzanie vody sú súčasťou diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie len vtedy, ak slúži výlučne na odvádzanie povrchových vôd z tejto komunikácie.

Podľa ust. § 12 ods. 1 vyhlášky zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu a stavebnému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.

Podľa ust. § 12 ods. 2 vyhlášky závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií, c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.

Posúdenie veci súdom

32. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.490,- eur titulom náhrady škody, ktorá sa mala stať na jeho motorovom vozidle, na ulici J. v Y., dňa 23.05.2019 a to tak, že mal prednou časťou vozidla naraziť do pootvoreného kanalizačného poklopu, ktorý si žalobca nedokázal všimnúť skôr. Spornou skutočnosťou nebol priebeh vzniku škody, keďže žalovaný škodový dej nerozporoval. Sporným bolo posúdenie, ktorý subjekt za vzniknutú škodu zodpovedá, keďže žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu v tomto spore. Spornou skutočnosťou tak isto bola aj samotná výška škody.

33. Predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti škodcom, vznik a rozsah škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou poškodeného. Porušenie právnej povinnosti škodcom je porušením povinností uloženej zákonom alebo zmluvnej povinnosti. Škodou v tomto prípade je škoda na majetku. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu a vyžaduje, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol.

34. Protiprávny úkon žalovaného mal podľa žalobcu spočívať v tom, že žalovaný ako , vlastník komunikácie, na ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla, si nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o pozemných komunikáciách (z cestného zákona). Zodpovednosť žalovaného za stav komunikácií, ktorých správu vykonáva, respektíve ktorej je vlastníkom, je vyjadrená ako zodpovednosť objektívna, teda zavinenie sa nevyžaduje. Žalovaný nesúhlasil, aby bol zodpovedným subjektom za stav kanalizačného poklopu, pričom sa bránil tým, že nie je vlastníkom takéhoto poklopu, ktorého vlastníkom podľa tvrdenia žalovaného mala byť Východoslovenská vodárenská spoločnosť a. s.. Ďalej žalovaný uvádzal, že poklop kanalizačného vedenia, do ktorého žalobca narazil, mal uzatvárať kanalizáciu, a táto neslúži výlučne na odvádzanie odpadových vôd, ale jedná sa o verejnú kanalizáciu slúžiacu verejnej potrebe na hromadné odvádzanie odpadových vôd.

35. K otázke subjektu zodpovedného za pootvorený kanalizačný poklop sa súd v tejto veci stotožňuje s názorom Krajského súdu v Bratislave uvedeného v rozsudku sp. zn. zo dňa 22.10.2013, na ktorý poukázal aj žalobca, z ktorého vyplýva, že „poklop na kanalizačnej šachte je súčasťou miestnej komunikácie, keďže slúži na zaistenie bezpečnej a plynulej premávky na nej (§1 ods. 4 cestného zákona) a tak v prípade chýbajúceho poklopu ide o závadu zjazdnosti miestnej komunikácie, pretože táto neumožňuje bezpečnú jazdu vozidiel po nej a je vyvolaná vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ( a vyhlášky č. )". Krajský súd v Bratislave v tomto rozsudku ďalej uviedol, že tejto komunikácie bol povinný túto závadu v zjazdnosti odstrániť ( cestného zákona), pričom cestný zákon správcovi komunikácie ukladá aj generálnu povinnosť udržiavať miestnu komunikáciu v stave zodpovedajúcom účelu a zodpovednosti za škodu spôsobenú závadou v zjazdnosti sa miestnej komunikácie mohol zbaviť jedine v prípade, ak by nebolo v medziach jeho možností závadu odstrániť, alebo na ňu upozorniť.

36. Žalovaný nesúhlasil s názorom uvedeným v tomto rozsudku, pričom poukázal, že vo veci vedenej Krajským súdom v Bratislave bola závada v zjadnosti spôsobená chýbajúcim poklopom na horúcovode, pričom v tomto prípade žalobca závadu v zjadnosti odvodzoval od pootvoreného poklopu kanalizačnej šachty. Podľa názoru žalovaného poklop kanalizačnej šachty nie je súčasťou miestnej komunikácie a jedná sa o stav poklopu vodárenské šachty, ktorej vlastníkom nie je žalovaný. Podľa názoru súdu je irelevantné, či poklop umiestnený na miestnej komunikácii je uzáverom pre horúcovod alebo vodovodnú kanalizáciu, či iný druh vedenia, ale rozhodujúce je, že ako taký je súčasťou miestnej komunikácie, bez ktorého by premávka vozidiel nebola plynulá a bezpečná. v ust. neuvádza všetky súčasti miestnej komunikácie, čo je vyjadrené použitím slova „najmä", teda ide len o príkladný výpočet a nie je vylúčené, aby poklop kanalizačnej šachty nebol súčasťou miestnej komunikácie.

37. Z uvedených dôvodov je teda zrejmé, že pootvorený poklop kanalizačnej šachty ako súčasť miestnej komunikácie slúžiaci na zaistenie bezpečnej a plynulej premávky bol závadou v zjadnosti miestnej komunikácie, za ktorú bol zodpovedný žalovaný. Súd však poukazuje, že nebolo preukázané, že išlo chybu poklopu kanalizačnej šachty trvajúcej dlhšej dobu, nakoľko žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že poobede tento kanalizačný poklop pootvorený nebol, keďže prechádzal popri ňom, čo by si určite všimol. Ak by bola preukázaná skutočnosť, že poklop bol pootvorený už dlhší čas, táto by mohla mať vplyv na posúdenie spoluzodpovednosti žalobcu za škodu, keďže žalobca v takom prípade mohol tento poklop z opatrnosti obísť.

38. Spornou skutočnosťou vzhľadom na námietky žalovaného bolo tiež určenie výšky škody. Podľa uhrádza sa skutočná škoda v peniazoch, pri určení ktorej sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Prostredníctvom náhrady škody sa má poškodený dostať do takého majetkového stavu, ako keby ku škode vôbec nedošlo (restitutio in integrum). Škoda, ktorá sa má nahradiť, vyjadruje úbytok majetku poškodeného. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahŕňa hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odňatia alebo zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu práve o hodnotu tejto veci.

Pri určení výšky skutočnej škody na veci sa zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia a nahradená má byť ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného, pričom zmenšením majetkového stavu je už samotné poškodenie veci. Peňažná náhrada tohto úbytku je buď ekvivalentom hodnôt, ktoré je potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55/1971), alebo

- najmä ak nie je uvedenie do stavu pred poškodením možné - možno vychádzať z ceny, akú mala vec v čase poškodenia, a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu, teda výšku odškodnenia možno určiť porovnaním obvyklej ceny, akú vec mala bezprostredne pred poškodením a akú mala v stave po poškodení.

39. Žalobca predložil oznámenie poisťovne, ktorá likvidovala poistnú udalosť, pričom súd nemal za jednoznačné, z akého poistného vzťahu a na čí podnet táto poisťovňa poistnú udalosť vyšetrovala. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že sa najprv o náhradu škody obrátil na vodárenskú spoločnosť, ktorá mu túto žiadosť zamietla. Súd sa preto len domnieva, že poisťovňa likvidovala poistnú udalosť na podnet vodárenskej spoločnosti. Poisťovňa konštatovala totálnu škodu, kedy by oprava vozidla presiahla cenu motorového vozidla. Žalobca tiež predložil výpočet všeobecnej hodnoty vozidla, z ktorého vyplýva všeobecná cena motorového vozidla ku dňu pred škodovou udalosťou. Súd poukazuje, že z predloženého výpočtu nie je zrejmé, kto výpočet zrealizoval. Taktiež z výpočtu nie je zrejmá ani všeobecná hodnota vozidla po poškodení alebo zničení a taktiež tento výpočet nepreukazuje ani výšku možnej opravy motorového vozidla. Skutočnou škodou podľa názoru súdu by mohla byť objektívne preukázaná škoda spočívajúca v rozdiely medzi hodnotou vozidla v čase pred poškodením a hodnotou vozidla v čase po poškodení, prípadne v hodnote, za ktorú by bolo možné motorové vozidlo reálne opraviť.

40. V tomto smere súd poukazuje, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žaloby je na samotnom žalobcovi. Súd poukazuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

41. Pre úspech v súdnom konaní tak bolo povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenia o skutočnej výške škody, pričom súd je toho názoru, že k preukázaniu skutočnej škody nepostačuje len oznámenie poisťovne o neekonomickej oprave s výpočtom všeobecnej hodnoty vozidla. Súd tiež poukazuje, že žalobca je v zmysle (, ) povinný uvádzať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označiť dôkazy na ich preukázanie. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok stratu sporu a teda neúspech v sporovom konaní.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie 2.490,- eur zamietol.

K trovám konania

43. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Keďže súd žalobe v celom rozsahu zamietol, úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 0% a úspech žalovaného predstavuje 0%. Žalovaný sa však vyjadril, že si trovy konania neuplatňuje.

45. výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

46. Keďže žalobca nebol v spore úspešný a žalovaný si trovy konania neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo II. výroku tohto rozsudku a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. odvolanie, ktoré sa podľa ust. CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.